Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. august 2012

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3C/95/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209200707
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2012:6209200707.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci navrhovateľa Š.

V., L.. XX. XX. XXXX, J. X., T. X/X, zastúpeného JUDr. Máriusom Vladovičom, advokátom, so sídlom
Veľký Krtíš, Nemocničná 16 proti odporcovi S. T., L.. XX. XX. XXXX, J. E. T., L. XX, o zaplatenie sumy
22.296,36 Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie sumy vo výške 5.194,- Eur istiny čiastočne z a s t a v u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.101,52 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania
vo výške 10 % ročne od 25. 02. 2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania účelne vynaložené na uplatňovanie
jeho práv vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom z 25. 02. 2009, v zmysle čiastočného zastavenia konania z 16. 10. 2009,
sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 22.296,36 Eur (671.700,-
Sk) istiny s 10 % úrokom z omeškania ročne od 25. 02. 2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania,
všetko z titulu zmluvy o pôžičke. V návrhu navrhovateľ uviedol, že na základe ústnej dohody a rodinných
vzťahov zapožičal odporcovi v roku 2005 sumu vo výške 350.000,-- Sk na zaplatenie kúpnej ceny za

nehnuteľnosti. Okrem toho mu tiež poskytol finančnú pôžičku vo výške 321.700,-- Sk prevodmi na jeho
účet. Napriek ústnym a telefonickým výzvam, mu odporca z požičanej sumy nič nevrátil. Na pojednávaní
sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že odporca žil s jeho dcérou,
preto keď začal podnikať v roku 2005, požiadal ho odporca o zapožičanie finančných prostriedkov. Dňa
26. 01. 2005 preto vybral zo svojej vkladnej knižky sumu 183.000,-- Sk, z ktorej sumu 175.000,-- Sk
zapožičal odporcovi na zaplatenie prvej splátky kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré odporca kupoval v
konkurznom konaní. Za účelom zaplatenia tejto sumy spolu s odporcom išli do kancelárie k správcovi

konkurznej podstaty do Banskej Bystrice, kde bol s nimi aj jeho bývalý kolega W.. C. a sumu 175.000,--
Sk osobne odovzdal odporcovi. Ďalšiu sumu 95.000,-- Sk previedol dňa 21. 02. 2005 zo
svojho účtu na účet odporcu. Okrem toho na požiadanie odporcu mu požičal sumu 80.000,-- Sk, ktorú
v Bratislave dňa 26. 08. 2005 vložil na účet odporcu. Takto odporcovi požičal spolu sumu 350.000,--
Sk na zaplatenie kúpnej cenu nehnuteľností. Pri ich dohode s odporcom o zapožičaní tejto sumy bola
prítomná aj jeho dcéra P.Á. V.. Písomne zmluvu o pôžičke neuzavreli, pretože odporcovi dôveroval a
nepredpokladal, že by mu odporca peniaze nevrátil. Zvyšok žalovanej sumy vo výške 321.700,-- Sk

požičiaval odporcovi na jeho požiadanie priebežne v rokoch 2005 a 2006, podľa toho, ako ich odporca
potreboval jednak na nákup technológii, stavebného materiálu, opráv nehnuteľností a pod. Peniaze
odporcovi buď vybral zo svojho účtu a vložil ich na účet odporcu alebo ich previedol zo svojho účtu na
účet odporcu. Ďalej uviedol, že s odporcom si nedohodli čas vrátenia peňazí, dohodli sa len na tom, žemu peniaze vráti podľa toho, aké bude mať výnosy z podnikania. Preto keď bol odporca vzatý do väzby
a prestal podnikať, požiadal ho o vrátenie požičaných peňazí. Poukázal na to, že nikdy žiadnu zmluvu
o tichom spoločenstve s odporcom neuzavreli, ani sa o tom nerozprávali. Uviedol tiež, že podľa svojej

osobnej evidencie, odporcovi požičal sumu okolo 1.100.000,-- Sk až 1.200.000,-- Sk, avšak žalobou si
uplatňuje len tú časť, ktorú vie preukázať listinnými dôkazmi.

Odporca pri svojom výsluchu pred dožiadaným súdom a to Okresným súdom v Rimavskej Sobote
uviedol, že návrh navrhovateľa neuznáva z dôvodu, že navrhovateľ bol tichým spoločníkom v jeho

podnikaní a žalovanú sumu mu z tohto dôvodu dal ako vklad na rozbehnutie ich spoločného podnikania.
S navrhovateľom nespísali žiadne zmluvy o pôžičke a preto nie je navrhovateľovi nič dlžný. Poukázal
na to, že navrhovateľ bol zamestnaný v stavebnej firme a on sa plne venoval podnikaniu, pravidelne
mesačne si viedol evidenciu príjmov a výdavkov, na konci mesiaci to spočítal, všetky peniaze ktoré sa
dával mesačne do podnikania sa delili na polovicu, ktorú sumu mu navrhovateľ uhradil zo svojho účtu
na jeho účet. Pokiaľ má záujem navrhovateľ a chce nejaké peniaze, ako jeho rovnocenný partner v

podnikaní,mánároknapolovicubudovy,technológiíamôžesiichzobrať.Ďalejuviedol,ženehnuteľnosti
v Záhorciach kupoval na podnikanie v konkurznom konaní za kúpnu cenu vo výške 350.000,-- Sk,
ktorú zaplatil v dvoch splátkach tak, že prvú splátku vo výške 175.000,-- Sk zaplatil dňa 26. 01. 2005
priamo správcovi konkurznej podstaty v jeho kancelárii v hotovosti, o čom mu vydal príjmový pokladničný
doklad a druhú splátku zaplatil po schválení príklepu Krajským súdom v Banskej Bystrici prevodom zo

