Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. júl 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114234653
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114234653.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne
zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r.o., advokátom so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO:
36 862 711, proti odporcovi: F. C., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. E. X., o zaplatenie
563,37 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 353,87 eur spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 111,68 eur od 10.11.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 135,52 eur od 10.12.2011 do zaplatenia a

- vo výške 9 % ročne zo sumy 106,67 eur od 10.01.2012 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh o zaplatenie sumy 209,50 eur spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3,50 eur od 10.11.2011 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 3,50 eur od 10.01.2012 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 3,50 eur od 10.02.2012 do zaplatenia a

- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 199,- eur od 10.12.2012 do zaplatenia,
zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 10,05 eur titulom náhrady
súdneho poplatku za návrh na začatie konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ust. bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení uzavretého medzi

spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 a
odporcom dňa 21.10.2010 v znení: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm.
b) tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c)
Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku,
je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 199,- eur.“ je n e p l a t n á z dôvodu
jej neprijateľnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 14.10.2014 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 27.10.2014

sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť
zaplatiť mu sumu 563,37 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške: 9,25 % ročne zo sumy 115,18
eur od 10.11.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 135,52 eur od 10.12.2011 do zaplatenia, 9 %
ročne zo sumy 110,17 eur od 10.01.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 3,50 eur od 10.02.2012 dozaplatenia a 8,75 % ročne zo sumy 199,- eur od 10.12.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania
titulom náhrady súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške 33,50 eur a titulom náhrady trov právneho
zastúpenia vo výške 106,94 eur.

Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tak, že dňa 24.06.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.
s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „ST“) ako Postupca a
navrhovateľ ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný
prevod pohľadávok Postupcu vrátane pohľadávky voči odporcovi vedenému pod referenčným č.
XXXXXXXXXX. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 je registrovaná na Okresnom súde

Žilina pod 1SprV/1064/2013. Odporca ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa
ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. zmluvu o pripojení. Predmetom
zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa
odporcovi. Na základe predmetnej zmluvy poskytoval právny predchodca navrhovateľa od účinnosti
zmluvy odporcovi služby elektronickej komunikácie, najmä mu umožnil uskutočňovať a prijímať hlasové
hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v

prevádzkyschopnom stave, poskytoval odporcovi servisné služby a ďalšie služby v zmysle zmluvy a
Všeobecných podmienok. Odporca sa zaviazal riadne odoberať služby elektronickej komunikácie a
platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa programu služieb. Právny
predchodca navrhovateľa riadne poskytoval odporcovi uvedené služby a ich cenu vyčíslil v zmysle
zmluvy a aktuálneho cenníka faktúrami s vyznačeným zúčtovacím obdobím a splatnosťou nasledovne:

faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 09.12.2012 na sumu 199,- eur, faktúra č. XXXXXXXXXX splatná
dňa 09.02.2012 na sumu 3,50 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 09.01.2012 na sumu 110,17
eur, faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 09.11.2011 na sumu 115,18 eur a č. XXXXXXXXXX splatná
dňa 09.12.2011 na sumu 135,52 eur. Odporca neplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy a cenu
riadne poskytnutých služieb nezaplatil, resp. nezaplatil jej pomernú časť, čím porušil povinnosti jemu

vyplývajúce zo zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami. Dlh odporcu voči navrhovateľovi, ktorý
vznikol na základe uvedených skutočností tak je vo výške 563,37 eur. Nezaplatením faktúr v lehote ich
splatnosti riadne a včas sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi dostal v zmysle ust. § 517 ods. 2 a nasl.
Občianskeho zákonníka do omeškania a navrhovateľ má teda nárok na úroky z omeškania z dlžnej
sumy vo výške podľa platných právnych predpisov (ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.

v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013) za každý deň omeškania až do zaplatenia.
Odporca sa k návrhu na začatie konania, ktorý mu bol riadne doručený spolu s poučením podľa ust. §
115a ods. 2 a § 120 ods. 4 O.s.p., písomne vyjadril podaním zo dňa 06.03.2015, ktorom vyjadril svoj
nesúhlasstvrdenímnavrhovateľa,žepredmetnéfaktúryuvedenévnávrhunazačatiekonanianeuhradil.
Všetky faktúry vždy riadne uhradil, o čom svedčí aj výpis pohybov na účte a vykonaných platieb. Doklady

o úhradách však nedokáže predložiť, nakoľko mu boli odcudzené. Odporca poukázal v tejto súvislosti
na to, že na Okresnom súde Žilina sa pod spis. zn. 1T/46/2014 vedie trestná vec obžalovaného Ing. P. F.
stíhanéhoprezločinkrádežepodľaust.§212ods.1a4písm.a)Trestnéhozákona.Vtejtovecivystupuje
odporcaakopoškodený,pričomsiuplatňujenároknanáhraduškody.Kuškodedošlotým,žeobžalovaný
Michal Potaš z rodinného domu, ktorý s rodinou odporca obýval, prostredníctvom najatých ľudí a

motorových vozidiel dal odviezť kompletné vybavenie rodinného domu, ktoré patrilo rodine odporcu na
neznáme miesto. Tým im spôsobil škodu v celkovej výške 83.797,50 eur. Boli tak prakticky vyhodení na
ulicu a k ich hnuteľnému majetku nachádzajúcemu sa v predmetnej nehnuteľnosti im bol znemožnený
akýkoľvekprístup.Súčasťouodcudzenéhomajetkubolaajdokumentáciauskutočnenýchplatieb,zktorej
jednoznačne vyplývalo, že predmetné faktúry riadne a včas uhradil. Odcudzením tejto dokumentácie

