Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4MCdo/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8209205485
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Bakošová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8209205485.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Slovenskej republiky - K., so sídlom v P.,
zastúpenej JUDr. Dušanom Paulíkom, advokátom v Banskej Bystrici, Kukučínova č. 18, proti žalovaným
1/ R., bývajúcemu v P., R., zastúpenému JUDr. Tamásom Puskásom, advokátom v Dunajskej Strede,
Alžbetínske námestie č. 1203, 2/ S., bývajúcemu v P., R., 3/ S., bývajúcemu v P., R., 4/ H. bývajúcemu
v P., R., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 6 C 176/2009, o

mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v
Prešove z 30. apríla 2013 sp. zn. 19 Co 43/2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. apríla 2013 sp. zn. 19 Co
43/2012 a rozsudok Okresného súdu Bardejov z 9. novembra 2011 č.k. 6 C 176/2009-403 z r u š u j e
a vec vracia Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou z 26. októbra 2009 doručenou Okresnému súdu Bardejov 2. novembra 2009
domáhala určenia, že je v príslušnom pomere podielovou spoluvlastníčkou v petite žaloby konkrétne
uvedených nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu P. - Správa katastra
P. kat. úz. L., vedených na LV č. XXX a LV č. XXX na tom skutkovom základe, že žalovaní boli ako
spoluvlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní do katastra nehnuteľností na základe osvedčenia
o dedičstve po svojich právnych predchodcoch. Pôvodne boli predmetné nehnuteľnosti zapísané

v pkn. vl. č. XX, kat. úz. L. na právnych predchodcov žalovaných Z. a R., rod. Z., ktorí boli ich
podieloví spoluvlastníci. Pretože právni predchodcovia žalovaných boli maďarskej národnosti, na
základe nar. SNR č. 104/1945 Sb.n. o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku
Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení vl. nar. č. 64/1946
Sb.n. SNR (ďalej len „nar. č. 104/1945 Sb.n.“), boli predmetné nehnuteľnosti skonfiškované pre účely
pozemkovej reformy, čo vyplýva zo zápisu pod č. XX a dispozícia s týmito nehnuteľnosťami bola

vyhradená výlučne Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Z vyššie uvedeného došlo
rozhodnutím Povereníctva pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu č. 5392/VI-573/1945 z 23.
augusta 1945 k rozhodnutiu o dočasnej vnútenej správe na lesných majetkoch H. a spol. pre kat. úz. L.
v prospech Správy štátnych lesov Zborov. Na základe rozhodnutia Povereníctva pre pôdohospodárstvo
a pozemkovú reformu - pracovná skupina pre pozemkovú reformu Prešov č. 4474/47 z 18. decembra
1947 bola na Okresný súd Bardejov podaná žiadosť o vyznačenie konfiškácie na majetok osôb R.,

rod. Z., H. a R., k nehnuteľnostiam zapísaným v pkn. vl. č. XX, kat. úz. L.. V zmysle uvedeného došlo
uznesením Okresného súdu Bardejov Č.d. 2433/47 z 23. decembra 1947 k povoleniu zápisu konfiškácie
predmetných nehnuteľností pre účely pozemkovej reformy do pkn. vl. č. XX pod číslom zápisu XX.
Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stal Československý štát od 1.
marca 1945. Právni predchodcovia žalovaných boli opätovne zapísaní na LV č. XXX a XXX kat. úz.
L. ako vlastníci na základe rozhodnutia OÚ - OPPaLH č. 3/2000/00039 z 29. septembra 2000, L.,

ktoré bolo vydané v rámci registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“). Žalobca mal
za to, že v rámci konania ROEP neboli dostatočne zistené údaje z katastrálneho operátu, konkrétne zpkn. vl. č. XX, kat. úz. L., z ktorej zo zápisu č. XX vyplýva, že právnym predchodcom žalovaných boli
predmetné nehnuteľnosti skonfiškované a tie sa stali vlastníctvom štátu a zo žiadnych listín nevyplýva,
že by boli právni predchodcovia žalovaných žiadali o vydanie predmetných nehnuteľností v lehote do

31. decembra 1995, v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zák. č. 229/1991 Zb.“).

Okresný súd Bardejov žalobu žalobkyne rozsudkom z 9. novembra 2011 č.k. 6 C 176/2009-403 zamietol
a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v sume 773,91 Eur na účet

advokátky do troch dní. O trovách konania žalovaných 2/ až 4/ nerozhodol. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil ustanovením § 1 ods. 1-11 nar. č. 104/1945 Sb.n. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskehomajetkuNemcov,Maďarov,akoajzradcovanepriateľovslovenskéhonároda(ďalej
len„nar.č.104/1945Sb.n.“),§33ods.1a§72ods.2vl.nar.č.8/1928Sb.ořízenívevěcechnáležejících
do působnosti politických úřadů (správní řízení - ďalej len „vl. nar. č. 8/1928 Sb.“), vecne tým, že ku
konfiškácii a prechodu vlastníctva na štát podľa nar. č. 104/1945 Sb. dochádzalo priamo dňom jeho

účinnosti, t.j. 1. marca 1945, čo vyplýva z jeho § 1. Uviedol, že k zavŕšeniu konfiškačného procesu bolo
potrebné v súlade s § 1 ods. 7 tohto nariadenia vydať individuálne rozhodnutie o tom, či sa konkrétna
osoba považuje za osobu maďarskej národnosti podľa § 1 ods. 1 písm. b/, pričom takéto rozhodnutie
nepodliehalo inštančnému preskúmaniu a možnosť podania odvolania proti rozhodnutiu konfiškačnej
komisie bola zavedená až novelou na základe nar. č. 87/1947 Sb.n. SNR (správne 89/1947 Sb. n.

