Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/35/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614202548
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614202548.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci navrhovateľa PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava 26, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava proti odporkyni Q. Q. K.. XX.X.XXXX,
trvale bytom I. X. Q.X. XXXX/XX, W. K. B. o zaplatenie 961,80 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia istiny 961,80 eur, zmluvnej pokuty
vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške 1,775 % ročne tak, že pokiaľ tento úrok z
omeškania a zmluvná pokuta spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1 170,-- eur, navrhovateľ odo
dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 961,80
eur do zaplatenia. Žiadal priznať náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 5.8.2010 bola medzi účastníkmi konania uzavretá zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 1 170,-- eur.
Poskytnutý úver spolu s úrokom sa odporkyňa zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach po 60,10 eur v
termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti sa účastníci dohodli na odklade splátok
č. 18, 19, 20 a tieto sa odporkyňa zaviazala splatiť ako splátky č. 49,50,51. Odporkyňa sa dostala do
omeškania s úhradou splátok úveru pri splátke č. 17 a navrhovateľovi ku dňu podania návrhu zaplatila iba
1 923,-- eur. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace,
bolo jej doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka t.j. okamžitá
splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie bolo odporkyni doručené dňa 30.8.2013. Celková
suma dlhu odporkyne predstavuje súčet neuhradených splátok t.j. sumu 961,80 eur. Navrhovateľovi
vznikol nárok aj na zmluvné pokuty v zmysle čl. 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065 % denne.

Popri nároku na zmluvné pokuty si navrhovateľ uplatňuje aj úrok z omeškania v takej výške, aby
výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevýšila priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov, naposledy zverenej pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a
súčasne trojnásobok úrokov z omeškania. Vzhľadom k tomu si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania
vo výške 1,775 % ročne. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie spolu dosiahnu
sumu poskytnutého úveru 1 170,-- eur, navrhovateľ si od nasledujúceho dňa po dosiahnutí tejto sumy
uplatňuje len 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 961,80 eur.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal súd preukázané. Neprítomnosť
na pojednávaní navrhovateľ písomne ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v merite veci bez jeho
prítomnosti.

Odporkyňa v účastníckej výpovedi nepoprela uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Tvrdila, že
navrhovateľ jej neposkytol sumu 1 170,-- eur, ale reálne jej bola vyplatená nižšia suma, pretože bol
odpočítaný poplatok za uzavretie zmluvy, ktorý jej vyplatený nebol. Úver pravidelne splácala do februára
2012, kedy ochorela. Následne so synovou pomocou splácala úver ďalej, avšak s jeho splácaním
prestala v novembri 2013. Doposiaľ na úver uhradila nie čiastku 1 923,-- eur ako uvádza v návrhu
navrhovateľ, ale dňa 27.3.2014 uhradila 50,-- eur, dňa 4.4.2014 ďalších 50,-- eur, teda celkovo uhradila 2
023,-- eur a reálne jej bola vyplatená suma 1 026,65 eur. Odporkyňa momentálne žije iba zo starobného
dôchodku, ktorý poberá vo výške 410,-- eur. Býva v trojizbovom byte a náklady na byt vrátane inkasných
platieb činia 270,-- eur. Poukázala na skutočnosť, že doposiaľ uhradila skoro dvakrát takú čiastku než
aká jej bola reálne poskytnutá.

Z vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi bol zistený tento skutkový stav:
Dňa 5.8.2010 účastníci konania uzavreli zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX.
Z úverovej zmluvy bolo zistené, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 1 170,-- eur, ktorý sa
odporkyňa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 60,10 eur po dobu 48 mesiacov, splatných v
dohodnutom termíne splatnosti. V zmluve je uvedená celková suma, ktorú odporkyňa ako dlžníčka má
uhradiť t.j. úver a úroky spolu vo výške 2 884,80 eur. Zmluva obsahuje aj RPMN vo výške 69,04 %,
priemernú RPMN 51,49 %. V zmluve je ďalej uvedená ročná úroková sadzba úveru 70,02 % a ročná
úroková sadzba revolvingu 80,98 %. Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru v časti 8.1 upravuje
záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok
úveru vo výške 167,04 eur a za poskytnutie služby odkladu splatnosti splátok revolvingového úveru
367,49 eur v prípade, že dlžníkovi bude revolving poskytnutý. Podľa čl. 13 zmluvy, neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania. Podľa čl. 14 bod 14.1 veta prvá, v prípade omeškania dlžníka
s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % ročne).