však došlo k objektívnej nemožnosti preukázania tejto skutočnosti. Odporca však odkázal na dožiadanie
si výpisu z účtu, čím sa preukáže ním tvrdená skutočnosť o uhradení predmetných faktúr. O skutočnosti,
že predmetné faktúry boli uhradené, svedčí aj to, že právny predchodca navrhovateľa - ST nepristúpil
k prerušeniu alebo obmedzovaniu poskytovania služieb. Pritom, ako sám predchodca navrhovateľa na
svojej internetovej stránke v sekcii informácie pre koncových užívateľov v bode 16. udáva: „ V prípade,

ak faktúra nebude uhradená včas, ST upozorní účastníka na túto skutočnosť. Upozornenie môže byť
realizované formou písomnou, volaním, SMS správou, MMS správou, IPTV správou, e-mailom, príp.
faxom. Najbežnejšou formou upozornenia je zaslanie upomienky, a to buď v rámci nasledujúcej faktúry
alebo ako osobitný dokument. Ak účastník neuhradí faktúru ani po uplynutí dodatočnej lehoty 5 dní
od upozornenia zo strany ST, má ST právo pristúpiť k prerušeniu alebo k obmedzeniu poskytovania

služieb. V takomto prípade môže dôjsť zároveň k účtovaniu poplatku za obmedzenie alebo prerušenie
poskytovania služieb vo výške podľa platného cenníka. Ak účastník neuhradí faktúru ani do 45 dní
po jej splatnosti, ST má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb. V prípade, ak dôjde z
tohto dôvodu k porušeniu záväzku viazanosti, ST má právo vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu vovýške a za podmienok dohodnutých v zmluve.“. Predchodca navrhovateľa - ST tak sám uvádza, že
právo pristúpiť k prerušeniu alebo k obmedzeniu poskytovania služieb mu vzniká už po uplynutí 5
dní od upozornenia na neuhradenie faktúry včas. Vzhľadom na tieto skutočnosti je priam zarážajúce,

že právny predchodca navrhovateľa nepristúpil k žiadnemu prerušeniu, či obmedzeniu poskytovania
služieb počas doby viac ako 40 mesiacov od splatnosti faktúry. Týmto je jednoznačne spochybnené
tvrdenie navrhovateľa o nezaplatení uvedených faktúr. Odporca tak na záver uviedol, že tvrdí, že právny
predchodca navrhovateľa nepristúpil k prerušeniu alebo k obmedzeniu poskytovania služieb z dôvodu,
že uvedené faktúry riadne uhradil. Z uvedených dôvodov odporca žiadal návrh navrhovateľa v celom

rozsahu zamietnuť pre nedôvodnosť.
Odporca podaním zo dňa 22.04.2015 na výzvu súdu zo dňa 16.04.2015, aby oznámil peňažný ústav,
v ktorom mal vedený bankový účet, z ktorého boli uhrádzané jeho platby, ktorými mali byť podľa jeho
tvrdení uhradené žalované pohľadávky navrhovateľa tak, ako to uviedol vo vyjadrení zo dňa 06.03.2015
k návrhu na začatie konania, ďalej č. tohto bankového účtu a obdobie, za ktoré má súd vyžiadať od tohto
peňažného ústavu ním označený dôkaz, a to výpisy z bankového účtu, reagoval tak, že on, ako aj jeho

manžel, ST uhrádzali faktúry prevažne hotovostným vkladom na účet ST, ktorý bol vedený vo VÚB, a. s.
Podľa ust. § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť
aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo
veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur

(ďalej len "drobné spory").
Podľaust.§115aods.1O.s.p.,naprejednanievecisamejniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie,akto
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr

súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 15.07.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil

na úradnej tabuli dňa 09.07.2015.
ST a odporca dňa 21.10.2010 uzavreli zmluvu o pripojení. Na základe predmetnej zmluvy ST odporcovi
odovzdal do užívania SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, pridelil k nej telefónne číslo XXXX
XXX XXX a zaviazal sa poskytovať v zmluve špecifikované služby ako program služieb „Podľa seba
3 6000 minút a SMS“ a aktivovať odporcovi služby: CLIP, CLIR, povolenie medzinárodných hovorov,

nezverejnenie v zozname účastníkov, euro roaming, voľné minúty, SMS, dátové služby, T-Mobile Club,
jazyk účtu SJ, MMS, notifikácia SMS o vystavení faktúry, notifikácia SMS o úhrade faktúry, kontrola dát v
EÚ.Odporcanazmluvevyhlásil,žesaoboznámilsoVšeobecnýmipodmienkamiposkytovaniaverejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti
ST a Cenníkom služieb ST, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti zmluvy zaviazal dodržiavať. Záväzne si

objednal v zmluve špecifikované služby ST.
V dodatku k predmetnej zmluve o pripojení zo dňa 21.10.2010 sa zaviazal odporca riadne a včas platiť
cenu Služieb ST podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou
o pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete ST (ďalej len „Všeobecných podmienok“), platným

Cenníkom služieb ST. [bod 1 písm. b) dodatku] ST sa zaviazala poskytovať odporcovi uvedený program
služieb „Podľa seba 3 6000 minút a SMS“. ST sa zaviazal ako súčasť tohto programu poskytovať vo
vzťahu k predmetnej SIM-karte odporcu balíček 6000 minút a balíček 6000 SMS, ktoré mal mať odporca
aktivované súčasne ako dva z balíčkov podľa seba. Balíček 6000 minút zahŕňal 6000 voľných minútodchádzajúcich hovorov na štandardné účastnícke čísla v mobilnej sieti ST každý deň v čase od 9.00
hod. do 17.00 hod., pričom voľné minúty sa nevzťahovali na volania na odkazovú službu a na dátové
volania. Balíček 6000 SMS zahŕňal 6000 voľných SMS správ zasielaných na štandardné účastníčke

čísla v mobilnej sieti ST každý deň v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod., pričom voľné SMS správy
sa nevzťahovali na SMS správy zasielané na skrátené čísla a čísla služieb mobilnej zábavy, ktoré sú
spoplatňované osobitnou tarifou podľa cenníka, ako ani na SMS správy poslané z virtuálnych čísiel SMS
správI-zonesPCMessengera,SMSDirectuaE-mailuSMS.Nároknaposkytovaniebalíčkov6000minút
a 6000 SMS mal trvať odo dňa uzavretia dodatku až do uplynutia doby viazanosti podľa tohto dodatku.

