Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 6C/105/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509214548
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Rusňáková
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1509214548.9

Rozhodnutie

6C/105/2010-203

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci navrhovateľov: 1/
Q.. B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX O. O. a 2/ H.. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX,
XXX XX S., obaja zast. JUDr. Martin Repáň, advokát s.r.o., Mamateyova 12, 851 04 Bratislava, proti

odporcom: 1/ Y.. O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. 1, XXX XX O. a 2/ Y.. U. S., D.., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. 1, XXX XX O., obaja zast. JUDr. Jozefom Borisom, advokátom, Belehradská 1, 831 04
Bratislava, o zaplatenie 1.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne sumu 1.000,- Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 25.09.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľov z a m i e t a .

Odporcovia s ú p o v i n n í nahradiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.08.2009 domáhali, aby súd odporcov
zaviazal uhradiť im spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.000,- Eur titulom bezdôvodného
obohatenia, ktoré malo na strane odporcov vzniknúť tým, že po ukončení platnosti Zmluvy o rezervácii
nehnuteľnosti uzavretej medzi navrhovateľmi a odporcami dňa 23.06.2009 nevrátili odporcovia
navrhovateľom zálohu vo výške 1.000,- Eur, ktorú im navrhovatelia poskytli pri podpise tejto zmluvy.

Súd návrhu navrhovateľov v plnom rozsahu vyhovel a dňa 08.09.2009 vydal platobný rozkaz č.k.
28Ro/1059/2009-23.

Odporcovia podali proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, čím sa platobný
rozkaz podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. zrušil v celom rozsahu. Odporcovia svoj odpor voči platobnému
rozkazu odôvodňovali predovšetkým tým, že skutočnosti tvrdené navrhovateľmi týkajúce sa dodržania

podmienok zmluvy sú nepravdivé a zavádzajúce.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a čítaním Zmluvy o rezervácii
nehnuteľnosti zo dňa 23.06.2009, Dodatku č. 1 k Zmluve o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 23.07.2009,
Uplatnením zmluvnej pokuty zo dňa 07.08.2009, Vyjadrením zo dňa 13.08.2009 a k nemu prináležiaceho
podacieho lístku, Odstúpením od zmluvy zo dňa 18.08.2009 a podacieho lístku, mailovej komunikácie

medzi účastníkmi konania založenej v spise, návrhu zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti, návrhu zmluvy
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, návrhu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, návrhuzmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXXXXX/Zal/X ČSOB., a.s., návrhu Zmluvy o
poskytnutíhypotekárnehoúverureg.E.Ba.s.,návrhuZmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnosti
VÚB, a.s., návrhu Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky VÚB a.s., vyjadrenia zo dňa 31.08.2009, vyjadrenia

zo dňa 20.09.2009, odpovede zo dňa 24.09.2009 a ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým
materiálom. Vykonanie dôkazu prehratím CD predloženého navrhovateľmi súd nepripustil, nakoľko sami
navrhovatelia na vykonaní tohto dôkazu netrvali, keďže jeho obsahom bola len korešpondencia medzi
účastníkmi konania, ktorá nie je právotvorná a nakoľko súd mal aj vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľov
za to, že tento dôkaz nie je schopný ovplyvniť výsledok daného konania. Na dôvažok súd nedisponoval

technickými prostriedkami na vykonanie predmetného dôkazu. Po vykonanom dokazovaní súd zistil
nasledovný skutkový stav:

navrhovatelia s odporcami uzavreli dňa 23.06.2009 Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti (ďalej ako
„Zmluva o rezervácii nehnuteľnosti“), predmetom ktorej bol byt číslo 11 nachádzajúci sa na prvom
nadzemnom podlaží bytového domu Y. súpisné číslo 1488, vchod Y. zapísaného na J., pre S. a k Bytu

