Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Gronská
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9Er/184/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107206965
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Gronská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4107206965.2
Uznesenie
Okresný súd Nitra v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava v neprospech povinného: Y. N., G. XXX, XXX XX B., nar. XX.XX.XXXX o vymoženie
sumy XXX,XX eur s príslušenstvom o zastavení exekúcie takto
r o z h o d o l :
I. G. vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.
II. G. exekúciu z a s t a v u j e .
o d ô v o d n e n i e :
V priebehu exekučného konania, ktoré sa začalo dňa XX.X.XXXX doručením návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi N.. U. C. so sídlom J. úradu v D., P. C. 49/3, 927 01,
bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané okresným súdom Nitra dňa 13.4.2007. Exekučným
titulom je právoplatný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 6926/2006 zo dňa 4.1.2007.
Podanímdoručenýmsúdudňa 28.4.2010súdnyexekútorpodalpodnetnaodkladazastavenieexekúcie
do rozhodnutia súdu o jeho podnete na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 4 Exekučného
poriadku.
Súd pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej
zmluvy o úvere zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 26.7.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej
poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 165,97 eur. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku
oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 160,66 eur v 12-tich mesačných splátkach po
27,22eur,počnúcdňom18.8.2006.Keďžepovinnýbolvomeškanísplnenímsvojhozáväzku,oprávnený
sa obrátil na Stály rozhodcovský súd, zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
v Bratislave s návrhom, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie istiny sumy vo výške 334,59 eur spolu
so zmenkovým úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 326,63 eur od 23.9.2006 do zaplatenia
a trov rozhodcovského konania vo výške 127,60 eur. Stály rozhodcovský súd návrhu oprávneného v
celom rozsahu vyhovel.
Úverová zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné uviesť,
že súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa
podľa výpisu z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe,
že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne
preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem
ustanovení všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva,
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú
kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení
(ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 2
Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.
Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako
nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie
exekúcie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Podľa ods. 2 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch ),
ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy
vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo
môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplatyza poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo stany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky, definované v článku 3.
Podľa čl. 3 bod 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 bod 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 bod 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 6 bod 2 smernice, členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ
nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie zákon nečlenského štátu ako zákon
vzťahujúci sa na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.
Podľa Rozsudku súdneho dvora zo 6. Októbra 2009 vo veci C-40/08: „Smernica Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ „nebol uvedenou doložkou
viazaný“.
Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov ( RPMN ) a
celkové náklady spotrebiteľa, spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Nakoľko v predmetnej zmluve o úvere absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorý je
nevyhnutnou náležitosťou zmluvy, úver sa v danom prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov.Podľa vnútroštátneho práva, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou však v zmysle §
54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského
práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký
štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.
Súd prípisom zo dňa 9.8.2010 vyzval oprávneného na vyjadrenie, či trvá na výške úrokov z omeškania
0,25 % denne podľa exekučného titulu, nakoľko ich je možné považovať za stanovené v rozpore so
zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., ako aj Občianskym zákonníkom a informoval ho
o podnete súdneho exekútora na odklad a zastavenie exekúcie z rovnakého dôvodu. Dňa 8.11.2010
bola na tunajší súd doručená odpoveď oprávneného, v ktorej uviedol, že povinný podpísaním zmluvy
o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, teda aj s výškou úroku z omeškania 0,25 %
denne, čo by mal súd rešpektovať. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že dohodnutý úrok z omeškania
je sankciou a postihuje dlžníka v prípade porušenia jeho povinností. Ďalej oprávnený tvrdí, že zmluva
o úvere bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka a žiada, aby súd podnet súdneho
exekútora na zastavenie a odklad exekúcie zamietol.
V predmetnej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.3.2007 vymoženia
sumy 334,59 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.
Rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v bode č. 17, ktoré
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého
druhuaneurčitéhopočtu.Podľanázorusúdujevšakdojednanierozhodcovskejdoložkyvspotrebiteľskej
zmluve neprijateľnou podmienkou, ktoré je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky.
Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah
rozhodovacej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie
povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásahy nepriameho účinku aj aplikovateľným
právom sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne
presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na
právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda
o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie
výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a
nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom
právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň
ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou
smernicou.
Súd po preskúmaní priložených listín ďalej zistil, že zmluva o úvere obsahuje záväzok povinného
zaplatiť sumu úveru vo výške 165,97 eur, zvýšenú o poplatok vo výške 160,66 eur. Výška poplatku
za poskytnutie úveru tak činí 96 % samotného úveru. Povinný bol rozhodcovským rozsudkom zároveň
zaviazaný aj na zaplatenie denného úroku z omeškania vo výške 0,25 %. Takýto úrok z omeškania
pre prípad spoplatnenia celého dlhu je upravený v bode 6. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Zmluva o úvere, ako aj všeobecné podmienky sú predtlačené na formulári, ktoré dlžník nemá možnosť
ovplyvniť ani nijako zmeniť. Dohodnutý a rozhodcovským súdom priznaný úrok z omeškania (bod 6.
všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru) predstavuje 91,25 % ročne. Takýto úrok z
omeškania predstavuje hrubý nepomer medzi dohodnutým a zákonným úrokom z omeškania, a tým aj
neprimerané zvýhodnenie oprávneného na úkor povinného. Za jeden rok omeškania úrok z omeškania
dosahujetakmervýškuistiny.Ztohovyplývaneproporcionálnosťúrokovzomeškaniaanastávaturozpor
s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpors dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva
určujúcou.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkochktomu,žespotrebiteľovibolaodopretáochrana,ktorúmuposkytujúustanovenia§52anasl.
Občianskeho zákonníka tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že
dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou,
spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd musel postupovať v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku a rozhodnúť s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku o neprípustnosti
exekúcie a následne o zastavení exekúcie.
Súd o trovách exekúcie v tomto štádiu konania nerozhodoval a rozhodne o nich samostatným
uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zák.č.99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.