Podľa navrhovateľom predloženej karty klienta bol odporkyni reálne vyplatený úver v celkovej výške
1 026,65 eur, z poskytnutého úveru 1 170,-- eur. Odporkyňou bola splatená suma 1 923,-- eur a
zostáva doplatiť 961,80 eur. V tejto sume je obsiahnutý poplatok rozhodcu 57,50 eur a poplatok právnika
142,22 eur. Podaním zo dňa 25.8.2013 navrhovateľ zaslal odporkyni oznámenie o zosplatnení z dôvodu
omeškania úhrady splátok č. 34,35,36 v celkovej výške 180,30 eur s tým, že omeškanie na najstaršej
splátke je 76 dní a v prípade omeškania s akoukoľvek splátkou o viac ako tri mesiace, sa stanú splatnými
všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia
úverovej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie:
a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
b/ veriteľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotr.úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou
ako dlžníčkou bola dňa 5.8.2010 uzavretá zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá je zmluvou
spotrebiteľskou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú
vopred navrhovateľom, ktorej obsah nemala odporkyňa možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť.
Zmluvu uzavrela odporkyňa ako nepodnikateľka. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy a to poskytnutie
spotrebiteľského úveru, kedy pri poskytnutí úveru bolo odporkyni poskytnuté tlačivo zmluvy vrátane
zmluvných dojednaní je otázne, či odporkyňa mala dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým
obsahom zmluvy a pochopiť význam podmienok v nej uvedených. Skutočnosť, že odporkyňa zrejme
nemala reálne možnosť oboznámiť sa podrobne s obsahom zmluvy je zrejmá aj z toho, že zmluva je
písaná malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej
právnej terminológie.

Dokazovaním bolo tiež preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bol odporkyni poskytnutý úver vo
výške 1 170,-- eur, z čoho podľa karty klienta bola odporkyni reálne vyplatená suma 1 026,65 eur.
Odporkyňa mala navrhovateľovi zaplatiť celkove sumu 2 884,80 eur, z čoho poskytnutý úver bol 1
170,-- eur, vyplatený 1026,65 eur a odplata predstavovala sumu, ktorá viac ako 100 % presahuje výšku
poskytnutého úveru. Súd považuje takúto odplatu ako dohodnutú zmluvnú podmienku za absolútne
neprijateľnú a odporujúcu dobrým mravom. V tejto súvislosti poukazuje aj na to, že priemerná hodnota
RPMN za II. štvrťrok 2010 (štvrťrok predchádzajúci poskytnutiu úveru) u spotrebiteľských úveroch
vo výške do 1 500,-- eur s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov predstavovala 47,39 %. RPMN úveru
poskytnutého odporkyni túto značne prevyšuje. Ročná úroková sadzba úveru uvedená v zmluve vo
výške 70,02 % taktiež značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistených z internetovej stránky
Národnej banky Slovenska. Preto súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého odplata podstatne nesmie presahovať odplatu obvykle požadovanú bankami za
spotrebné úvery. Okrem sumy 2 884,80 eur teda ako celkovej čiastky, ktorú musela odporkyňa zaplatiť
(úver + úroky za celú dobu čerpania úveru), je potrebné k tejto sume pripočítať aj odplatu za poskytnutie
služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm.a/ t.j. 143,35 eur, teda celkovo by mala odporkyňa navrhovateľovi
za reálne vyplatenú sumu 1 026,65 eur zaplatiť 3 028,15 eur.