SNR, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia nariadenia o konfiškovaní pôdohospodárskeho
majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. - pozn. dovolacieho súdu)
s účinnosťou od 30. decembra 1948, o ktorom rozhodoval Zbor povereníkov. Zdôraznil, že rozhodnutie
správneho orgánu mimo rámca správneho súdnictva nie je súd oprávnený preskúmať z hľadiska jeho
vecnej správnosti, ale môže iba skúmať, či ide o správny akt, či nejde o paakt a či je správny akt vydaný

v medziach právomoci príslušného správneho orgánu, či je právoplatný a vykonateľný. Konštatoval, že v
rozhodnutí konfiškačnej komisie bolo uvedené, že právni predchodcovia žalovaných boli na neznámom
mieste, a že o rozhodnutí boli upovedomení. V konaní však nebolo žiadnym spôsobom preukázané,
že by bol v prípade právnych predchodcov žalovaných, ktorí sa mali zdržiavať na neznámom mieste,
dodržaný procesný postup v zmysle vtedy účinného správneho poriadku, t.j., že by im bolo doručené

konfiškačné rozhodnutie jedným zo spôsobov vtedy možným - prostredníctvom zástupcu, zmocnenca
alebo opatrovníka, resp. verejnou vyhláškou, pričom uznesenie Okresného súdu Bardejov, ktorým bola
konfiškácia zapísaná do pozemnoknižnej vložky, bolo doručované ich kurátorovi. Z uvedeného súd
prvého stupňa vyvodil, že konfiškačné rozhodnutie právnym predchodcom žalovaných nebolo platne
a účinne doručené a voči nim platí, akoby rozhodnutie nebolo ani vydané. Rozhodnutie tak nemohlo

nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a preto nemohlo platne dôjsť k zavŕšeniu konfiškačného
procesu.SpoukazomnarozhodnutieNajvyššiehosprávnehosúduz31.decembra1946Boh.A1512/46
súd uviedol, že aj na konfiškačné konania sa vzťahovali ustanovenia vl. nar. č. 8/1928 Sb.n. a podľa jeho
§ 72 ods. 2 doručenie bolo súčasťou správneho aktu. Vzhľadom k tomu, že nebol dodržaný zákonný
postup voči právnym predchodcom žalovaných ku konfiškácii ich majetku nedošlo a štát sa nemohol

stať vlastníkom pozemkov. Ak majetok, ktorý mal byť skonfiškovaný právnym predchodcom žalovaných
neprešieldovlastníctvaštátu,potomničnebránilotentomajetoknásledneprejednaťvdedičskomkonaní
po nich. Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 1/ odôvodnil ustanovením
§ 142 ods. 1 a § 145 O.s.p., rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaných 2/ až 4/
(napriek absencii takého výroku - pozn. dovolacieho súdu) odôvodnil ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 30. apríla 2013 sp. zn. 19 Co 43/2012,
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219 O.s.p. potvrdil a žalobkyni
uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 66,32 Eur k
rukám advokátky do troch dní, zároveň ďalším výrokom žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a na ktorých sa
nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Plne sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa,
ako aj s ním uvedenými dôvodmi a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobkyne na doplnenie
správnosti uviedol, že vyriešeniu otázky, ktorým okamihom došlo ku konfiškácii a prechodu vlastníctva

skonfiškovaného majetku na štát podľa nar. č. 104/1945 Sb. n., musí predchádzať zistenie, či vôbec
individuálne rozhodnutie orgánu, na základe ktorého mali byť právni predchodcovia vyhlásení za osoby
maďarskej národnosti a na základe ktorého malo súčasne dôjsť ku konfiškácii majetku týchto osôb, bolo
možné z hľadiska procesnoprávnych predpisov považovať za vydané rozhodnutie. Pokiaľ žalobkyňav dôvodoch odvolania poukazovala na to, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla
podľa nar. č. 104/1946 Sb. n., odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1, § 72 ods.
2 vl. nar. č. 8/1928 Sb. a rozhodnutie Konfiškačnej komisie č. Kom. 1/46-III. z 28. augusta 1946

uviedol, že sa stotožnil s názorom vysloveným súdom prvého stupňa, že v konaní nebolo žiadnym
spôsobom preukázané, že by bol v prípade právnych predchodcov žalovaných, ktorí sa mali zdržiavať
na neznámom mieste, dodržaný procesný postup v zmysle vtedy účinného správneho poriadku, t.j.,
že by im bolo doručené predmetné konfiškačné rozhodnutie niektorým z vtedy možným spôsobom a
preto platí, akoby predmetné rozhodnutie ani nebolo vydané, teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a

vykonateľnosť. Ku konfiškácii majetku právnych predchodcov žalovaných tak nedošlo a štát sa nemohol
stať vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Uviedol ďalej, že ku konfiškácii a prechodu vlastníctva na
štát podľa nar. č. 104/1946 Sb. n. dochádzalo priamo dňom jeho účinnosti, t.j. 1. marca 1945. Otázka
okamihu prechodu vlastníctva majetku dotknutých osôb na štát neostala spochybnenou, avšak k tomu,
aby došlo k účinnej konfiškácii, museli byť splnené všetky podmienky. V danom prípade nebola splnená
základná podmienka a to podmienka existencie spôsobilého rozhodnutia, na základe ktorého malo dôjsť

ku konfiškácii a prechodu vlastníctva dotknutých osôb na štát. Takáto nespôsobilosť rozhodnutia je v
tomto prípade spôsobená tým, že nedošlo k jeho riadnemu doručeniu, a teda nenastala právoplatnosť
a vykonateľnosť rozhodnutia Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru Bardejov
číslo: Kom. 1/46/III z 28. augusta 1946, na základe ktorého bol Povereníctvom pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy - Sekcia „B“, Pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Prešove číslo: 4474/47

z 18. decembra 1947, podaný na Okresný súd Bardejov návrh na vyznačenie konfiškácie v pozemkovej
knihe. Na podporu správnosti týchto záverov poukázal odvolací súd na uznesenie Okresného súdu v
Bardejove, Č.d. 2433/47 z 23. decembra 1947, kedy bol o predmetnom uznesení upovedomený Dr.
Jozef Kálnássy, advokát v Bardejove, ako súdom menovaný kurátor pre vzdialených - na neznámom
mieste sa zdržujúcich - pozemnoknižných vlastníkov. Námietku žalobkyne týkajúcu sa chybného zápisu

vlastníctva žalovaných do katastra nehnuteľností pri vykonávaní ROEP odvolací súd nepovažoval za
dôvodnú, pretože z ustanovenia § 4 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zák. č. 180/1995 Z.z.“), členom komisie na obnovu evidencie
pozemkov a právnych vzťahov k nim v prípade, ak ide o lesné pozemky, je aj štátna organizácia lesného
hospodárstva a z rozhodnutia Okresného úradu Bardejov OPPaH číslo: 3/2000/00039 z 29. septembra

