Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. január 2008

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/210/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1500898053
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Blahutiaková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2008:1500898053.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci navrhovateľa: Ú. P.,

S. V. a R. v B., V. X/A,. B., IČO: XX. XXX. XXX. proti odporcovi: J. P., L. XX,. B., IČO: XX. XXX. XXX,.
zast. JUDr. D. K., advokátkou, N.. B. K. X, B., o zaplatenie 530.190.- Sk a zmluvnú pokutu 9.543.- Sk
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 258.217,60 Sk do 30 dní po právoplatnosti
rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 271,992,40 Sk a o zaplatenie zmluvnej pokuty 9.543.- Sk z
a s t a v u j e.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok 10.328.-

Sk do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Vzáhlavírozsudkuoznačenýnavrhovateľ,ktorýjezozákonaprávnymnástupcomÚraduprácehl.mesta
SR Bratislavy, Národného úradu práce a Okresných úradov Bratislava I-V (prechod práv a povinností v
zmysle § 8, 9 a 10, ods. 8 zák.č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny
a služieb zamestnanosti), sa upraveným návrhom po čiastočnom späťvzatí v časti o zaplatení istiny
a zmluvnej pokuty, domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny 258.217,60 Sk s tým, že táto povinnosť
vyplýva odporcovi z dohody o poskytnutí príspevku z prostriedkov Fondu zamestnanosti SR na zriadenie
chránenej dielne za stavu, kedy odporca nesplnil podmienky na jeho poskytnutie v žalovanej výške.

2 11C 210/00

Odporca nepopieral skutočnosť, že nedošlo k naplneniu všetkých ustanovení dohody, o ktorú

navrhovateľ opiera svoj nárok, poukazoval však na objektívne príčiny, spočívajúce v nemožnosti
zamestnať zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou z dôvodu absolútneho nezáujmu
takýchto osôb o ponúkané pracovné miesta. S poukázaním na dôvody, ktoré nespočívali na strane
odporcu a účelovosť poskytnutia a následného použitia finančných prostriedkov, finančný postih
považovalzanespravodlivý,keďženebolovjehomocisplniťzmluvnedohodnutépodmienky.Spochybnilzávery kontroly vykonanej navrhovateľom z hľadiska časových súvislostí a potvrdil, že od vykonania
kontroly pracovné miesta neobsadzoval. Žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, po argumentácii
navrhovateľa a vykonaní dôkazov ponechal rozhodnutie na úvahu súdu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dohody č. 24/1996 o
zriadení chránenej dielne (Dohoda o ZCHD) a č. 24/4996 o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej
dielnezprostriedkovFonduzamestnanosti(DohodaoPP),výpisomzoživnostenskéhoregistraodporcu,
platobným poukazom zo dňa 29.10.1996, zápisnicou o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly zo
dňa 12.11.1998, protokolom o výsledku kontroly zo dňa 9.10.1998, korešpondenciou medzi účastníkmi

konania, s obsahom uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.8.2001 č.k. 19 Co 170/01-46,
osvojil si nesporné (zhodné) tvrdenia účastníkov. Po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom dňa 29.10.1996 dohodu o zriadení chránenej
dielne a dohodu o poskytnutí príspevku na zriadenie chránenej dielne z prostriedkov Fondu
zamestnanosti SR. V zmysle predmetných dohôd navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky
vo výške 800.000.- Sk. Odporca začal zriaďovať chránenú dieľňu, avšak z organizačných dôvodov

nebol schopný začať s jej prevádzkou v dohodnutom termíne, t.j. od 1.5.1997 (označenom ako termín
predpokladaný). Listom zo dňa 14.4.1997 požiadal navrhovateľa o odklad termínu začatia činnosti
chránenej dielne. Odporca začal prevádzku chránenej dielne až od 1.10.1997. Navrhovateľ časový
posun akceptoval tým, že nevyužil možnosť odstúpenia od zmluvy, danú mu článkom II., bod 4 dohody.
Odporca žiadal navrhovateľa o súčinnosť a pomoc, keďže mal problém získavať zamestnancov so