Zároveň zobral odporca na vedomie a súhlasil s tým, že má nárok na poskytovanie len jedeného balíčka
6000 minút a jedného balíčka 6000 SMS, a to súčasne, pričom tieto balíčky tvoria súčasť účastníkom
aktivovaného programu Podľa seba.
V bode 4 dodatku sa účastníci zmluvy dohodli, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej
v bode 1 písm. b) tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2
písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo

strany ST, je odporca povinný uhradiť ST zmluvnú pokutu vo výške 199,- eur. Zaplatením akejkoľvek
zmluvnej pokuty nezaniká právo ST na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením
povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Odporca je zároveň povinný uhradiť ST náhradu
škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.
Podľa bodu 5 dodatku bol tento dodatok platný a účinný dňom jeho podpísania zmluvnými stranami. Bol

uzatvorený na dobu určitú, a to na dobu viazanosti 24 mesiacov.
ST vystavila dňa 22.10.2011 faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 09.11.2011 na odporcu ako
účastníka. Touto faktúrou bola vyúčtovaná za obdobie od 22.09.2011 do 21.10.2011 celková suma k
úhrade 115,18 eur vrátane DPH, a to v členení: mesačné poplatky vo výške 33,6083 eur bez DPH,
hlasové služby vo výške 22,2977 eur bez DPH, nehlasové služby vo výške 20,6615 bez DPH, iné platby

vo výške 0,- eur, iné poplatky a služby vo výške 16,50 eur bez DPH (za obmedzenie služby - neplatenie),
upomienka oneskorenej platby vo výške 3,50 eur (DPH z tejto účtovaná nebola) a DPH 20 % vo výške
18,61 eur.
ST vystavila dňa 22.11.2011 faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 09.12.2011 na odporcu ako
účastníka. Touto faktúrou bola vyúčtovaná za obdobie od 22.10.2011 do 21.11.2011 celková suma k

úhrade 135,52 eur vrátane DPH, a to v členení: mesačné poplatky vo výške 33,6083 eur bez DPH,
hlasové služby vo výške 36,9255 eur bez DPH, nehlasové služby vo výške 42,3972 bez DPH, iné platby
vo výške 0,- eur a DPH 20 % vo výške 22,59 eur. Zároveň sa na faktúre udáva celková dlžná suma ku
dňu 21.11.2011 vo výške 250,70 eur (ako súčet fakturovanej sumy 135,52 eur a sumy predchádzajúceho
stavu účtu vo výške 115,18 eur /pozn. suma fakturovaná predošlou faktúrou č. XXXXXXXXXX/). Na

záver faktúry sa nachádza upomienka v znení: „Vážený zákazník, dovoľujeme si Vám pripomenúť, že
k dnešnému dňu evidujeme voči Vám splatnú pohľadávku v sume 115,18 eur. Veríme, že uvedená
situácia vznikla nedopatrením a odporúčame Vám úhradu do 01.12.2011, aby ste predišli obmedzeniu
nami poskytovaných služieb. Upozorňujeme Vás, že každé obmedzenie služieb je spoplatnené čiastkou
19,80 eur.“.

ST vystavila dňa 22.12.2011 faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 09.01.2012 na odporcu ako
účastníka. Touto faktúrou bola vyúčtovaná za obdobie od 22.11.2011 do 21.12.2011 celková suma k
úhrade 110,17 eur vrátane DPH, a to v členení: mesačné poplatky vo výške 31,3677 eur bez DPH,
hlasové služby vo výške 1,2447 eur bez DPH, nehlasové služby vo výške 23,2730 bez DPH, iné platby
vo výške 0,- eur, iné poplatky a služby vo výške 33,- eur (prerušenie služby - neplatenie vo výške 16,50

eur bez DPH a obmedzenie služby - neplatenie vo výške 16,50 eur bez DPH), upomienka oneskorenej
platby vo výške 3,50 eur (DPH z tejto účtovaná nebola) a DPH 20 % vo výške 17,78 eur. Zároveň sa
na faktúre udáva celková dlžná suma ku dňu 21.12.2011 vo výške 360,87 eur (ako súčet fakturovanej
sumy 110,17 eur a sumy predchádzajúceho stavu účtu vo výške 250,70 eur /pozn. suma uvedená na
faktúre č. XXXXXXXXXX ako celková dlžná suma ku dňu 21.11.2011/). Na záver faktúry sa nachádza

upomienka v znení: „Vážený zákazník, dovoľujeme si Vám pripomenúť, že k dnešnému dňu evidujeme
voči Vám splatnú pohľadávku v sume 250,70 eur. Veríme, že uvedená situácia vznikla nedopatrením
a odporúčame Vám úhradu do 01.01.2012, aby ste predišli obmedzeniu nami poskytovaných služieb.
Upozorňujeme Vás, že každé obmedzenie služieb je spoplatnené čiastkou 19,80 eur.“.
ST vystavila dňa 22.01.2012 faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 09.02.2012 na odporcu ako

účastníka. Touto faktúrou bola vyúčtovaná za obdobie od 22.12.2011 do 21.01.2012 celková suma k
úhrade 3,50 eur ako upomienka oneskorenej platby (mesačné poplatky sú uvedené v sume 0,- eur).
Zároveň sa na faktúre udáva celková dlžná suma ku dňu 21.01.2012 vo výške 364,37 eur (ako súčetfakturovanej sumy 3,50 eur a sumy predchádzajúceho stavu účtu vo výške 360,87 eur /pozn. suma
uvedená na faktúre č. XXXXXXXXXX ako celková dlžná suma ku dňu 21.12.2011/).
ST vystavila dňa 22.11.2012 faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 09.12.2012 na odporcu ako

účastníka. Touto faktúrou bola vyúčtovaná za obdobie od 22.10.2012 do 21.11.2012 celková suma k
úhrade 199,- eur ako zmluvná pokuta.
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou ST ako postupcom a navrhovateľom
ako postupníkom dňa 24.06.2013 došlo aj k postúpeniu pohľadávok postupcu voči odporcovi v celkovej
výške 563,37 eur (1SprV/1064/2013).

Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik
má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil
účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri
vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného od

01.11.2011, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného
od 01.11.2011, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného od 01.11.2011,

zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako

písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného od 01.11.2011,
zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto
zákona.

Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015,
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008,
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010 do 30.06.2011,
neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré

bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník,

ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany dojednajú

pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvnú pokutu
možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej
určenia.

Podľa ust. § 545a OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to,
o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa ust. § 559 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, splnením dlh
zanikne.
Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro
v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniťpodstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bez ujmy na článok 7, nekalosť

zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzavretáanavšetkyokolnostisúvisiacesuzavretímzmluvy,vdobeuzavretiazmluvyanavšetkyostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá.
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou
v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako kompenzáciu.
Podľa ust. § 79 ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,

bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí
byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je

účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a
identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a
označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných
právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( § 90), nazýva sa žalobou.
Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.
Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
(§ 53a Občianskeho zákonníka) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Súd tak považoval na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi ST a odporcom bola

uzavretá zmluva o pripojení podľa cit. ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., ktorú možno zároveň v
zmysle cit. ust. § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. považovať s účinnosťou za zmluvu o poskytovaní
verejných služieb podľa cit. ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. ST sa touto zmluvou zaviazala
odporcovi poskytovať elektronické komunikačné služby (ďalej len „služby“) špecifikované v zmluve.
Odporca sa ako účastník zaviazal platiť cenu (úhradu) za poskytnuté služby, ako bola táto v danom

prípade za obdobie od 22.09.2011 do 21.12.2011 fakturovaná v prvých troch vyššie uvedených faktúrach
celkovovovýške353,87eur[č.XXXXXXXXXXvovýške111,68eur(t.j.rozdielfakturovanejsumy115,18
eur a sumy za upomienku oneskorenej platby vo výške 3,50 eur), č. XXXXXXXXXX vo výške 135,52 eur
a č. XXXXXXXXXX vo výške 106,67 eur (t. j. rozdiel fakturovanej sumy 110,17 eur a sumy za upomienkuoneskorenej platby vo výške 3,50 eur)]. Rovnako mal súd za preukázané, že zmluvou o postúpení
pohľadávok uzavretou dňa 24.06.2013 ST ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom boli v
súlade s ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ postúpené pohľadávky ST voči odporcovi na zaplatenie uvedenej ceny

(úhrady) za poskytnuté služby spolu s ich príslušenstvom. Tieto skutkové závery súdu korešpondujúce
so skutkovými tvrdeniami navrhovateľa napokon neboli medzi účastníkmi ani sporné. Sporným medzi
účastníkmi konania bolo skutkové tvrdenie navrhovateľa, že odporca doposiaľ cenu (úhradu) za služby
v celkovej výške 353,87 eur vyúčtovanú odporcovi prvými troma vyššie uvedenými faktúrami neuhradil.
Z vyššie cit. ust. § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že občiansko-právne konanie je ovládané

zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich
dôkazy je zásadne povinnosťou účastníkov konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Okrem povinnosti tvrdenia
podľa ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p. majú účastníci dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich vlastných tvrdení. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva
zaťažuje toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva,
účastníkom tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nesplnenie

tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka,
ktorý tzv. dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý
výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal
do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa
preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje účastníkov

konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam. Tento význam sa spája s procesnou
situáciou v spore, v ktorom je isté, napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav
zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne
rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj
v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené.

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V
priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,
t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom
totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

Možno tak konštatovať, že odporcu v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie jeho
skutkového tvrdenia, že sumu 353,87 eur zodpovedajúcu cene (úhrade) za ST poskytnuté služby podľa
predmetnej zmluvy o pripojení za obdobie od 22.09.2011 do 21.12.2011. Navrhovateľ totiž v zmysle
uvedeného nemohol preukázať neexistenciu odporcom tvrdených úhrad.
Odporca však v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by svoje skutkové tvrdenia o úhrade

navrhovateľom uplatnených pohľadávok preukázal. Rovnako odporca ani riadne neoznačil žiadny
dôkaz, ktorý by súd mohol na základe jeho návrhu zabezpečiť a ktorým by splnil svoju dôkaznú
povinnosť. Pokiaľ odporca v konaní poukazoval na spis. zn. konania Okresného súdu Žilina vo
veci obžalovaného G.. P. F., a to spis. zn. 1T/46/2014, súd konštatuje, že dôkaz súdnym spisom
nie je v zmysle ustálenej judikatúry vykonať a vykonať možno len dôkaz konkrétne označenou

listinou nachádzajúcou sa v súdnom spise. (napr. H. XX/XXXX) Odhliadnuc od uvedeného, odporca
produkoval v súvislosti s predmetným trestným konaním len tie skutkové tvrdenia, že v dôsledku konania
obžalovaného nemá prístup k listinám, ktorými by mohol preukázať svoje skutkové tvrdenia o úhrade
ceny (úhrady) za poskytnuté služby v danom prípade, a to vzhľadom k tomu, že obžalovaný G.. P. F.
tieto listiny aj s inými hnuteľnými vecami odviezol na neznáme miesto. Logicky tak možno uzavrieť, že