prináležiaci spoluvlastnícky podiel na príslušenstve, spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu a k Bytu prináležiaci spoluvlastnícky podiel na pozemkoch (ďalej ako „Nehnuteľnosť“).
Odporcovia sa v Zmluve o rezervácii nehnuteľnosti zaviazali rezervovať po dobu 30 dní navrhovateľom
nehnuteľnosť a všetci účastníci konania prejavili zhodne svoju vôľu najneskôr v posledný deň rezervácie
uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

z odporcov na navrhovateľov za kúpnu cenu 78.000,- Eur. Navrhovatelia odovzdali pri podpise
Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti odporcom zálohu vo výške 1.000,- Eur. Dôvodom na uzavretie
Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti bola predovšetkým tá skutočnosť, že navrhovatelia mali v úmysle
financovať časť kúpnej ceny nehnuteľnosti prostredníctvom hypotekárneho úveru a z toho dôvodu
nebolo možné už v čase uzavierania Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti dohodnúť všetky detailné

podmienky kúpnej zmluvy. Nakoľko sa účastníkom konania nepodarilo uzavrieť kúpnu zmluvu na
nehnuteľnosť v dohodnutej 30 dňovej lehote, účastníci konania dňa 23.07.2009 uzavreli Dodatok č. 1
k Zmluve o rezervácii nehnuteľnosti, ktorým predĺžili rezervačnú dobu na 44 dní od uzavretia Zmluvy
o rezervácii nehnuteľnosti. V období od 23.06.2009 do 07.08.2009 prebehli medzi účastníkmi konania
viaceré osobné stretnutia ako aj elektronická komunikácia o uzavretí kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť,

avšak napriek tomu sa účastníci konania na obsahu tejto kúpnej ceny neboli schopní dohodnúť. Listom
zo dňa 07.08.2009 oznámili odporcovia navrhovateľom, že podľa ich názoru, zavinením navrhovateľov
nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť a z toho dôvodu im vznikol nárok na zmluvnú pokutu
vo výške 1.000,- Eur, ktorú započítali voči navrhovateľmi zloženej zálohe. Navrhovatelia s postupom
odporcov nesúhlasili, pričom svoj postoj im oznámili listom zo dňa 13.08.2009. Ďalším listom zo dňa

18.08.2009 navrhovatelia odstúpili od Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a vyzvali odporcov na vrátenie
poskytnutej zálohy. Odporcovia navrhovateľom poskytnutú zálohu do dňa podania návrhu na začatie
konania nevrátili.

V priebehu konania súd ustálil, že medzi účastníkmi konania sú v zásade sporné tri otázky. Otázka

posúdenia typu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, otázka trvania právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania a skutočnosti týkajúce sa vzniku nároku odporcov na zmluvnú pokutu.

Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa§50aods.3Občianskehozákonníkatentozáväzokzaniká,pokiaľokolnosti,zktorýchúčastnícipri
vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva
uzavrela.

Zmluvu o budúcej zmluve je potrebné považovať za pomenovaný zmluvný typ, ktorý predstavuje
všeobecný, právne záväzný a vynútiteľný základ pre uzavieranie rozmanitých zmlúv, pri ktorých sa
účastníci právneho vzťahu ešte nie sú schopní dohodnúť o všetkých obsahových náležitostiach.
Zmluva o budúcej zmluve musí byť uzatvorená v písomnej forme. Jej obligatórnymi náležitosťami je
predovšetkým určenie doby, do ktorej je potrebné konečnú zmluvu uzavrieť a dohoda účastníkov o

podstatných náležitostiach zmluvy, ktorá má byť uzavretá, t.j. o obsahových a formálnych náležitostiach
zmluvy, ktoré sú obsiahnuté v kogentných ustanoveniach zákona alebo ktoré vyplývajú z dohody
účastníkov zmluvy. V prípade, ak v lehote určenej v zmluve o budúcej zmluve nedôjde k uzavretiukonečnej zmluvy, môže sa účastník na súde domáhať žalobou nahradenia prehlásenia vôle. Toto právo
je potrebné uplatniť na súde v lehote 1 roka od uplynutia doby dohodnutej na uzavretie konečnej zmluvy.

