Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2015

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 2P/296/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714216052
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Smereková

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7714216052.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, v právnej veci mal. N. N., nar. XX.X.XXXX,

bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce,
dieťa rodičov: matka X. N., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX a otec Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX,
o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX v časti
výživného na maloletú N. N., nar. XX. XX. XXXX tak, že zvyšuje výživné, ktoré je otec povinný platiť
mesačne na maloletú zo sumy 33,19,- € na sumu 90,- € mesačne od 7.10.2014 k rukám matky, vždy
do 15-teho dňa, toho-ktorého mesiaca vopred.

Dlžné výživné za obdobie 7.10.2014 až 30.9.2015 v celkovej výške 681,72,- € povoľuje otcovi splácať v
mesačných splátkach vo výške 20,- € mesačne spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody
splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.10.2014 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo
strany otca na mal. N. zo sumy 1.000.- Sk (33,19 €) mesačne na sumu 130.- € mesačne od augusta

2014, ktorý neskôr upravila tak, že žiadala zvýšiť výživné od podania návrhu, teda od októbra 2014.
Návrh odôvodnila tým, že naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k maloletej upravené rozsudkom
Okresného súdu Michalovce č. k. XC/XX/XXXX - XX zo dňa X.XX.XXXX tak, že maloletá bola zverená
do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný platiť výživné vo výške 1.000.- Sk. Matka uviedla,
že otec si vyživovaciu povinnosť plní už dlhší čas (od 13.10.2012) len vo výške 30 € mesačne. Matka
uviedla, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynul dlhý čas a došlo k podstatným zmenám
na strane rodičov aj na strane maloletej, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného.

Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 24.5.2015 (čl. 40 spisu) nesúhlasil so zvýšením výživného, pretože
mu to nedovoľuje jeho finančná situácia vzhľadom na výšku jeho príjmu a výšku nákladov, keďže spláca
hypotéku na dom, v ktorom býva sám, náklady na elektrinu vo výške 57 €, náklady na dochádzku do
práce.

Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, vyjadrením otca, s predloženými
listinnými dôkazmi, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/45/2006, výsluchom
účastníkov konania, a zistil tento skutkový stav:Rozsudkom Okresného súdu S. č. k. XC/XX/XXXX - XX zo dňa X.XX.XXXX bolo rozvedené manželstvo
rodičov maloletej, maloletá bola zverená do starostlivosti matky, styk otca s maloletou bol upravený bez

obmedzenia a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 1.000.- Sk (33,19 €). Z obsahu
spisu súd zistil, že otec bol v čase rozhodovania súdu o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností
k maloletej nezamestnaný, nepoberal dávku a príspevky v hmotnej núdzi, žil v spoločnej domácnosti so
svojimi rodičmi. Matka bola na materskej dovolenke, poberala materský príspevok a rodinné prídavky v
celkovej výške 4.770 Sk (158,33 €), žila v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým prispievala

na bývanie sumou 1000.- Sk mesačne (33,19 €).

Výsluchom matky a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že čistý priemerný mesačný príjem
matky za obdobie 10/2013 - 9/2014 bol vo výške 413.- € a za obdobie 10/2014 - 5/2015 vo výške
421 €. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletou, so svojim druhom Mariánom Rychvalským a ich
spoločným synom mal. V. V., nar. X.X.XXXX. Druh matky je živnostník, matka nevedela uviesť, aká je

výška jeho príjmu. Matka prispieva do domácnosti sumou 50 € mesačne na bývanie a 100 € mesačne
na stravu.

Maloletá bola v školskom roku 2014/2015 žiačkou 5. ročníka Základnej školy v Jovse, matka zaplatila
v danom školskom roku finančné pohľadávky základnej škole v celkovej sume 50,10 € ( rodičovské

združenie 10€, triedny fond 7 €, úrazové poistenie 2 €, divadelné predstavenie 7 €, pomôcky na výtvarnú
výchovu 2 €, exkurzia 1 €, pracovne zošity anglický jazyk, geografia a matematika 12,10 €, fotografie
9 €). Okrem toho pravidelné mesačné náklady maloletej sú: obedy v škole - 22 - 35.- € (v závislosti
od počtu dní, kedy sa maloletá stravuje v škole), poistka 17 €, mobilný telefón 15 €, poplatok za ZUŠ -
13,50 € polročne. Okrem toho má maloletá bežné náklady na stravu doma, ošatenie a hygienu.

Matka uviedla, že okrem výživného v sume 30 € otec na maloletú neprispieva žiadnymi finančnými
prostriedkami, nekupuje jej ani darčeky pri príležitosti sviatkov, s maloletou je v kontakte len cez sociálnu
sieť.

Výsluchom otca a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem za
rok 2014 bol vo výške 507,54 € a v období 1/2015 - 4/2015 dosiahol výšku 485,71 €. Otec žije sám v
rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve. Otec spláca hypotekárny úver v mesačných splátkach 162 €,
zmluvu o poskytnutí úveru uzavrel dňa 15.1.2014. Ďalšie priemerné mesačné náklady otca pozostávajú
z platieb za elektrinu 57 €, dochádzka do práce z Krásnoviec do Michaloviec a späť 40 €, platba za vodu

90€(poplatokzavoduvovýške90€platíotecročne)abežnénákladnastravu,ošatenieahygienu.Otec
uviedol, že nie je v jeho možnostiach platiť vyššie výživné, pretože spláca hypotéku a neplatí pravidelne
výživné pretože sa snaží najprv vyplatiť hypotéku a až potom výživné. S maloletou sa stretáva, nekupuje
jej darčeky, pretože v jeho domácnosti má maloletá darčeky. S maloletou sa nestretáva osobne z toho
dôvodu, že nemá finančné prostriedky na to, aby za ňou chodil do Jovse.