v predmetnom spise sa tak odporcom spomínané listiny nachádzať nemôžu, čo napokon odporca ani
netvrdil. Ak odporca v ďalšom žiadal, aby súd zabezpečil výpisy z účtu, ktorý bol vedený vo VÚB, a. s.
a z ktorých výpisov by malo vyplývať, že odporca hotovostnými platbami na tento účet riadne uhradil
jemu v konaní navrhovateľom označenými faktúrami ST vyúčtovanú cenu služieb podľa predmetnej
zmluvy o pripojení, súd poukazuje na to, že odporca neoznačil tento dôkaz riadne tak, aby ho bolo

možné zabezpečiť. Odporca totiž neoznačil akékoľvek číslo bankového účtu ST vedeného vo VÚB, a. s.
a rovnako ani neuviedol obdobie, za ktoré by mal súd predmetný výpis z bankového účtu ST zabezpečiť.
Takýto dôkaz tak súd nemohol objektívne zabezpečiť a logicky ani vykonať. Žiadne ďalšie dôkazy
odporca poučený podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. už v konaní do vyhlásenia rozsudku neprodukoval.
Nehľadiac na dôkaznú povinnosť odporcu však súd musí konštatovať, že odporcove skutkové tvrdenia,

uvedené v jeho podaní zo dňa 06.03.2015 - vyjadrení k návrhu na začatie konania, nemajú žiadnu oporu
v navrhovateľom predložených listinných dôkazoch a sú s nimi v priamom rozpore. Ako vyplýva z faktúr
predložených navrhovateľom, v každej nasledujúcej faktúre, ktorou bola odporcovi vyúčtovaná cena
(úhrada) za poskytnuté služby, resp. upomienka oneskorenej platby, bola na záver uvedená celkovádlžná suma (naposledy vo faktúre č. XXXXXXXXXX ku dňu 21.01.2012 vo výške 364,37 eur). Z toho
vyplýva, že odporca predošlými faktúrami vyúčtovanú cenu (úhradu) za poskytnuté služby neuhradil.
Je zrejmé, že preto boli odporcovi aj dva krát vyúčtované upomienky oneskorenej platby každá vo

výške 3,50 eur po tom, ako bol vo faktúrach č. 7111825372 zo dňa 22.11.2011 a č. XXXXXXXXXX
zo dňa 22.12.2011 ST výslovne upomínaný na neuhradenie splatných pohľadávok vyúčtovaných mu v
predošlých faktúrach. Súčasne pokiaľ odporca argumentoval, že ak by neuhradil riadne cenu (úhradu)
služieb, došlo by zo strany ST k obmedzeniu, resp. prerušeniu poskytovania služieb, k čomu však
podľa odporcu nedošlo, súd poukazuje na to, že ani toto skutkové tvrdenie odporcu nemá žiadnu oporu

v navrhovateľom produkovaných dôkazoch. Z obsahu faktúr č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2011 a
č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2011 totiž jednoznačne vyplýva, že odporcovi bolo 2 x obmedzené
poskytovanie služieb pre neplatenie ich ceny (úhrady) a z obsahu faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa
22.12.2011 jednoznačne vyplýva, že v období od 22.11.2011 do 21.12.2011 došlo zo strany ST k
prerušeniu poskytovania služieb pre neplatenie ich ceny (úhrady). To že tomu tak bolo vyplýva aj
z nasledujúcej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2012, ktorou odporcovi bola za obdobie od

22.12.2011 do 21.01.2012 vyúčtovaná už len upomienka oneskorenej platby, pričom mesačné poplatky
boli účtované v sume 0,- eur. To nasvedčuje skutočnosti, že poskytovanie služieb zo strany ST odporcovi
zostalo po 21.12.2011 aj naďalej prerušené, a preto ST neúčtoval za služby žiadnu cenu (úhradu), resp.
účtoval 0,- eur.
V kontexte s uvedeným sa súdu odporcom produkovaná obrana javila ako účelová, čomu nasvedčuje aj

to, že odporca žiadnym spôsobom (či už konkrétnym dátumom, alebo aspoň určitým obdobím) neoznačil
čas, kedy malo dôjsť z jeho strany k úhrade jemu vyúčtovanej ceny (úhrady) za poskytnuté služby ST
podľa predmetnej zmluvy o pripojení.
Súd tak konštatuje, že v dôsledku nepreukázania skutočnosti, že odporca splnil riadne a včas svoj
peňažný záväzok uhradiť ST, resp. následne navrhovateľovi cenu (úhradu) jemu poskytnutých služieb,

vychádzal z toho, že odporca sa dostal podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ do omeškania s plnením
svojho peňažného záväzku a v tomto omeškaní sa nachádzal aj v čase rozhodnutia súdu vo veci.
Pohľadávka pôvodného veriteľa ST zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 prešla podľa
ust. § 524 OZ na navrhovateľa. Preto súd návrhu v časti o zaplatenie sumy 353,87 eur zodpovedajúcej
cene (úhrade) za ST poskytnuté služby podľa predmetnej zmluvy o pripojení za obdobie od 22.09.2011

do 21.12.2011 ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel a odporcu týmto rozsudkom zaviazal na
zaplatenie tejto sumy.
Súd pri posudzovaní uplatneného nároku na príslušenstvo pohľadávky navrhovateľa na zaplatenie sumy
353,87 eur - úrokov z omeškania: vo výške 9,25 % ročne zo sumy 111,68 eur od 10.11.2011 do
zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 135,52 eur od 10.12.2011 do zaplatenia a vo výške 9 %

ročne zo sumy 106,67 eur od 10.01.2012 do zaplatenia, mal za to, že odporca sa dostal do omeškania
s platením ceny (úhrady) za poskytnuté služby, prvým dňom po splatnosti jednotlivých faktúr (t. j.
so zaplatením: sumy 111,68 eur dňa 10.11.2011, sumy 135,52 eur dňa 10.12.2011 a sumy 106,67
eur dňa 10.01.2012), ktorými právny predchodca navrhovateľa ST vyúčtoval odporcovi cenu (úhradu)
za poskytnuté služby v období od 22.09.2011 do 21.12.2011 podľa predmetnej zmluvy o pripojení,

