Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713207292
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713207292.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu GENERAL

FACTORING, a. s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 35 838 825, právneho zastúpeného HMG &
PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459 proti žalovanému R. U.,
F.. XX.X.XXXX, F. T. E., Š.. M. XXXX/XX, toho času na neznámom mieste zastúpeného opatrovníkom
Mestom Martin v konaní o zaplatenie 1 418,08 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 329,65 eur spolu so zmluvným úrokom 18,40% ročne a
8% úrokom z omeškania ročne zo
- sumy 155,84 eur od 22.12.2010 do zaplatenia,

- sumy 19,48 eur od 21.1.2011 do zaplatenia,
- sumy 116,88 eur od 21.2.2011 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.5.2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia

sumy 1 418,08 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 18,40% ročne zo sumy 1 261,14 eur od
22.12.2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 1 261,14 eur od 22.12.2010 do
zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že predmetnú
pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 od postupcu Slovenskej
sporiteľnea.s.sosídlomvBratislave.Postúpeniepohľadávkyboložalovanémuoznámenélistomzodňa
28.12.2010. Pohľadávka voči žalovanému vznikla na základe tých skutočností, že právny predchodca
žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 2.8.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe

ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 663,88 eur pri úrokovej sadzbe
18,40% ročne. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vo výške 19,48 eur
vždy k 20-tému dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami ku dňu
20.9.2006. Podmienky čerpania úveru, spôsob, výška, termíny splácania úveru boli dojednané v zmluve.
Žalovaný však svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere neplnil a poskytnutý úver nesplácal, preto
právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o úvere na žalobcu, ktorý na
mimosúdne riešenie pohľadávok t. j. na predžalobnú komunikáciu s dlžníkmi smerujúcu k vymoženiu

pohľadávok splnomocnil plnomocenstvom zo dňa 1.1.2011 spoločnosť Platiť sa oplatí s. r. o. so sídlom v
Bratislave. Táto spoločnosť vyzvala dňa 17.2.2011 žalovaného na zaplatenie dlhu a poskytla informáciu
o tom, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere sa stal splatným. Podľa vyčíslenia pohľadávky
poskytnutého právnym predchodcom žalobcu ku dňu 21.12.2010 bol celkový zostatok pohľadávky vovýške1418,08eurapozostávalzistinyvovýške1261,14euraúrokovzomeškaniavovýške156,94eur.
Dňa 25.8.2014 prišlo na súd vyjadrenie žalobcu k výzve súdu, kde žalobca argumentoval skutočnosťou,
že nesúhlasí s názorom súdu o aplikácií ustanovení § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý nadobudol

účinnosť 1.5.2014, teda po začatí súdneho konania s tým, že jeho prípadné použitie v tomto konaní
by znamenalo ústavne neprípustnú retroaktivitu. Podľa názoru žalobcu pohľadávka nie je premlčaná
ani len čiastočne, čo vyplýva zo skutočností, že dňa 17.2.2011 došlo k zosplatneniu celého úveru v
nadväznosti na čo podľa § 103 Občianskeho zákonníka, resp. v zmysle § 392 ods. 2 Obchodného
zákonníka plynie premlčacia doba pre celý dlh odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. Pokiaľ ide

o doručenie výzvy na zosplatnenie dlhu zo dňa 17.2.2011 ktorou navrhovateľ predmetný úver zosplatnil,
poukázal žalobca na článok 10 bod 3 Všeobecných obchodných podmienok banky podľa ktorých pri
doručovaní písomnosti v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku na 3 deň po jej
odoslaní a v cudzine na 7 deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak adresát sa o tejto skutočnosti nedozvie
alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela písomnosti v
poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky. Uplatnená pohľadávka ku dňu jej postúpenia teda

ku dňu 21.12.2010 predstavovala sumu 1 418,08 eur a pozostávala z úroku z omeškania vo výške
156,94 eur a z istiny po splatnosti vo výške 1 261,14 eur. Žalovaný vyčerpal úver vo výške 663,88 eur
dňa 2.8.2006. Prvú úhradu realizoval dňa 20.9.2006 vo výške 19,48 eur, poslednú úhradu realizoval
28.5.2007 vo výške 53,11 eur. Žalovaný spolu uskutočnil 10 úhrad v celkovej výške 208,99 eur. Žalovaný
sa prvýkrát dostal do omeškania s platením splátok úveru dňa 21.4.2006, t. j. už s prvou splátkou z

dôvodu jej neuhradenia v dohodnutej výške k 21.1.2007 čím už od tohto dátumu vznikol žalobcovi nárok
na zaplatenie úroku z omeškania. Úrok z omeškania ku dňu postúpenia pohľadávky vo výške 156,94
eur je účtovaný od 21.1.2007 do 21.12.2010, teda ku dňu postúpenia pohľadávky z nezaplatených
splátok v stanovenej percentuálnej výške, ktorú žalobca oznámil žalovanému zverejnením na svojej
webovej stránke. Od začiatku zmluvného vzťahu do 14.1.2009 bol úrok z omeškania počítaný vo výške