V danom konkrétnom prípade mal súd za to, že Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti uzavretú medzi
účastníkmi konania dňa 23.06.2009 je potrebné posúdiť ako zmluvu o budúcej zmluve podľa ust. § 50a
Občianskeho zákonníka. Uvedený záver je pritom odôvodnený viacerými skutočnosťami. Medzi inými
tou, že sama Zmluva o rezervácii nehnuteľnosti vo svojom texte pod identifikačnými údajmi účastníkov
konania obsahuje odkaz na ust. § 50a Občianskeho zákonníka. Účastníci právneho vzťahu sa v Zmluve

o rezervácii nehnuteľnosti označujú na jednej strane ako „budúci predávajúci“ (odporcovia) a na strane
druhej ako „budúci kupujúci“ (navrhovatelia), čo je označenie v súlade s terminológiou používanou pri
uzatváraní zmlúv o budúcej kúpnej zmluve. Predmetom Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti je záväzok
najneskôr do 30 dní od uzavretia tejto zmluvy uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z odporcov na navrhovateľov za kúpnu cenu 78.000,- Eur,
pričom návrh kúpnej zmluvy mali predložiť odporcovia a konečný obsah kúpnej zmluvy mal byť určený

dohodouzmluvnýchstrán.Zmluvaorezerváciinehnuteľnostitakbezpochybyobsahujevšetkynáležitosti
vyžadované zákonom pre platné uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, keďže bola uzavretá v
písomnej forme, účastníci právneho vzťahu sa dohodli na dobe, do ktorej mala byť kúpna zmluva
uzavretá a zmluva obsahovala dohodu účastníkov o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy, t.j. o
predmete kúpy a kúpnej cene. Na základe vyššie uvedeného berúc na zreteľ aj výkladové pravidlo

obsiahnuté v ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa súd nemohol stotožniť s argumentáciou
odporcov, že Zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti je potrebné posudzovať ako nepomenovaný zmluvný
typ, ale dospel k záveru, že účastníci konania uzavretím Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti prejavili
svoju vôľu uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, a to bez ohľadu na to, ako túto zmluvu nazvali.
Skutočnosť, že predmetom danej zmluvy bol okrem iného aj záväzok odporcov rezervovať dotknutú

Nehnuteľnosť po dohodnutú dobu, podľa názoru súdu nemení nič na právnom posúdení uzavretej
zmluvy ako zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko povinnosť nepredať vec inej osobe počas plynutia
doby, do ktorej má byť uzavretá konečná kúpna zmluva je možno považovať za racionálne očakávanie
budúcich kupujúcich pri každej zmluve o budúcej kúpnej zmluve, keďže ak by budúci predávajúci takúto
povinnosť nemali, došlo by v zásade k zmareniu základného účelu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

Teda súd posúdil, vychádzajúc z obsahu uzavretej zmluvy, túto zmluvu ako zmluvu o zmluve budúcej
a to bez ohľadu na to, ako bola účastníkmi pomenovaná.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo
v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa čl. IV. ods. 4.3. Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti, ak budúci predávajúci porušia povinnosť
uzavrieť Kúpnu zmluvu, sú budúci kupujúci oprávnení:
a) od Zmluvy odstúpiť;
b) požadovať od budúcich predávajúcich zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.000,- Eur. Budúci

predávajúci sú povinní zaplatiť zmluvnú pokutu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Pokiaľ ide o trvanie a zánik Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti súd nemohol súhlasiť s tvrdením odporcov,
žeZmluvuorezerváciinehnuteľnostijepotrebnépovažovaťzazmluvuuzavretúnadobuurčitú.Vzmysle
ust. § 578 Občianskeho zákonníka právny úkon je možné považovať za uzavretý na dobu určitú vtedy,
ak ním založené práva a povinnosti zaniknú bez ďalšieho uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.

