Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2008

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 9C/349/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5396899603
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2008:5396899603.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č a d c i , samosudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou vo veci navrhovateľky K. L., bytom

Č.-M. č. XXXX,. zast. advokátom JUDr. A. K. proti odporcom l) G. L., bytom S. XXX,. 2) T. S., bytom S.
č. XXX,. 3) M. S., bytom S. č. XXX,. všetci zast. JUDr. L. P., advokátom Advokátska kancelária, U.. N.
č. XX,. Ž. o určenie, že nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že navrhovateľka a odporca v l) rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. 99 kat. územie S. ako parcela KN 3863 - záhrada o výmere 1866 m2, každý v 1-ici.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Čadci napadnutým rozsudkom 9 C 349/96-162- zo dňa 8.4.2002 určil, že navrhovateľka

a odporca v l) rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanými na LV č. 99 kat. územie
S. ako parcela KN 3863 - záhrada o výmere 1866 m2 každý v 1-ici. Zároveň rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že na základe
vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľka a odporca v l) rade vlastnícke právo k
nehnuteľnosti a to záhrade v kat. území S. č.p. KN 3863 o výmere 1866 m2 nadobudli počas trvania
manželstva ako manželia. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudli ústnou kúpnou zmluvou od R. M. približne
v r. 1975. Túto nehnuteľnosť spoločne užívali ako manželia a o právo polovice tejto záhrady ako

bezpodielový spoluvlastník sa odporca domáhaj aj v konaní č. 6 C 817/87, keď na návrh odporcu
v l) rade súd rozsudkom upravil užívanie spornej záhrady. Keďže v dobe konania a o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vlastnícke vzťahy k spornej parcele neboli vyporiadané,
sporná parcela nebola pojatá do aktív BSM. V konaní 4 C 1207/83 nebola vyporiadaná a to z toho
dôvodu, že nedošlo k úradnému zápisu uvedenej nehnuteľnosti. Nakoľko však navrhovateľka a odporca
uvedenú nehnuteľnosť užívali minimálne od r. 1975 ako oprávnení držitelia súd mal za to, že uvedenú
nehnuteľnosť vydržali v zmysle ustanovení § 132a, § 135a Zák. č. 131/82 Zb., nakoľko s vecou nakladali

ako s vlastnou a jednalo sa o spôsobilý predmet vydržania. Keďže bolo jednoznačné, že zánikom
manželstva navrhovateľky a odporcu zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctva manželov, v zmysle
ust. § 149 ods. l), ods. 4) OZ platí, že nakoľko sa jednalo o nehnuteľnosť, táto sa stala podielovým
spoluvlastníctvom navrhovateľky a odporcu a vychádzajú zo zásady, že podiely oboch účastníkov sú
rovnaké. Napriek tomu, že aj z rozsudku OS v Čadci 8 C 532/93 vyplýva, že odporca nie je výlučným
vlastníkom spornej parcele, podal si návrh na vydanie osvedčenia u JUDr. A. K. po N 25/95, na základe
čoho bol založený na spornú nehnuteľnosť list vlastníctva č. 99. Odporcovia v 2) a 3) rade v dobrej

viere uvedenú nehnuteľnosť od odporcu v l) rade kúpili a v súčasnosti sú vedení na LV ako vlastníci.
Nakoľko navrhovateľke a odporcovi v l) rade osvedčilo podielové spoluvlastníctvo v 1-ici, súd mal tým
preukázaný naliehavý právny záujem podľa § 80 ods. l písm. c) Osp. O trovách konania súd rozhodol
v súlade s § 142 ods. 2) Osp.Proti uvedenému rozsudku podali odporcovia v l-3) rade odvolanie, v ktorom vytýkali prvostupňovému
súdu, že nevyzval navrhovateľku, aby presne vymedzila okruh účastníkov konania a svojim rozsudkom