26,40% ročne a od 15.1.2009 bol tento úrok upravený na sadzbu vo výške 8% ročne. Presné sumy
uplatnených úrokov za jednotlivé obdobia potom vyplývajú z predložených výpisov z účtu žalovaného.
Výška úrokov z omeškania je stanovená v článku 7.4.4 všeobecných obchodných podmienok banky.
Takáto predmetná úprava úrokov korešponduje s bankovou obchodnou praxou a je dôvodná, pretože
sadzba úrokov ako aj z úrokov z omeškania sa počas zmluvného vzťahu môže meniť a banka aktuálne

úrokové sadzby oznamuje dlžníkom zverejnením na svojej webovej stránke a vo svojich obchodných
priestoroch. Žalovaný bol pri podpise s touto skutočnosťou oboznámený. V rámci istiny po splatnosti vo
výške1261,14eursúobsiahnutériadneúrokyvovýške683,99eurdodňa21.12.2010apoplatkyvsume
121,79 eur. Čistá istina úveru bez úrokov a poplatkov je vo výške 455,36 eur. Riadne úroky vo výške
683,99 eur sú úrokmi od začiatku úverového vzťahu, t. j. od augusta 2006 do 21.12.2010 a sú počítané

v zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe 18,40% ročne. Účtované boli vždy mesačne k poslednému dňu
kalendárneho mesiaca v súlade s článkom I. zmluvy a vyplývajú z predložených výpisov z účtu. Poplatky
vo výške 121,79 eur predstavujú poplatky za vedenie účtu od augusta 2006 do decembra 2008 vo výške
60,- Sk spolu 57,76 eur, od januára 2009 do októbra 2010 vo výške 199,- eur mesačne, čo predstavuje
spolu sumu 41,79 eur a od októbra 2010 do decembra 2010 vo výške 2,99 eur mesačne, čo predstavuje

8,97 eur spolu. Spolu poplatky za vedenie účtu potom predstavujú sumu 108,52 eur a je nutné k nim
pripočítať aj ďalšie poplatky za upomienky a to je poplatok za zaslanie prvej upomienky v sume 200,-
Sk dňa 13.2.2007, 23.8.2007 čo spolu predstavuje sumu 200,- Sk čiže v prepočte 13,28 eur. Vzhľadom
na uvedené žalujúca strana v priebehu celého konania na takto koncipovanej žalobe zotrvala.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa
nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska, a iné miesto jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť napriek
rozsiahlym šetreniam, ktoré súd v tomto smere vykonal. Súd preto žalovanému ustanovil opatrovníka
v osobe Mesta Martin podľa § 29 ods. 2 O. s. p., ktorý potom žalovaného v konaní zastupoval. Ani
opatrovník žalovaného sa však k žalobe nevyjadril.

Súd v konaní vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho spisu a takto
vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Slovenská sporiteľňa a. s. so sídlom v Bratislave a žalovaný, ako dlžník dňa 2.8.2006 uzavreli zmluvu

o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému bankou úver vo
výške 20 000,- Sk typu Mini úver do 10 minút, pri pevnej výške úrokovej sadzby do konečnej splatnosti
úveru 18,40% ročne, ktorý bol poskytnutý žalovanému jednorázovo a bezhotovostne pri dohodnutí
poplatku za správu úveru 60,- Sk mesačne pri výške mesačnej splátky 587,- Sk mesačne, s tým, žesplatnosť prvej splátky bola dohodnutá k 20.9.2006. Počet splátok bol dohodnutý na 59 a periodicita
splátok bola mesačne, vždy k 20-tému dňu v kalendárnom mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru
bola dohodnutá k 20.7.2011. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 26,73% ročne.

Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky banky, úverové
podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením na ktoré odkazoval ods. 2 článku II. predmetnej
zmluvy.

Z výpisu z úverového účtu, ktorý žalobca pripojil do súdneho spisu boli potom zrejmé tvrdenia žalobcu

o tom, že žalovaný úver riadne nesplácal. Žalobca nadobudol potom pohľadávku voči žalovanému
zmluvouopostúpenípohľadávokč.1424/2010/CEktorúakopostupníkuzavrelspostupcomSlovenskou
sporiteľňou a. s. dňa 21.12.2010, čím sa stal v zmysle § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka
veriteľom tejto pohľadávky vo vzťahu k žalovanému.