svojho účtu vo VÚB a.s. na účet správcu konkurznej podstaty, na presný dátum si nepamätá. Peniaze
mal našetrené, nakoľko 15 rokov pracoval ako baník v podzemí a plánoval podnikať. Potvrdil, že dňa
26. 01. 2005 bol s navrhovateľom v Banskej Bystrici, ale nebol s nim v žiadnom peňažnom ústave za
účelom výberu peňazí, preto nevie akú sumu navrhovateľ vybral a na aký účel. U správcu konkurznej
podstaty bol spolu s navrhovateľom a jeho kolegom, peniaze však zaplatil sám asistentke správcu a

navrhovateľ mu nepožičal žiadnu sumu. Ďalej uviedol, že nehnuteľnosť, ktorú odkúpil rekonštruoval,
bolo to finančne nákladné, ale financoval to zo svojho stavebného sporenia. Stroje, zariadenia a
technológie na podnikanie nakupoval v Taliansku z úspor. Pokiaľ sa týka finančných prostriedkov, ktoré
mu navrhovateľ previedol zo svojho účtu na jeho účet, alebo ktoré mu vložil na účet, vždy sa jednalo o
peniaze, ktorými navrhovateľ dotoval ich spoločné podnikanie ako tichý spoločník a to najmä na nákup

krmiva, liečiv, pretože on zaplatil vždy celú sumu a navrhovateľ mu polovicu vracal. Presnú výšku si
nepamätá ale vyplýva z výpisov z účtu. K sume 95.000,-- Sk, ktorú navrhovateľ dňa 21. 02.
2005 previedol zo svojho účtu na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX uviedol, že sa nejedná o jeho účet.
Potvrdil, že mu navrhovateľ dňa 26. 08. 2005 previedol na jeho účet sumu vo výške 80.000,-- Sk, tieto
finančnéprostriedkymuposkytolnanákuptechnológiívTaliansku,nejednalosavšakopôžičku.Celková

suma vo výške 321.700,-- Sk ktorú navrhovateľ tvrdí, že mu požičal, mu navrhovateľ poskytol, tieto
peniaze mu dával navrhovateľ priebežne na ich spoločné podnikanie napr. na nákup technológie - klietok
v Taliansku v cene 15.000,-- Eur vo výške 5.000,-- Eur, nákup iných technológií, výplatu zamestnancov
a ostatných výdavkov potrebných na podnikanie.

Na návrh účastníkov súd vypočul svedkov C. J., P. V., I.. C. T., W.. D. C., Š.P. G..

Svedok C. J. na pojednávaní uviedol, že s odporcom podnikali spolu 11 mesiacov v chove králikov,
potom podnikanie ukončili. Odporca mal k dispozícii budovu E. X.Y., ktorú vlastnil, túto budovu prerábali
a rekonštruovali s odporcom svojpomocne. Nevie sa vyjadriť, od koho odporca kúpil tieto priestory, kto

to financoval a akým spôsobom. Navrhovateľ, ako stavbár, im pomáhal radami pri oprave a rekonštrukcii
budovy. Nikdy sa ani nehovorilo o tom, že aj navrhovateľ bude s nimi spolu podnikať. Ďalej uviedol, že
pri spoločnom podnikaní s odporcom, každý z nich mal svoje financie, on mal určitú sumu a následne
si vybavil hypotekárny úver, preto na začiatku mal sumu okolo 350.000,-- Sk a odporca tvrdil, že má
niečo nasporené a že má peniaze zo stavebného sporenia a takto že má okolo 400.000,-- Sk. Keď bolo

potrebné nakúpiť klietky pre králiky v Taliansku, nemal dosť financií, preto mu navrhovateľ, kým si vybavil
hypotekárnyúver,požičalsumu200.000,--Sk,ktorúsumuvšakvpriebehudvochtýždňovnavrhovateľovi
vrátil. Nevie sa vyjadriť, či navrhovateľ dával alebo požičiaval aj odporcovi nejaké peniaze, nikdy sa o
tom nerozprávali. Ľudí, ktorí im pomáhali jednak pri oprave budovy alebo pri podnikaní, vyplácali spolu s
odporcom, každý na polovicu, on zo svojich peňazí a odporca nevie z akých peňazí. Následne, keď ich

pri jednej dodávke podviedli, sa s odporcom dohodli, že ukončia spoločné podnikanie s tým, že odporca,
keďže býva v mieste podnikania sa zostane venovať podnikaniu na plný úväzok a on sa zamestná.Svedkyňa P. V. na pojednávaní uviedla, že s odporcom žili spolu ako druh a družka 14 rokov. Asi od
roku 2005 začal odporca podnikať, finančne mu vypomáhal jej otec (navrhovateľ). Má vedomosť, že
navrhovateľ odporcovi požičal viac ako 1 milión Sk, všetky tieto peniaze mu požičiaval na podnikanie,

presne nevie o akú sumu sa jedná. Jedenkrát bola prítomná, keď navrhovateľ odovzdal odporcovi v ich
domácnosti v X. v hotovosti sumu 240.000,-- Sk. Odporca jej tiež spomínal, že mu jej otec požičiaval
ďalšie peniaze a to prevodom na jeho účet. Ďalej uviedla, že odporca nemal žiadne úspory, príjem
mal len z podnikania, podnikal ako fyzická osoba, pričom navrhovateľ nikdy nebol tichým spoločníkom
odporcu v jeho podnikaní. Nevie sa vyjadriť, či navrhovateľ s odporcom mali nejakú dohodu o tom, kedy

mu peniaze vráti, ale odporca spomínal, že peniaze má vrátiť navrhovateľovi vtedy, keď sa mu začne
dariť v podnikaní. V podnikaní sa mu začalo dariť, avšak v januári 2008 bol vzatý do väzby a prestal
podnikať.Neviesatiežvyjadriť,akýmspôsobomzaplatilodporcazabudovy,ktorénadobudolodsprávcu
konkurznej podstaty, ale určite vie, že na ich odkúpenie finančné prostriedky nemal.