postupoval v rozpore so závermi a skutkovými zisteniami. Tiež poukázal na rozsudok 4 C 1207/83
v spojení s rozsudkom KS v Banskej Bystrici 9 Co 213/89, ktorým bolo vyporiadané BSM manželov,
z ktorého podľa nich vyplýva, že nakoľko sporná parcela nespĺňala náležitosti prevodu po formálno-
právnej stránke nebola pojatá do okruhu veci, ktoré patria do BSM. Tiež nič na veci nemení, že
rozsudkom 8 C 532/93 bolo určené, že odporca v l) rade nie je výlučným vlastníkom spornej parcely,

nakoľko išlo o negatúrnu žalobu. Podľa názoru odvolateľov okresný súd nesprávne právne odôvodnil
nadobudnutie spornej parcely ustanovením Občianskeho zákonníka o vydržaní, nakoľko občiansky
zákonník z 1.4.1964 inštitút vydržania nepoznal. Navrhovateľka taktiež nepreukázala podmienky, že
splnila podmienky na vydržanie. Odporca v l) rade uviedol, že uvedený pozemok kúpil za vlastné
peniaze, ktoré mu daroval otec v čase, keď boli už s navrhovateľkou v rozvodovom konaní. Z napadnuté
rozsudku nemožno ani zistiť, ktorým okamihom malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti, teda kedy bol založený právny vzťah. Ak by to bolo v r. 1975, uvedený pozemok by bol
pojatý do masy vyporiadania BSM. Na základe toho navrhujú, aby odvolací súd rozsudok okresného
zmenil a návrh zamietol, resp. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Účastníci zhodne v konaní tvrdili,
že uvedenú záhradu nadobudli spoločne na základe ústnej kúpnej zmluvy od R. M. a odporca až v
odvolacom konaní začal tvrdiť, že záhradu nadobudol za peniaze, ktoré mu dal jeho otec. Svedok R.

M., ktorý bol vypočutý v tomto konaní uviedol, že časť záhrady odporcovi v l) rade predal, ale nevedel
uviesť koľko m2, ani za akú kúpnu cenu.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 212 ods. l) Osp., 221 ods.
l písm. a,c) Osp. a rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom okresnému

súdu vytkol, že aj keď mal snahu postupovať v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
a vyriešiť otázku na základe akého právneho titulu navrhovateľka s odporcom sa stali spoluvlastníkmi
spornej nehnuteľnosti, nevysporiadal sa s tvrdením odporcu, že tento pozemok kúpil za vlastné peniaze,
ktoré mu daroval otec v čase, keď boli v rozvodovom konaní. Je preto povinnosťou odporcov navrhovať
dôkazy na toto svoje tvrdenie. Odvolací súd taktiež uviedol, že nemohol prisvedčiť odvolateľom, pokiaľ

vytýkali prvostupňovému súdu, že nevyzval navrhovateľku, aby presne vymedzila okruh účastníkov
konania, ktorí sú zapísaní v pozemnoknižnej vložke č. 107, ako časť parcely 1247, ktorá je totožná s
KN parcelou č. 3863. nakoľko by to nepochybne presahovalo poučovaciu povinnosť súdu a bolo by to
v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Taktiež krajský súd poukázal na to, že pokiaľ bolo
rozsudkom 8 C 532/1993 rozhodnuté, že odporca nie je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti,

uvedený rozsudok nič nevyriešil, lebo išlo o negatúrnu žalobu. Z rozsudku OS v Čadci č.k. 6 C 817/87
jednoznačne nevyplýva, že išlo o úpravu užívania parcely č. KN 3863 - záhrady o výmere 1866 m2. V
prípade,akbyišloototožnúparcelujepotrebné,abyodporcavysvetlilsúdu,zakéhodôvodupodalnávrh
na úpravu užívania časti parcely, prečo nežiadal užívanie celej parcely, ak sa cítil výlučným vlastníkom.
Na základe týchto skutočnosti krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na nové konanie.

