Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2006

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/35/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6705210693
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2006:6705210693.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovu v právnej veci žalobcu S. K.

P. so sídlom T. C. XX,. XXX. XX. B. XX,. zastúpená A. - S. P., a.s., so sídlom D. R. X,. B., proti žalovanej
M. Š., nar. X.. X. XXXX,. bytom S. č. XXX,. XXX. XX. S., zastúpenej J.. I. S., P.., advokátom, Advokátska
kancelária, J. X,. XXX. XX. S., o zaplatenie 20.122,- Sk istiny a príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiťžalobcovisumu10.122,-Skdotrochdnípoprávoplatnostirozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

Ani jeden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby mu žalovaná zaplatila sumu 20.122- Sk na tom základe, že
duplicitne prijala náhradu škody ako od poisteného, tak následne od poisťovne, čím sa bezdôvodne
obohatila, preto žiadali bezdôvodné obohatenie vydať.

Žalovaná uznala, že duplicitne prevzala sumu 10.122,- Sk, nesúhlasila s tým, že išlo o duplicitnú náhradu

10.000,- Sk navyše. Túto sumu neprevzala.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu 5T 119/01 Okresného súdu vo Zvolene súd zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. 3To 156/02 zo dňa 17.4.2002 zrušil Krajský súd rozsudok Okresného súdu vo Zvolene č.
5T 119/01 zo dňa 4.10.2001 v celom rozsahu a uznal obžalovaného K. M., nar. XX.XX.XXXX. v L.,
trvale bytom Z., ul. A. H. č. XXXX/XX. vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.
1, 2 Trestného zákonníka. Menovaný inému z nedbanlivosti porušením dôležitej povinnosti uloženej mu
podľa zákona spôsobil smrť. Takéhoto konania sa dopustil dňa 8.1.2001, kedy vo večerných hodinách

viedol osobné motorové vozidlo Š. F., ev. č. Z. XXX. A. na rovnom úseku v obci S. v rozpore s dopravnou
značkou VI., prešiel s vozidlom do protismeru, hoci nemal prehľad o dianí v protismere, nedal prednosť
idúcemu chodcovi po priechode. Chodca P. Š., nar. XX.X.XXXX,. bytom S. č. XXX. zrazil, chodec pri
zrážke utrpel vážne poranenia, následkom ktorých počas transportu do nemocnice zomrel toho istého
dňa v čase o 18.30 hod.Z výpovede zástupkyne žalobcu na pojednávaní súd zistil, že žalobca sa domáha od žalovanej
zaplatenia sumy 20.122,- Sk z toho titulu, že jej ako manželke poisteného vyplatili pohrebné náklady
vo výške 16.123,- Sk a náklady za pomník vo výške 20.000,- Sk. Po uskutočnení uvedených úhrad im

poistný oznámil, že žalovanej dobrovoľne poskytol zálohu vo výške 10.000,- Sk dňa 21.1.2001 a dňa
4.6.2001 sumu 10.122,- Sk a to na výdavky spojené s pohrebom a karom, t.j. spolu 20.122,- Sk. Túto
sumu poistený žiadal zrefundovať zo základného poistenia. V dôsledku toho žalovaná prijala duplicitné
úhrady náhrady škody tak od poistného, ako aj od žalobcu, čím sa bezdôvodne obohatila. Preto žiadali
bezdôvodné obohatenia vydať. Ako dôkaz svojich tvrdení žiadala zohľadniť výsledky trestného konania,

najmä rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde súd konštatovať, že K. M. uhradil všetky
výdavky spojené s pohrebom a v trestnom konaní tak bol vypustený výrok o náhrade škody. Potvrdil to
tiež vypočutý svedok M., že túto sumu v celom rozsahu žalovanej uhradil. Preto žiadala žalobe vyhovieť.

Z výpovede žalovanej na pojednávaní súd zistil,. že skutočne dostala od K. M. sumu 10.122- Sk, ktorá jej
prišla poštou. Poprela však, že by jej menovaný odovzdal osobne ďalších 10.000,- Sk. Potvrdila, že sa
stretli s pánom M. na S. v reštaurácii, kde jej však pán M. rozprával, ako je mu to všetko ľúto, že je z toho

nešťastný, rozprával, ako k dopravnej nehode došlo. Neodovzdal jej pri tejto príležitosti žiadne peniaze.
Ešte ho vtedy ľutovala z toho, ako jej to rozprával. Nie je teda pravdou, že by jej okrem sumy 10.122,- Sk
zaplatil ešte ďalších 10.000,- Sk osobne. Uviedla tiež, že upomienku od poisťovne dostala, nereagovala
na ňu preto, že peniaze od M. vo výške 10.000,- Sk neprevzala. Uviedla, že nevie, akým spôsobom sa
dostalo do trestného konania jej vyjadrenie, že jej všetko M. zaplatil, keď takéto tvrdenie ona v trestnom

konaní nepovedala. nemala ani možnosť sa nejako rozsiahlejšie k náhrade škody vyjadrovať. Sudca sa
jej len opýtal, či jej bolo zaplatené a ona povedala, že áno. Myslela tým, že či bolo zaplatené zo strany
poisťovne. Nevyjadrovala sa teda presne, kto jej škodu a v akej výške zaplatil.