Svedok I.. C. T. na pojednávaní uviedol, že ako správca konkurznej podstaty vykonával konkurz úpadcu

Agrodružstvo Želovce. V rámci konkurzu sa speňažovali nehnuteľnosti okrem iných aj v obci X., kde sa
nachádzalo 5 až 6 nehnuteľnosti, pričom jednu z nich kúpil odporca. Kúpna cena bola okolo 350.000,--
Sk, platila sa dvomi platbami a to 50 % záloha v hotovosti, ktorá bola zaplatená začiatkom roku 2005
tak, že sa dostavili do jeho kancelárie odporca spolu s navrhovateľom a W.. C. s tým, že chcú zaplatiť
polovicu kúpnej ceny v hotovosti. Peniaze vybral z peňaženky navrhovateľ a položil ich na stôl pred

neho, preto vypísal príjmový pokladničný doklad na meno odporcu, ktorý sa prihlásil do výberového
konania. Z komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom vyrozumel, že sa jedná o pôžičku, ktorú
dáva navrhovateľ odporcovi. Následne zvyšok kúpnej ceny zaplatil odporca prevodom na jeho účet,
predpokladá, že zo svojho účtu, pretože pokiaľ by bolo platené z iného účtu, bol by to problém v rámci
konkurzného konania a nedošlo by k schváleniu kúpnej zmluvy. Ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť, či

sa účastníci rozprávali o tom, kto zaplatí zvyšok kúpnej ceny, pretože to nebolo pre neho podstatné
s ohľadom na to, že účastník kúpnej zmluvy má povinnosť zaplatiť zvyšok kúpnej ceny. Po zaplatení
kúpnejcenyvplnejvýškedošlokpodpísaniukúpnejzmluvyakúpnuzmluvupredložilnasprávukatastra,
čím bola celá vec pre neho uzavretá.

Svedok W.. D. C. na pojednávaní uviedol, že asi pred 4 rokmi v mesiaci január alebo február okolo 15.30
h išiel spolu s navrhovateľom a odporcom k I.. T. do jeho kancelárie v Banskej Bystrici.
Predtým účastníkov počkal pri sporiteľni, pretože navrhovateľ s odporcom išli spolu do sporiteľne s tým,
že idú vybrať peniaze z vkladnej knižky navrhovateľa, ktoré peniaze navrhovateľ požičiava odporcovi,
aby mohol zaplatiť I.. T.. Po príchode do kancelárie I.. T., kde bol prítomný aj on, navrhovateľ vytiahol

peniaze z vrecka, ktoré mal uložené vo vkladnej knižke, položil ich na stôl pred odporcu a následne
odporca vyplatil sumu okolo 180.000,-- Sk správcovi, ktorý mu vystavil príjmový pokladničný doklad,
ktorý odporca prevzal. Ďalej uviedol, že sa s ním účastníci rozprávali o tom, že odporca kupuje nejakú
nehnuteľnosť na farmu a že mu navrhovateľ požičiava peniaze, ktoré mu potom bude splácať. Odporca
bol veľmi vďačný navrhovateľovi za to, že mu peniaze požičiava, pretože neustále hovoril, že sa mu

bude snažiť peniaze čím skôr vrátiť. Následne, pri náhodných stretnutiach s navrhovateľom sa zaujímal
o farmu odporcu, či sa mu darí v podnikaní a navrhovateľ mu spomínal, že poskytol odporcovi aj iné
pôžičky peňazí, aby sa podnikanie mohlo rozbehnúť.

SvedokŠ.G.napojednávaníuviedol,žežijesdcérounavrhovateľaD.viacako5rokov.Snavrhovateľom

má dobré vzťahy, navrhovateľ ich často navštevuje v ich domácnosti a sú priatelila. Keď odporca začal
podnikať v X., navrhovateľ pri každej návšteve spomínal koľko peňazí vyberá zo svojho účtu a požičiava
odporcovi v hotovosti alebo prevodom na jeho účet s tým, že tieto peniaze mu dáva na podnikanie,
aby mohol rozvíjať svoje podnikanie. Potvrdil, že navrhovateľ mal s odporcom veľmi dobré vzťahy,
navrhovateľ mu dôveroval a fandil jeho podnikaniu. Upozorňoval navrhovateľa, že aj keď požičiava

peniaze odporcovi s dobrým úmyslom a majú spolu dobré vzťahy, aby uzatvorili písomne zmluvy o
pôžičke, ale navrhovateľ nikdy nemal pochybnosti o odporcovi a veril, že mu peniaze odporca vráti.