Na pojednávaní odporca v l) rade uviedol, že pokiaľ aj dal návrh na úpravu užívania parcele, nejednalo
sa o totožnú parcelu s tou parcelou, ktorá je predmetom tohto sporu, pretože predmetom úpravy užívania
bola úplne iná parcela, ktorú vlastnil s navrhovateľkou spoločne a návrh podal z toho dôvodu, že na túto
parcelu nemohol vstúpil. Otec mu chcel dať ako veno kravu, ale nakoľko on býval na byte, preto povedal

otcovi, že chce peniaze. Otec potom túto kravu predal p. Č. a za uvedené peniaze kúpil pre neho spornú
parcelu. Keď kupoval uvedenú záhradu, prítomný pri tejto kúpe bol jeho otec M. L., ktorý je už nebohý,
P. M., Ž. J., ďalší P. M. a predávajúci t.č. už nebohý R. M. a jeho manželka. Nežiadal opätovne vypočuť
svedkov, nakoľko k týmto skutočnostiam už boli vypočutí v predchádzajúcich konaniach.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že odporca v l) rade nehovorí pravdu, nakoľko vo všetkých
sporoch, ktoré sa viedli ohľadne vlastníctva predmetom konaní vždy bola táto sporná parcela, taktiež
predmetom konania o úpravu užívania. Odporca ju nepovažoval za rovnocenného partnera a vždy
všetky pozemky kupoval sám, či už pod chalupu alebo pod chatu, taktiež záhradu, pretože sa vyjadroval,
žejejpatríibavarechaaniekupovaťpozemky.Onasipresnenepamätá,vktoromrokukupovalizáhradu,

mohlo to byť v čase, keď deti mali 6,7,8-rokov. Pozemok kupoval odporca, on aj spisoval zmluvu, ona
pri tom prítomná nebola. Len z počutia vie, že pri tom bol prítomný P. M.. Keďže človek, od ktorého
pozemok kupoval, ako aj jeho dcéra, už nežijú. Ona samotná zmluvu s nikým neuzatvárala. Zistila, že
odporca v l) rade kúpil túto záhradu tak, že jej zobral peniaze a keď išla na nákup zistila, že peniazejej chýbajú. Potom sa priznal, že záhradu kúpil a už aj cenu zaplatil. Uvedená záhrada bola kupovaná
za trvania manželstva.

Odporca v 2) rade na pojednávaní uviedol, že kúpil dom aj s priľahlou záhradou od odporcu v 2) rade.
Potom ešte prikupoval 300 m od p. M., ktorý mu povedal, že sporná záhrada odporcu v l) rade, že túto
mu kúpil jeho otec M. L.. Na základe právoplatného listu vlastníctva túto záhradu kúpil.

Právny zástupca navrhovateľky žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko v konaní bolo

preukázané, že uvedená sporná parcela bola zakúpená zo spoločných peňazí navrhovateľky a odporcu
v l) rade.

Právny zástupca odporcov žiadal žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť, nakoľko sa nepreukázali tvrdenia
navrhovateľky, nepredložila žiaden dôkaz. Sama navrhovateľka na pojednávaní dňa 29.1.2004 uviedla,
že nebola prítomná pri žiadnej kúpe, ona sama zmluvu s nikým neuzatvárala, že uvedený pozemok

zakúpil odporca, ktorý sám aj spisoval zmluvu.

Súd okrem výsluchu účastníkov vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým spisovým materiálom,
ohliadkou na mieste samom a znaleckým dokazovaním.

Zo spisu OS v Čadci 4 C 95/70 súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené. Rozsudkom
Okresného súdu v Čadci 4 C 1207/83 zo dňa 4.4.1989 v spojení s rozsudkom KS v Banskej Bystrici
9 Co 213/89 bolo vyporiadané BSM. Nakoľko sporná parcela KN 3863 nebola vlastnícky vyporiadaná,
nebola pojatá do aktív BSM v tomto konaní vyporiadaná.