zmenenoupracovnouschopnosťou,resp.žiadalmožnosťnavytvorenýchpracovnýchmiestachdočasne
zamestnávaťobčanovbezpracovnéhoobmedzeniazozdravotnýchdôvodov,všetkovsúladesčl.IIIbod
4. vyššie označenej dohody. Navrhovateľ v čase od 4.6.1998 do 9.10.1998 vykonal u odporcu kontrolu
dodržiavania zmluvných dojednaní oboch vyššie označených dohôd. Vykonanou kontrolou boli zistené
skutočnosti, ktorými odôvodňoval pôvodne uplatnený žalobný návrh.

3 11C 210/00

V priebehu konania žalobou uplatnený nárok zmenil. Domáhal sa zaplatenia sumy 258.217,60.- Sk,
pozostávajúcej zo sumy 125.163,20 Sk za 571 dní neobsadenia pracovného miesta, obsadeného od
1.10.1997 do 31.1.1998 zamestnancom J. V., od 15.2.1998 do 8.3.1998 zamestnancom Č. a zo sumy
133.054,40 Sk za 607 dní neobsadenia pracovného miesta, obsadeného od 1.10.1997 do 31.1.1998

zamestnancom M. L., vychádzajúc zo skutočnosti, že príspevok vo výške 800.000.- Sk bol poskytnutý
na 5 pracovných miest, z ktorých na 1 pracovné miesto pripadlo 160.000.- S, z toho na 1 deň obsadenia
pracovného miesta suma 219,20 Sk. Podľa zmluvných podmienok odporca sa zaviazal zamestnávať a
prevádzkovať chránenú dielňu počas 2 rokov (730 dní). Účastníci konania v pozícii zmluvných strán od
dohôd, uzavretých dňa 29.10.1996, neodstúpili. Odporca listom zo dňa 5.11.1998 požiadal navrhovateľa

o splátkový kalendár na úhradu dlžnej sumy vo výške 258.192.- Sk. Navrhovateľ tejto žiadosti nevyhovel.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Podľa ods. 3 súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom
tvrdení účastníkov.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len ObčZ) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého

veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 ObčZ záväzky vznikajú z právnych vzťahov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 559 ods. 2 ObčZ dlh musí byť splnený riadne a včas.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi vznikli dvojstranné dohody
(zmluvy), obsah ktorých bol dojednaný v súlade s osobitnými predpismi (zák.č. 1/1991 Zb. o
zamestnanosti, vyhl.č. 285/1992 Zb. v znení vyhl.č. 283/94 Zz.z.). Odporca ako zamestnávateľ nesplnil

svoj záväzok, dohodnutý v čl. I, bod 4.,5 Dohody o PP, t.j. prevádzkovať chránenú dielňu najmenej s
5 pracovníkmi a najmenej po dobu dvoch rokov a zabezpečiť obsadzovanie a vykonávanie pracovnej
činnosti na všetkých vytvorených miestach najmenej po dobu 2 rokov s tým, že obdobie obsadzovania a
vykonávania pracovnej činnosti musí byť naplnené najneskôr do 30 mesiacov odo dňa nástupu prvého
prijatého pracovníka na príslušné pracovné miesto. Vychádzajúc z uvedeného a dokazovaním zistených

skutočností, táto lehota mala v posudzovanom prípade trvať od 1.10.1997 do 31.3.2000.

4 11C 210/00

Odporca vo svojej výpovedi sám uviedol, že od vykonania kontroly dodržiavania podmienok zmluvných
dojednaníprezriadeniechránenejdielneaposkytnutiafinančnéhopríspevkupracovnémiestavzmluvne
dohodnutom rozsahu neboli obsadené.