Rozsudkom tunajšieho súdu z 05. 11. 2010 č. k. 3C/95/2009-190 súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 22.296,36 Eur istiny s 10 % úrokom z omeškania ročne od 25. 02. 2009 do

zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že
odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania účelne vynaložené na uplatnenie jeho práv vo
výške 100 %. Pri rozhodovaní mal okresný súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvy o
pôžičkeatokonkludentne,nazákladektorýchnavrhovateľvdobeod26.01.2005do13.11.2006požičalodporcovi spolu sumu vo výške 22.296,36 Eur. Nakoľko si túto záväzkovú povinnosť odporca nesplnil
ani po požiadaní navrhovateľom, preto vznikla odporcovi povinnosť vrátiť navrhovateľovi požičanú
sumu. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, kde namietal, že okresný súd vykonával všetky

dokazovania bez jeho prítomnosti, čím porušil jeho právo ma spravodlivé prejednanie veci, pretože
navrhovateľ mal možnosť byť prítomný na pojednávaní, klásť otázky svedkom a vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam, ale on z dôvodu, že bol vo výkone trestu, takéto práva nemal, hoci opakovane žiadal
súd, aby mu bolo umožnené zúčastniť sa pojednávaní. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením z 31. 05. 2011 č. k. 17Co/271/2010-209 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že je nesporné,
že odporca bol v priebehu prvostupňového konania vo výkone trestu odňatia slobody. Avšak ani výkon
trestu odňatia slobody ho nezbavuje základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces,
teda ani práva, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali a ani práva, byť prítomný
na vykonávanom dokazovaní, najmä keď jednoznačne a opakovane deklaroval, že trvá na využití týchto
procesných práv, čo nesporne vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe (napr. R 70/2003, Števček, Ficová

a kol. Občiansky súdny poriadok - komentár, 1. vydanie, C. H. Beck 2009 str. 310). Preto, ak v tomto
prípade odporcovi, vzhľadom na skutočnosť, že bol vo výkone trestu odňatia slobody nebolo umožnené,
aby bol prítomný na vykonávanom dokazovaní, hoci jednoznačne a opakovane deklaroval, že trvá na
tom, aby sa mohol zúčastniť pojednávania, nebolo mu umožnené aby sa vyjadril k svedeckej výpovedi
svedka C. J.Á., k ostatným výpovediam mu bolo umožnené sa vyjadriť pred dožiadaným súdom a tiež

nebol informovaný o odročení pojednávania dňa 26. 10. 2010 za účelom vyhlásenia rozsudku na deň
05. 11. 2010, preto možno konštatovať, že zo strany okresného súdu došlo k postupu, ktorý de facto
predstavuje odňatie možnosti odporcu konať pred súdom. Preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.
f/ O. s. p. odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa
§ 221 ods. 2 O. s. p.

Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného návrhu. Tvrdil, že peniaze odporcovi požičiaval
na rozvíjanie jeho podnikania, nikdy však nebol tichým spoločníkom odporcu v jeho podnikaní. Zároveň
zobral podaný návrh čiastočne späť a to o zaplatenie sumy 5.194,-- Eur, v ktorej časti navrhol konanie
zastaviťsprihliadnutímnato,žeodporcanamietal,žesumavovýške3.319,39Eurnemábyťpredmetom

sporu, pretože sa jedná o finančné prostriedky, ktoré mu patria z iného dôvodu a sumu vo výške 1.875,45
Eur poukázal na účet svojej dcéry a nie na účet odporcu. Navrhol, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť mu sumu 17.101,52 Eur s príslušenstvom.

Odporca sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval svojich doterajších vyjadrení a stanovísk a

ďalej uviedol, že netvrdí, že mu navrhovateľ nepoukazoval peniaze, tak ako uvádza, avšak tieto peniaze
mu neposkytoval z dôvodu pôžičky, ale preto, že investoval do ich spoločného podnikania. Súhlasil s
čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľom. Potvrdil, že je ochotný kedykoľvek sa s navrhovateľom
stretnúť a pokúsiť sa o mimosúdnu dohodu, pretože vždy mali spolu korektné vzťahu, nikdy nechcel
navrhovateľa poškodiť. Ďalej uviedol, že má kupca na budovu, tiež má záujemcov o technológie, preto

je ochotný zo sumy, ktorú obdrží za predaj budovy a technológií, polovicu vyplatiť navrhovateľovi. V
prípade, ak sa s navrhovateľom dohodnú a tento bude súhlasiť s odblokovaním nehnuteľnosti a s jej
predajom, zaväzuje sa, že navrhovateľovi zaplatí uplatnenú sumu vo výške 17.101,52 Eur a nahradí
mu aj trovy konania v sume 2.686,11 Eur, pričom žiada, aby mu navrhovateľ odpustil úrok z omeškania.
Následne na pojednávaní uviedol, že sa s navrhovateľom nedohodli, preto neuznáva pohľadávku

navrhovateľa, nie je ochotný mu zaplatiť žalovanú sumu, je však naďalej ochotný zaplatiť navrhovateľovi
polovicu z ceny za predaj budovy a technológií, pretože s navrhovateľom išli v jeho podnikaní každý
na polovicu. Tvrdil, že v lete 2006 uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o tom, že si navrhovateľ zoberie
úver, ako tichý spoločník v jeho podnikaní a že z týchto peňazí bude splácať krmivo. Túto dohodu
podpísal navrhovateľ, on a svedkyňa P. V. a je z nej nesporné, že sa jednalo o ich spoločné podnikanie

a navrhovateľ je jeho tichý spoločník.

Vzhľadom na to, že odporca trval na výsluchu svedkov C. J. S. P. V., súd znovu vypočul týchto svedkov.