2000 vyplýva, že predmetné rozhodnutie o schválení ROEP bolo doručované Krajskému úradu Prešov,
odboru pozemkovému, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, pričom v zmysle ustanovenia § 6
ods. 1 zák. č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zák. č. 222/1996 Z.z.“) účinného k 29. septembru 2000, krajský úrad vykonáva
štátnu správu na jednotlivých úsekoch podľa prílohy tohto zákona alebo ak to ustanoví osobitný zákon.

PredmetnérozhodnutiepritomvydalsamotnýOkresnýúradBardejov,ktorývzmysle§5ods.1a2zák.č.
222/1996 Z.z., vykonáva štátnu správu na jednotlivých úsekoch, ak jej výkon zákon nezveruje krajskému
úradu, inému orgánu štátnej správy, obci alebo inej právnickej osobe a je v prvom stupni vecne príslušný
na konanie, v ktorom o právach alebo o povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
štátnej správy rozhodujú orgány štátnej správy (ďalej len „správne konanie“), ak zákon neustanovuje

inak. Poukázal na ustanovenie § 7 ods. 4 zák. č. 180/1995 Z.z., podľa ktorého schválený register je
verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností a z
toho dôvodu sa stotožnil s námietkou žalovaného 1/, že postup žalobkyne - Slovenskej republiky nie
je akceptovateľný z hľadiska právnej istoty a ochrany práv a právom chránených záujmov súkromných
osôb. Žalobkyňa prostredníctvom svojho orgánu - Okresného úradu Bardejov uznala vlastnícke právo

žalovaných rozhodnutím o ROEP. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nadobudnutia ňou vlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním odvolací súd uviedol, že žalobkyňa bola pred vyhlásením
rozsudku poučená podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., kedy návrhy na doplnenie dokazovania
nemala a ani v priebehu konania pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej netvrdila, že by mala
nadobudnúť vlastníctvo na základe vydržania, preto na túto námietku v odvolacom konaní neprihliadol.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odvolací súd odôvodnil § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p.

Proti týmto rozsudkom prvostupňového a odvolacieho súdu podal na základe podnetu žalobkyne s
poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. mimoriadne dovolanie

generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“), ktorý navrhol napadnuté
rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. S poukazom na ustanovenia § 1 ods.
1, 2, 7, 10 nar. č. 104/1945 Sb. n., § 5 ods. 1 zákona č. 90/1947 Sb. o provedení knihovního pořádku
stran konfiskovaného nepřátelského majetku a o úpravě některých právních poměrů vztahujících sena přidělený majetek (ďalej len „zák. č. 90/1947 Sb.“) a § 1 ods. 1 vl. nar. č. 8/1928 Sb. uviedol, že
nesúhlasí s názorom vysloveným súdmi oboch stupňov, ktoré žalobu žalobkyne zamietli z dôvodu,
že neuniesla v konaní dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie právneho titulu nadobudnutia

vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam, ku ktorým bola konfiškácia vykonaná podľa nar. č.
104/1945 Sb. n. Podľa názoru generálneho prokurátora žalobkyňa skutočnosť nadobudnutia vlastníctva
k nehnuteľnostiam preukázala, a to v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Vlastníctvo štátu
konfiškáciou vzniklo dňom 1. marca 1945 priamo ex lege na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie
v sídle Okresného národného výboru v Bardejove č. Kom. 1/46-III. z 28. augusta 1946. Riešenie otázky

spojenej s doručovaním rozhodnutia konfiškačnej komisie bez konkrétneho spisu (bez možnosti posúdiť
toto doručenie), iba na základe tvrdenia žalovaných bez preukázania tejto skutočnosti, ktorou sa súdy
počas celého konania zaoberali, je potrebné označiť za zbytočné, nakoľko na postup a rozhodovanie
podľa nar. č. 104/1945 Sb.n. sa podľa názoru generálneho prokurátora jednak nevzťahoval vtedy platný
procesný predpis, ktorým je vl. nar. č. 8/1928 Sb., a to z toho dôvodu, že konfiškačná komisia (na rozdiel
od Zboru povereníkov) vytvorená podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. nebola ani jedným z orgánov uvedených

v § 1 ods. 1 vl. nar. č. 8/1928 Sb., ale najmä z toho dôvodu, že zo znenia § 1 ods.1 nar. č.104/1945
Sb. n. jednoznačne vyplýva, že majetok sa považoval za skonfiškovaný dňom nadobudnutia účinnosti
konfiškačného nariadenia. Toto je podľa názoru generálneho prokurátora potrebné označiť za základný
rozdielodpostupupodľakonfiškačnéhonariadeniač.108/1945Sb.,ktorýtakétoustanovenietýkajúcesa
prechoduvlastníctvanaštátpriamonemáavktoromjevýslovneodkaznavtedyplatnýprocesnýpredpis,

naviac podľa tohto nariadenia o konfiškácii rozhodoval správy orgán postupom podľa vl. nar. č. 8/1928
Sb. Z uvedeného potom vyplýva, že konajúce súdy oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili,
teda na zistený skutkový stav jednak nesprávne aplikovali právnu normu, t.j. vl. nar. č. 8/1928 Sb.,
čím následne nesprávne právne posúdili otázku preukázania právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho
práva žalobkyne k dotknutým nehnuteľnostiam. Za nesprávne právne posúdenie je potrebné označiť

