Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. august 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/189/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715206269
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5715206269.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Y. Z. T..I..N.. T.
T. L. P., R. V. XX, IČO: 35 805 731 proti žalovanému J. Q., V.. XX. XX. XXXX, P. L., R.. I.. Š. XXXX/XX,
v konaní o zaplatenie 808,50,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 808,50 € spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne za obdobie
26.02.2015 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 48,50 € všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04. 05. 2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 808,50 € spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 06. 02. 2015 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 16. 03. 2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský
úver vo výške 680 €. Žalovaný prevzal poskytnutú sumu pri podpise zmluvy v hotovosti. Celková suma,
ktorú bol na základe zmluvy povinný žalobcovi zaplatiť spolu s celkovými nákladmi spotrebiteľa činila
914,58 €. Spolu so zmluvou žalovaný uzavrel so žalobcom aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na
základe ktorej bol žalobcovi povinný poskytnúť 350,20 €. Celková čiastka takto pre žalovaného činila 1

264,78 €. Žalovaný však úver riadne nesplácal a ku dňu podania žaloby dlhuje žalobcovi sumu 808,50
€. V dôsledku tejto skutočnosti bol žalobca nútený obrátiť sa žalobou na súd.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaný sa k žalobe ku dňu vyhlásenia rozsudku nevyjadril.

Vzhľadom na výšku požadovaného nároku šlo medzi účastníkmi konania o tzv. drobný spor podľa §
200ea O. s. p. a preto súd o nároku žalobcu v zmysle § 115a ods. 2 O. s. p. a § 156 ods. 3 O. s. p.
rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil bez nariadenia pojednávania dňa 20. 08. 2015.

Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov pripojených do spisu žalobcom.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere čísla uvedeného v žalobe súd zistil, že účastníci konania žalobca
ako veriteľ a žalovaný ako dlžník (súčasne v pozícii spotrebiteľa) uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, ktorou bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 680 € s úrokovou sadzbou 23,57 % ročne, čo
predstavovalo sumu 97,90 € a za administratívny poplatok stanovený pevnou sumou vo výške 136,68

€. Celkové náklady predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov 70,38 % a celková suma, ktorú
mal žalovaný zaplatiť predstavovala sumu 914,58 €. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úverposkytnutý na základe zmluvy predstavovala 45,23 % ročne. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi zaplatiť
úver 60-tich týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej po predposlednú bola 15,25
€ a výška poslednej splátky bola 14,83 €. Úver bol teda poskytnutý na dobu 60-tich týždňov a termín

konečnej splatnosti úveru bol 7. deň 60-tého týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalovaný si zvolil v zmluve
tzv. hotovostný režim poskytnutia úveru, teda úver mu bol poskytnutý v hotovosti a mohol splácať úver
osobne, v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky, vkladom na účet žalobcu. Splatnosť prvej splátky
nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky nastáva 7. kalendárny
deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

Zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru súd zistil, že žalobca ako poskytovateľ sa zaviazal žalovanému
za odmenu vo výške 350,20 € počas splatnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v
prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému
poskytnutý na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy s tým, že splátka bude bezodkladne použitá
na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Žalovaný sa zaviazal k tomu poskytnúť potrebnú súčinnosť. Prevzatie peňažnej hotovosti sa malo
uskutočňovať v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou
vzájomnou dohodou zmluvných strán. Splácanie úveru sa vyznačovalo na tzv. Karte splátok úveru, ktorú
bol žalovaný povinný uchovávať a umožniť poskytovateľovi jej kontrolu. Aj táto zmluva bola uzavretá
16. 03. 2012.

Je zrejmé, že žalovaný úver riadne nesplácal, pretože žalobca ho listom z 26. 02. 2015 vyzval na
zaplatenie dlžnej sumy vo výške 808,50 € do 10-tich dní od doručenia výzvy a v prípade, že tak neurobí,
oznámil mu žalobca, že bude dlh vymáhať súdnou cestou.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná.

Nároky žalobcu na vrátenie úveru, úrokov a administratívneho poplatku nachádzajú právnu oporu v
ustanoveniach úverovej zmluvy a taktiež v ustanoveniach § 497 a nasl. Obch. zák..

Podľa § 497 Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Zb.), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z

nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Nárok žalobcu na odmenu, ktorú mal žalovaný platiť v pravidelných týždenných splátkach, a to v 59-
tich týždenných splátkach vo výške 5,83 € a poslednú splátku mal zaplatiť z odmeny vo výške 6,23 €,
nachádza právnu oporou v zmluve o zabezpečení splátok úveru.

Súd dospel k presvedčeniu, že obe zmluvy už boli uzavreté platne a nezistil, žeby niektoré ich
ustanovenie odporovalo zákonu. Pokiaľ ide o dohodu o zabezpečení splátok úveru, na základe tejto
dohody bola žalovanému poskytovaná služba v podobe každotýždenného inkasovania splátok úveru
osobou poverenou žalobcom, a to v mieste trvalého pobytu žalovaného, v dôsledku čoho, podľa
presvedčenia súdu, žalovanému boli šetrené náklady spojené s úhradou týchto splátok prostredníctvom

banky alebo pošty a je zrejmé, že podpísaním tejto zmluvy, ktorá bola na osobitnej listine si žalovaný
zvolil takýto spôsob úhrady splátky úveru.

Súd preto žalobu považoval za dôvodnú a pokiaľ šlo o zaplatenie sumy 808,50 € a, jej v celom rozsahu
vyhovel.

Vzhľadom na čas uzavretia úverovej zmluvy 16. 03. 2012 a počet splátok je zrejmé, že v deň, od ktorého
žalobca požadoval úrok z omeškania, bol už žalovaný niekoľko rokov v omeškaní so splatením úveru a
odmeny žalobcu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Preto podľa presvedčenia súdu má žalobcanárok aj na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ustanovením § 3 ods.
1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Úroky z omeškania sú o 8 % bodov vyššie ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa do
omeškania s úhradou celej tejto sumy dostal v 45. týždni roku 2013 a v tomto čase základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky bola vyššia, žalobca teda požadoval úroky nižšie ako požadovať
mohol. Súd preto žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania a ako úspešnému účastníkovi konania
priznal žalobcovi podľa § 142 ods. 1 O. s. p. aj právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatky zo žalobného návrhu v sume 48,50 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.