Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/11/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113214516
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113214516.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia
Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO CHE-100.023.066, zast.
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti odporkyni U. A.,
bytom Q. A.. Z. XX/XX, XXX XX Z. L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO 42 264 154,
zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky
Grob o zaplatenie 537,07 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ (pôvodne Profidebt Slovakia, s.r.o.) sa návrhom doručeným súdu dňa 11.06.2013 domáhal,
aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 537,07 eura spolu s 9 % úrokom
z omeškania od 05.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh dôvodil tým, že právny
predchodca navrhovateľa spoločnosť GE Money, a.s. na základe zmluvy o úvere zo dňa 15.02.2007
poskytla odporkyni úver v sume 995,82 eura splatný v 36 mesačných splátkach vo výške 44,28 eura.
Odporkyňa porušila ustanovenia zmluvy o úvere, podľa ktorých bola povinná splácať úver v stanovenej
výške podľa splátkového kalendára. Nakoľko si odporkyňa neplnila riadne svoje povinnosti spoločnosť
GE Money, a.s. zmluvu vypovedala dňa 21.02.2010. Odporkyňa do dnešného dňa pohľadávku
neuhradila ani čiastočne. Pohľadávka ku dňu podania návrhu v celkovej výške 537,07 eura pozostávala
z istiny 437,55 eura, úroku z omeškania vo výške 55,99 eura a poplatkov v sume 43,53 eura. Dňa
27.09.2012 spoločnosť GE Money, a.s. postúpila pohľadávku na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o..

Podaním, doručeným súdu dňa 09.10.2013, do konania na stranu odporkyne vstúpil vedľajší účastník,
ktorý podaním, doručeným súdu dňa 16.09.2014, vzniesol námietku premlčania, ktorú dôvodil tým, že
úver sa stal splatný dňa 15.02.2010 a navrhovateľ uplatnil svoje právo na súde po uplynutí trojročnej
premlčacej doby, nakoľko navrhovateľ mohol pohľadávku prvýkrát uplatniť na súde už dňa 16.02.2010,
pričom žalobu podal až 11.06.2013, teda po uplynutí trojročnej doby.

Na pojednávaní dňa 13.01.2015 odporkyňa vyjadrila súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na
jej strane.

Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.

Uznesením č.k. 27C/11/2014-47 zo dňa 18.06.2014 súd pripustil vstup spoločnosti Intrum Justitia Debt
Finance AG do konania na miesto pôvodného navrhovateľa Profidebt Slovakia, s.r.o..

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré za splnenia podmienok podľa § 101 ods.
2 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) vykonal v neprítomnosti navrhovateľa
a jeho zástupcu, ktorí neúčasť neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania, v neprítomnosti
vedľajšieho účastníka a jeho zástupcu, ktorí sa ospravedlnili a súhlasili s rozhodovaním a pojednávaním
v ich neprítomnosti a v prítomnosti odporkyne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXXX podpísanou navrhovateľkou dňa 11.02.2007 vrátane Obchodných podmienok pre úver a
vydávanie a používanie platobnej karty, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.09.2012 spolu s jej
prílohou, Obchodnými podmienkami úverových produktov, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
05.10.2012, sadzobníkom poplatkov, platobnou históriou odporkyne, výsluchom odporkyne, ostatným
spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 11.02.2007 bola medzi spoločnosťou GE Money, a.s. ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom
uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na ktorej základe sa veriteľ zaviazal poskytnúť peňažné
prostriedky do výšky 30 000,- Sk a odporkyňa sa zaviazala úver vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ostané
podmienky zmluvy. Úver sa zaviazala vrátiť v 36 mesačných splátkach po 1 334,- Sk, pričom ako
vyplýva z platobnej histórie, úver bol poskytnutý dňa 15.02.2007, pričom splatnosť prvej splátky bola
dňa 15.03.2007 a posledná splátka bola splatná dňa 29.01.2010. Z platobnej histórie je preukázané, že
odporkyňa bola veriteľovi dlžná k 21.02.2010 sumu 537,07 eura.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 bola pohľadávka voči odporkyni
prevedená na pôvodného navrhovateľa spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o..

V konaní nebolo preukázané, že odporkyňa uhradila aspoň časť pohľadávky, ktorá je predmetom
konania.

Ako vyplýva z návrhu, zmluvy o úvere, ako aj z histórie platieb, suma, ktorej zaplatenia sa domáha
navrhovateľ a ktorá je predmetom konania, vznikla na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, teda
z poskytnutia sumy 30 000,- Sk, ale nevznikla na základe opakovaného čerpania úveru, čo dokladá aj
tvrdenie odporkyne, že si nepamätá, že by mala nejakú kartu. Z platobnej histórie je úplne zjavné, že
odporkyni bol poskytnutý úver 30 000,- Sk, ďalej je z nej zjavné, že odporkyňa žiadnu ďalšiu
sumu nečerpala a výsledná dlžná suma v platobnej histórii zodpovedá sume uplatňovanej v návrhu.

Odporkyňa pri výsluchu poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Nepamätala sa na to, že by od
veriteľa mala nejakú kartu, prostredníctvom ktorej by čerpala peňažné prostriedky. Taktiež si nepamätala,
že by od veriteľa čerpala sumu 30 000,- Sk, čo sa jej zdalo príliš veľa.

Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov.

Podľa § 497 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie:
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu

fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý
spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1, 2 zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 01.01.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3,
§ 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu
neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať
spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd
za to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (ako veriteľom) a odporkyňou (ako dlžníkom)
vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obch. zák. - dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa
ktorého právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla povinnosť poskytnúť odporkyni úver a odporkyni
povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej
stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obch. zák.. Odporkyňa
akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mala povinnosť za predmet
zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou
zaviazala.