Svedok C. J. na pojednávaní dňa 29. 11. 2011 uviedol, že trvá na svojej predchádzajúcej výpovedi,

všetko čo uviedol je pravda, ale tvrdí, že asi nesprávne pochopil niektoré otázky súdu pokiaľ vypovedal
tak, ako je uvedené v tejto výpovedi. Dodal, že keď išli spolu s odporcom do Talianska, skladali sa všetci
traja, teda on, navrhovateľ aj odporca rovným dielom tak, že každý dal sumu 200.000,-- Sk, pričom jemu
túto sumu navrhovateľ požičal. Odporca mu povedal, že navrhovateľ chce byť tiež spoločníkom v ichpodnikaní. Aj navrhovateľ mu osobne povedal, že aj on má tam čiastku, teda že ide s nimi podnikať.
Ďalej uviedol, že môže potvrdiť, že navrhovateľ bol spoločníkom v ich podnikaní, a keď sa v podnikaní
s odporcom rozchádzali, osobne mu navrhovateľ povedal, že bude pokračovať v podnikaní s odporcom

bez neho. Pokiaľ pri predchádzajúcom výsluchu uviedol, že mal za to, že ide podnikať s odporcom každý
rovnakým dielom 50 na 50, takto to bolo dohodnuté medzi ním a odporcom dovtedy, kým mu nepožičal
navrhovateľ peniaze. Nevie uviesť, prečo pri predchádzajúcom výsluchu tvrdil, že nemá vedomosť o
tom, ani nikdy nepočul, že by sa hovorilo, že aj navrhovateľ ide s nimi podnikať.

Svedkyňa P. V. na pojednávaní dňa 15. 06. 2012 uviedla, že v plnom rozsahu trvá na svojej
predchádzajúcej výpovedi. Nové k veci nemá čo uviesť. Potvrdila, že vie o tom, že odporca viedol
pokladničnú knihu o podnikaní, nepamätá si však, čo do nej zapisoval. Má tiež vedomosť, že sa
jednalo o podnikanie medzi účastníkmi, teda medzi navrhovateľom a odporcom, pričom do podnikania
investovali obidvaja účastníci, nevie uviesť o akú sumu sa jednalo. Ďalej uviedla, že sa „ asi “ jednalo o
spoločnépodnikanienavrhovateľaaodporcu,pretoženiekedytotakvyzeralo,žesajednáoichspoločné

podnikanie a niekedy že nie. Má vedomosť, že navrhovateľ chcel investovať do podnikania, ale nevie
koľko a môže potvrdiť, že navrhovateľ aj investoval do podnikania nejaké peniaze, ale nevie akú sumu.
Vie o tom, že mali podnikať spolu pán J. a odporca, nevie či aj navrhovateľ, ale myslí si, že oni traja
chceli spolu podnikať. Nevie uviesť, či bola nejaká dohoda medzi účastníkmi o ich spoločnom podnikaní
potom, ako odišiel pán J., pretože to nikdy od účastníkov konkrétne nepočula, niečo však počula, že mali

mať takú dohodu. Tvrdila, že to čo povedala pri tejto výpovedi je pravda, pri predchádzajúcej výpovedi
nehovorila pravdu, lebo bola veľmi nahnevaná na odporcu za to čo spravil a čo sa stalo. Dnes však
tvrdí, že to bolo tak, že otec (navrhovateľ) nepožičiaval peniaze odporcovi, ale investoval do podnikania
odporcu. Dával mu peniaze a nevie o tom, že by ich požičiaval, nevie však uviesť, kedy, akú sumu a
v ktorom období investoval navrhovateľ do podnikania odporcu a ani nevie koľko je to spolu peňazí.

Vie, že tam boli dané veľké peniaze, ale chce, aby sa účastníci dohodli. Ďalej uviedla, že má vedomosť,
že sa podpisovalo niečo v lete 2006 v ich altánku, podpisovala to ako svedok, ale pre odstup času si
nepamätá, čo sa podpisovalo, nevie čoho sa to týkalo.
Svedok W.. D. C. na pojednávaní dňa 15. 06. 2012 uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojej svedeckej
výpovedi pred tunajším súdom, to čo uviedol vo veci pred súdom je pravda, nechce k tomu nič dodať

ani doplniť len ak to, že jeho výpoveď bola urobená pred súdom slobodne a vypovedal tak, ako to ako
svedok vnímal a zažil. Potvrdil, že účastníci boli spolu s ním v Banskej Bystrici, keď vyšli z auta, on
išiel k I.. T. do advokátskej kancelárie a navrhovateľ spolu s odporcom išli do SLSP s tým, že idú vybrať
peniaze. Netvrdí, že videl odporcu v sporiteľni, tvrdí len, že videl, ako odchádzali od auta spolu odporca
s navrhovateľom do SLSP, pričom mu povedali, že idú do sporiteľne vybrať peniaze. Ďalej uviedol, že sa

s navrhovateľom pozná od roku 1975, boli dlhoroční spolupracovníci, nestretávajú sa, ale vychádzajú
spoluveľmidobre,aleniktomunehovorilčomávypovedať.Tvrdílento,ževidelapočul,akonavrhovateľ
dal peniaze odporcovi a povedal mu, že tu máš tú pôžičku, navrhovateľ peniaze odovzdal odporcovi a
odporca odovzdal peniaze I.. T., ktorý mu vydal potvrdenie o zaplatení sumy.