Postupca teda Slovenská sporiteľňa a. s. so sídlom v Bratislave oznámila postúpenie pohľadávky

žalovanému listom zo dňa 28.12.2010, z ktorého vyplynula aj výška pohľadávky 1 418,08 eur s tým, že
upozornila žalovaného na možnosť zaplatiť túto pohľadávku už na účet postupcu. Do poznávacej sféry
žalovaného sa tento list dostal najpozdejšie 15.2.2011, kedy bol tento list zasielaný ako doporučená
zásielka určená do vlastných rúk uložený na pošte v mieste trvalého bydliska žalovaného.

Je potom pravdou, že žalobca plnomocenstvom zo dňa 1.1.2011 splnomocnil obchodnú spoločnosť
Platiť sa oplatí s. r. o. so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 45 684 618 aj na všetky úkony v
mene splnomocniteľa pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávok najmä na zasielanie upomienok, výziev
na úhradu a akýchkoľvek iných obdobných písomnosti na kontaktovanie dlžníkov akoukoľvek formou, na
uzatváranie so zaviazanými osobami splátkových kalendárov a iných dohôd o vysporiadaní alebo zániku

záväzku, na odstupovanie od zmlúv na základe, ktorých pohľadávky vznikli, na vypovedanie takýchto
zmlúv alebo aj na vyvolanie predčasnej splatnosti pohľadávok, vydávanie potvrdení o zániku záväzkov
a so súhlasom splnomocniteľa aj na postupovanie pohľadávky alebo na odpúšťanie dlhov.

Obchodná spoločnosť Platiť sa oplatí s. r. o. vyzvala potom žalovaného výzvou zo dňa 17.2.2011 na

zaplatenie sumy 1 469,88 eur s tým, že dlžná suma vznikla z titulu nezaplatenia úveru č. XXXXXXXXXX,
výška pohľadávky je vyčíslená k 17.2.2011 a nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením vyššie
uvedeného záväzku odstúpil týmto veriteľ podľa § 506 Obchodného zákonníka od zmluvy o úvere, čím
sa záväzok žalovaného stal splatný v celom rozsahu spolu s príslušenstvom. Súčasne bol žalovaný
vyzvaný, aby uvedenú sumu priloženou bankovou zloženkou uhradil. Výzva bola zasielaná na poslednú

známu adresu žalovaného v Martine. Z výpisu z úverového účtu boli potom zrejmé tvrdenia žalobcu o
tom, že žalovaný poslednú úhradu splátky uskutočnil dňa 28.5.2007 zaplatením sumy 1 600,- Sk, teda v
prepočte 53,11 eur. Podľa výpisu z úverového účtu po tomto dátume už žiadnu splátku na úhradu úveru
nevykonal a nebol produkovaný dôkaz, že by bol žalobcovi zaplatil dlh, či už ku dňu spísania žaloby
alebo ku dňu vyhlásenia rozsudku.

Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná, ale len
čiastočne.

Predovšetkým je nutné vychádzať zo skutočností, že úver, ktorý bol poskytnutý Slovenskou sporiteľňou

a. s. so sídlom v Bratislave žalovanému mal charakter spotrebiteľského úveru, bol poskytovaný
žalovanému ako fyzickej osobe, bezúčelovo v postavení spotrebiteľa, keďže žalovaný ho využíval na
svoju osobnú spotrebu a banka ho poskytovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto na úpravu
takéhoto vzťahu platí zákonná úprava daná na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľské právo upravuje
Občiansky zákonník v ustanoveniach § 52 až 54, pričom z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) vyplýva, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie je tohto ustanovenia sú neplatné.
Niet pochýb o tom, že základný právny rámec pre úverovú zmluvu im vymedzujú ustanovenia § 497

a nasledujúcich Obchodného zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb.), z ktorých vyplýva nárok žalobcu na
zmluvný úrok a zaplatenie istiny úveru.Avšak, pokiaľ ide o otázku premlčania nárokov z úverovej zmluvy vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
prestal úver splácať v roku 2007, je nutné vzhľadom na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) aplikovať ustanovenia § 100 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka,

ktoré upravujú premlčanie občianskoprávnych nárokov. Aj keď zo strany žalovanej, kde bol žalovaný
zastúpený opatrovníkom nebola vznesená námietka premlčania v časti uplatneného nároku, súd na
premlčanie musí prihliadať v zmysle § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ex offo, a to
vo všetkých konaniach, v ktorých súd rozhodoval od 1.5.2014 a to bez ohľadu na skutočnosť, či tieto
konania začali pred 1.5.2014.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúcemu voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Toto ustanovenie má procesnoprávnu povahu, pretože ukladá povinnosť orgánu práve konajúcemu o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi. Takýmto orgánom je aj súd konajúci o nárokoch
žalobcu a rozhodujúci vo veci po 1.5.2014 a preto podľa názoru súdu je nutné toto ustanovenie aplikovať
odo dňa jeho účinnosti, teda od 1.5.2014.