aj právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého ak štát v konaní o ROEP uznal vlastnícke právo
žalovaných, je v dôsledku toho postup žalobkyne v danej veci neakceptovateľný aj z hľadiska právnej
istoty. V konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim podľa zákona č.
180/1995Z.z.oniektorýchopatreniachnausporiadanievlastníctvakpozemkomvzneník29.septembru
2000 sa vlastníctvo nenadobúdalo, ale sa iba zisťovali dostupné údaje o pozemkoch a právnych

vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavoval a schvaľoval register obnovenej evidencie pozemkov.
Úlohou tohto konania bolo vykonať iba súpis pozemkov a ich vlastníkov, ktorí z rôznych dôvodov neboli
pred vyhotovením registra evidovaní v katastri nehnuteľností. Ak sa teda chybou pri konaní podľa
zákona č. 180/1995 Z.z. zapísali právni predchodcovia ako vlastníci pozemkov a to aj napriek tomu,
že v pozemkovej knihe figuroval štát, nemožno postup žalobkyne, ktorý sa určovacou žalobou snaží

napraviť túto chybu, označiť za neakceptovateľný. Na základe uvedených skutočností dospel generálny
prokurátor k názoru, že je v danom prípade daný dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.,
pričompodanietohtomimoriadnehodovolaniasivyžadujeochranaprávazákonomchránenýchzáujmov
účastníkov konania a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Žalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedla, že s obsahom
mimoriadneho dovolania v tejto veci a jeho dôvodmi v celom rozsahu súhlasí. Opakovane zdôraznila,
že ak súdy dospeli k záveru, že rozhodnutie konfiškačnej komisie podľa vl. nar. č. 8/1928 Sb. bolo
potrebné doručovať osobám, ktorých majetok bol konfiškovaný, mali v takomto prípade s prihliadnutím
na uznesenie Okresného súdu v Bardejove z 23. decembra 1947 Č.d. 2433/47 vychádzať z toho,

že súd podrobne preskúmal všetky potrebné náležitosti rozhodnutia Konfiškačnej komisie v sídle
Okresného národného výboru v Bardejove číslo Kom. 1/46-III. z 28. augusta 1946 vrátane spôsobu jeho
doručovania a doručenia (ak boli potrebné). Súdy po viac ako 65 rokoch od vydania tohto uznesenia
nezákonne a neodôvodnene vyslovili pochybnosti o správnosti tohto súdneho rozhodnutia a zároveň aj
o právoplatnosti vyššie označeného rozhodnutia príslušnej konfiškačnej komisie.

Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu generálneho prokurátora uviedol, že právny názor generálneho
prokurátora je v rozpore nielen s účelom a zmyslom správneho poriadku vl. nar. č. 8/1928 Sb., ale aj
s ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej a Českej republiky. S poukazom na ustanovenie § 1 ods.
1 cit. nariadenia uviedol, že konfiškačná komisia bola vytvorená štátom za účelom rozhodovania o

tom, ktoré osoby bolo potrebné považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti. Konfiškačná
komisia teda bola jednoznačne politickým úradom, pričom otázku konfiškácie možno považovať iba
za otázku tzv. vnútornej správy. Zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia, z ktorých vyvodzoval záver
o potrebe doručovania rozhodnutia konfiškačnej komisie, preto považuje za správne, ak súdy určili,že rozhodnutie konfiškačnej komisie nenadobudlo právoplatnosť a žalobkyňa sa nestala vlastníčkou
predmetných spoluvlastníckych podielov.

Žalovaní 2/ až 4/ právo vyjadriť sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyužili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní [§ 10a ods. 3 O.s.p.
(poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1.
januárom 2015)] po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej

republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu žalobkyne (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec a dospel k
záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací
súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými
dôvodmi.Obligatórne(§243iods.2O.s.p.vspojenís§242ods.1O.s.p.)sazaoberáprocesnýmivadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené,

ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.,
neobmedzil sa dovolací súd len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom

dovolaní, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p. (vady zakladajúce tzv. zmätočnosť konania).

O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v
konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal

procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žiadna z vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. nebola v mimoriadnom dovolaní namietaná a v
konaní o tomto opravnom prostriedku ani nevyšla najavo.

K rovnakému záveru dospel dovolací súd aj ohľadne tzv. iných vád (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.),
procesných vád, ktorých dôsledkom je vecná nesprávnosť rozhodnutia, ktorej základom je porušenie

ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

K námietke v mimoriadnom dovolaní, že rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu spočívajú
v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V mimoriadnom dovolaní bolo namietané, že súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutie na názore,
že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa nadobudnutia vlastníctva žalobkyňou, pretože
rozhodnutie konfiškačnej komisie nebolo doručené právnym predchodcom žalovaných, z čoho vyvodili
záver, že ku konfiškácii nehnuteľností nedošlo. Základnou rozhodujúcou otázkou pre správne posúdenie
potreby doručovania rozhodnutia konfiškačnej komisie dotknutým osobám a jeho preukázania preto

bolo, či na postup a rozhodovanie podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. sa vzťahoval v tom čase platný procesný
predpis, ktorým bolo vl. nar. č. 8/1928 Sb.Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ku konfiškácii a prechodu vlastníctva
na štát podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. dochádzalo priamo dňom jeho účinnosti, t.j. 1. marca 1945, k
zavŕšeniu konfiškačného procesu však bolo potrebné vydať individuálne rozhodnutie (§ 1 ods. 7 cit. nar.)

o tom, či sa konkrétna osoba považuje za osobu maďarskej národnosti (§ 1 ods. 1 písm. b/ cit. nar.).
Súd prvého stupňa konštatoval, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že vo vzťahu k
právnym predchodcom žalovaných v tom čase zdržiavajúcich sa na neznámom mieste, bol dodržaný
procesný postup v zmysle platného správneho poriadku (vl. nar. č. 8/1928 Sb.), t.j., že by im bolo
doručené konfiškačné rozhodnutie jedným z možných spôsobov doručenia - prostredníctvom zástupcu,

zmocnenca alebo opatrovníka, resp. verejnou vyhláškou. Na zdôraznenie správnosti poukázal na to, že
uznesenie Okresného súdu Bardejov, na základe ktorého bola konfiškácia zapísaná do pozemnoknižnej
vložky, bolo právnym predchodcom žalovaných doručované ustanovenému kurátorovi. S týmto názorom
sa stotožnil aj odvolací súd.