Z predmetnej Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti však nevyplýva, žeby právo a jemu zodpovedajúca
povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu bolo časovo obmedzené. Zmluva obsahuje ustanovenie o tom, že
zmluvné strany sú povinné uzavrieť kúpnu zmluvu do 30 dní resp. neskôr do 44 dní, od uzavretia Zmluvy
o rezervácii nehnuteľnosti, pričom stanovenie tejto doby nemožno za žiadnych okolností považovať za
obmedzenie trvania danej zmluvy. Uvedený záver možno vyvodiť aj zo samotnej podstaty zmluvy o

budúcej zmluve, keď podľa ust. § 50a Občianskeho zákonníka je stanovenie doby, do ktorej sa má
konečnázmluvauzavrieť,obligatórnounáležitosťouzmluvyobudúcejzmluve,avšakuplynutietejtodoby
samo o sebe nespôsobuje zánik zmluvy o budúcej zmluve, čo vyplýva predovšetkým z odseku 2 daného
zákonného ustanovenia, ktorý dáva účastníkom zmluvy možnosť domáhať sa nahradenia prejavu vôlena súde v lehote 1 roka odo dňa, kedy mala byť konečná zmluva podľa dohody strán uzavretá. V súlade
s vyššie uvedeným možno ustáliť, že zmluva o budúcej zmluve uplynutím doby, do ktorej mala byť
uzavretá konečná zmluva, nezaniká, práva a povinnosti z nej trvajú naďalej a zmluvná strana, ktorá má

záujem konečnú zmluvu uzavrieť je oprávnená sa domáhať nahradenia prejavu vôle prostredníctvom
súdu. Záver o tom, že vôľa zmluvných strán nesmerovala k obmedzeniu práv a povinností zo Zmluvy
o rezervácii nehnuteľnosti na určitú dobu vyplýva aj z vyjadrenia odporov zo dňa 20.09.2009, v ktorom
odporcovia jednoznačne uvádzajú, že Zmluva o rezervácii nehnuteľnosti bola dojednaná na dobu
neurčitú. Na základe uvedeného mal súd za to, že Zmluva o rezervácii nehnuteľnosti uplynutím 44 dní

od jej uzavretia, t.j. dňa 06.08.2009 nezanikla.

Listom zo dňa 18.08.2009 odstúpili navrhovatelia od Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti. Súd však
po vykonanom dokazovaní považoval toto odstúpenie za neplatné, nakoľko mal za to, že neboli
splnené predpoklady na to, aby navrhovatelia mohli od predmetnej zmluvy odstúpiť. Zmluva o rezervácii
nehnuteľnosti oprávňovala navrhovateľov od zmluvy odstúpiť za predpokladu, že odporcovia porušia

povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu. Vykonaným dokazovaním sa však súdu nepodarilo dospieť k
jednoznačnému záveru, že by k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo výlučne z dôvodov na strane odporcov.
Z toho dôvodu mal súd za to, že navrhovatelia neboli oprávnení od Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti
odstúpiť. Tvrdenie odporcov, že odstúpenie navrhovateľov od Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti je
neplatné z dôvodu, že Zmluva o rezervácii nehnuteľnosti už v čase odstúpenia neexistovala, keďže

zanikla uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá, súd považoval za neopodstatnené, keďže Zmluva o
rezervácii nehnuteľnosti trvala aj po uplynutí doby, do ktorej mala byť kúpna zmluva uzavretá, z dôvodov
uvedených vyššie.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že Zmluva o rezervácii nehnuteľnosti bola zrušená

dohodou zmluvných strán, keď úmysel odporcov ukončiť trvanie Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti
vyplýva z ich listu zo dňa 20.09.2009, v ktorom uvádzajú, že sú ochotní rokovať už len o okamžitom
skončení predmetnej zmluvy. Návrh na zrušenie Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti prijali navrhovatelia
v liste zo dňa 24.09.2009, v ktorom uviedli, že návrh na ukončenie Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti
prijímajú. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že zmluvné strany sa dohodli na ukončení Zmluvy

