Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/47/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112230657
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112230657.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom vo

Švajčiarskej konfederácii, Alpenstrasse 2, 6300 Zug, IČO: CHE-100.023.266, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Karadžičova 8, proti odporcovi: A. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P., ul. XX. apríla XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, IČO: 42176778,
zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66,
o zaplatenie 394,40 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.11.2012 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 394,40 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 358,55 eur od 21.02.2009 do zaplatenia. Zároveň
si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, a to

obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. s odporcom uzatvorila dňa 16.11.2007 Zmluvu o
pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi úver, ktorý sa odporca zaviazal uhradiť v 15
pravidelných mesačných splátkach s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20.02.2009. Odporca
si túto povinnosť nesplnil, čím sa dostal do omeškania. Navrhovateľovi tak vzniklo právo požadovať od
odporcu uplatnenie zostatku dlžnej istiny podľa identifikácie postúpenej pohľadávky vo výške 358,55 eur
s príslušenstvom a zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej sumy, teda v sume 35,85 eur. Po postúpení
pohľadávky odporca svoj záväzok neuhradil ani sčasti. Navrhovateľ nadobudol túto pohľadávku ako

druhý postupník od svojho postupcu, obchodnej spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.06.2012.

Odporcovi bol návrh na začatie konania spolu s prílohami doručený dňa 23.09.2012, pričom na tento
návrh odporca žiadnym spôsobom nereagoval.

V priebehu konania podaním zo dňa 19.12.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník, Združenie na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to na stranu odporcu. Vedľajší účastník je združenie pôsobiace
na ochranu práv spotrebiteľov. Vstup vedľajšieho účastníka bol navrhovateľovi aj odporcovi riadne
oznámený, pričom títo na toto oznámenie súdu žiadnym spôsobom nereagovali. Dňa 30.09.2013
bolo súdu doručené podanie vedľajšieho účastníka, obsahom ktorého je jeho vyjadrenie a vznesenienámietky premlčania pohľadávky navrhovateľa. Uviedol, že v súdnej veci nie je potrebné zaoberať
sa bližšie zmluvnými podmienkami a praktikami dodávateľa, nakoľko splatnosť uplatnenej pohľadávky
nastala dňa 20.02.2009 a žaloba je z 12.11.2012. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov

konania a požiadal súd, aby rozhodol v jeho neprítomnosti. Toto vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo
navrhovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi doručené. Dňa 16.12.2013 doručil právny zástupca
navrhovateľa námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, o ktorej súd rozhodol uznesením
zo dňa 26.03.2014 tak, že vedľajšie účastníctvo vedľajšieho účastníka v konaní je prípustné. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2014. V námietke proti vstupu vedľajšieho účastníka sa

právny zástupca navrhovateľa k námietke premlčania nevyjadril.

Naprejednanievecisamejsúdnenariadilpojednávanie,pretoževoveciideodrobnýsporapodľanázoru
súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania. Súd sa oboznámil s návrhom, zmluvou o pôžičke zo
dňa 16.11.2007 uzavretej medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa a obidvoma zmluvami
o postúpení pohľadávky zo dňa 11.06.2012. Po tomto oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi

má súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa, obchodná spoločnosť Consumer Finance
Holding a.s. s odporcom uzatvoril dňa 16.11.2007 zmluvu, ktorá bola označená ako Zmluva o pôžičke
- internetová, na základe ktorej poskytol odporcovi spotrebiteľský úver, za účelom financovania nákupu
spotrebného tovaru, teda zaplatenia kúpnej ceny v sume 24.500,-Sk za záhradnú techniku a náradie
Dakon/Buderus v predajni tretej osoby. Na základe tejto zmluvy bola odporcovi poskytnutá pôžička

v sume 24.500,-Sk, ktorú sa odporca zaviazal uhradiť v 15 pravidelných mesačných splátkach vo
výške 2.140,-Sk. Podmienky splácania pôžičky, teda termíny splátok boli určené podľa bodu 6.1, 6.2,
6.4 Podmienok k Zmluve o pôžičke, ktoré boli uvedené na rubovej strane zmluvy. V zmysle týchto
ustanovení Podmienok bol odporca povinný splatiť prvú splátku 20. dňa mesiaca, ktorý nasledoval
po uzatvorení zmluvy, teda dňa 20.12.2007. Splátkový kalendár nebol súčasťou zmluvy. Vzhľadom

k uvedeným skutočnostiam, teda tomu, že prvá splátka bola splatná 20.12.2007 a počet splátok bol
15, posledná splátka tohto peňažného dlhu bola splatná dňa 20.02.2009, tak ako to uvádzal v návrhu
navrhovateľ. Z uvedených 15 splátok zaplatil odporca navrhovateľovi 10 splátok po 71,03 eur, teda
2.139,85 Sk, čo vyplýva z predloženého prehľadu úhrad. Ďalších 5 splátok dlhu (v sume 5x71,03 eur,
t.j. 355,15 eur) odporca navrhovateľovi nezaplatil.