Podľa § 1 ods. 7 nar. č. 104/1945 Sb.n., o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či

maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a
Československej republiky (ods. 6), o tom, či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú
pod ustanovenia ods. 1 písm. d/ alebo e/, ako aj o tom, či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo
4, rozhodne najneskôr do konca roku 1946 konfiškačná komisia (v ďalšom texte - Komisia).

Podľa ods. 8 cit. ustanovenia, stálymi členmi Komisie sú: predseda, ktorého menuje Sbor povereníkov
na návrh povereníka pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, dvaja zástupcovia Povereníctva pre
pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu a dvaja zástupcovia Povereníctva pre veci vnútorné. Ďalšími
členmi Komisie v jednotlivých okresoch sú: všetci členovia rady príslušného národného výboru (správnej
komisie), po jednom zástupcovi Jednotného zväzu slovenských roľníkov, Sväzu slovenských partizánov,

Sväzu vojakov Slovenského národného povstania, Sväzu protifašistických väzňov, Sväzu zahraničných
vojakovaokresnejroľníckejkomisie.Zástupcuorganizácií,uvedenýchvpredošlejvete,vysielapríslušná
okresná odbočka, ak takej niet, príslušné ústredie. Komisia rozhoduje v sídle okresného národného
výboru, v obvode ktorého sa nachádza konfiškácii podliehajúci majetok. Predseda svoláva Komisiu
podľa potreby. Komisia je uznášania schopná za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov a rozhoduje

väčšinou hlasov prítomných. Predseda nehlasuje, len pri rovnosti hlasov rozhoduje. Ak o tej istej osobe
rozhodne Komisia v rozličných okresoch rozdielne, o konfiškácii rozhodne s konečnou platnosťou Sbor
povereníkov.

Podľaods.9cit.ustanovenia,Komisiiprivýkonepôsobnostipodľatohtonariadeniamajúbyťnápomocné

všetky orgány štátnej verejnej správy a ľudové súdy.

Podľa ods. 10 cit. ustanovenia, rozhodnutím Komisie (ods. 7) alebo Sboru povereníkov (ods. 8 posledná
veta) považuje sa majetok takejto osoby za konfiškovaný podľa ods. 1, 2 alebo 3 dňom nadobudnutia
účinnosti tohto nariadenia. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa.

Podľa § 1 ods. 1 vl. nar. č. 8/1928 Sb., toto nařízení upravuje s výnimkami v něm stanovenými řízení,
ktoré provádějí ve věcech, náležejících do působnosti politických (státních policejních) úřadů: 1. okresní
úřady, státní policejní úřady, v městech se zvláštním statutem magistráty (městské, obecní rady), v
městech se zřízeným magistrátem městské notářské úřady, 2. zemské úřady a 3. ústřední úřady.

Podľa § 2 cit. vl. nar., pokud se v tomto nařízení mluví o úřadě a z jeho ustanovení se jinak nepodává,
jest tím rozuměti úřad (§ 1 ods. 1), který provádí řízení nebo jeho část.

Podľa § 5 cit. vl. nar., politické úřady jsou příslušné ve všech věcech vnitřní správy (čl. 1 zákona),

které jsou nebo budou jim výslovně přikázány nebo které nejsou nebo nebudou zvláštním předpisem
svěřeny úřadům jiným. Příslušnost státních policejních úřadů jest vymezena zváštními předpisy.

Podľa § 6 cit. vl. nar., je-li dána příslušnost politických úřadů, není-li však určeno, který z nich jest věcně
příslušný, jsou v prvé stolici příslušné okresní úřady, v druhé stolici zemské úřady.

Ak potom Konfiškačná komisia zriadená na tento účel podľa § 1 ods. 7, 8 nar. č. 104/1945 Sb. n. v spojení
s § 1 ods. 1, § 2, § 5 a § 6 vl. nar. č. 8/1928 Sb. v sídle Okresného národného výboru v Bardejove 28.
augusta 1946 rozhodla o.i. o tom, že R., rod. Z., R. a H., t.č. na neznámom mieste, treba považovať podľa§ 1 ods. 1 písm. b/ nar. č. 104/1945 Sb. n. za osoby národnosti maďarskej a ich majetok sa považuje
na základe tohto rozhodnutia podľa § 2 tohto nariadenia za skonfiškovaný ku dňu 1. marca 1945, s
poučením, že podľa § 1 ods. 10 cit. nar. o tom, že sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa, niet

žiadnej pochybnosti o tom, že uvedené rozhodnutie bolo vydané orgánom v správnom konaní a vzťahujú
sa naň ustanovenia v tom čase platného procesného predpisu, ktorým bolo vl. nar. č. 8/1928 Sb.

Dovolací súd sa preto nestotožnil s názorom generálneho dovolateľa, podľa ktorého uvedené
rozhodnutie nebolo vydané v konaní pred správnym orgánom a nar. vl. č. 8/1928 Sb. sa na predmetnú

vec nevzťahovalo. Dovolací súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že aj podľa v tom čase
aktuálnej judikatúry Najvyššieho správneho súdu (rozhodnutie z 31. decembra 1946, Boh. A 1512/46)
sa na konfiškačné konania vzťahovali ustanovenia správneho poriadku (vl. nar. č. 8/1928 Sb.). Keďže
nariadením č. 104/1945 Sb. n. sa rovnako ako Dekrétmi prezidenta republiky č. 12/1945 Sb. a č.
108/1945 Sb. riešila rovnaká otázka, t.j. otázka konfiškácie majetku Nemcov a Maďarov, niet dôvodu
spochybňovať, že aj na konfiškačné konanie podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. sa vzťahovali ustanovenia