celkovo v sume 353,87 eur. Tieto faktúry súd považoval za výzvu právneho predchodcu navrhovateľa
odporcovi na zaplatenie podľa ust. § 563 OZ, keďže z predložených listinných dôkazov navrhovateľom
nemal preukázanú dohodu účastníkov zmluvy o splatnosti predmetnej ceny (úhrady) za poskytnuté
služby. Právnemu predchodcovi navrhovateľa tak vzniklo v zmysle už cit. ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a ust. § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. právo na zaplatenie úrokov z

omeškania: vo výške 9,25 % ročne zo sumy 111,68 eur od 10.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 135,52 eur od 10.12.2011 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 106,67 eur od
10.01.2012 do zaplatenia (základná úroková sadzba ECB bola v období od 09.11.2011 do 13.12.2011
vo výške 1,25 % a v období od 14.12.2011 do 10.07.2012 vo výške 1 %, o čom má súd vedomosť zo
svojej činnosti § 121 O.s.p.). Následne s postúpenou pohľadávok prešlo na navrhovateľa v súlade s ust.

§ 524 ods. 2 OZ aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky na zaplatenie sumy 353,87 eur, teda aj právo
jeho právneho predchodcu voči odporcovi na zaplatenie úrokov z omeškania v tomto odseku uvedenom
rozsahu. Súd s poukazom na to, návrhu v tejto časti vyhovel, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Čo sa týka navrhovateľom uplatnených nárokov na zaplatenie poplatkov za upomienku oneskorenie
platby v sume 3 x 3,50 eur, t. j. spolu 10,50 eur (vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX, č.

XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX), súd tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové označenie
považoval z hľadiska právnej kvalifikácie za nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa cit. ust. §
544 ods. 1 OZ, ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie povinnosti odporcu zaplatiť faktúrami
účtovanú cenu služieb riadne a v lehote splatnosti. Súd je totiž názoru, že takýto typ nároku nemôže byťz právneho hľadiska považovaný za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu právneho predchodcu
navrhovateľa - ST (ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky odporcu (ako spotrebiteľa), ktorá
by pre odporcu mala nejaký majetkový význam, keďže bezpochybne ide o poplatok viažuci sa primárne

na porušenie povinnosti odporcu zaplatiť cenu služieb riadne a včas v lehote splatnosti a až sekundárne
na následné upozornenie odporcu zo strany právneho predchodcu navrhovateľa na porušenie jeho
povinnosti (možná paušalizovaná náhrada výdavkov spojených s realizáciou takéhoto upozornenia v
dôsledkuomeškaniaodporcusúhradousvojichpeňažnýchzáväzkov,ktorévšakvdôsledkutoho,žetoto
upozornenie bolo realizované faktúrami, ktorými ST vyúčtovala odporcovi cenu poskytnutých služieb,

bolivpodstatenulové).Navrhovateľvšaknepreukázalpísomnúdohoduzmluvnýchstránotejtozmluvnej
pokute, ako to predpokladá ust. § 544 ods. 2 OZ, a z uvedeného dôvodu s poukazom na ust. § 40
ods. 1 OZ nepreukázal ani platnosť takéhoto zmluvného dojednania, resp. platnosť právneho dôvodu
pre vznik pohľadávky ST na zaplatenie poplatkov za upomienky oneskorenej platby v celkovej výške
10,50 eur. Preto z uvedeného dôvodu súd návrh v časti o zaplatenie sumy 10,50 eur spolu s úrokmi z
omeškania: vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3,50 eur od 10.11.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne

zo sumy 3,50 eur od 10.01.2012 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 3,50 eur od 10.02.2012
do zaplatenia zamietol.
Napokon pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 199,- eur, súd bez akejkoľvek pochybnosti
konštatuje, že navrhovateľ si tento nárok uplatnil titulom zmluvnej pokuty, ktorý nárok mal vzniknúť jeho
právnemu predchodcovi podľa ust. bodu 4 dodatku k predmetnej zmluve o pripojení uzavretej medzi ST

a odporcom dňa 21.10.2010 v dôsledku porušenia povinnosti odporcu podľa bodu 1 písm. b) dodatku,
na ktoré porušenie povinnosti sa vznik zmluvnej pokuty podľa bodu 4 dodatku viazal, platiť riadne a včas
cenu jemu poskytnutých služieb podľa predmetnej zmluvy o pripojení.
Na tomto mieste súd musí poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi ST a odporcom
založený predmetnou zmluvou o pripojení zo dňa 21.10.2010 vrátane jej dodatku sa bez akýchkoľvek

pochybností vzťahuje úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR v ust. § 52
a nasl. OZ. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do OZ (ust. § 52 a nasl.) zaradená novelou
zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné

pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko
je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98,
C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero
und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed
Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže

dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej
povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť
vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť
spotrebiteľapredzáväzkomvočinečestnejpodmienkeadosiahnuťzámerčl.7Smernice.Tietoopatrenia
môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Ust. § 53 OZ sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (uznesenie Ústavného súdu
SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011- „pokiaľ je však zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória
i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo

poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods.
5 OZ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v
súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok,ktorésúmuzostranydodávateľapredložené,pričomčasto,vzhľadomnaichprávnickýjazyk

a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž zmluva
predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a
nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť
znenie zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený
skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy a

použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo
závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv (v aplikačnej praxi
súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základepredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd tak vedomí si svojej povinnosti sa zaoberal v ďalšom otázkou (ne)prijateľnosti predmetnej zmluvnej