Z výpovede svedka P. Š. súd zistil, že je synom žalovanej. S K. M. sa nepoznal dovtedy, kým nedošlo
k stretnutiu medzi ním a pánom F.. Pán F. bol jeho nadriadeným v tom čase v zamestnaní. Tento

zorganizoval stretnutie, kde im mal pán M. ozrejmiť celú dopravnú nehodu. Stretnutie sa uskutočnilo na
S. v reštaurácii. Rozprávali sa s pánom M. len on s mamou, pričom pán M. sa im snažil povedať, ako to
bolo všetko pri dopravnej nehode. O žiadnych peniazoch sa nebavili. Odvtedy pána M. nevidel. Nebol
prítomný pri žiadnom odovzdávaní peňazí a nevie o tom, že by nejaké peniaze pán M. jeho mame dal.

Svedok K. M. na pojednávaní potvrdil, že dostal vyplatené od poisťovne sumu 20.122,- Sk. On sám

osobne zaplatil žalovanej náhradu škody dvomi spôsobmi. Prvýkrát, keď sa uskutočnilo stretnutie na S.,
ktoré zorganizoval pán F. jej odovzdal 10.000,- Sk a druhýkrát jej doplatil šekovým ústrižkom 10.122,-
Sk. Pri prvom odovzdaní peňazí bol prítomný syn žalovanej, pán F. a on. Papier o tom, že jej odovzdáva
10.000,- Sk si nedal podpísať. Čestné prehlásenie o tom, že jej odovzdá 10.000,- Sk spísali až potom,
keď poisťovňa žiadala od neho, aby zdokladoval, že túto sumu žalovanej zaplatil. Sumu 10.000,- Sk dal

do rúk žalovanej. Bolo to z toho dôvodu, že jej právnik poradil, že zo zákona je povinný pomôcť rodine,
preto sa s pánom F. dohodli, že zorganizujú stretnutie a poskytnú pani Š. aspoň 10.000,- Sk na začiatok.
Pri poskytnutí tejto sumy sa nehovorilo o účele, na ktorý jej túto sumu dáva. Myslel tým výpomoc rodine
po dopravnej nehode. Potom, keď súd rozhodol, že je povinný zaplatiť jej vyše 21.000,- Sk doplatil
rozdiel do 20.122- Sk. Sudca sa ho pýtal v trestnom konaní, či zaplatil škodu. Keď povedal, že áno, že

zaplatil 10.000,- Sk, bolo rozhodnuté, že má doplatiť ešte 10.122- Sk, ktoré neskôr doplatil. Nevedel sa
vyjadriť, prečo v trestnom konaní v zápisnici z pojednávania nie sú zaprotokolované tieto jeho tvrdenia.
Peniaze, ktoré odovzdal pani Š. mal pripravené v obálke. Pokiaľ pred vyšetrovateľom polície asi 3 roku
po dovypočutí neuvádzal, že škodu uhradil, bolo to z toho dôvodu, že sa ho vyšetrovateľ na to nepýtal.
Žalovanej odovzdal v obálke dve päťtisícky.

Svedok J. F. na pojednávaní uviedol, že je priateľ pána M. a pamätal sa na to, že po nešťastnej havárii
mu pán M. hovoril, že ho mrzí, čo sa stalo a chcel by pomôcť nejakou sumou pani Š.. Na základe toho
zorganizoval stretnutie, na ktorom dal pán M. pani Š. 10.000,- Sk a pani Š. ich prevzala. Bol prítomný pri
odovzdaní peňazí, sedel pri stole. Peniaze odovzdal pán M. pani Š., konkrétne to bola suma 10.000,-
Sk. Videl tieto peniaze, myslí si, že to boli tisícky. Nepamätal si, či boli v obálke, ale pamätal si na to, že

pán M. hovoril, že dáva 10.000,- Sk žalovanej ako na začiatok. Za tým účelom vlastne išli na S., lebo jejchcel dať 10.000,- Sk. Potvrdil tiež, že on sa podpísal na čestnom prehlásení z 23.1.2003. Prečo je na
tomto čestnom prehlásení dátum 23.1.2003 a nie dátum, kedy boli peniaze odovzdané nevedel uviesť.