Zo spisu OS v Čadci 6 C 817/87 súd zistil, že rozsudkom 6 kC 817/87-33- zo dňa 29.10.1987 bolo
upravené užívanie priľahlej záhrady pri dome č. XXX. kat. územie S. medzi navrhovateľkou a odporcom
v l) rade tým spôsobom, že časť záhrady v bodoch A,B,C,D podľa súdneho nákresu na čl.l. 28) bola
prikázaná do užívania odporcovi v l) rade a časť záhrady v bodoch C,B,E,F prikázaná do užívania
navrhovateľke. Vo zvyšnej časti bol návrh so žiadosťou, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu

v Čadci 4 C 548/84-11- zo dňa 8.8.1984 a nanovo upravil užívanie rodinného domu č. XXX. v S.
zamietnutý.Súdvykonalohliadkunamiestesamom,pričomčasťzáhrady,ktorábolavyznačenápevnými
bodminasúdnomnákresečl.l.28)prikázaldoužívaniaodporcovivl)radeazvyšnúčasťzáhradyprikázal
do užívania navrhovateľke. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom 9 Co 4/88 zo dňa 18.1.1988
potvrdil, rozsudok OS v Čadci po tom, čo po preskúmaní veci zistil, že okresný súd vykonal potrebné

dokazovanie a vo veci správne rozhodol. Poukázal na to, že správne by pred rozhodnutím o zlepšení
spoločného užívania priľahlej záhrady mal mať súd jednoznačne listinnými dôkazmi preukázané, že
ide o spoločné práva bývalých manželov k tejto nehnuteľnosti. Nezávisle na tejto okolnosti podľa
súhlasného tvrdenia oboch účastníkov, že ide o záhradu patriacu do BSM, či do spoločného osobného
užívania, súd upravil sporný výkon práv tak, aby spoločná vec bola čo najúčelnejšie využívania oboma

spoluvlastníkmi s tým, že pozemok naďalej zostáva v spoluvlastníctve oboch účastníkov. Z uvedeného
konania vyplývalo, že odporca v l) rade súhlasil v zásade so spôsobom rozdelenia spoločnej záhrady.
Žiadal upresniť rozdelenie tak, aby preňho bola vytvorená aj prístupová cesta k jeho časti a namietal len
rozhodnutie o spôsobe užívania rodinného domu.

Zo spisu OS v Čadci 8 C 532/93 súd zistil, že rozsudkom 8 C 532/93-35 zo dňa 9.5.1994 súd určil, že
odporca v l) rade nie je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe kat. územia
S. vo vl. Č. 107 ako časť parcele 1247, ktorá je totožná s KN 3863 - záhrada o výmere 1866 m2.
Zároveň súd návrh v časti o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva odporcu
v l) rade a navrhovateľky zamietol. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že vykonaným dokazovaním

nebolo jednoznačne preukázané, že by počas trvania manželstva účastníkov bol odporca nadobudol
sporný pozemok výlučne sám za trvania manželstva len z oddelených finančných prostriedkov. Súd
výpovede svedkov a to matky a brata odporcu v l) rade nepovažoval za vieryhodné, nakoľko medzi
nimi a navrhovateľkou bol dlhoročný spor, navrhovateľka sa s matkou odporcu v l) rade nikdy nebavila.
Dcéra účastníkov v konaní tvrdila, že o záhrade sa vždy hovorilo ako o spoločnej a nepamätala si, že

by jeden alebo druhý z rodičov dostali peniaze na kúpu tejto záhrady od svojich príbuzných. Pamätala
si na hádku, ktorá mala nastať potom, ako odporca zobral z domu peniaze a kúpil za ne záhradu.
Uvedenú hádku potvrdila aj svedkyňa A. P.. Svedok P. M., ktorý účastníkom predal pozemok pod stavbu
domu, nevedel za aké peniaze odporca peniaze kupoval. Tento svedok spisoval aj zápisnicu ohľadnekúpy pozemku. Nevedel, či znela len na odporcu. V rámci konania bolo poukázané aj na odôvodnenie
rozsudkom OS v Čadci 6 C 817/87 a 4 C 1207/83. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici 10 Co 2908/94 zo dňa 28.9.1994, z ktorého odôvodnenia vyplýva,

že sporná parcela bola zakúpená počas trvania manželstva účastníkov a okresný súd zaujal správny
záver, že odporca nenadobudol výlučné vlastníctvo spornej nehnuteľnosti a taktiež toto vlastníctvo
nenadobudol ani na základe vydržania podľa § 134 ods. l) OZ, pretože sám uviedol aj pred odvolacím
súdom, že nehnuteľnosť užíval až do minulého roku spoločne s navrhovateľkou.