podmienky, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňoval právo na zaplatenie sumy 199,- eur.
V kontexte uvedeného sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania
uvedenej zmluvnej podmienky v dotknutom ust. bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 21.10.2010
uzavretého medzi ST ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom. Za individuálne so spotrebiteľom
zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol

predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon
spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané,
na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi
spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou
a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím
takejtomožnostivovopredpripravenomformulárovomtextezmluvy,alebosvojímpodpisompodtakýmto

textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne
bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len
takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy
zakotvenej v cit. ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.
apríla 1993. Navrhovateľ však takýto spôsob kontraktácie dotknutých zmluvných klauzúl o zmluvnej

pokute v danom prípade nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v
spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné
dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú
právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak).
(Ne)prijateľnosťzmluvnejpodmienkytrebahodnotiťvzmyslevýkladovéhopravidlaobsiahnutéhovznení

ust. § 53 ods. 9 (v súčasnosti ods. 11) OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z tohto vyplýva, že
hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali
v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k
naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t. j. v čase po uzavretí zmluvy. Len tento spôsob
výkladu cit. ust. § 53 ods. 9 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy podľa názoru súdu plne korešponduje

so znením cit. ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Ak teda súd hodnotí
prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže mať následné spávanie sa (plnenie
alebo neplnenie si povinností) účastníkov akýkoľvek vplyv na (ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým
v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž

nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť
ani zhojená dodatočným schválením a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu
neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010 zo dňa 30.07.2012)
Ako vyplýva z § 544 OZ, účastníci si môžu pre prípad porušenia povinnosti dojednať zmluvnú pokutu,
ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta

je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť
veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsobu jej určenia
je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so
zásadou zakotvenou v ust. § 39 OZ, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
V danom prípade právny predchodca navrhovateľa ST tak zmluvnou pokutou vo výške 199,- eur s

poukazom na jej zakotvenie v ust. bodu 4 dodatku vo väzbe na bod 1 písm. b) dodatku k zmluve o
pripojení zo dňa 21.10.2010, ktorého kauzálnym (ekonomickým) zmyslom bolo pre odporcu na jednej
strane získať cenové zvýhodnenie na vybraný program služieb „Podľa seba 3 6000 minút a SMS a
balíček „hovory do všetkých sietí“ a na druhej strane pre právneho predchodcu navrhovateľa ST získať
na určitú dobu 24 mesiacov odberateľa svojich služieb, s určitosťou zabezpečoval poskytnutie určitých

cenových benefitov odporcovi (teda na druhej strane zodpovedajúcej akejsi strate právneho predchodcu
oproti štandardnej cene služieb).
Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute podľa
dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 21.10.2010 je tak podľa názoru súdu to, že takto dojednaná
zmluvná podmienka zaväzovala odporcu (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu s

právnympredchodcomnavrhovateľazaloženomnaobsahovototožnomzmluvnomzáklade)kzaplateniu
zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti najmä podľa bodu 1 písm. b) dodatku k zmluve o
pripojení zo dňa 21.10.2010 počas celej doby viazanosti, t.j. 24 mesiacov, a to teda či už na začiatku
doby viazanosti, alebo aj na jej konci, a to v rovnakej výške a súčasne bez ohľadu na intenzitu porušeniazmluvnej povinnosti odporcom (resp. iným spotrebiteľom v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
navrhovateľa založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe). V prípade posudzovanej zmluvnej
podmienky by tak bol odporca (resp. iný spotrebiteľ v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom

navrhovateľa založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v
rovnakej výške 199,- eur, tak v prípade, že by porušil svoje zmluvné povinnosti, na ktorých porušenie
sa zmluvná pokuta viazala, hneď na začiatku doby viazanosti, ako aj v prípade, že by svoje zmluvné
povinnosti porušil v samotnom závere doby viazanosti, pričom v predchádzajúcom období si svoje
povinnosti plnil riadne a včas. Rovnako súd poukazuje na to, že spotrebiteľ bol zaviazaný zaplatiť

zmluvnú pokutu vo výške 199,- eur stále v rovnakej výške bez ohľadu na intenzitu porušenia jeho
zmluvnej povinnosti, t. j. bez ohľadu na rozsah dlžnej sumy za poskytnuté služby, teda napr. aj pri dlhu
páreuro.Zpohľadusúdujeuvedenépotrebnépovažovaťzaneprijateľné.Natomtozáveresúdunemôže
nič meniť ani prípadná argumentácia, že právny predchodca navrhovateľa si v prípade menšej intenzity
porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom (už mu vzniknuté) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
neuplatňoval, keďže ako bolo vyššie uvedené v prípade ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ide

o absolútnu neplatnosť.
Súčasne treba poukázať aj na to, že slovné spojenie uvádzané v dotknutom ust. bodu 4 dodatku k
zmluve o pripojení zo dňa 21.10.2010: „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1
písm. b) ....“, pri zohľadnení toho, že v ust. bodu 1 písm. b) dodatku sa odporca zaviazal dodržiavať
všetky svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami, týmto dodatkom

a platným Cenníkom, tak vyvoláva neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvná pokuta za
porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí indikatívne, nemôže byť akceptovateľná.
Súd tak dospel k nepochybnému záveru, že v danom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku [§
53 ods. 4 písm. k) OZ] spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 veta prvá OZ), ktorá je tak absolútne neplatná podľa ust. § 53 ods.