Vzhľadom na to, že odporca netrval na tom, aby súd znovu vypočul ako svedka I.. T., súd
upustil od výsluchu tohto svedka.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, svedkov P. V., Š. G., I.. C. T., W.. D. C., C.L.
J., oboznámením sa s výzvou z 19. 11. 2008, podacím lístkom, bankovými dokladmi o prevode peňazí

č.l. 7-13, výpismi B. Č.. XXXX T..Ú.. X., správou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce
nad Parnou z 29. 06. 2009, správou Správy katastra Veľký Krtíš z 05. 08. 2009, správou OR
PZ v Lučenci, ODI Veľký Krtíš z 03. 08. 2009, bankovými pokladničnými dokladmi č.l. 83 - 84, fotokópiou
vkladnej knižky č.l. 85, príjmovým pokladničným dokladom č.l. 86, zmluvou o budúcej kúpnej zmluve z
06.05.2009,zápisnicouovýsluchuodporcupreddožiadanýmsúdomatoOkresnýmsúdomvRimavskej

Sobote dňa 30. 06. 2010 č.l. 166-172, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. 05. 2011 č.
k. 17Co/271/2010-209, správou VÚB banky, a. s., Bratislava z 18. 01. 2012.

Vykonaným dokazovaním, najmä pokladničnými dokladmi Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava a
Všeobecnejúverovejbanky,a.s.,Bratislavamalsúdpreukázané,ženavrhovateľdňa26.01.2005vybral

zo svojej vkladnej knižky vedenej SLSP a. s., pobočka Veľký Krtíš v Banskej Bystrici sumu 183.000,-- Sk,
dňa 21. 02. 2005 previedol zo svojho účtu vedeného v SLSP a. s. Bratislava, pobočka Veľký Krtíš číslo
XXXXXXXXXX/XXXX v Bratislave na účet odporcu vedený vo VÚB a. s. Bratislava, pobočka Veľký Krtíš
číslo 1225888463/0200 sumu 95.000,-- Sk, dňa 28. 11. 2005 vložil na účet odporcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX v Bratislave sumu 36.000,-- Sk, dňa 07. 12. 2005 vložil na účet odporcu číslo XXXXXXXXXX/
XXXX v Bratislave sumu 10.000,-- Sk, dňa 10. 01. 2006 vložil na účet odporcu číslo XXXXXXXXXX/
XXXX v Bratislave sumu 37.000,-- Sk, dňa 14. 02. 2006 vložil na účet odporcu číslo XXXXXXXXXX/

XXXX v Bratislave sumu 10.000,-- Sk, dňa 06. 03. 2006 vložil na účet odporcu číslo XXXXXXXXXX/
XXXX v Bratislave sumu 2.500,-- Sk, dňa 22. 03. 2006 vložil na účet odporcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX
v Banskej Bystrici sumu 12.000,-- Sk, dňa 31. 05. 2006 vložil na účet odporcu číslo XXXXXXXXXX/
XXXX v Banskej Bystrici sumu 1.500,-- Sk, dňa 19. 06. 2006 previedol zo svojho účtu číslo
XXXXXXXXXX/XXXX v Banskej Bystrici na účet odporcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX sumu 60.000,--

Sk, dňa 02. 08. 2006 previedol zo svojho účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX v Banskej Bystrici na účet
odporcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX sumu 30.000,-- Sk, dňa 13. 11. 2006 previedol zo svojho účtu číslo
XXXXXXXXXX/XXXX v Žiline na účet odporcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX sumu 41. 000,-- Sk. Výzvou
z 19. 11. 2008 navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie žalovanej sumy do 15. 12. 2008. Z výpisu z listu
vlastníctva Č.. XXXX pre okres Veľký Krtíš, obec a katastrálne územie X. vyplýva, že odporca
je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v X. D.. Č.. XXX L. G.. Č.. XXXX/X S. G.. Č.. XXXX/X

ako maštaľ na základe kúpnej zmluvy z 21. 02. 2005 č. E. XXX/XXXX. Podľa príjmového pokladničného
dokladu z 26. 01. 2005 I.. C. T., správca konkurznej podstaty Agrodružstvo Želovce, družstvo, 991 06
Želovce, IČO 36 036 412, prijal od odporcu finančnú zábezpeku vo výške 175.000,-- Sk. Zo správy
Všeobecnej úverovej banky, a. s., Ústredie Bratislava z 04. 10. 2010 súd zistil, že VÚB, a. s., k 04.
10. 2010 vedie účty odporcu číslo XXXXXXXXXX ako osobný účet a číslo XXXXXXXXXX ako vkladnú

knižku. Zo správy Všeobecnej úverovej banky, a. s., Ústredie Bratislava z 18. 01. 2012 súd zistil, že
VÚB, a. s., k 18. 01. 2012 vedie účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý nie je účtom odporcu, na ktorý
navrhovateľ dňa 13. 12. 2005 vložil v Bratislave sumu 10.000,-- Sk, dňa 02. 08. 2006 previedol zo svojho
účtu v Banskej Bystrici sumu 1.500,-- Sk, dňa 07. 09. 2006 previedol zo svojho účtu číslo v Banskej
Bystrici sumu 45.000,-- Sk.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so
späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti

uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a

včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.Súdprisvojomrozhodovanívychádzalzcitovanýchustanovení zákona.Vzhľadomnato,ženavrhovateľ
na pojednávaní dňa 15. 06. 2011 zobral podaný návrh čiastočne späť a to pre zaplatenie sumy 5.194,--
Eur, pričom odporca s týmto späťvzatím súhlasil, súd konanie v tejto časti zastavil. Podaným návrhom

sa navrhovateľ potom domáhal zaplatenia sumy 17.101,52 Eur istiny s príslušenstvom, z titulu zmluvy
o pôžičke. Zmluvou o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, veriteľ prenecháva dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Akonáhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami
záväzný právny vzťah, ktorého obsahom sú dohodnuté práva a povinnosti, avšak až odovzdaním veci

dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Pôžička patrí medzi reálne
kontrakty, kedy okrem samotného uzavretia zmluvy sa vyžaduje ešte ďalší úkon - odovzdanie predmetu
zmluvy dlžníkovi. Teda nielen iba zmluvným ujednaním, ale odovzdaním predmetu pôžičky vzniká
dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi, to, čo mu bolo požičané, a tomu zodpovedajúce právo veriteľa
požadovať vrátenie pôžičky. K odovzdaniu peňažnej čiastky môže dôjsť v hotovosti ale aj
bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Subjektmi zmluvy o pôžičke sú veriteľ a dlžník, môžu nimi

byť tak fyzické ako i právnické osoby. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma.
Možno ju uzavrieť ústne i konkludentne. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie vecí na
voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie, pretože tu nejde iba o užívanie vecí, ale ide o ich prechod
do vlastníctva dlžníka, b) druhovo určené veci, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť
vrátiť veci rovnakého druhu, e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Prípady, kedy si zmluvné strany zo

zmluvy o pôžičke nedohodnú čas vrátenia požičaných peňazí upravuje § 563 Občianskeho zákonníka
tak, že splatnosť dlhu určuje veriteľ. Ako náhle veriteľ požiada o splnenie, je dlžník povinný plniť prvý
deň po tomto požiadaní. Splatnosť potom nastáva nasledujúci deň po dni, kedy bol dlžník vyzvaný k
plneniu. Ak dlžník nesplní v deň splatnosti, dostáva sa nasledujúci deň do omeškania a od tohto dňa
nastávajú dôsledky jeho omeškania.

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že navrhovateľ v dobe od 26. 01. 2005 do
13. 11. 2006 poskytol odporcovi spolu sumu vo výške 22.296,36 Eur (671.700,-- Sk). Navrhovateľ v
konaní predložil listinné dôkazy, ktoré potvrdzovali jeho tvrdenie, že vložil na účty odporcu spolu sumu
vo výške 134.200,-- Sk, okrem toho previedol zo svojho účtu na účty odporcu spolu sumu vo výške

226.000,-- Sk. Navrhovateľ o tom, že dňa 26. 08. 2005 vložil na účet odporcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX
vo Veľkom Krtíši sumu 80.000,-- Sk nepredložil súdu žiadny listinný dôkaz, odporca však pri svojom
výsluchu potvrdil skutočnosť, že mu navrhovateľ dňa 26. 08. 2005 previedol na jeho účet sumu vo výške
80.000,-- Sk a to na nákup technológií v Taliansku. Navrhovateľ tak spolu vložil a previedol zo svojho
účtu na účty odporcu sumu vo výške 440.200,-- Sk. Okrem toho z výpisu z vkladnej knižky navrhovateľa

nespornevyplynulo,ženavrhovateľdňa26.01.2005vybralzosvojejvkladnejknižkyvedenejSLSPa.s.,
pobočka Veľký Krtíš v Banskej Bystrici sumu 183.000,-- Sk, z ktorej sumy čiastku vo výške 175.000,-- Sk
odovzdal odporcovi v kancelárii správcu konkurznej podstaty v Banskej Bystrici za prítomnosti svedkov
I.. C. T., správcu konkurznej podstaty a W.. D. C., ktorí ako svedkovia pred súdom túto skutočnosť
zhodne potvrdili a zhodne uviedli, že navrhovateľ odovzdal peniaze odporcovi v uvedenej výške pred

nimi. Odporca nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom, že dňa 26. 01. 2005 sumu vo výške 175.000,-- Sk
zaplatil zo svojich finančných prostriedkov, i keď príjmový pokladničný doklad bol vystavený správcom
konkurznej podstaty na jeho meno. Súd mal za to, že doklad o zaplatení zábezpeky musel znieť na
meno odporcu, pretože odporca sa prihlásil do výberového konania a odporca kupoval nehnuteľnosti
v konkurze. Tvrdenie odporcu, že sumu 95.000,-- Sk, ktorú navrhovateľ dňa 21. 02. 2005 previedol

zo svojho účtu na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX nie je jeho účtom bolo vyvrátené správou Ústredia
VÚB, a. s., Bratislava z 04. 10. 2010, z ktorej jednoznačne vyplýva, že tento účet je účtom odporcu.
Súd nemohol prihliadnuť ani na tvrdenie odporcu v tom, že peniaze, ktoré mu navrhovateľ poskytol,
boli vkladom navrhovateľa ako tichého spoločníka do jeho podnikania so zreteľom na to, že pokiaľ by
tomu tak bolo, podľa ustanovenia § 673 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva o tichom spoločenstve

musí byť uzavretá v zákonom ustanovenej písomnej forme. Pokiaľ by zmluva bola uzavretá ústne,
nespĺňala by formálnoprávnu podmienku platnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 272 ods. 1
Obchodného zákonníka a nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon, by spôsobila absolútnu neplatnosť
tohto právneho úkonu. Hoci odporca tvrdil, že zmluvu o tichom spoločenstve uzavrel s navrhovateľom
písomne, súdu ju však nepredložil, jej existenciu nepreukázal ani žiadnym iným spôsobom. Svedkyňa