Z výpisu z LV č. 99 zo dňa 26.2.1997 súd zistil, že odporca bol vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti
v kat. území S. a to parcely KN 3860 o výmere 94 m2, KN 3863 o výmere 1866 m2, parcele KN 3861/1 a
KN 3861/2, taktiež domu s popisným číslom XXX,. pričom ako tituly nadobudnutia sú uvedené rozsudok
OS 4 C 1207/83 a osvedčenie Nz 149/95, držba od 21.4.1995.

Zo spisu Okresného úrad - odboru katastrálneho v Čadci V 311/97 súd zistil, že odporca v l) rade kúpnou

zmluvou zo dňa 6.3.1997 odpredal odporcovi v 2) rade T. S. za súhlasu manželky odporkyne v 3) rade
M. S. nehnuteľnosti v kat. území S. vedené na LV č. 97 medzi nimi aj parcelu KN 3863 vedenú ako
záhradu o výmere 1866 m2. Vklad do katastra bol povolený rozhodnutím zo dňa 11.3.1997. Na základe
tejto kúpnej zmluvy je odporca v 2) rade vedený ako vlastník uvedených nehnuteľnosti na LV č. 2121
kat. územie S..

Zo znaleckého posudku č. 30/05 znalca Ing. M. K. z odboru geodézie a kartografie dňa 4.11.2005 súd
zistil, že KN parcely č. 3860 , 3861/1, 3861/2, 3862, 3863 (EN 14621/1, 14621/2,14622) zodpovedajú
ploche na súdnom nákrese čl.l. 197 označenej bodmi B,C, D2, A2, B o celkovej výmere 3011 m2.
Uvedená celá plocha, teda aj KN a EN parcely sú vytvorené z časti pkn. Parcely č. 1247. V rámci

uvedeného znaleckého posudku bolo úlohou znalca aj určiť, či sa jedná o totožnú parcelu, ku ktorej
bolo upravené užívacie právo v konaní 6 C 817/87. Znalec vyznačil v kópii katastrálnej mapy v zmysle
súdneho nákresu na čl.l. 28) spisu 6 C 817/87 úpravu užívania práva týmto rozsudkom, pričom zo
znaleckého posudku vyplýva, že v rámci tohto konania 6 C 817/87 bola do užívania odporcovi v l) rade
pridelená parcela KN 3860 o výmere 94 m2, KN 3862 o výmere 491 m2 a časť parcele KN 3863 o

výmere 639 m2 spolu 1224 m2. Navrhovateľke bola pridelená do užívania KN parcela č. 3863 o výmere
1227 m2.

Podľa § 134 ods. l) OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10-rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou veci získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy 0slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z

manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzatvorením manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1) OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 a 4) OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre

svoju potrebu, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké.

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že navrhovateľka a odporca v l) rade

nadobudli počas trvania manželstva ako manželia vlastnícke právo k nehnuteľnosti a to k záhrade
parcele KN 3863 o výmere 1866 m2 kat. územie S.. Odporca v konaní tvrdil, že je výlučným vlastníkom
spornej parcele, nakoľko túto parcelu získal za peniaze svojho otca, ktoré získal za odpredaj kravy a
tieto peniaze mali slúžiť ako veno. Odporca tvrdil, že navrhovateľka o uvedených peniazoch nevedela,nakoľko ich manželstvo bolo v hlbokom rozvrate a uvedenú zmluvu uzatváral výlučne sám s R. M..
Ako dôkazy na podporu svojich tvrdení poukázal na výpovede svedkov v predchádzajúcich konaniach
týkajúcich sa tejto spornej parcele.