o rezervácii nehnuteľnosti a táto zanikla dňom keď navrhovatelia prijali návrh odporcov na ukončenie
zmluvy tj. dňa 24.9.2009 a dňom nasledujúcim po tomto dni sú odporcovia povinní vrátiť plnenie, ktoré
prijali od navrhovateľov.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa čl. IV. ods. 4.2 Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti, ak budúci kupujúci porušia povinnosť uzavrieť
Kúpnu zmluvu, sú budúci predávajúci oprávnení:

a) od Zmluvy odstúpiť; alebo
b) požadovať od budúcich kupujúcich zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.000,- Eur. Budúci kupujúci
sú povinní zaplatiť zmluvnú pokutu spoločne a nerozdielne, pričom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
sú budúci predávajúci povinní započítať voči Zálohe.

Pri posudzovaní vzniku nároku odporcov na zmluvnú pokutu podľa čl. IV. ods. 4.2 Zmluvy o rezervácii
nehnuteľnosti súd dospel k záveru, že nie je možné jednoznačne určiť, ktorý z účastníkov právneho
vzťahu porušil svoje povinnosti natoľko, žeby bolo možné konštatovať, že zavinil, že k uzavretiu kúpnej
zmluvy nedošlo. Súd mal preukázané, že tak navrhovatelia ako aj odporcovia prejavili záujem uzavrieť
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mala byť Nehnuteľnosť a z toho dôvodu došlo dňa 23.06.2009 medzi

účastníkmi konania k podpísaniu Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a dňa 23.07.2009 k podpísaniu
Dodatku č. 1 k predmetnej zmluve. V zmysle čl. II. ods. 2.2 Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti mali
návrh kúpnej zmluvy predložiť odporcovia a konečný obsah kúpnej zmluvy mal byť určený dohodou
zmluvných strán. Súd mal v priebehu konania preukázané, že odporcovia si svoju povinnosť predložiť
návrh kúpnej zmluvy splnili avšak k dohode o jej obsahu medzi účastníkmi neprišlo. Medzi stranami

bolo v priebehu konania sporné predovšetkým to, kto porušil svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu.
Navrhovatelia mali za to, že povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu porušili odporcovia, nakoľko trvali na
riešeniach, ktoré nezodpovedali štandardným mechanizmom používaným pri prevode nehnuteľností,
resp. v krajnom prípade navrhovali vyslovene protiprávne riešenia. Za také považovali navrhovateliapredovšetkým skutočnosť, že v kúpnej zmluve mala byť uvedená nižšia kúpna cena, ako bola medzi
účastníkmi konania dohodnutá, okolnosť že odporcovia chceli byť uvedení v Úverovej zmluve ako
účastníci právneho vzťahu a zasahovali do zmluvnej dokumentácie pripravenej bankou a napokon,

že odporcovia navrhovali uhradenie časti kúpnej ceny v deň podpisu zmluvy a žiadali, aby všetky
exempláre kúpnejzmluvysosvedčenýmipodpismimalizanimistanovenýchpodmienokvosvojejdržbe.
Odporcovia na druhej strane tvrdili, že povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu porušili navrhovatelia, keďže z
osobných stretnutí uskutočnených u odporcov odchádzali vždy s tým, že obsah zmluvy je dohodnutý a
potom sa následne snažili dohodnutý obsah meniť, že sa vyhýbali plateniu kúpnej ceny za Nehnuteľnosť

a neboli ochotní stretnúť sa v pobočke E.. za účelom prerokovania podmienok hypotekárneho úveru a
zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť.

