Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2007

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/44/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107208940
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2007:4107208940.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Adrianou Halajovou , v právnej veci navrhovateľky: D.

V., nar. XX.XX.XXXX,. bytom N., M. XX,. t.č. S. X,. D., proti odporcovi: Š. V., nar. XX.XX.XXXX,. bytom
N., M. XX,. o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e účastníkom konania právo spoločného nájmu k bytu č. XX,. nachádzajúcom sa na 7
poschodí, na ulici M. č. XX. v N. - D., v bloku č. B XXX, ktorý pozostáva z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva.

Za ďalšieho nájomcu bytu a člena družstva súd u r č u j e navrhovateľku.

Odporca je p o v i n n ý sa z predmetného bytu vysťahovať a tento vypratať do 15 dní od zabezpečenia
náhradného bytu.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.05.2007 domáhala, aby súd
zrušil účastníkom právo spoločného nájmu k bytu nachádzajúcemu sa v N. na M. č.XX. a rozhodol, že byt
bude naďalej užívať navrhovateľka, ktorá sa stane výlučnou nájomníčkou predmetného bytu. Svoj návrh
navrhovateľka odôvodnila tým, že s odporcom sú právoplatne rozvedení rozsudkom Okresného súdu

Nitra zo dňa 20.06.2006 (sp.zn. 7C /68/2006), ktorým bola maloletá dcéra pochádzajúca z
ich manželstva zverená do výchovy navrhovateľky. O. S. B. D. N. navrhovateľke a odporcovi prenechalo
predmetný byt na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu do spoločného užívania.
Vznikol im tak spoločný nájom tohto bytu ako manželom. O jeho užívaní sa po rozvode nevedeli
dohodnúť. Navrhovateľka ďalej v návrhu uviedla, že je v záujme ich maloletej dcéry, aby byt naďalej
užívala ona, a to z nasledovných dôvodov: maloletá T. bola rozhodnutím súdu zverená do výchovy
navrhovateľke, dôvodom rozvodu bolo nadmerné požívanie alkoholických nápojov zo strany odporcu,

ako aj napádanie navrhovateľky zo strany odporcu. Preto bola nútená opustiť spoločnú domácnosť spolu
s dcérou, v súčasnosti žijú v nevyhovujúcich podmienkach u svojej matky v dome, ktorý je starý, steny
sú vlhké, bez sociálneho zariadenia, kúpelne a teplej vody. Nemôže sa vrátiť do bytu nakoľko sa obáva
reakcie odporcu a ďalšieho násilia. Z bytu si zobrala len základné veci.

Navrhovateľka na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorili dňa
13.11.1982,vsúčasnostisúužrozvedení.Eštepočasmanželstvaopustilaspoločnúdomácnosť,pretože

s odporcom nedokázala bývať, požíval alkoholické nápoje, keď si vypil bol agresívny, neverí, že prestal
piť, psychicky by už nezvládla prežívať také stresy, ako prežívala. M. býva aj s 8 - ročnou dcérou v
starom rodinnom dome so svojou matkou a starou mamou, pričom matka má 70 rokov a stará mama
90 rokov. V tomto dome sú len 3 izby, nie je tam ani kúpeľňa ani sociálne zariadenie. Plynové kúrenietam je vo forme gamatiek, nemajú s dcérou ani samostatnú izbu, spávajú v izbe spolu s jej mamou,
druhú izbu obýva 90 ročná stará mama. Bývajú tam od februára minulého roka. Sú to nevyhovujúce
podmienky. Nevedela sa dohodnúť na užívaní 3 - izbového bytu s odporcom. Chcela by však tento byt

predať a zabezpečiť bývanie ako sebe a dcére, tak aj odporcovi. Nemá finančné prostriedky, aby mu
kúpila jednoizbový byt, nemá ani finančné prostriedky na zakúpenie garsónky, vedela by to zrealizovať
len po predaji uvedeného bytu. V byte bývajú okrem odporcu aj ich dvaja dospelí synovia, ktorí sa s ním
podieľajú na platení nájomného a inkasa. Trvá na podanom návrhu.