Súd tieto jeho tvrdenia považuje za účelové, nakoľko z rozsudku 4 C 1207/83 zo dňa 4.4.1989
jednoznačne vyplýva, že obaja účastníci zhodne žiadali, aby súd vyporiadal záhradu, ktorú spoločne
získali na základe ústnej kúpnej zmluvy od R. M. pred 12-rokmi. Až v priebehu odvolacieho konania
začal odporca v l) rade tvrdiť, že záhradu zakúpil zo svojich prostriedkov, ktoré mu ako veno daroval

otec. V rámci tohto konania vypovedal otec odporcu v l) rade Michal L., podľa výpovede ktorého mal dať
odporcovi v l) rade 10.000,-Kčs na zakúpenie záhrady v dobe asi 3-4-roky potom, ako bol postavený
dom. Svedok R. L., brat odporcu v l) rade uviedol, že ich otec M. L. odporcovi peniaze požičiaval a išlo asi
o 35.000,-Kčs. Už samotné výpovede otca a brata odporcu sú rozporné v tom, či išlo o dar alebo pôžičku.
Svedok R. M., ktorý mal odporcovi sporný pozemok predať vypovedal, že časť záhrady odporcovi v l)
rade predal, ale nevedel uviesť koľko m2, ani za akú cenu.

Súd mal ďalej preukázané, že odporca v l) rade sa v konaní 6 C 817/87 ako bezpodielový spoluvlastník
domáhal užívania polovice západnej časti záhrady s tým, že navrhovateľka by mala užívať polovicu
východnej časti záhrady. Na otázku sudkyne prečo odporca v l) rade podal takýto návrh na úpravu
užívania odporca v l) rade uviedol, že tento návrh sa mal týkať nehnuteľnosti, ktorú nadobudli spoločne

s navrhovateľkou a netýkal sa spornej záhrady. Súd poukazuje na to, že v rámci konania 6 C 817/87
bola vykonaná ohliadka na mieste samom a na základe tejto ohliadky bol vyhotovený súdny nákres.
Rozhodnuté bolo, že časť záhrady v pevne vyznačených bodoch A,B,C,D bude užívať odporca v l) rade
a časť záhrady v pevne vyznačených bodoch C,B,E,F bude užívať navrhovateľka. Uvedenej ohliadky sa
odporca osobne zúčastnil. V znaleckom posudku č. 30/05 vyhotovenom v tomto konaní znalec uviedol,

že právo užívania bolo rozsudkom 6 C 817/87 upravené tak, že do užívania boli odporcovi v l) rade
pridelené parcely 3860, 3862 a časť 3863 o výmere 639 m2 a navrhovateľke v l) rade bola pridelená
do užívania výlučne parcela KN 3863 o výmere 1227 m2. Znaleckým posudkom mal súd jednoznačne
preukázané, že odporca zavádzal súd. Uvádzal, že v konaní 6 C 817/87 nebola predmetom úpravy
užívacieho práva aj sporná parcela KN 3863, pričom súd mal preukázané v tomto konaní, že sporná

parcela o výmere 1227 m2 bola pridelená do užívania navrhovateľky a o výmere 639 m2 do užívania
odporcu. Odporca si aj napriek tomu, že mal v rámci tohto konania pridelenú len 1/3-inu spornej parcely
do užívania o výmere 639 m2 a navrhovateľka 2/3-iny tejto parcele o výmere 1227 m2 podal u JUDr. A.
K. návrh na vydanie osvedčenia pod N 25/95, na základe čoho bol založený na predmetnú nehnuteľnosť
aj LV č. 99.