Svedok J.. P. B. na pojednávaní uviedol, že bol obhajcom obvineného pána M. v trestnom konaní, kde

figurovala ako poškodená žalovaná. Vedel o tom, že je to poľahčujúca okolnosť, preto s pánom M.
hovorili, že by bolo dobré zaplatiť poškodenej škodu ešte pred skončením prípravného konania, alebo
pred pojednávaním v trestnom konaní. Hovorilo sa vtedy o nejakej sume, malo to byť okolo 10.000 -
15.000,- Sk. Pán M. pred ním hovoril o nejakom svedkovi, ktorý by mal byť pri vyplatení tejto sumy. Myslí
si, že nehovoril pánovi M. o trestnej sume, ktorú má zaplatiť. Hovorilo sa o sume 10.000 - 15.000,- Sk.

Pokiaľ sa pamätá, v trestnom konaní bola stanovená presná výška škody, ktorú si uplatnila pani Š. a túto
sumu potom dorovnával pán M. poštovou poukážkou. O tejto konkrétnej sume sa hovorilo v trestnom
konaní. Koľko pán M. pani Š. doplácal sa nepamätal, spolu to mohlo tak 20.000 - 30.000,- Sk. Prečo
neprotestoval v trestnom konaní proti sume škody, ktorú uvádzala žalovaná sa nepamätal. O tom, akú
sumu pán M. vyplatil pani Š. vie len sprostredkovane od neho, pri odovzdaní peňazí nebol. Po skončení
trestného konania, keď ho stretla pani Š., hovorila mu, že by bolo potrebné ešte niečo jej zaplatiť.

Svedkyňa E. M. na pojednávaní uviedla, že je manželkou K. M., ktorý zavinil dopravnú nehodu. V
čase, keď došlo k dopravnej nehode pracovala na pošte. Môže potvrdiť, že dávala manželovi sumu
10.000,- Sk. Bolo to po nehode. Presný dátum si nepamätá. Potom následne posielala pani Š. poštovou
poukážkou 10.221,- Sk. Sumu 10.000,- Sk mali doma, vždy majú doma nejaký obnos k dispozícii. V
účtovníctve firmy tieto peniaze zaevidované nie sú. Nepamätala sa, či tieto peniaze vyberala z účtu.

Možno presne v ten deň, ako ich odovzdal jej manžel pani Š., peniaze vybraté z účtu neboli, ale určite
boli vybraté v tomto období. Sumu 10.000,- Sk, ktorú mu dala mali odloženú doma, doma držia väčšinou
tisíckoruny a teda zrejme táto suma pozostávala z tisíckorunáčok. O tom, akú sumu má odovzdať, mu
povedal advokát v trestnom konaní. Túto sumu potom doplatili poštou.

Z listinných dôkazov súd ďalej zistil:

Výzvou zo dňa 12.3.2003 vyzval žalobca žalovanú aby mu zaplatila sumu 20.122,- Sk, nakoľko zistili,
že došlo k duplicite vyplatených pohrebných nákladov, ako aj sumy za pomník.

Z poštového ústrižku zo dňa 4.6.2001 súd zistil, že bola poukázaná suma 10.122,- Sk žalovanej od K.
M., bytom Z., A. H. č. XXXX/XX.

Z čestného prehlásenia zo dňa 23.1.2003, ktoré bolo doručené 29.1.2003 žalobcovi súd zistil, že v ňom

K. M. prehlásil, že dňa 21.1.2001 odovzdal pani M. Š. sumu 10.000,- Sk. Pri odovzdaní uvedenej
čiastky bol prítomný jej syn a im obidvom známy pán J. F., ktorý toto stretnutie zorganizoval. Na čestnom
prehlásení sú podpisy J. F. a K. M..

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie, resp. na vydanie
bezdôvodného obohatenia je čiastočne odôvodnený. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodnéhoobohatenianatomzáklade,žesámzozákonnéhopoisteniavyplatilžalovanejakomanželkepozostalého
pohrebné náklady vo výške 16.123,- Sk a náklady za pomník vo výške 20.000- Sk. Na základe čestného
prehlásenia, ktoré mu bolo doručené mal za to, že K. M. vyplatil žalovanej sumu 10.000,- Sk dňa