Súd tiež poukazuje na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého veriteľ je
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa úver poskytuje, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel tohto spotrebiteľského úveru. Zo strany
veriteľa t.j. navrhovateľa v tomto konaní nebolo preukázané splnenie tejto povinnosti a preto aj podľa §
11 ods. 2 uvedeného zákona je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal aj úhrady zmluvnej pokuty. Nárok na zmluvnú pokutu
odôvodňuje ustanovenie čl. 14, bod 14.1 zmluvných dojednaní, ktoré sú vyhotovené drobným a
nahusteným písmom tak, že voľným okom je ich text prakticky nečitateľný. Preto opätovne vyvstáva
otázka, či aj za predpokladu, že zmluvné dojednania boli odporkyni predložené, mala dostatok času
a možnosť sa s celým textom zmluvných dojednaní oboznámiť a pochopiť význam týchto zmluvných
dojednaní a podmienok. Opätovne súd poukazuje na skutočnosť, že ide o pomerne dlhý text obsahujúci
množstvo odbornej právnej terminológie, ktorá obsahuje aj dojednania pre spotrebiteľa nevýhodné.
Zmluva vyslovene na tieto skutočnosti neupozorňuje a preto ani tieto nároky nie je možné navrhovateľovi
pre rozpor s dobrými mravmi priznať. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z osobitných inštitútov
záväzkového práva na zabezpečenie záväzkov. Ide o zmluvne určenú sumu, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť, ak nesplní svoj záväzok, teda dôjde z jeho strany k porušeniu povinností. Dohoda o zmluvnej
pokute musí mať písomnú formu, ktorá predpokladá dve náležitosti: písomnosť, teda obsah prejavu
vôle zachytený v texte listiny (teda zmluvy) a podpis konajúcej osoby. Tak ako každá zmluva aj dohoda
o zmluvnej pokute má byť ukončená podpismi zmluvných strán, ktoré svojim podpisom potvrdzujú
uzavretie dohody s obsahom, ktorá sa nad ich podpismi nachádza. V tomto prípade zmluvné dojednania,
v ktorých je zmluvná pokuta obsiahnutá, nie sú odporkyňou podpísané a preto súd tvrdí, že nebola
dodržaná písomná forma dohody o zmluvnej pokute. V súvislosti so zmluvnou pokutou súd opakovane
poukazuje na zmluvné dojednania, ktoré sú neprehľadné, písané malým nahusteným písmom a takto
zmluvne upravené podmienky by nemali byť dohodnuté, pokiaľ sú pre spotrebiteľa nevýhodné, čo platí aj
pre dojednania o zmluvnej pokute. I keby dlžník - spotrebiteľ tento text čítal, pravdepodobne dojednania
o zmluvnej pokute uniknú jeho pozornosti a preto súd tento postup veriteľa považuje za postup v rozpore
s dobrými mravmi. Tvrdí, že zmluvné pokuty resp. dojednania o zmluvných pokutách by mali byť zreteľne
upravené priamo v zmluve a nestačí iba odkaz na zmluvné dojednania.

V konaní nebolo sporné, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi 1 923,-- eur, čo vyplýva z predloženej
karty klienta, pričom na pojednávaní odporkyňa preukázala listinnými dôkazmi, že dňa 27.3.2014 pri
návšteve inkasného pracovníka uhradila navrhovateľovi 50,-- eur a dňa 4.4.2014 v prospech účtu
navrhovateľa v ČSOB a.s. ďalších 50,-- eur, t.j. spolu 100,-- eur. Celková suma, ktorú odporkyňa uhradila
navrhovateľovi predstavuje 2 023,-- eur, pričom reálne odporkyni bolo vyplatených 1 026,65 eur. Zo
všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa ako návrh neodôvodnený zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a ich náhradu
žiadnemu z účastníkov nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a úspešná odporkyňa nežiadala
náhradu trov konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.