vtedy platného procesného predpisu, teda vl. nar. č. 8/1928 Sb. n. Tento záver podporuje aj nar. č.
89/1947Sb.n.SNRz19.decembra1947,ktorýmsameniaadoplňujúniektoréustanovenianariadeniao
konfiškovaní pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského
národa [por. ust. § 1 ods. 12 nar. č. 104/1945 Sb. n., podľa ktorého rozhodnutia Komisie, vydané do
dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a napadnuté do 30. júna 1947, ako aj rozhodnutia Komisie

nenapadnuté do 30. júna 1947, podľa ktorých osoby nemožno považovať za osoby uvedené v ods. 1 až
3, avšak napadnuté okresným národným výborom (okresnou správnou komisiou) po vyjadrení alebo na
návrh miestneho národného výboru (miestnej správnej komisie) do 31. januára 1948, môže preskúmať
Sbor povereníkov do 30. septembra 1948. Miestny národný výbor (miestna správna komisia) môže sa
odvolať do 8 dní proti usneseniu okresného národného výboru (okresnej správnej komisie) na Sbor

povereníkov.].

Dovolací súd však za dôvodnú považuje námietku generálneho dovolateľa, že žalobkyňa dostatočne
preukázala nadobudnutie vlastníctva predmetných nehnuteľností štátom.

V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú
reformu listom z 23. augusta 1945 č. 5392/VI-573/1945 poverilo Správu štátnych lesov v Zborove
dočasnou vnútenou správou na lesných majetkoch bývalých majiteľov, o.i. pod. č. 4/ H. a spol. v kat.
úz. L., Z., P., Q. a N. (por. č.l. 25,26). Následne, Konfiškačná komisia v sídle Okresného národného
výboru v Bardejove, rozhodnutím z 28. augusta 1946 č. Kom. 1/46-III. rozhodla o tom, že R., rod. Z.,

R. a H., treba považovať za osoby národnosti maďarskej a na základe tohto rozhodnutia sa považuje
ich pôdohospodársky majetok na celom území Slovenska za skonfiškovaný k 1. marcu 1945 (por.
vyššie uvedené). V predmetnom rozhodnutí je uvedený zoznam inštitúcií a osôb, ktoré sa o tomto
rozhodnutí upovedomujú, pričom pod poradovým číslom 14. sa o rozhodnutí upovedomujú vlastníci
konfiškovaných majetkov uvedení v texte rozhodnutia (X. rod. Z. a spol. - por. č.l. 260, 261). Z obsahu

spisu ďalej vyplýva, že Okresnému súdu Bardejov bol 20. decembra 1947 doručený návrh Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - sekcia „B“ č. 4474/47, na vyznačenie konfiškácie v pkn.
vl. č. X, XX a X na nehnuteľnosti zapísané na meno uvedených vlastníkov, o.i. na R., rod. Z., R.
a H. (por. č.l. 27). Okresný súd Bardejov uznesením z 23. decembra 1947 Č.d. 2433/47 konkrétne
pod bodom 2/ povolil požadovaný zápis v pozemkovej knihe... „v zápisnici číslo XX kat. územia L.

nehnuteľností D. b.č. X-XX,XX-XX, knihované pod B 14, 25/a, b, d, e, 29/a, b, 34/a, b, c, d, e, f, g,
h, i, - hore uvedeným vlastníkom:“, a zároveň, „Poznamenáva sa konfiškácia podľa nariadenia čís.
104/45 Sb.n. SNR v znení nariadenia čís. 64/1946 Sb.n. SNR pre účely pozemkovej reformy s tým,
že dispozície s týmto majetkom sú vyhradené výlučne Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy - Slovenskému pozemkovému fondu.“ (por. č.l. 28).

Nie je dôvod pochybovať o tom, že Konfiškačné komisie zriadené podľa § 1 ods. 7, 8 nar. č. 104/1945
Sb. n. pri jednotlivých okresných národných výboroch bolo potrebné považovať za „politické úrady“ (por.
§ 6 nar. vl. č. 8/1928 Sb.).

Podľa § 25 cit. nar., úřad doručuje úřední spisy poštou, neuzná-li za vhodnější doručiti je sám, svými
orgány nebo obcí.Podľa § 29 ods. 1 cit. nar., do vlastních rukou příjemcových budiž doručeno: 1. je-li to předepsáno, 2. je-
li den doručení rozhodný pro počítání preklusivních lhůt nebo 3. nařídí-li to úřad ze zvláštních důvodů.

Podľa § 33 ods. 1 cit. nar., osobám, jejichž pobyt přes konané šetření jest neznám, neb osobám, které
nejsou úřadu známy, může býti doručeno, není-li ustanoven zástupce, zmocněnec neb opatrovník,
veřejnou vyhláškou na úřední tabuli a doručení platí za vykonané, není-li ve správních předpisech jinak
ustanoveno, když od vyhlášení na úřední tabuli příslušného úřadu uplynulo patnáct dnů, nebyla-li ovšem
ve vyhlášce stanovena lhůta delší.

Podľa ods. 2 cit. ust., úřad může vyhlášku vyhlásiti také v obci veřejným vyvěšením a jinak způsobem
v místě obvyklým.

Podľa § 35 ods. 2 cit. nar., jsou-li pochybnosti nebo není-li doručenky, lze doručení prokázati jiným
vhodným způsobem.

Podľa § 72 ods. 2 cit. nar., rozhodnutí je vydáno, pokud ve správních předpisech není ustanoveno jinak,
doručením písemného vyhotovení, bylo-li prohlášeno ústně v přítomnosti stran, ústním prohlášením.

Súd prvého stupňa zamietnutie žaloby žalobkyne odôvodnil výlučne tým, že v konaní nebolo

preukázané,žebykonfiškačnérozhodnutiebolodoručenéprávnympredchodcomžalovanýchniektorým
z možných spôsobov a to prostredníctvom zástupcu, zmocnenca alebo opatrovníka, resp. verejnou
vyhláškou.

