Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. september 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214208090
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1214208090.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD., v

právnej veci navrhovateľa: F. Š., Z.. XX.XX.XXXX, O. X. B. - J., proti odporcovi: P. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B.
B. X, B., zastúpeného JUDr. Jánom Polomským, advokátom, AK Miletičova č. 21, Bratislava, o zníženie
výživného takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 204,42 € na účet vedený v K.
B., T..Q.., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na súd dňa 31.03.2014 (doplneným podaním z 12.05.2014) navrhovateľ žiadal,
aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporcovi zo sumy 200 € mesačne, uloženú rozsudkom

Okresného súdu Bratislava II č. k. XXP/XX/XXXX-XX na sumu 40 € mesačne.

Návrh bol odôvodnený tým, že momentálne sa navrhovateľ nachádzal vo výkone trestu v Bratislave a
tam bol umiestnený vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod spis. zn. XT/XX/XXXX. Preto
nebol schopný platiť určené výživné. Zmeškané výživné, za ktoré bol odsúdený stihol pred nástupom
na výkon trestu doplatiť v plnej výške.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že návrh na zníženie výživného z dôvodu,
že je vo výkone trestu pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy je nedôvodný a doslova je
priamo v rozpore so zákonnými zásadami a ustanoveniami, na ktorých je postavený Zákon o rodine
upravujúci vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom. Dôvody otca, ktoré uviedol pre zníženie výživného
vznikli a vyplývajú práve z jeho porušovania zákonnej vyživovacej povinnosti na dieťa a to, že je vo
výkone trestu odňatia slobody si spôsobil sám a súd k tomuto v tomto konaní nemôže prihliadať.
Odporca nie je schopný sa sám živiť, nakoľko je študentom denného štúdia na vysokej škole, býva v

spoločnej domácnosti s matkou a starou mamou (vlastníčkou bytu), ktoré mu ako predkovia finančne
a materiálne zabezpečujú vyživovaciu povinnosť, na rozdiel od navrhovateľa. Pri určení vyživovacej
povinnosti súd prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča. Navrhovateľ počas
výkonu trestu preukázal, že je schopný pracovať. Podľa svojho trvalého pobytu sa zdržuje v Bratislave,
kde priemerná miera nezamestnanosti dosahuje cca 6%, preto má možnosť sa zamestnať. Ďalším
dôvodom nemožnosti plnenia vyživovacej povinnosti navrhovateľom je pravdepodobne jeho konanie vo
forme vzdania sa dedičstva po svojej matke, resp. inej formy konania, v dôsledku ktorej navrhovateľ

nedisponuje nehnuteľným majetkom. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. J. a LV č. XXXX pre k. ú. X.
(orná pôda) sú ako vlastníci bytu vedený súrodenci navrhovateľa a to brat F. Š. a sestra V. K., každý
v podiele 1/2 k celku z titulu osvedčenia o dedičstve spis. zn. XXD/XXX/XXXX, pričom navrhovateľ
ako syn poručiteľky a teda ako zákonný dedič v prvej skupine, nie je evidovaný ako vlastník z tituludedenia. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od podania návrhu je dôvodné sa domnievať, že výkon trestu
skončil a tým aj odpadol dôvod návrhu na zníženie výživného, ktorý je tak, ako je vyššie uvedené
nedôvodný. Rovnako uviedol do pozornosti súdu, že navrhovateľ od roku 1998 neprejavoval o neho

žiaden záujem, vyživovaciu povinnosť si neplnil riadne a včas a v danej súvislosti navrhovateľova
neúčasť na vytýčených pojednávaniach je dôkazom o jeho postoji k plneniu zákonných povinností, ale
najmä skutočným dôkazom, že navrhovateľ nemá skutočný záujem na veci. Výkon trestu skôr využil
ako zámienku na podanie tohto návrhu.

Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu navrhovateľa
prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Evidencie väzňov ZVJS SR, Sociálnej poisťovni a Mestskej
časti. Na základe vykonaného šetrenia sa súdu podarilo zistiť že navrhovateľ je podľa Registra
obyvateľovbezdomovechlásenákpobytuvmestskejčastiBratislava-Rača. Podľalustráciezevidencie
väzňov ZVJS SR založenej v spise na čl. 42 sa navrhovateľ vo výkone trestu odňatia slobody počas
konania už nenachádzal.

Podľa ust. § 5 ods. zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri
obyvateľov Slovenskej republiky občan, ktorý sa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo 4,
sa prihlási na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava. V takom prípade občan predkladá iba
doklad podľa § 3 ods. 8 písm. a), ak ho nemá, doklad podľa § 3 ods. 8 písm. b) a ako miesto trvalého

pobytu sa uvedie iba obec pobytu. Adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takého občana na
účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do
zoznamu voličov. Obec je povinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli,
upozorniť prihláseného občana, že mu bola alebo že mu má byť doručená písomnosť.

Podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu
zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď

bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Navrhovateľ bol opakovane predvolávaný na pojednávania cestou mestskej časti, písomnosti súdu si
však nepreberal a podľa § 47 ods. 2 O. s. p. boli považované za doručené dňom ich vrátenia súdu s
poznámkou - zásielka neprebratá v odbernej lehote (t. j. dňom 04.03.2015 a 16.06.2015). Preto bola vec

prejednaná v neprítomnosti navrhovateľa podľa§ 101 ods. 2 O. s. p.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podacím lístkom o platbe 1.920 €, výplatnými páskami
ÚVV a ÚVTOS Bratislava, dokladom o platbách SIPO, faktúrami za telefón, internet, poistkou k poistnej
zmluve č. XXXXXXX, pozvánkou na prijímacie skúšky na Fakultu Managementu UK z 22.07.2014,

správami o pobyte navrhovateľa ako aj s ďalšími listinami založenými v spise.

Odporca tiež písomne uviedol, že so dokáže privyrobiť cca 100 - 150 € mesačne v rámci rodiny a
známych pri vypomáhaní. Jeho odôvodnené mesačné výdavky predstavujú: bývanie 88 €, strava 150
€, mobil 32 €, internet 10 €, investičné poistenie 51,40 €, električenka 26,90 €, oblečenie a hygienické

potreby 80 €, doučovanie z matematiky 50 €. Tieto výdavky predstavujú iba aktuálne náklady na život. V
podaní doručenom súdu dňa 04.08.2015 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že začal študovať
denné štúdium na vysokej škole.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 63 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.Podľa § 63 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 63 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 06.05.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.08.2009 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca voči v tom čase maloletému
P. Š. zo sumy 1.500,-Sk na 120 € mesačne od 01.09.2008. Predmetným rozhodnutím sa zmenil výrok

rozsudku tohto súdu č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 14.02.2002 v časti o výške výživného.

Je potrebné uviesť, že podstata vyživovacej povinnosti rodičov k deťom tkvie v konkrétnych prejavoch
rodičovskej povinnosti - a to vo vyživovacej povinnosti a jej zodpovedajúcemu právu dieťaťa na výživné.
Takto majú byť komplexne uspokojované základné potreby dieťaťa, ako aj jeho hmotné a kultúrne

potreby pre fyzický a duševný vývin tak, aby sa mohlo v živote plne uplatniť. Vyživovacia povinnosť trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Nadobudnutie plnoletosti je v súvislosti s rodičovským
výživným bezvýznamné.

Súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že

dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenou pomerov v
zmysle tohto ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j.
oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom,
pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú (ako to uvádzal v návrhu otec odporcu) a musí ísť o
zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. A

túto zmenu pomerov je účastník konania povinný aj preukázať. Pokiaľ navrhovateľ ako otec odôvodňuje
návrh na zníženie výživného tým, že bol v danom čase vo výkone trestu odňatia slobody, podľa
názoru súdu sú takéto dôvody neakceptovateľné. Ak by aj prechodne nastala zhoršená finančná situácia
navrhovateľa, po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody si navrhovateľ môže nájsť prácu. Z hľadiska
pracovnéhotrhuBratislavajeregiónsnízkoumierounezamestnanostivkomparáciisostatnýmiregiónmi

Slovenska a teda navrhovateľ môže mať prístup k akejkoľvek práci, ktorý by mu poskytovala zdroj príjmu
tak, aby bol schopný zabezpečovať si svoje nevyhnutné životné potreby, ako aj potreby odporcu.

V danom prípade teda podmienky na zníženie výživného v zmysle § 78 ods. 1 ZoR splnené neboli.
Už aj zo samotného postoja navrhovateľa ku konaniu je možné usúdiť, že nemal skutočný záujem na

vyriešení veci. Je vecou účastníka ako pristúpi k bráneniu svojho práva, k povinnosti preukazovať svoje
tvrdenia a pokiaľ v konaní pôsobí pasívne, resp. nekoná vôbec, preberá do značnej miery zodpovednosť
za svoj neúspech. Tunajší súd v pôvodnej veci vedenej pod spis. zn. 27P/356/2008 už raz konštatoval,
že otec (navrhovateľ v tomto konaní) sa cielene vyhýbal konaniu o výživnom, zjavne s cieľom utajiť svoje
majetkové pomery a skutočný výšku príjmu.

Z uvedených dôvodov považoval súd za potrebné návrh zamietnuť v celom rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému odporcovi priznal plnú
náhradu trov 204,42 € za tri úkony právnej pomoci: /prevzatie a príprava zastúpenia 64,53 €, účasť na

odročenom pojednávaní dňa 03.06.2015 29,42 €, písomné podanie na súd dňa 04.08.2015 64,53 €,
režijný paušál 3x 8,39 €/ + 20% DPH, všetko podľa § 11 ods. 1, § 13a, § 16 ods. 3 a § 18 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne

v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.