V zmysle bodu 7. čl. I. dohody o PP pri súhrnnom prekročení 180 kalendárnych dní neobsadenia

ktoréhokoľvek miesta v zmysle vyššie uvedených dohodnutých pravidiel, odporca bol povinný bez
vyzvania vrátiť pomernú časť príspevku, zodpovedajúcu dobe, po ktorú pracovná činnosť z dohodnutej
doby nebola vykonávaná. Keďže odporca pomernú časť príspevku nevrátil, neostávalo súdu nič iné, ako
zaviazať odporcu na jeho vrátenie. Medzi účastníkmi nebolo sporné tvrdenie o nedodržaní zmluvných
podmienok, pokiaľ ide o dohodnutý minimálny počet dní obsadenia pracovných miest v chránenej dielni,

ani pokiaľ ide o počet neobsadených pracovných miest. Odporca žalobou uplatnený nárok po jeho
úprave (čiastočnom späťvzatí), ktorý vyplýval zo zmluvných dojednaní, nakoniec nespochybnil ani čo do
dôvodu,aničodovýšky.Jehovymáhanievšakpovažovalzarozporsdobrýmimravmi,keďženesplnenie
zmluvných podmienok nezavinil.

Žalobou uplatnený nárok súd posudzoval ako nárok navrhovateľa vyplývajúci mu zo zmluvného záväzku

obsahujúceho podrobné modality zmluvných podmienok, nie ako sankciu za porušenie zmluvných
podmienok resp. nárok na náhradu škody, ktorá vznikla navrhovateľovi porušením resp. nedodržaním
zmluvných povinností odporcom. Preto bola irelevantná obrana odporcu, pokiaľ sa bránil nedostatkom
zavinenia na jeho strane, keď nespochybnil nesplnenie zmluvných podmienok pre ponechanie si
poskytnutého príspevku v celom poskytnutom rozsahu.

Na zistenia kontrolných orgánov, uvedené v protokole o výsledku kontroly zo dňa 9.10.1998, súd
pri rozhodovaní vo veci samej neprihliadal, a to v časti kontroly dodržiavania dohôd č. 24/1996 z
dôvodu časových súvislostí, v zostávajúcej časti z dôvodu, že kontrola bola zameraná na dodržiavanie
pracovnoprávnych predpisov. Pri rozhodovaní o žalobou uplatnenom nároku vychádzal zo stavu, ktorý
bol preukázaný v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.), ktorý nakoniec medzi účastníkmi

sporný nebol, pokiaľ ide o záväzok odporcu dohodnutý v čl. I, bod 4,5 a 7 Dohody o PP.

Dôkazy výsluchom svedkov, navrhnuté odporcom, súd nevykonal z dôvodu, že tieto mali osvedčiť
výlučne aktivity odporcu pri zabezpečovaní personálnych otázok vzťahujúcich sa k jeho zmluvným
povinnostiam. Tieto sporné medzi účastníkmi neboli. Pre rozhodnutie o uplatnenom nároku boli podľa
názoru súdu irelevantné.

5 11C 210/00

O čiastočnom zastavení konania súd rozhodol podľa § 96 O.s.p. s prihliadnutím na dispozitívny úkon
navrhovateľa, proti ktorému odporca nenamietal a nevyslovil účinný nesúhlas.Lehota na plnenie je odôvodnená ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na povahu prejednávanej
veci, odporcom nezavinené okolnosti, pre ktoré nesplnil podmienky pre príspevok v takom rozsahu, ako
mu bol poskytnutý ako aj rozsah platobnej povinnosti, ktorú súd odporcovi uložil, súd považoval za

vhodné určiť mu lehotu na plnenie dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., vzhľadom na čiastočný úspech
oboch účastníkov, keď prihliadal na procesné zavinenie čiastočného zastavenia konania navrhovateľom.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení navrhovateľ je
od platenia súdnych poplatkov oslobodený.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok v sadzbe 4% podľa položky 1a sadzobníka súdnych

poplatkov, platnej ku dňu podania návrhu, súd rozhodol podľa ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného
poplatkového zákona. Lehota na splnenie poplatkovej povinnosti je odôvodnená ustanovením § 8 ods.
4 citovaného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde,

písomne dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 43 ods. 2 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm.
a/ až f/ O.s.p.

Ak odporca - povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 1 O.s.p.).