Niet dôvodu spochybňovať skutočnosť, že konfiškačné rozhodnutie z 28. augusta 1946 č. Kom. 1/46-

III. bolo doručované dotknutým vlastníkom, keďže to vyplýva priamo z predmetného rozhodnutia,
pretože podľa pokynu pod por. č. 14. bola daná dispozícia na doručovanie rozhodnutia vlastníkom
konfiškovaného majetku. Zo skutočnosti, že spôsob, akým sa doručenie tohto rozhodnutia vykoná,
nie je uvedený pri dispozícii na doručenie (ktorým zo spôsobov uvedených v ust. § 33 ods. 1 vl. nar.
č. 8/1928 Sb.), nemožno vyvodiť vadnosť doručenia rozhodnutia, príp. jeho nedoručenie, pričom zo

správneho predpisu ani nevyplývala pre konajúci správny orgán povinnosť vyznačovať spôsob, akým
sa doručovanie vykonáva.

Dovolací súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetné konfiškačné rozhodnutie
bolo vydané pred takmer 70-imi rokmi, pričom od roku 1945 do roku 2005 sa žalobkyňa považovala za

vlastníčku predmetných pozemkov na základe konfiškácie podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. Právna istota
osôb, ako aj zachovanie nevyhnutnej autority štátu vyžadujú, aby právoplatné rozhodnutie súdu alebo
správneho orgánu, na základe ktorých určitá osoba nadobúda alebo je zbavená vlastníctva k veci, bolo
nespochybniteľnou právnou skutočnosťou, majúcou účinky do budúcnosti, a to bez ohľadu na to, či
písomné vyhotovenie takéhoto aktu doposiaľ existuje (v prejednávanej veci z listu Ministerstva vnútra

Slovenskejrepublikyz20.júla2011vyplýva,žesprávnyspistýkajúcisakonfiškáciepôdohospodárskeho
majetku vedeného pod č. Kom. 1/46-III., H. a spol., sa kompletný nezachoval - por. č.l. 332-353). V
opačnom prípade by bolo možné uplatniť vady konania po neprimerane dlhej dobe a narušiť tak niekoľko
desaťročí trvajúci právny stav. Povinnosť bremena tvrdenia a bremena dôkazu v rámci súdneho konania
by tak nad mieru ospravedlniteľnú zaťažovala stranu, ktorá sa takým tvrdením dostala do dôkaznej

núdze. Ak je určovacou žalobou napádaná (spochybňovaná) konfiškácia majetku (jej proces, účinky,
zákonnosť), dôkazné bremeno v takomto konaní zaťažuje vlastníka konfiškovaného majetku, ktorý
konfiškáciu spochybňuje, aby preukázal, že nie sú u neho dané zákonné podmienky pre konfiškáciu
majetku. Plynutie času je tak závažnou skutočnosťou, ktorej treba priznať faktické účinky (v tejto súv.
por. aj Oznámenie Ústavného súdu ČR z 1. novembra 2005).

Súd prvého stupňa zhodne s odvolacím súdom dospeli k záveru, že účinky konfiškácie nenastali
z dôvodu, že rozhodnutie konfiškačnej komisie nebolo právnym predchodcom žalovaných doručené
jedným z možných spôsobov doručovania, pričom však žiadnu pozornosť nevenovali dispozičnému
úkonu správneho orgánu, podľa ktorého sa o vydanom rozhodnutí upovedomujú osoby uvádzané pod

por. č. 1. - 14. a žiadnu pozornosť nevenovali ani ustanoveniu § 35 ods. 2 vl. nar. č. 8/1928 Sb., podľa
ktorého v prípade pochybností, je možné doručenie preukázať iným vhodným spôsobom.Nezachovanie kompletného spisu správneho orgánu po dobu takmer sedem desaťročí, obsahujúceho
skutočnosti potvrdzujúce spôsob doručenia rozhodnutia konfiškačnej komisie v tom čase osobám
zdržiavajúcim sa na neznámom mieste, nie je možné pričítať na ťarchu žalobkyne. Vychádzajúc však z

ustanovenia § 35 ods. 2 vl. nar. č. 8/1928 Sb., iným, nepochybne vhodným spôsobom na preukázanie
doručenia predmetného rozhodnutia nepochybne bolo (okrem dispozície na doručenie uvedenej priamo
v konfiškačnom rozhodnutí) uznesenie Okresného súdu v Bardejove z 23. decembra 1947 Č.d. 2433/47.
Z obsahu spisu vyplýva, že podkladom žiadosti na zápis predmetných nehnuteľností Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave bolo rozhodnutie Konfiškačnej komisie v sídle

Okresného národného výboru v Bardejove z 28. augusta 1946 č. Kom. 1/46-III a z ustanovenia § 16
ods. 1 zákona č. 90/1947 Sb. vyplýva, že súd pred vydaním rozhodnutia skúma splnenie náležitostí pre
vydanie požadovaného rozhodnutia, t.j. aj perfektnosť listiny, na základe ktorej sa požaduje povoliť zápis
v pozemkovej knihe. Keďže Okresný súd v Bardejove uznesením z 23. decembra 1947 Č.d. 2433/47
návrhu na zápis vyhovel, je potrebné túto skutočnosť považovať za nevyvrátiteľnú právnu domnienku
perfektnosti predloženej listiny tvoriacej podklad pre povolenie zápisu v pozemkovej knihe, vrátane jej

právoplatnosti. Uvedené uznesenie Okresného súdu v Bardejove je potrebné považovať za verejnú
listinu, ktorá je záväzná aj pre súd (por. ustanovenie § 134 O.s.p.) a pokiaľ žalovaní chcú spochybňovať
jeho správnosť, sú povinní poskytnúť o tom súdu presvedčivé dôkazy. Z obsahu spisu nevyplýva, že
by žalovaní disponovali takýmto dôkazom, keď už len s prihliadnutím na ich vek nemôžu mať priamu
vedomosť o existencii, či spôsobe doručovania predmetného konfiškačného rozhodnutia a iný dôkaz,

než tvrdenie o nedostatku vedomostí o konfiškácii, súdu nepredložili.