Súd ďalej zmluvu o úvere vyhodnotil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §
2 písm. b/ a § 23a ods. 1, 2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou túto charakteristiku
spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností
Všeobecné obchodné podmienky, pričom text dokumentov odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca
navrhovateľa pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa
v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej
činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre
príslušníkov svojej domácnosti.

Predmetná zmluva o splátkovom úvere zo dňa 11.02.2007 je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu. Odporkyňa zmluvu podpísala ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia
poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského
úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú
taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi
možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona a zmluva by mala obsahovať náležitosti,
stanovené v § 4 ods. 1, 2 zákona.

Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom a i na ustanovenie § 5b z.č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bolo potrebné vysporiadať sa v konaní s otázkou, či nie je
daná okolnosť, ktorá by zakladala nemožnosť uplatnenia práva, oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.

Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004
Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie).
Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne
predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna
úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch.
Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bol
síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu
aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa.
Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely
Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v
režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008. Ustanovenie
§ 52 ods. 1 Obč. zák. účinné do 31.12.2007 pritom znamenalo zúženú aplikáciu smernice 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá za spotrebiteľskú
zmluvu považuje každú štandardnú zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorej obsah
spotrebiteľ nemohol podstatne ovplyvniť, nakoľko bola vopred pripravená dodávateľom. Keďže citovaná
smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom
časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy
účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami.
V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano Quintero
(C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano
Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98) Súdny dvor ES
konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo
neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného
znenia a účelu smernice. Nič teda nebráni tomu, aby ustanovenia § 52 a nasl. o spotrebiteľských
zmluvách boli použité i na predmetnú zmluvu o úvere uzavretú 11.02.2007. Ustanovenie § 54 ods. 1
prvá veta Obč. zák. prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo
spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba
tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd na vec
aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sú pre
spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho ochranu.

Uvedené má oporu aj z hľadiska historického výkladu, keď novelou Občianskeho zákonníka - z.č.
102/2014 Z.z.- sa výslovne v § 52 ods. 2 zavádza pravidlo, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Záver súdu o aplikácii ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka aj na právne vzťahy účastníkov konania,
vyplývajúce zo zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je
podporený aj judikatúrou vyšších súdov, napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/483/2014
zo dňa 30.07.2014.

Navrhovateľ predloženou zmluvou o spotrebiteľskom úvere v konaní jednoznačne preukázal, že medzi
ním ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého navrhovateľ
poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 30 000,- Sk a odporkyňa sa zaviazala poskytnuté
peňažné prostriedky navrhovateľovi vrátiť zvýšené o úrok v mesačných splátkach po 1 334,- Sk, pričom
prvá splátka bola splatná dňa 22.03.2007 a posledná dňa 29.01.2010.

Súd premlčanie posúdil podľa § 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

S poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka potom začala plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok
úveru odo dňa ich zročnosti a uplynula po troch rokoch odo dňa splatnosti tej- ktorej splátky, čo znamená,
že premlčacia doba pre uplatnenie nároku na splátku splatnú dňa 15.03.2007 uplynula dňom 15.03.2010,
pre splátku splatnú dňa 15.04.2007 dňa 15.04.2010, a tak ďalej, až po poslednú 36. splátku splatnú dňa
15.02.2010 (a nie už dňa 21.01.2010, ako uvádza navrhovateľ v platobnej histórii), pri ktorej premlčacia
doba uplynula dňom 15.02.2013. Keďže navrhovateľ podal na súd žalobný návrh až dňa 11.06.2013,
súdu nezostávalo iné ako konštatovať, že právo žalobcu na zaplatenie všetkých 53 splátok úveru vrátane

príslušenstva k nim je premlčané a nemožno ho - s poukazom na § 5b z.č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení a na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom v
spojení s § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka priznať.

Tvrdenú skutočnosť, že by dňom 21.02.2010 pôvodný veriteľ odporkyni vypovedal zmluvu o úvere,
navrhovateľ v konaní nepreukázal. Na posúdenie veci by však takáto výpoveď ani vplyv nemala,
pretože ku dňu 21.02.2010 už nastala splatnosť všetkých dojednaných splátok úveru, čím začala plynúť
premlčacia doba pre každú splátku osobitne podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ako je uvedené
vyššie.

V súvislosti s premlčaním nároku je potrebné sa vysporiadať aj s ustanovením bodu 5.29 Obchodných
podmienok, podľa ktorých zákazník (dlžník) vyhlasuje v súlade s ustanovením § 401 Obchodného
zákonníka, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv vzniknutých voči nemu zo Zmluvy na 10 rokov
od okamihu, keď začali plynúť. V uvedenom prípade sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
keď predĺženie premlčacej doby (navyše na maximálnu zákonnú dĺžku) pôsobí iba na práva (navyše
všetky) vzniknuté veriteľovi voči spotrebiteľovi, pričom naopak (na práva spotrebiteľa voči veriteľovi)
to už neplatí. Ide teda o celkom jednoznačne jednostranne nevýhodné ustanovenie spôsobujúce
zjavnú a výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Nehovoriac o tom, že uvedené ustanovenie inkorporované do Obchodných podmienok je v rozpore
s požiadavkou dobrej viery, nakoľko spotrebiteľ nemôže rozumne predpokladať zahrnutie takéhoto
zmluvného dojednania do obchodných podmienok. Takáto zmluvná podmienka nemôže požívať právnu
ochranu, a preto aj zákon sankcionuje neprijateľné podmienky neplatnosťou (absolútnou) v zmysle § 53
ods. 4 O.z., teda na uvedené dojednanie nie je záväzné.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporkyňa, ktorá mala vo veci plný úspech, má podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov
konania. Nakoľko však odporkyni trovy konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnila, súd jej ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.