Súd mal za to, že účastníci konania zhodne vyvíjali v rámci svojich možností snahu uzavrieť kúpnu
zmluvu, z ktorého dôvodu sa medzi nimi uskutočnilo viacero osobných stretnutí a rozvinula sa medzi nimi
obšírna prevažne mailová komunikácia. Napriek snahe na oboch stranách sa však účastníci konania

neboli schopní dohodnúť na obsahu kúpnej zmluvy, čo vyústilo až do toho, že došlo k ukončeniu jej
platnosti tak ako bolo uvedené vyššie. Podľa názoru súdu neschopnosť účastníkov dohodnúť sa na
obsahu kúpnej zmluvy a jej podmienkach je predovšetkým výsledkom zložitosti mechanizmov, ktoré sa
používajúprikúpenehnuteľnostizfinančnýchprostriedkovzhypotekárnehoúveru.Vdanomkonkrétnom
prípade bola situácia skomplikovaná aj tým, že časť kúpnej ceny mala byť uhradená v hotovosti a

zvyšná časť mala byť financovaná z hypotekárneho úveru a tiež tým, že dlžníkom zo zmluvy o poskytnutí
hypotekárneho úveru mala byť len navrhovateľka v 2. rade.

Pokiaľ ide o požiadavky odporcov na dokumentáciu týkajúcu sa hypotekárneho úveru, mal súd za
to, že časť z nich bola odôvodnená, nakoľko zmluva o zriadení zriadení záložného práva reg. č.

107790/Zal/1 nereflektovala v plnom rozsahu na okolnosti daného prípadu, keď odporcovia mali previesť
vlastnícke právo nielen na navrhovateľku v 2. rade ako dlžníčku podľa predmetnej zmluvy ale aj na
navrhovateľa v 1. rade a tiež, že zmluvnými stranami zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
reg. č. 107790/Zal/1 mali byť nielen banka ako záložný veriteľ a odporcovia ako záložcovia ale aj
navrhovateľka v 2. rade ako dlžníčka, čo sa nepremietlo do niektorých ustanovení zmluvy, ktoré počítajú

len s dvoma zmluvnými stranami. Z vyššie uvedených nepresností zmluvy o zriadení záložného práva
reg. č. 107790/Zal/1 vyplývali pre odporcov obavy z toho, že by banka mohla voči nim uplatniť zmluvný
postih v podobe zmluvnej pokuty. W. však mal preukázané, že odporcovia mali záujem prerokovať
svoje požiadavky aj v pobočke ČSOB a.s. avšak nesúhlasili so stretnutím v pobočke v Senci, kde
si navrhovateľka v 2. rade hypotekárny úver vybavovala. Takéto stretnutie mimo pobočky, ktorej

zamestnancispolupracovalisnavrhovateľmiprivybavovaníhypotekárnehoúveruvšaksúdnepovažoval
za účelné, nakoľko zamestnanci inej pobočky ČSOB, a.s. neboli oboznámení so všetkými okolnosťami
daného prípadu, a preto neboli schopní sa k požiadavkám na zmenu zmluvnej dokumentácie relevantne
vyjadriť a podniknúť konkrétne kroky potrebné k jej zmene na prospech všetkých účastníkov právneho
vzťahu.

K požiadavkám týkajúcim sa kúpnej ceny a okamihu jej zaplatenia súd uvádza, že tak navrhovatelia
ako aj odporcovia si hájili predovšetkým svoje oprávnené záujmy a ich postup bol výsledkom ich obáv,
aby na jednej strane neuhradili kúpnu cenu skôr, ako nadobudnú vlastnícke právo k nehnuteľnosti a na
strane druhej, aby nepreviedli svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti skôr, ako im bude uhradená kúpna

cena. Z uvedených obáv preto navrhovatelia trvali na jednej strane na tom, aby peniaze z hypotekárneho
úveru boli vinkulované na účte navrhovateľky v 2. rade v prospech odporcov a zvyšná časť peňazí bola
uložená do notárskej úschovy až do času zápisu vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnosti a
na druhej strane odporcovia trvali na tom, aby peňažné prostriedky z hypotekárneho úveru boli bankou
zaslané rovno na ich účet a aby zvyšok peňažných prostriedkov bol uhradený už v čase podpisu kúpnej

zmluvy na predaj nehnuteľnosti. W. nebolo preukázané, žeby sa navrhovatelia vyhýbali svojej povinnosti
uhradiť odporcom kúpnu cenu za nehnuteľnosť. Navrhovatelia len vyvíjali snahu vyjednať s odporcami
podmienky na úhradu kúpnej ceny, ktoré by vyhovovali všetkým účastníkom právneho vzťahu.