Podľa § 65 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
(ďalej len Zákon o rodine), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu .

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, i keď nie v celom

rozsahu.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádza z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu

odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova,
hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky
nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je

odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované

možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým
reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými
vlastnostiam rodičov.

Zmenou pomerov v zmysle ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena
okolností na strane oprávneného alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu zásadnú ako aj o zmenu trvalú v tých okolnostiach,
z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je
preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie s pomermi

existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.

U matky došlo k zmene pomerov ohľadne zárobkových pomerov v tom, že jej čistý priemerný mesačný
príjem matky za obdobie 10/2013 - 9/2014 bol vo výške 413.- € a za obdobie 10/2014 - 5/2015 vo výške
421 €. V čase poslednej úpravy výživného t. j. v roku 2006 bola matka na materskej dovolenke, poberala

rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Zároveň u matky došlo k zmene aj čo sa týka pravidelných
mesačných nákladov, pretože v čase poslednej úpravy výživného žila matka v spoločnej domácnosti
s rodičmi, prispievala im sumou 33,19 € na bývanie. V roku 2008 matke pribudla nová vyživovacia
povinnosť k mal. Richardovi. V spoločnej domácnosti žije so svojim druhom, na domácnosť prispieva
sumou 150 €. U matky teda došlo k zvýšeniu príjmov, ale aj nákladov na živobytie.

Otec v čase poslednej úpravy výživného teda v roku 2006 bol bez príjmu, žil v spoločnej domácnosti so
svojimi rodičmi. V súčasnosti priemerný čistý mesačný príjem za rok 2014 bol vo výške 507,54 € a v
období 1/2015 - 4/2015 dosiahol výšku 485,71 €. Otec žije sám v dome, ktorý je v jeho vlastníctve a zaktorý spláca hypotekárny úver v mesačných splátkach 162 €. Aj u otca teda došlo k nárastu príjmu ako
aj k nárastu nákladov na živobytie z toho dôvodu, že otec žije sám a spláca úver na bývanie.

Zohľadniac pomery na strane oboch rodičov, ale predovšetkým na strane maloletej Sarah s poukazom
na to, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 9 rokov, bol súd toho názoru, že potreby maloletej
sa zásadne zvýšili v dôsledku jej rastu a dospievania (v čase poslednej úpravy mala maloletá 2 roky, v
súčasnostimá11rokov),tedapodstatnevzrástlinákladymaloletejnastravu,ošatenie,hygienu.Maloletá
je žiačkou na 2. stupni základnej školy oproti predchádzajúcej úprave, kedy ešte nenavštevovala ani

predškolské zariadenie, ale bola doma s matkou, teda má preukázateľné vyššie výdavky na školskú
dochádzku. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo potrebné upraviť výšku vyživovacej povinnosti. Súd
upravil otcovi výšku výživného na mal. Sarah na sumu 90.- € mesačne, pretože uvedená čiastka sa mu
javila primeraná predovšetkým k príjmovým pomerom otca a k jeho priemerným mesačným nákladom
na bývanie a pohonné hmoty, kedy aj po zaplatení splátky za úver otcovi ostáva suma okolo 190 €
mesačne. Súd zároveň poznamenáva, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred nákladmi na

splácanie hypotéky a to s poukazom najmä na tú skutočnosť, že otec žije sám v rodinnom dome a teda
má vysoké náklady na bývanie. Pri riešení svojej bytovej otázky musí mať otec na zreteli tú skutočnosť,
že jeho náklady na bývanie nemôžu ohroziť jeho možnosť platiť výživné na maloletú Sarah.

Je nutné zdôrazniť, že stanovené výživné nepredstavuje len sumu určenú na stravu, ošatenie, náklady

na štúdium a záujmové aktivity, ale že v sebe zahŕňa i výdaje na úhradu nájomného, služby spojené s
užívaním bytu, podiel na energiách u matky, kde dieťa žije.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona i s poukazom na to, že matka si časť vyživovacej
povinnosti plní svojou osobnou starostlivosťou o maloletú, bol súd názoru, že vyživovacia povinnosť k

maloletému dieťaťu je otcovou prioritnou povinnosťou, najmä v situácii, keď z jeho strany absentuje iná
realizácia jeho rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej. Otec nie je s dcérou v osobnom
kontakte,ibacezsociálnusieť,neprispievanajejvýživunadrámecsúdomurčenéhovýživného,dokonca
prispieva nižšou sumou (30 € namiesto 33,19 €), neobdarúva maloletú pri príležitosti sviatkov.

Súd zvýšil výživné na sumu 90.- € od 7.10.2014, keďže matka podala návrh na zvýšenie výživného
7.10.2014 a zároveň súd povolil otcovi splácať dlžné výživné za obdobie 7.10. 2014 - 30.9.2015 v
celkovej výške 681,72.- € (90 € - 33,19 € = 56,81 € - dlžné výživné za jeden mesiac; 56,81 € x 12
mesiacov = 681,72€) v mesačných splátkach po 20.- € spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením,
čo i len jednej splátky sa stane splatné celé dlžné výživné.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto súd rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom
poriadku.