Odporca na pojednávaní uviedol, že nie je pravdou, že by požíval alkoholické nápoje tak, ako to uvádza
navrhovateľka. Navrhovateľka býva v rodinnom dome svojej matky v D., pričom jej stará matka tam býva
len asi posledné 3 týždne. On má tak isto v D. rodinný dom, je to však 150 ročná stavba, ktorú musí
podopierať, aby sa nezrútila. Nie je tam kúrenie, voda ani elektrina ani sociálne zariadenie, nie je jej
jediným vlastníkom. Vlastníctvo tohto domu je predmetom súdneho konania. Družstevný byt nemajú
odkúpený v osobnom vlastníctve, pretože nerátali s tým, že sa rozvedú, chceli ísť bývať na dedinu.

Obýva tento byt so synmi, obaja sú plnoletí, pracujú, prispievajú mu na nájomné a inkaso. Synovia
bývajú v jednej izbe, on býva v obývačka a spálňa je stále prázdna. Chcel by, aby sa navrhovateľka
do tohto bytu vrátila.. Tento byt je malý 3 - izbový byt o výmere 61 m2 Myslí si, že keby ho predali,
nepodarilo by sa im kúpiť dve garsónky, alebo jednu garsónku a jeden jednoizbový byt za peniaze, ktoré
by získali predajom.

Svedok R. V., syn účastníkov konania na pojednávaní uviedol, že spolužitie jeho rodičov pre rozvodom
ich manželstva bolo všelijaké, nebolo dobré, často sa hádali. Otec chodil 2 - 3 krát do týždňa pod
vplyvom alkoholu. Pod vplyvom alkoholu bol agresívny. Pol roka pred rozvodom manželstva sa mama
odsťahovala zo spoločnej domácnosti. On s bratom zostali bývať s otcom, bývajú s bratom v jednej

izbe, otec býva v obývačke a jedna izba, kde bývala mama so sestrou je voľná. Mama sa odsťahovala
z bytu lebo psychicky trpela otcovým správaním. Pracuje, chcel by sa osamostatniť, ale zatiaľ sa mu
nepodarilo vyriešiť otázku bývania.

Svedok M. V., syn účastníkov konania vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že manželstvo rodičov

nebolo harmonické. Dochádzalo medi nimi k hádkam z rôznych dôvodov niekedy aj pre maličkosti, ale
aj z dôvodu, že otec požíval alkoholické nápoje. Myslí si, že mama v takomto prostredí psychicky trpela
a po tom, čo ju otec fyzicky napadol sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Mama býva u babky
v schátranom dome, spolu so starou mamou a prastarou mamou. Tento dom má len 3 izby, je síce
obývania schopný, ale podľa jeho názoru nie je vhodný na bývanie pre jeho mamu a sestru. Nemajú tam

sprchu, teplú vodu, sestra nemá miesto na svoje veci, na učenie a podobne. Pracuje, je zárobkovo činný,
v predmetnom byte sa skladajú na nájomné spolu s otcom a bratom. Otec má nehnuteľnosť, pozemky a
starý rodinný dom v D.. Keď ho porovná s tým domom, v ktorom býva mama, dom v D. je v horšom stave.

Svedkyňa, A. F., matka navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že obýva rodinný dom, ktorý pozostáva

z 2 izieb a z kuchyne. V kuchyni varia a majú tam privedenú len studenú vodu. V obývačke na
rozťahovacom gauči spí navrhovateľka so svojou dcérou a ona spí na druhom gauči a v druhej izbe,
ktorá je podpivničená a studená, teraz býva moja 91 ročná mama. WC v dome nemá, má len vonkajšiu
latrínu, tak isto nemá kúpeľňu ani sprchovací kút, umývať sa musia vo vaničke, do ktorej si nahrejú
vodu. Dcéra s vnučkou sa nasťahovala asi pred rokom. Dom, ktorý obývajú má spoločný dvor so štyrmi

rodinami, vzhľadom k vybaveniu tohto domu si myslí, že pre jej vnučku to nie je veľmi dobré.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a oboznámení sa
s listinnými dôkazmi a to zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, rozsudkom č.k.
7C/68/2006-31 zo dňa 20.6.2006, vyjadrením odporcu, vyjadrením prenajímateľa OSBD, správou zo