Pokiaľ oba súdy nižších stupňov na podporu správnosti vyriešenia otázky týkajúcej sa doručenia
konfiškačného rozhodnutia zhodne poukazovali na doručenie uznesenia Okresného súdu v Bardejove
z 23. decembra 1947 Č.d. 2433/47 súdom ustanovenému kurátorovi, dovolací súd poznamenáva, že

nebolo možné porovnávať doručovanie rozhodnutia v súdnom konaní a v konaní správnom, pretože
zatiaľ čo podľa § 33 ods. 1 vl. nar. č. 8/1928 Sb. bolo možné rozhodnutie správneho orgánu doručiť
o.i. aj verejnou vyhláškou na úradnej tabuli (t.j. aj bez ustanovenia zástupcu), v súdnom konaní takýto
postup (verejnou vyhláškou) prípustný nebol.

Konfiškačné rozhodnutie príslušného správneho úradu o konfiškácii nebolo možné považovať za
rozhodnutie, ktorým sa konfiškácia vykonala, ale len za rozhodnutie, ktoré deklarovalo, že podmienky
pre konfiškáciu majetku právnych predchodcov žalovaných sú splnené, a že ich majetok bol dňom
účinnosti nar. č. 104/1945 Sb. n., t.j. 1. marcom 1945 skonfiškovaný. Ku konfiškácii majetku mohlo dôjsť
len za splnenia zákonom stanovených podmienok, medzi ktoré patrilo aj právne účinné (právoplatné a

vykonateľné) správne rozhodnutie o tom, či konkrétna osoba bola osobou maďarskej národnosti bez
ohľadu na štátnu príslušnosť (§ 1 ods. 1 písm. b/ cit. nariadenia). V prejednávanej veci predmetné
rozhodnutie bolo vydané, nadobudlo právoplatnosť a teda došlo ku konfiškácii, pričom meritórnu
správnosť aktu samého súd nie je oprávnený skúmať. To platí aj o otázke, či je správne skutkové zistenie
uznesenia, že býv. vlastníci pozemkov sú na neznámom mieste (a z toho vyplývajúci zvolený spôsob

doručeniaupovedomenia,najmä,keďajlehotaodvyhlásenianaúradnejtabulinepochybneužuplynula).

Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k opačnému záveru, bolo potrebné dovolací dôvod uvádzaný
generálnym prokurátorom, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), považovať za opodstatnený.

Za vadu konania podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. označil generálny prokurátor aj právny názor
odvolacieho súdu týkajúci sa nadobudnutia vlastníctva žalovanými v rámci konania o ROEP.

Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) je

súpis pozemkov a ich vlastníkov, ktorí z rôznych dôvodov neboli pred vyhotovením registra evidovaní
v katastri. Najčastejšie ide o vlastníkov, ktorí sú evidovaní len v pozemkovej knihe, alebo ktorí neboli
za socializmu zapísaní do evidencie nehnuteľností, hoci majú k pozemku listinu (dedičské osvedčenie,
zmluvu a pod.). Vlastnícke práva k pozemkom boli za socializmu evidované neúplne. Túto neúplnú
evidenciu prevzal aj kataster nehnuteľností, ktorý vznikol po roku 1989. Aby boli v katastri zapísané

všetky pozemky, pristúpilo sa k tvorbe ROEP.

Vo vzťahu k prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na rôzne politicko-právne zmeny
od roku 1945 súčasný kataster nehnuteľností neodráža reálny stav vlastníctva k pozemkom. V minulomobdobí sa z rôznych dôvodov do pozemkových kníh nedostali niektoré konfiškačné rozhodnutia, pretože
nebolo zákonnou povinnosťou zapísať konfiškáciu majetku do pozemnoknižnej vložky (tu por. aj znenie
§ 3 ods. 1 č. 2. zákona č. 90/1947 Sb. n. o pozemnoknižnom usporiadaní konfiškovaného nepriateľského

majetku, podľa ktorého navrhovať pozemnoknižné usporiadanie prináležalo pri pôdohospodárskom
majetku konfiškovanému podľa nar. č. 104/1945 Sb. n., len Povereníctvu pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy). Pri vypracovaní ROEP preto dochádzalo v dôsledku nedostatočne zistených
podkladov k chybám a právny stav vyplývajúci z listu vlastníctva založeného v rámci ROEP
nezodpovedal stavu skutočnému. Keďže katastre nekontrolujú správnosť a úplnosť podkladov pre

vyhotovenie ROEP, kvalita vyhotovenej evidencie nie je spoľahlivá, preto na riešenie týchto pochybení
je daná príslušnosť súdov v civilnom konaní. K takémuto pochybeniu zjavne došlo aj v prejednávanej
veci, keď napriek tomu, že v pkn. vl. č. XX pod pol. č. XX bola poznamenaná konfiškácia majetku podľa
nar. č. 104/1945 Sb. n., následne podľa § 10 ods. 2 zák. č. 46/1948 Sb., bolo zapísané vlastníctvo pre
Československý štát, pričom v rámci ROEP boli ako vlastníci uvedení právni predchodcovia žalovaných.

Dovolací súd sa preto stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že podľa zákona č. 180/1995 Z.z. sa
vlastníctvo nenadobúdalo, ale sa iba zisťovali dostupné údaje o právnych vzťahoch k pozemkom a na ich
základe sa zostavoval register obnovenej evidencie pozemkov. Pokiaľ odvolací súd vychádzal z názoru,
že zapísaním právnych predchodcov v katastri nehnuteľností v rámci ROEP ako vlastníkov predmetných
nehnuteľností štát uznal ich vlastnícke právo (nadobudli vlastníctvo), posúdil vec po právnej stránke

nesprávne (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Z dôvodu, že rozhodnutia nižších súdov spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci, generálny
prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených

záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikypretorozhodoltakakojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutia
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.)
s tým, že právny názor ním vyslovený je pre okresný súd záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§
243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.