Napokon pokiaľ ide o tvrdenie odporcov, že navrhovatelia sa s nimi pri osobnom stretnutí vždy dohodli

na obsahu kúpnej zmluvy, ktorý sa následne snažili zmeniť, súd uvádza, že túto skutočnosť nemal
v priebehu konania preukázanú. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovatelia s odporcami
vyjednali podmienky zmluvy, o ktorých mali záujem sa následne poradiť so svojím právnym zástupcom.
Po stretnutí s právnym zástupcom vyplynuli pre navrhovateľov vždy ďalšie požiadavky, s ktorými saobrátili na odporcov v záujme o nich rokovať. Súdu tak nebolo preukázané, žeby sa navrhovatelia s
odporcami pri osobnom stretnutí niekedy záväzne dohodli na obsahu kúpnej zmluvy.

V súlade s vyššie uvedeným mal súd za to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania
neprišlo z dôvodov na oboch stranách a z toho dôvodu súd nemohol konštatovať len zavinenie na
strane navrhovateľov, a preto odporcom nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si voči
navrhovateľom v zmysle čl. IV. ods. 4.2 Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti uplatnili. Na druhej strane súd
nemohol konštatovať ani jednoznačné zavinenie odporcov, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo a z

toho dôvodu nemohli navrhovatelia účinne a platne od Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti odstúpiť. Preto
súd toto odstúpenie navrhovateľov vyhodnotil ako neplatné tak, ako je uvedené vyššie.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí je povinný toto obohatenie vydať. Zákon koncipuje

bezdôvodné obohatenie ako vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor ktorého sa niekto obohatil, a ktorý má právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení existujú
štyri formy bezdôvodného obohatenia, z ktorých je pre účely predmetného konania relevantná forma
bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného z plnení z právneho dôvodu, ktorý

odpadol.

V danom konkrétnom prípade mal súd preukázané, že navrhovatelia pri podpise Zmluvy o rezervácii
nehnuteľnosti odovzdali sumu vo výške 1.000,- Eur ako zálohu odporcom. Zmluvný vzťah medzi
účastníkmi konania zanikol dohodou zmluvných strán, keď navrhovatelia listom zo dňa 20.09.2009

oznámiliodporcom,žeichnávrhnazrušeniezmluvyprijímajú.Ztohodôvodumalsúdzato,žeokamihom
zrušenia Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti, odpadol právny dôvod, pre ktorý navrhovatelia odovzdali
odporcom sumu vo výške 1.000,- Eur, a teda týmto okamihom vzniklo na strane odporcov bezdôvodné
obohatenie, ktoré sú títo povinní v zmysle ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka navrhovateľom
vydať. Nakoľko odporcovia navrhovateľom sumu vo výške 1.000,- Eur nevydali, súd rozhodol tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľom sumu 1.000,- Eur, pretože z ich postavenia v právnom vzťahu vyplýva ich spoločné a
nedeliteľné plnenie.

Odporcovia sa dostali tým, že navrhovateľom nevrátili včas poskytnutú zálohu vo výške 1.000,- Eur do

omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, a preto ich súd zaviazal aj na úhradu uplatneného
zákonného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.000,- Eur od 25.09.2009 do zaplatenia. Za
prvý deň omeškania súd pritom považoval deň, nasledujúci po dni, kedy je možné považovať Zmluvu o
rezervácii nehnuteľnosti za zrušenú tak, ako bolo uvedené vyššie, t.j. deň, kedy došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane odporcov. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľov ako neodôvodnený zamietol.

Výška úrokov z omeškania je upravená kogentne v Nariadení vlády SR č. 87/1995 v platnom znení a
navrhovatelia si ju uplatnili v správnej výške.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že navrhovateľom v súlade s ust. §
142 ods. 3 O.s.p. priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže mal za to, že navrhovatelia boli

neúspešní len v pomerne nepatrnej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.