5 OZ. Z dôvodu neplatnosti právneho základu navrhovateľom uplatneného nároku na zaplatenie sumy
199,- eur titulom zmluvnej pokuty podľa bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 21.10.2010, tak súd
musel návrh v časti o zaplatenie sumy 199, eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 199,- eur od 10.12.2012 do zaplatenia zamietnuť.
Súčasne v zmysle ust. § 153 ods. 4 O.s.p. súd výslovne uviedol zmluvnú podmienku vo výroku tohto

rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a z ust. § 151 ods. 1 veta
prvá O.s.p. Navrhovateľ mal vo veci len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 30 % [úspech navrhovateľa
vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku: istina 353,87 eur + 38,04 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške

9,25 % ročne zo sumy 111,68 eur od 10.11.2011 do 15.07.2015 + 45,13 eur, t. j. úroky z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 135,52 eur od 10.12.2011 do 15.07.2015 + 33,75 eur, t. j. úroky z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 106,67 eur od 10.01.2012 do 15.07.2015 = 470,79 eur; celková
výška uplatnenej pohľadávky s príslušenstvom vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku: istina 563,37
eur + 39,23 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 115,18 eur od 10.11.2011

do 15.07.2015 + 45,13 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 135,52 eur od
10.12.2011 do 15.07.2015 + 34,85 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 110,17 eur
od 10.01.2012 do 15.07.2015 + 1,08 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3,50 eur od
10.02.2012 do 15.07.2015 + 45,22 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 199,- eur
od 10.12.2012 do 15.07.2015 = 728,88 eur; percentuálny úspech navrhovateľa = 470,79 eur / 728,88

eur = 65 %; úspech odporcu 35 % = 100 % - úspech navrhovateľa 65 %; čistý úspech navrhovateľa
65 % - 35 % = 30 %].
Súd tak podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania účelne
vynaložených na uplatnenie jeho práva v pomernej výške zodpovedajúcej jeho čistému úspechu v
konaní (hľadisko účelnosti trov je obsiahnuté v znení ust. § 142 ods. 1 O.s.p.). Súd tak za navrhovateľom

účelne vynaložené trovy považoval len trovy spočívajúce v úhrade súdneho poplatku za podanie návrhu
vo výške 33,50 eur a na pomernú náhradu týchto vo výške 10,05 eur (33,50 eur x 30 % = eur) odporcu
zaviazal, a to v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.Pokiaľ sa týka trov právneho zastúpenia uplatňovaných navrhovateľom, súd náhradu týchto
navrhovateľovi nepriznal v žiadnom rozsahu, a to z nasledovných dôvodov:
Ako už bolo uvedené v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je zakotvená zásada účelnosti vynaložených trov konania,

t. j., že účastník v prípade plného úspechu má právo na náhradu trov konania, avšak iba tých, ktoré
účelnevynaložilnauplatňovaniesvojhopráva.Súdmalzato,ženavrhovateľnímtvrdenétrovyprávneho
zastúpenia takto nevynaložil. Pri tomto závere vychádzal zo skutočností, ktoré sú mu známe z jeho
činnosti (§ 121 O.s.p.), a to že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I bol
ku dňu vykonania úkonov právnej služby jediným konateľom navrhovateľa (spoločnosti BL Telecom

collection, s. r. o.) JUDr. Peter Štrpka, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava a jediným spoločníkom
navrhovateľa spoločnosť BL Consulting, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 35
821 132, ktorej jedinými spoločníkmi a konateľmi sú JUDr. David Soukeník, Šoltésovej 14, 811 08
Bratislava a JUDr. Peter Štrpka. Títo sú súčasne jedinými spoločníkmi ako aj konateľmi obchodnej
spoločnosti SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711
(t. j. právneho zástupcu navrhovateľa). Taktiež má súd vedomosť, že navrhovateľ vystupuje opakovane

vo veľkom množstve ďalších konaní, kde si uplatňuje typovo rovnaké pohľadávky od toho istého
postupcu voči jednotlivým odporcom (spotrebiteľom). Na prvý pohľad sa tak javí nelogické, že obchodná
spoločnosť BL Telecom collection, s. r. o., ktorej jediným konateľom je advokát JUDr. Peter Štrpka a
spoločníkom spoločnosť BL Consulting, s. r. o., ktorej jedinými spoločníkmi a konateľmi sú advokáti
JUDr. Peter Štrpka a JUDr. David Soukeník, sa dá zastúpiť v súdnom konaní tými istými advokátmi,

z ktorých jeden je jej jediným konateľom a obaja jej jedinými spoločníkmi a konateľmi jej ovládajúcej
spoločnosti BL Consulting, s. r. o. (aj keď títo vykonávajú advokáciu ako konatelia spoločnosti s ručením
obmedzeným SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r.o.), teda vynakladá ďalšie neefektívne náklady v podobe ceny
právnych služieb, napriek tomu, že práve osoba tvoriaca jej štatutárny orgán je zároveň advokátom,
teda znalým práva a nepotrebujúcim právnu pomoc. Toto nelogické správanie obchodnej spoločnosti

BL Telecom collection, s. r. o. však nemôže mať iný dôvod ako naopak dosiahnuť popri zisku zo
samotného speňaženia nakúpených pohľadávok aj ďalší zisk, tentoraz pre inú spoločnosť SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s. r. o. avšak s tým istým personálnym substrátom ako má navrhovateľ, vo forme náhrady trov
konania (následne po rozdelení zisku oboch spoločností dosiahnu zisk tie isté dve fyzické osoby JUDr.
Soukeník a JUDr. Štrpka). Súčasne má súd vedomosť, že navrhovateľ si uplatňuje dotknuté pohľadávky

v podobe rovnakých formulárových návrhov (kde v zásade dopĺňa len č. zmlúv uzavretých jeho právnym
predchodcom s konkrétnym odporcom a č. faktúr, ktorými boli vyúčtované konkrétnym odporcom
pohľadávky jeho právneho predchodcu). Administratívne vyplňovanie formulárových návrhov navyše
súd nepovažuje za poskytovanie právnych služieb. (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
SR spis. zn. 6 MCdo 9/2013 zo dňa 20.06.2014, uznesenie Ústavného súdu ČR spis. zn. IV. ÚS 2777/11

zo dňa 27.12.2011)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.