Súdpretokonštatoval,žečasťnárokužalobcujepremlčanáažalobenemoholvyhovieťvcelomrozsahu.

Súd vychádzal zo skutočností, že žaloba bola na súd podaná 15.5.2013, z čoho vyplýva, že premlčané
boli nároky na všetky plnenia, ktoré mali byť poskytnuté pred 15.5.2010 vychádzajúc z trojročnej

premlčacej doby ustanovenej § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý súd pre posúdenie premlčania
aplikoval vzhľadom na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Preto podľa presvedčenia súdu, žalobca má nárok len na plnenia, ktoré sa stali zročné po 15.5.2010.
Vzhľadomnatútoskutočnosť,mážalobcanároklennadlžnésplátkyúveru,ktorébolizročnék20.5.2010

až 20.7.2011, kedy podľa zmluvy o úvere bola dohodnutá konečná splatnosť úveru. Jedná sa za toto
obdobie o 15 mesačných splátok po 587,- Sk čo v prepočte predstavuje sumu 19,48 eur a ktoré v sebe
zahŕňali dohodnutý zmluvný úrok a poplatok za správu úveru. Suma, ktorá predstavuje súčet dlžných
splátok, ktoré boli zročné od 20.5.2010 do 20.7.2011, kedy bola podľa zmluvy stanovená konečná
splatnosť úveru (pri počte 15-tich splátok a ich výšky 19,48 eur), predstavuje potom 292,20 eur. Nároky,

ktoré vznikli zo zmluvy o úvere pred 15.5.2010 sú preto premlčané, a to tak pokiaľ ide o nároky na splátky
úveru, tak pokiaľ ide o nároky na úroky a poplatky či úroky z omeškania, ktoré vznikli pred 15.10.2010.

Pokiaľ žalobca argumentoval ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak
bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich

zročnosti, a ak pre nesplnenie niektorej zo splátok stane sa zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, súd k tomu poskytuje túto argumentáciu.

Je samozrejmé, že plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach, ako to bolo urobené v prípade úverovej
zmluvy medzi predchodcom žalobcu a žalovaným a ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať

vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane zročnou podľa dohody účastníkov, pričom každá
zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa §
101 plynie samostatne. Keďže zákon umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, prípadne aby tak
rozhodnutím určil súd, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročný celý dlh a veriteľ v takom
prípade môže žiadať zaplatenie celého dlhu, tak v takom prípade trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide

o celý zostávajúci a zosplatnený dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Preto nie je
možné stotožniť sa s argumentáciou žalobcu, že premlčacia doba začala plynúť pre celý dlh odo dňa
nasledujúceho po zosplatnení dlhu ku dňu 17.2.2011.

Pokiaľ žalobca v rámci istiny vo výške 1 261,14 eur uplatňoval aj nárok na poplatky v sume 121,79 eur,

tak ako súd poukazuje, poplatky za vedenie účtu boli priamo zahrnuté v splátke úveru, a pokiaľ ide o
poplatky za upomienky zasielané v roku 2007, nárok na tieto poplatky je opäť vzhľadom na podanie
žaloby na súd premlčaný.Žalobca uplatňoval nárok aj na úroky z omeškania vo výške 156,94 eur. Súd pri nahliadnutí do výpisu z
úverového účtu zistil, že po 15.5.2010 účtovala banka úroky z omeškania v máji 2010 vo výške 4,52 eur,
vjúni2010vovýške4,50eur,vjúli2010vovýške4,79eur,vauguste2010vovýške4,92eur,vseptembri

2010vovýške4,89eur,voktóbri2010vovýške5,19eur,vnovembri2010vovýške5,15euravdecembri
2010vovýške3,49eur.Vyčíslenéúrokyzomeškaniavovýške156,94eurvšakžalobcauplatňovallenza
obdobie do 21.12.2010, keď došlo k postúpeniu pohľadávky. Preto za nepremlčané je možné považovať
len nároky za úroky vyúčtované za vyššie uvedené mesiace, ktoré spolu predstavujú sumu 37,45 eur.
Úroky z omeškania v tomto období boli podľa podkladov predložených žalobcom účtované v sadzbe 8%

ročne,čozodpovedázákonnejúpravevychádzajúcejzustanovenia§369ods.1Obchodnéhozákonníka
v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Žalobca neprodukoval dôkaz,
že by jeho predchodca pred postúpením pohľadávky na žalobcu úver bol zosplatnil.