Súd taktiež poukazuje na rozsudok OS v Čadci 8 C 532/93 zo dňa 9.5.1994 v spojení s rozsudkom KS
v Banskej Bystrici 10 Co 2908/94 zo dňa 28.9.1994, ktorým bolo určené, že odporca nie je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe kat. územia S. vo vl.č. 107, ako časť parcele
č. 1247, ktorá je totožná s KN parcelou 3863 - záhrady o výmere 1866 m2, pretože odporca v konaní

nepreukázal, že by uvedenú nehnuteľnosť kúpil za finančné prostriedky, ktoré mal obdržať ako veno
od svojho otca, teda výlučne zo svojich prostriedkov. Taktiež nepreukázal, že by uvedenú nehnuteľnosť
získal na základe vydržania podľa § 134 ods. l), nakoľko v priebehu celého konania tvrdil, že uvedenú
spornú záhradu spoločne užívali s navrhovateľkou.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd má za to, že odporca výpoveďami svedkov v konaniach
4 C 1207/83 a 8 C 832/93 nepreukázal, že by uvedený sporný pozemok získal výlučne zo svojich
prostriedkov, ktorý záver konštatoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici v potvrdzujúcom rozsudku 10 Co
2908/94, z ktorého vyplýva, že odporca nepreukázal, že uvedenú nehnuteľnosť kúpil za vlastné finančné
prostriedky, ani že vlastníctvo nadobudol vydržaním. V konaní 6 C 817/87, ktoré bolo začaté na návrh

odporcu v l) rade, kde predmetom konania bola aj parcela KN 3863, súd mal preukázané, že tvrdenia
odporcu v l) rade sú účelové a zavádzajúce, nakoľko takýto návrh na úpravu užívania by nepodával,
ak by sa cítil výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Odporca síce tvrdil, že sporná parcela nebola
predmetom konania 6 C 817/87. Jednoznačne mal však súd ZP 30/05 preukázaný opak.

Ako už bolo konštatované, súd hodnotením vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané,
že navrhovateľka a odporca v l) rade získali vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti počas trvania
manželstva ako manželia. Ako už v konaniach uvádzali, spornú záhradu získali na základe ústnej
kúpnej zmluvy od R. M. a túto aj spoločne užívali od r. 1975. Nakoľko v dobe konania o vyporiadaniebezpodielového spoluvlastníctva manželov neboli vysporiadané vlastnícke vzťahy k tejto parcele, keďže
k platnosti zmluvy bola potrebná písomná forma a registrácia štátnym notárstvom, účastníci uvedenú
parcelu nezískali platne do spoluvlastníctva a súd ju nemohol vyporiadať. Uvedená parcela nebola

vyporiadaná ani počas manželstva navrhovateľky a odporcu v l) rade, ani po zániku v rámci vyporiadania
BSM, nakoľko nedošlo k úradnému zápisu uvedenej nehnuteľnosti, ale de facto navrhovateľka ako aj
odporca v l) rade uvedenú nehnuteľnosť užívali minimálne od r. 1975 ako oprávnení držitelia a túto
vydržali v zmysle ustanovení § 132a, § 135a Zák. č. 131/82 Zb., nakoľko s vecou nakladali ako so svojou
a išlo o spôsobilý predmet vydržania. Keďže zaniklo

manželstvo účastníkov rozvodom, v zmysle § 148 ods. l) zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Nakoľko v konaní o vyporiadanie BSM nebola sporná parcela vyporiadaná, v zmysle ust. §
149 ods. l, ods. 4) OZ platí, že keďže ide o nehnuteľnosť, táto sa stala podielovým spoluvlastníctvom
navrhovateľky a odporcu v l) rade, pričom podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Vzhľadom na
zistené skutočnosti súd má za to, že navrhovateľke a odporcovi v l) rade svedčí každému podielové
spoluvlastníctvo v 1-ici a preto zo strany navrhovateľky bol preukázaný naliehavý právny záujem na

určení, že je podielovou spoluvlastníčkou podľa § 80 písm. c) Osp.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2) Osp. Keďže odporcovia úspech v konaní
nemali, navrhovateľka mala len čiastočný, nakoľko v pôvodnom rozsudku OS v Čadci 9 C 349/96 zo
dňa 3.9.1998 bol jej návrh o určenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom v

l) rade a odporcom v 2) rade zamietnutý. Z tohto dôvodu súd rozhodol, že žiadnemu z účastníkov právo
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.