Správy K. N., listom vlastníctva, dokladom o zmene názvu ulice a vykonaným dokazovaním
zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Navrhovateľke a odporcovi vzniklo k pridelenému bytu právo spoločného nájmu a spoločné členstvo v
družstve,tentozískalizatrvaniamanželstvaprispoločnomčlenstvemanželov,čopotvrdzujeajzápisnica

o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 25.11.1991 pod č. 2764.

Rozsudkom tunajšieho súdu 7C/68/2006-31 zo dňa 20.06.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
18.07.2006 bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania. Súd schválil dohodu účastníkov konania,na základe ktorej maloletá dcéra T., nar. XX.XX.XXXX. bola na čas po rozvode zverená do výchovy
navrhovateľke a odporca sa zaviazal platiť pre maloletú výživné v sume 700,-Sk mesačne od
právoplatnosti rozsudku. V čase podania návrhu na rozvod manželstva 04.04.2006 už účastníci spolu

nežili. Z pripojeného rozvodového spisu vyplýva, že od februára 2006 nežili v spoločnej domácnosti,
keďže navrhovateľka spolu so svojou dcérou v tom čase opustila spoločnú domácnosť, nakoľko odporca
v čase ich spolužitia v nadmernej miere požíval alkoholické nápoje. Odišli bývať k jej matke. Odporca
spolu s dospelými synmi obýva uvedený byt.

O. S. B. D. N. sa k veci na základe výzvy súdu vyjadrilo tak, že rozhodnutie prenecháva na uvážení súdu.

Pri takto zistenom skutkovom stave veci súd pri rozhodovaní o tom, kto zo spoločných nájomcov
bude určený ďalej za nájomcu po zrušení práva spoločného nájmu, vzal do úvahy, že navrhovateľka
bola nútená v dôsledku správania sa odporcu opustiť spoločnú domácnosť, čo bolo preukázané aj
výpoveďami svedkov. Jej bola do výchovy po rozvode manželstva zverená aj maloletá dcéra o ktorú sa

riadne stará. Žijú však v nevyhovujúcich podmienkach, čo je v rozpore so záujmami maloletej.

Podľa § 703 ods.1 Obč. zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú
nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa ods.2 uvedeného zákonného ustanovenia, ak vznikne len jednému z manželov za trvania
manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu
manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a
povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa § 705 ods.1 Obč. zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh
jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov
bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Podľa § 705 ods.2 Obč. zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného

bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu
rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred
uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak
sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto
z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených

manželov v družstve.

Podľa ods.3 uvedeného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ
najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712 ods.1 Obč. zákonníka bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a
prístrešie.

Podľa ods.2 uvedeného zákonného ustanovenia náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a
vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

Podľa § 712c ods.1 Obč. zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný
vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.
Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

Podľa ods.3 uvedeného zákonného ustanovenia nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť
zmluvuobytovejnáhradedo30dníoddoručeniapísomnéhovyhláseniaozabezpečeníbytovejnáhrady;
ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

Nazáklade vykonanéhodokazovania súddospelkzáveru,žezrušilprávospoločnéhonájmuúčastníkov

a pri zohľadnení § 705 ods.3 Obč. zákonníka určil navrhovateľku za ďalšiu nájomníčku a členku O. S.
B. D. so sídlom na D. ulici č.X v N..
Pri rozhodovaní o priznaní druhu bytovej náhrady odporcovi súd vychádzal z návrhu navrhovateľky a
priznal odporcovi právo na náhradný byt, ktorý mu bude zabezpečovať navrhovateľka.Súd rozhodol, že odporca je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať do 15 dní od zabezpečenia
náhradného bytu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 Os.p. podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.