21.1.2001 a 10.122,- Sk dňa 4.6.2001 z toho istého právneho titulu. V dôsledku toho žalovaná prijala
duplicitne na úhrady náhrady škody od poistného ako aj poisťovne a bezdôvodne sa obohatila.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná prevzala sumu, ktorá jej bola poukázaná poštou vo
výške 10.122,- Sk, ide o poštovú poukážku zo dňa 4.6.2001. Žalovaná nesúhlasila s tým, že by prevzala
ďalšiusumuosobnedňa21.1.2001vovýške10.000,-Sk.Vkonaníbolivypočutísvedkovia,vprvomrade

svedok M., ktorý zavinil dopravnú nehodu. Tento svedok tvrdil, že mu zrejme na pojednávaní v trestnom
konaní povedali, akú sumu má uhradiť. Svedok tvrdil, že dal do rúk žalovanej dve päťtisíckoruny, boli to
peniaze v obálke. Prítomní mali byť pri odovzdaní peňazí pán F. a syn žalovanej. Syn žalovanej nebol pri
odovzdaní peňazí, svedok F. si nepamätal, či boli peniaze v obálke, myslel si, že to boli tisíckoruny. Jeho
osobnú účasť pri odovzdaní poprela ako žalovaná, tak jej syn. Svedkyňa M. tvrdila, že peniaze, ktoré
odovzdala do ruky svojmu manželovi a ktoré mal vyplatiť žalovanej boli v tisíckorunách. O tom, že by

K. M. vyplatil žalovanej sumu 10.000,- Sk, sa však nikde v trestnom konaní nehovorilo. Nespomenul to
nielen K. M., nespomenul to ani pred vyšetrovateľom polície, hoci to bolo v čase, keď už peniaze mali byť
vyplatené a nespomenul to ani v priebehu trestného konania, hoci mal príležitosť túto skutočnosť uviesť
a ako uviedol jeho právny zástupca, náhrada škody vyplatená pred rozhodnutím vo veci je poľahčujúcou
okolnosťou, na ktorú súd prihladia. Z celého obsahu trestného spisu nevyplýva, že by sa súd zaoberal

tým, aká suma mala byť žalovanej K. M. vyplatená. Žalovaná pritom aj v priebehu trestného konania
tvrdila, jej zaplatil škodu okrem pomníka. K. M. nikde v trestnom konaní neuviedol, že by odovzdal do rúk
žalovanej sumu 10.000,- Sk. Na pojednávaní dňa 11.10.2006 hovoril, že to mali byť náklady na pomník,
pričom žalovaná po celý čas trestného konania tvrdila, že jej práve za pomník nebolo zaplatené. K. M.
nevedel uviesť, kto mu povedal, že má zaplatiť konkrétne sumu 10.122,- Sk. O tom, že odovzdal 10.122,-

Sk neexistuje žiadny písomný doklad, hoci práve táto skutočnosť mohla byť významnou poľahčujúcou
okolnosťou pre trestné konanie, ktoré sa viedlo a ktoré sa skončilo až vyhlásením rozsudku na Krajskom
súde v Banskej Bystrici dňa 17.4.2002. Sám K. M. potvrdil, že čestné prehlásenie, ktoré malo slúžiť ako
dôkaz pre poisťovňu bolo spísané až dodatočne pre potreby poisťovne a na tomto čestnom prehlásení
nie je podpis žalovanej. Čestné prehlásenie bolo spísané 23.1.2003, pričom peniaze mali byť vrátené

21.1.2001. Na pojednávaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici dňa 17.4.2002 žalovaná uviedla,
že si bude uplatňovať len náhradu škody za pomník, ktorý doteraz nie je urobený. Aj z tohto prejavu tak
vyplýva, že jej nebola zaplatená celá škoda. Peniaze podľa K. M. mali byť vyplatené 21.1.2001, pričom
rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 4.10.2001 bola odkázaná poškodená s nárokom na
náhradu škody v občiansko-právnom konaní. Ani v odvolacom konaní, hoci podľa vtedajšieho právneho

zástupcu obžalovaného sa malo jednať o poľahčujúcu okolnosť, obžalovaný nikde neuviedol, že by celú
škodu zaplatil. Neuviedol to ani na pojednávaní dňa 20.9.2001, hoci v tom čase už mali byť obidve
náhrady škody vyplatené. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovanej
vyplatil K. M. len sumu 10.122,- Sk, čestné vyhlásenie o tom, že poskytol ešte ďalšiu sumu 10.000,-Sk
súd nepovažoval za vierohodné vzhľadom na rozpory nielen v jeho tvrdení, ale aj listinných dôkazov, ale

najmä z obsahu trestného spisu. Nebolo preukázané, že by sumu 10.000,- Sk K. M. žalovanej vyplatil,
preto sa žalovaná obohatila len do výšky 10.122,- Sk a toto obohatenie je povinná žalobcovi zaplatiť. V
prevyšujúcej časti, pokiaľ sa jedná o sumu 10.000,- Sk súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko každý z účastníkov mal v konaní
len čiastočný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).