P. V., v ktorej domácnosti by sa predmetná zmluva mala nachádzať, pri svojom výsluchu uviedla, že v
lete 2006 účastníci spísali nejakú zmluvu, ktorú podpísala ako svedok, nepamätala sa, o akú zmluvu
sa jednalo a navrhovateľ uzavretie zmluvy o tichom spoločenstve s odporcom popieral a jej uzavretie
sa súdu nepodarilo preukázať. Podľa tvrdení navrhovateľa, finančné prostriedky požičal odporcovi napodnikanie na základe ústne uzavretých zmlúv o pôžičke s tým, že si nedohodli čas vrátenia peňazí,
dohodli sa len na tom, že mu odporca peniaze vráti podľa toho, aké bude mať výnosy z podnikania.
Odporca pri svojom výsluchu jednoznačne potvrdil tú skutočnosť, že mu navrhovateľ poskytoval určité

sumy peňazí, presnú výšku si však nepamätal, nespochybnil však tú skutočnosť, že sa jednalo o sumu
vo výške 17.101,52 Eur, ktorá je predmetom konania a dokonca prejavil ochotu ju navrhovateľovi zaplatiť
a nahradiť mu aj trovy konania v prípade, ak mu navrhovateľ zrušením predbežného opatrenia, umožní
odpredať budovu a technológie, ktoré vlastní. Preto súd ďalšie dokazovanie, na preukázanie výšky
sumy, ktorú navrhovateľ vyplatil odporcovi, a ktorá je predmetom konania, nevykonával, pretože ho

považoval za nehospodárne a nadbytočné. Súd mal za to, že výška žalovanej sumy medzi účastníkmi
nebola sporná, sporný je len právny základ nároku navrhovateľa, pretože ani vykonaným dokazovaním
a to ani výsluchom svedkov, ani listinnými dôkazmi, sa nepodarilo súdu nesporne preukázať, že
navrhovateľ poskytol odporcovi žalovanú sumu ako pôžičku. Preto podľa názoru súdu, daný skutkový
stav nie je možné považovať za plnenie zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka,
ale je nutné aplikovať ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúce bezdôvodné

obohatenie. Bezdôvodným obohatením podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, je objektívne
vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Potom

podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinným (zodpovednostným subjektom) na
vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom t. j.
v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné
obohatenie vzniklo. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. Z uvedeného
vyplýva, že ku vzniku osobitného záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa na

strane obohateného nevyžaduje ani existencia zavinenia (či vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti) ani
existencia protiprávneho úkonu, ale ani to, či sám o získaní bezdôvodného obohatenia vedel či nevedel.
K obohateniu môže dôjsť napr. aj v dôsledku konania v omyle, kedy nastane na strane obohateného stav,
ktorý obohatený subjekt sám nevyvolal. Stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu. Nie
je ani rozhodujúce, či plnenie spočívalo v peňažnom plnení, či v inom vecnom plnení resp. vo vykonaní

určitých prác. Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel
k záveru, že na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa a majetkový
prospech odporcu bol získaný plnením navrhovateľa bez právneho dôvodu. Ide teda o také plnenie
navrhovateľa, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, tzn. že navrhovateľ plnil, hoci chýbala
právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. V takomto prípade, podľa platnej

judikatúry, bolo povinnosťou súdu preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, keďže
druhý účastník, v tomto prípade odporca, plnenie akceptoval. I keď odporca tvrdil, že účastníci uzavreli
zmluvuotichomspoločenstve,ktorúskutočnosťnavrhovateľpopieral,písomnesúdupredloženánebola,
anisvedkoviavypočutívkonaníjejexistenciusúdunepotvrdili,apotomnajmäsohľadomnaustanovenia
§ 673 ods. 2, § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, mal súd za to, že prípadná zmluva o tichom

spoločenstve medzi účastníkmi nebola uzavretá, a ak aj bola uzavretá ústne, nedodržanie formy, ktorú
vyžaduje zákon, spôsobilo absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Potom podľa ustanovenia §
458 Občianskeho zákonníka, vzniká povinnosť tomu, kto sa obohatil vydať všetko, o čo sa bezdôvodne
obohatil a právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa druhá strana
tohto záväzku obohatila. Z vykonaných dôkazov jednak z výsluchov účastníkov, svedkov, listinných

dôkazov ako aj nepriamych dôkazov a ich časových a skutkových súvislostí mal súd za jednoznačne
preukázané, že navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno ohľadom toho, že odporcovi vyplatil sumu vo
výške 17.101,52 Eur, ktorú skutočnosť odporca potvrdil. Preto mal súd za to, že návrh navrhovateľa je
dôvodný a odporca je povinný navrhovateľovi vydať o čo sa bezdôvodne obohatil na jeho úkor, preto súd
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu vo výške 17.101,52 Eur. Navrhovateľ

vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy do 15. 12. 2008 a preto od 16. 12. 2008 je odporca v omeškaní
s plnením peňažného dlhu v žalovanej výške. Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil aj nárok na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 10 % ročne od 25. 02. 2009 do zaplatenia, teda odo dňa podania
návrhu na súd, hoci odporca tým, že nezaplatil navrhovateľovi žalovanú sumu do 15. 12. 2008, dostal sa
doomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhuododňa 16.12.2008.Pretonavrhovateľakoveriteľ

má právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu činila 2 % , potom výška úrokov z omeškania zvýšená o 8percentuálnych bodov v danom prípade predstavuje 10 % ročne. Preto potom súd mal za to, že nárok
navrhovateľa tak ohľadom istiny ako aj úroku z omeškania je dôvodný a uložil odporcovi povinnosť,
zaplatiť navrhovateľovi istinu spolu s úrokom z omeškania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania účastníkov, súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s.
p., na základe zásady úspechu. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu vznikli
trovy. Preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie jeho
práv vo výške 100%, so zreteľom na ustanovenie § 151 ods. 7 O. s . p., podľa ktorého súd môže o

náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov
konaniavyjadrenúzlomkomalebopercentom.Poprávoplatnostitohtorozhodnutiarozhodnesúdovýške
náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne
splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.