Zosplatnený úver mohol byť až na základe odstúpenia od zmluvy, ktoré bolo urobené splnomocnencom
žalobcu listom zo dňa 17.2.2011, ktorý za predpokladu, že bol odoslaný dňa 17.2.2011 sa v zmysle

článku 10 ods. 3 všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne považoval za doručený
tretím dňom po odoslaní, teda za doručený možno považovať tento list v zmysle fikcie uvedenej v článku
10 ods. 3 všeobecných obchodných podmienok banky dňa 20.2.2011.

Ku dňu zosplatnenia dlhu bol potom žalovaný v omeškaní so zaplatením sumy 155,84 eur, ktorá

predstavovala nárok žalobcu na dlžné splátky úveru od mája 2010 do 20.12.2010, ďalej s úhradou
splátky úveru zročnou dňa 20.1.2011, ktorá predstavovala výšku 19,48 eur a aj so splátkou v rovnakej
výške za mesiac február 2011, ktorá bola zročná k 20.2.2011. Dňom odstúpenia od zmluvy, teda k
20.2.2011 sa stal zročný potom celý ďalší dlh žalovaného, pozostávajúci zo splátok, ktoré by boli
inak zročné v čase od marca do júla roku 2011, čo spolu s februárovou splátkou za rok 2011 potom

predstavuje sumu 116,88 eur. Tieto sumy boli žalobcovi aj priznané vo výrokovej časti tohto rozsudku
s tým, že vzhľadom na ich splatnosť, tak ako ju súd zdôvodnil bol z nich žalobcovi priznávaný zmluvný
úrok, ktorý nachádza právnu oporu v zmluve o úvere a úrok z omeškania.

Súd však žalobcovi nepriznal úrok z omeškania z týchto jednotlivých súm tak, ako žalobca požadoval

vo výške 9% ročne, nakoľko žalobca neprodukoval dôkaz, že by v takejto výške uplatňovala úroky z
omeškania od 22.12.2010, keď nadobudol postúpenú pohľadávku voči žalovanému banka, ktorá bola
jeho právnym predchodcom. V tomto období Slovenská sporiteľňa uplatňovala úroky z omeškania vo
výške 8% ročne a žalobca vstúpil zmluvou o postúpení pohľadávky do všetkých práv a povinností banky,
vyplývajúcichzúverovejzmluvy,pretopodľanázorusúdumôžežalobcauplatňovaťlenúrokzomeškania

podľa zmluvy, teda môže uplatňovať úrok stanovený bankou na základe úverovej zmluvy, teda len vo
výške 8% ročne.

Suma, ktorú súd žalobcovi priznal v istine potom pozostáva zo sumy 292,20 eur čo predstavuje 15
posledných splátok úveru a zo sumy 37,45 eur čo predstavuje nárok na nepremlčané úroky z omeškania

vyčíslené bankou za obdobie od 15.5.2010 do postúpenia pohľadávky.

Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Nárok žalobcu na zaplatenie istiny a úrokov nachádza právnu oporu v ustanovení § 497 a 502

Obchodného zákonníka v ustanovení § 506 Obchodného zákonníka, ktoré predstavujú základný právny
rámec pre úpravu úverovej zmluvy. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, na tie sa v čase vzniku omeškania
žalovanéhovzťahovalustanovenievtedyplatného§369ods.1Obchodnéhozákonníkavzmyslektorého
nebolo možné v prípade, že záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom bol spotrebiteľ,
dohodnúť úroky z omeškania nad limit stanovený podľa predpisov občianskeho práva. Banka ale v

súlade so zmluvou v tomto období stanovila úroky z omeškania v súlade s predpismi občianskeho práva.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p.. Je zrejmé, vzhľadom na
výšku uplatneného nároku, že žalobca bol v prevažnej časti uplatneného nároku neúspešný a preto pri
pomernom krátení náhrady trov konania v závislosti od úspechu a neúspechu vo veci, bola by prisúdená

náhrada trov konania žalovanému. Keďže však žalovanému v konaní trovy preukázateľne nevznikli, súd
mu ich náhradu proti žalobcovi nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.