Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Jačeková Sziegel
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/190/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212209686
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2212209686.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci
navrhovateľa : L. P. Č. S., J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, J. J. F. XXX, XXX XX H. X, Č. S., zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti odporcovi: E. Č., F.. X.X.XXXX, T. Č.
XXX/X, XXX XX Š., o zaplatenie 202.374,43 CZK s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Návrh sa z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.6.2012, domáhal zaplatenia pohľadávky
202.374,43 Kč spolu s úrokom z omeškania 8, 5 % ročne zo sumy 157.974, 24,-Kč od 26. 8. 2009 až
do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania na tom právnom základe, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa Č. J., I.. J.. U., F. Q. Č. XX a odporcom bola uzavretá zmluva o úvere dňa 18. 10. 2007,
pod číslom XXXXXXXXXX, na základe, ktorej navrhovateľ poskytol úver bezúčelový vo výške 150000,-
Kč s pravidelnými splátkami 2 667,-Kč, vždy k 20. dňu toho, ktorého mesiaca, s dátumom prvej splátky
23.12.2007 a poslednej splátky 20.10.2014, celkom 84 splátok, s dojednanou úrokovou sadzbou 12,
03 % ročne. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov stanovená 13, 21% ročne. Za tým účelom bol
zriadený odporcovi účet v banke pod číslom XXXXXXXX XX/XXXX. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz
dňom 6.11.2012 , pod číslom konania XRo/XXX/XXXX-XX , proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor
odporca, ktorý bol uznesením tunajšieho súdu 2. 7. 2013 odmietnutý a po podaní odvolania odporcom,
bolo uznesenie súdu prvého stupňa zrušené uznesením P. J. R. Q. W. C. XX XX. XXXX Č.J. P. XXCo/
XXX/XXXX - XX. V zmysle § 172 ods. 2 O.s.p. súd pokračoval v konaní a prejednal vec.
Vovecibolovykonanédokazovanievypočutímprávnehozástupcunavrhovateľa,zadováženípísomných
vyjadrení účastníkov konania, písomnej zmluvy o úvere číslo 3544069843, zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 25. 8. 2009, prílohy č.1 k zmluve o postúpení, žiadosťou o poskytnutie úverového
produktu zo dňa 18. 10. 2007, pokladničného dokladu o čerpaní úveru, písomného oznámenia o
postúpení pohľadávky zo dňa 10. 9. 2009, vyzval dlžníka k zaplateniu pohľadávky zo dňa 14.5.2008,
doklad o pohybe na účte odporcu, všeobecné obchodné podmienky českej sporiteľni v čase uzavretia
zmluvy, výpisu z Obchodného registra mestského súd Praha na navrhovateľa na základe, ktorých
dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci
Navrhovateľ svoju aktívnu legitimáciu dôvodil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrel
s pôvodným veriteľom 5. 8. 2009, kde v prílohe číslo 1 bola evidovaná pohľadávka voči odporcovi,
ktoré postúpenie pohľadávky postupca písomne oznámil odporcovi dňom 10. 9. 2009. Podľa § 526
ods.1 OZ. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa ods. 2 Ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení.
Navrhovateľ žiadal vyhovieť návrhu v celom rozsahu majúc za to, že bola uzavretá úverová zmluva
v zmysle právneho poriadku Českej republiky, ako obchodnoprávny vzťah s odkazom na § 497 až
507 zákona číslo 513/1991Zb. V tomto smere poukázal na určenie rozhodného práva upravené
Nariadením Európskeho parlamentu a rady (ES) číslo 590/2008 zo dňa 17.6.2008 o rozhodnom práve
na zmluvné záväzky (Rím I), keď zmluvné strany si výslovne dohodli platnosť právneho poriadku Českej
republiky odvolávajúc sa na rozhodovanie súdov v obdobných veciach uznesenie Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 31.3.2014 spisová značka XCob/X/XXXX K. P. J. R. H. zo dňa 30. 1. 2014 spisová
značka XCO/X/XXXX. Následne keďže ide o absolútny obchodnoprávny vzťah nepopierajú povahu
subjektov a tým, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter, nepripustili použitie ustanovenie
Občianskeho zákonníka pri posudzovaní premlčania. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutia súdov
Českej republiky.
Odporca v písomných vyjadreniach, poukázal na svoju momentálnu insolventnosť. Jeho možnosti
zamestnať sa, z dôvodu utajenia jeho osobnosti ako svedka. V prípade zlepšenia finančných možností,
bol ochotný pohľadávku zaplatiť v primeraných splátkach.
Z predloženej zmluvy o úvere uzavretej dňa 18. 10. 2007 pod číslom XX XX XX XX XX vyplýva, že bola
uzatvorená podľa § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka, ktorej súčasťou podľa bodu 21. zmluvy
boli aj všeobecné obchodné podmienky českej sporiteľni s ktorými sa mal oboznámiť a súhlasí s nimi
odporca pri podpise zmluvy.
Podľa § 1 Obch. zák. Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako
aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 262 Obch. zák. Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy
uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom.
Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 879r Obč. zák. Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa
predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa
použijú ustanovenia tohto zákona.