Podľa § 52 ods. 1, ods.2, ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.05.2014,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa

zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 559 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľ je právnym nástupcom

pôvodného veriteľa odporcu v zmluvnom záväzkovom vzťahu, ktorý bol založený Zmluvou o pôžičke
zo dňa 16.11.2007, teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Ďalej má súd za preukázané, že v tomto
záväzkovom vzťahu si odporca ako dlžník splnil svoj dlh len čiastočne, pretože ho nesplnil sčasti vôbec.

Zmluva o pôžičke, ktoré uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ s odporcom ako
spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri ich uzatváraní právny predchodca navrhovateľa

konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporca je fyzickou osobou a nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu
navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú
základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho

súdneho konania, sa prioritne zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Úspešné vznesenie námietky
premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo
nemožno oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho
dobrovoľne splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo na
žalovanú sumu, by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre výsledok konania,

teda rozhodnutie súdu.

Aj napriek skutočnosti, že námietku premlčania nevzniesol odporca, ale vedľajší účastník vystupujúci v
konaní na jeho strane, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa, súd sa touto námietkou zaoberal tak,
ako keby ju vzniesol samotný odporca. O prípustnosti účasti vedľajšieho účastníka v konaní bolo súdom

riadne rozhodnuté uznesením zo dňa 26.03.2014. Zmyslom účasti vedľajšieho účastníka v občianskom
súdnom konaní na strane spotrebiteľa je ochrana jeho práv. Ochrana spočívajúca vo vznesení námietky
premlčania je typickým prostriedkom na dosiahnutie tohto účelu, a preto nemožno mať pochybnosti
o práve vedľajšieho účastníka namietať premlčanie v mene spotrebiteľa. Súd považuje za potrebné v
tejto súvislosti uviesť aj to (aj napriek skutočnosti, že v čase rozhodnutia súdu tomu tak ešte nebolo),

že s účinnosťou od 01.06.2014 sú súdy povinné z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie práva,
nároku voči spotrebiteľovi podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Od uvedeného
dňa teda nebude nevyhnutné vznesenie námietky premlčania odporcom, resp. vedľajším účastníkom.

Zmluva o pôžičke je typová zmluva podľa Občianskeho zákonníka. Preto sa na posúdenie existencie
premlčania práva navrhovateľa vzťahujú na daný záväzkový vzťah ustanovenia § 100 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V zmysle tejto úpravy sa na daný záväzkový vzťah vzťahuje premlčacia doba
v trvaní troch rokov podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začala v danom prípade plynúť dňa
21.02.2009,pretožecelýdlhodporcasastalsplatnýmdňa20.02.2009(deňsplatnostiposlednejsplátky).

Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca si právo na žalovanú sumu mohol uplatniť prvý krát dňa
21.02.2009, avšak uplatnil si ho až dňa 16.11.2012 (deň doručenia návrhu na začatie konania súdu).
Uplatnil si ho teda po uplynutí troch rokov (po 21.02.2012). Jeho právo je tak premlčané, pričom podľa
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľovi nemožno premlčané právo priznať. Preto súd návrh
navrhovateľa zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou

trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania odporcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože

odporca bol v konaní plne úspešný. Vzhľadom k tomu, že odporca si v konaní právo na náhradu trov
konania neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy konania ani nevyplývajú, súd odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupoval aj vedľajší účastník na strane odporcu a vzhľadom na
úspešnosť odporcu v konaní, bolo potrebné rozhodnúť aj o práve vedľajšieho účastníka na náhradu trov

konania, ktoré si uplatnil. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa
súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a
povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach §

93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania
popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou
konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak
ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona,
zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie §
93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník.
V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v
konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver,
že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom

tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto
úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v
konanívystupuje.Občianskysúdnyporiadokpotomvustanoveniach§153da§201špecifikujeprocesné
postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu
prvéhostupňa.Vtýchtoprípadochprávovedľajšiehoúčastníkaobmedzujetak,žeprávopodaťodvolanie

má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom
inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v Občianskom súdnom
poriadku, ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon

celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny
názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnom
z ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným
znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie
je.

Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj
vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší
účastník na strane odporcu.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na
ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní o trovách konania súd vždy
posúdiť. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcu je ochrana práv spotrebiteľov.
Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník je zo

svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné
zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú, skutočnú ochranu práv
spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych
predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom vobčianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. V danom konkrétnom prípade vedľajší
účastník splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta. Ten urobil v konaní, ohliadnuc od vlastného

podnetu na vstup do konania, jediné podanie, a to vyjadrenie k návrhu zo dňa 25.09.2013, obsahom
ktorého bola aj námietka premlčania. Práve po posúdení právnej náročnosti prípadu, obsahu tohto
vyjadrenia a po uvážení skutkových okolností prípadu súd konštatuje, že zastúpenie vedľajšieho
účastníka advokátom v konaní nebolo účelné. Vo vyjadrení rovnako uviedol, že sa nemieni zúčastniť
pojednávania a navrhuje, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní
advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší prípad,
kedy by ani personálne vybavenie združenia na ochranu spotrebiteľa nemuselo postačovať na riadne
a plnohodnotné zastupovanie združenia. Ako je uvedené aj vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov
konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení

právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.