Podľa § 52 Obč. zák. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 Zákona č. 97/1963 Zb. - o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Účastníci zmluvy
môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spracovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon
neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.
Pokiaľ z prejavu vôle účastníkov nevyplýva nič iné, neprizerá sa na kolízne ustanovenia zvoleného
právneho poriadku.
Ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho
práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom.
Podľa § 54 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Vychádzajúc z ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákona, ktorý hovorí, že ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, teda Obchodného zákona, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Obchodný zákonník tak ustanovil základ pre povinné subsidiárne použitie
občianskoprávnych predpisov vo všetkých prípadoch ak takýto typ úpravy v ňom chýba. Táto
zákonom stanovený odkaz Obchodným zákonníkom na predpisy občianskeho práva, má zásadný
význam v prípade spotrebiteľských zmlúv. Ak je aj zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka,
podlieha ustanoveniam Občianskeho zákona na základe ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákona,
ktorý odkazuje na subsidiárne uplatnenie noriem Občianskeho zákona v prípade absencie úpravy v
Obchodnom zákonník. Občiansky zákonník sa môže stať prameňom práva pre spotrebiteľské zmluvy
aj vtedy, keď zákon takú možnosť výslovne neustanovil dohodou strán, podnikateľa so spotrebiteľom,
môže dojednať výber Obchodného zákona za prameň práva, podľa ktorého sa riadi spotrebiteľská
zmluva ako to vyplýva z ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákona. Ak podnikateľ využil
ustanovenie z § 262 ods. 1 obchodného zákona na prípravu spotrebiteľskej zmluvy podľa Obchodného
zákona so zámerom vylúčiť občianskoprávnom vzťahu, takto pripravená spotrebiteľská zmluva podlieha
úprave Občianskemu zákonníku na základe ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákona, zakladajúceho
subsidiárne použitie Občianskeho zákona aj vo vzťahoch upravených Obchodným zákonníkom. Na
základe § 54 ods. 1 Občianskeho zákona sa spotrebiteľ nesmie dostať do horšieho právneho
postavenia, než aké by mal, ak by sa na spotrebiteľskú zmluvu vzťahoval Občiansky zákonník priamo.
Vzhľadom na novelu Občianskeho zákona platnú už od roku 2011 podľa § 52 ods.2 malo prednosť
úprava spotrebiteľských zmlúv v zmysle Občianskeho zákona, ak to bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Prameňom práva v spotrebiteľských zmluvách je aj zákon číslo 97/1963 zbierky o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom v platnom znení, článok 1 § 9 ods. 3 v znení , ak si účastníci spotrebiteľskej
zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny
poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom“.
Vzhľadom na obranu navrhovateľa, použitie právneho poriadku Českej republiky na úpravu vzťahov
medzi zmluvnými stranami, má sa za to, že výhodnejším pre odporcu, ktorý je spotrebiteľom, občanom
Slovenskej republiky použitie ustanovení Občianskeho zákonníka platného na území Slovenskej
republiky , ktorý v zmysle novely Občianskeho zákonníka platného v čase vyhlásenia rozsudku, ešte
pred novelou účinnou od 13. 6. 2014 ustanovením § 52 ods. 1 považuje za spotrebiteľskú zmluvu
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú
neplatné. Zo samotnej zmluvy o úvere okrem skutočnosti uvedenia § 497 a nasledujúce Obchodného
zákona, absentuje písomné dojednanie platnosti Obchodného zákonníka na zmluvný vzťah v zmysle
§ 260 ods. 1 a 2 Obchodného zákona . Samotné uvedenie v ustanovenia § 497, ktorý upravujeobchodnoprávne vzťahy v prípade úverových zmlúv, nie je dojednaním platnosti Obchodného zákona
pre zmluvný vzťah. S prihliadnutím na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom súd posúdil právny vzťahy medzi účastníkmi konania v zmysle slovenského
právneho poriadku, ktorý poskytuje väčšiu ochranu spotrebiteľa.
Podľa§5b250/2007Z.z.-oochranespotrebiteľaaozmenezákonaopriestupkoch,Orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Právny predchodca navrhovateľa Česká sporiteľňa, zaslala odporcovi výzvu dňa 14. 5. 2008, aby
nedoplatok vo výške 13 947,-Kč zaplatil do 19. 6. 2008 , po uplynutí tejto lehoty sa stáva splatným
dňom nasledujúcim celý dlh.
Odporca pohľadávku navrhovateľovi v lehote do 19. 6. 2008 neuhradil, dňom 20.6.2008 sa stal splatným
celý dlh .Premlčacia lehota troch rokov je počítaná dňom nasledujúcim po uplynutí k dátumu plnenia do
19. 6. 2008. Trojročná premlčacia doba od 20.6.2008 uplynula ku dňu 20.6.2011, na premlčanie nároku
súd prihliadol z úradnej povinnosti s odkazom na § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v citovanom znení.
Následne s uplatneným nárokom sa súd v ďalšom nezaoberal, v dôsledku premlčania nároku.
.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko týmto
konaním mu trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.