Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. júl 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/43/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107892528

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2007:3107892528.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne J. P., štátnej
občianky SR, bytom D. N. V., P. H. XXXX/XX,. zastúpenej JUDr. D. D., advokátom so sídlom v P. B., K.. N.
č. XXX. proti žalovaným 1/ O. D., štátnej občianke SR, bytom N., Š. XXX/XX,. 2/ I. H., štátnemu občanovi

SR, bytom B. č. XX. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti parc.č. 186 o výmere
3968 m2 zapísanej v LV č. 361 k.ú. B. s a z a m i e t a.

Žalovaným 1,2 sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 54/2006 zo dňa 14.12.2006 bol
zrušený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 13.10.2004 sp. zn. 4Co 24/04 a rozsudok Okresného
súdu Trenčín zo dňa 4.11.2003 sp.zn. 7C 747/97, ktorými bolo zrušené a vyporiadané podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti - ornej pôde zapísanej v LV č. 361 k.ú. B. ako parc.č. 186 o výmere
3968 m2. Predmetná vec bola vrátená na ďalšie konanie Okresnému súdu v Trenčíne. Najvyšší súd
vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že súdy neaplikovali zákon č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov, a to konkrétne ustanovenie § 23 ods. 1 vylučujúce reálne rozdelenie poľnohospodárskeho

pozemku, ktorý bol predmetom vyporiadania.

Žalobkyňa v konaní po zrušení veci uviedla, že na podanom návrhu zotrváva a žiada, aby súd zrušil

a vyporiadal spoluvlastníctvo, nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k dohode. Vzhľadom na stanovisko
najvyššieho súdu navrhla, aby nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu bola prikázaná za primeranú
náhradu do jej výlučného vlastníctva.

Žalovaná 1 v nijakom prípade nesúhlasila so spôsobom vyporiadania, ktorý žalobkyňa navrhovala.
Uviedla, že k spornému pozemku má vzťah, považuje ho za „dedovizeň“, ktorú chce nechať pre svoje
ďalšie pokolenia. Chodí si tam poplakať, pospomínať, utešiť sa. Tvrdila, že neexistuje žiadna cena, za
ktorú by ho predala, lebo pozemok pre ňu znamená všetko.Žalovaný 2 tiež nesúhlasil s navrhovaným spôsobom vyporiadania. Poukázal na to, že býva v
bezprostrednej blízkosti pozemku, ktorý je predmetom sporu. Pozemok užíval ešte za života svojej
matky. Po jej smrti ho obrába, stará sa oň. Užíva ho pre svoje potreby a potreby svojej

rodiny. Sadí tam zeleninu, zemiaky a obhospodaruje ho na rozdiel od žalobkyne. Keďže má k pozemku
citový vzťah, nechce sa ho v nijakom prípade vzdať.

Súd vykonal dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania, oboznámením Osvedčenia o
dedičstve sp.zn. D 205/93, dopytom na O. Ú. B. a zistil tento skutkový stav:

Z osvedčenia JUDr. Ž. P., súdnej komisárky sp. zn. D 205/93 (D not 289/95) vyplýva, že nehnuteľnosť -
orná pôda zapísaná v LV č. 361 k. ú B. ako parc.č. 186 o výmere 3968 m2 bola predmetom dedičstva po

J. H., ktorá bola matkou žalovaných 1,2 a starou matkou žalobkyne. Podľa tohto osvedčenia sa dedičmi
tejto nehnuteľnosti stali Ľ. B. (matka žalobkyne), žalovaní 1,2 a J. H..

Zvýsluchovúčastníkovnebolosporné,žeĽ.B.aJ.H.previedlisvojepodielyvuvedenejnehnuteľnostina
žalobkyňu, ktorá sa tak stala jej spoluvlastníčkou v podiele 8/15 - in. Žalovaní 1,2 majú v spoluvlastníctve
zvyšok.

Z výpovede žalobkyne súd zistil, že táto predmetnú nehnuteľnosť užíva príležitostne. Neobrába ju ako
úžitkovú pôdu, nesadí na nej plodiny, slúži jej iba ako zatrávnená plocha, ktorú chodí kosiť. Domovú
nehnuteľnosť, ktorá je v bezprostrednej blízkosti sporného pozemku plánuje rekonštruovať pre svojho
10 ročného syna. Toho času so svojim manželom stavia dom v D. N. V..

ZoznámeniaO.Ú.vB.zodňa24.5.2007vyplynulo,ženehnuteľnosťparc.č.186ležímedzizastavanými

domami, s výstavbou domov sa v tejto lokalite zatiaľ neuvažuje. Uvedený pozemok podľa obecného
úradu žalobkyňa vôbec neobrába na rozdiel od žalovaných 1,2, ktorí tak robia pravidelne.

Podľa § 142 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za
náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak sa spoluvlastníci nedohodnú na zrušení
a vyporiadaní svojho podielového spoluvlastníctva, rozhodne o tom súd, a to niektorým zo spôsobov
uvedených v poradí, ktoré vyplýva z dikcie prvého odseku § 142 Obč. zák. V konaní o zrušenie a
vyporiadanie spoluvlastníctva však súd nie je viazaný spôsobom vyporiadania a môže rozhodnúť, že
spoluvlastníctvo bude vyporiadané inak, ako navrhujú účastníci. Prvým a prednostným spôsobom je

rozdelenie vecí, ak je to možné. Výnimočne, ak reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov nie je
možné,Občianskyzákonníkumožňujesúduzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľatotospoluvlastníctvo
nezrušiť a nevyporiadať ho prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci. Tieto dôvody, podľa ktorýchtak súd môže urobiť (ods. 2 § 142 Obč. zák.) nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákonnom ustanovení
vymedzené. Z ustálenej súdnej praxe však vyplýva, že dôvody, pre ktoré súd nezruší spoluvlastníctvo
sú výnimočné, musia byť takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav

nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť spoluvlastníctvo ukazuje ako významnejší a
prednejší.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu bola v užívaní
právnych predchodcov účastníkov a stala sa predmetom dedičstva súrodencov po svojich rodičoch.
Dvaja z týchto súrodencov (matka žalobkyne a jeden z bratov) svoj podiel previedli na žalobkyňu. Tá
spornú nehnuteľnosť užíva iba príležitostne. Ostaní súrodenci (žalovaní 1,2) ostali pozemok užívať

pravidelne, majú k nemu vzťah a citovú väzbu. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu však nemožno
vzhľadom na stanovisko NS SR a zákon č. 180/1995 Z.z. rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych
podielov. Aj keď je vedená ako orná pôda, ktorá podlieha obmedzenému režimu drobenia, je užívaná ako
záhrada, nadväzuje na pozemky, ktoré sa nachádzajú pri domovej nehnuteľnosti. Žalovaní 1,2 sporný
pozemok využívajú pre dopestovanie úžitkových plodín slúžiacich svojej vlastnej a najbližšej rodiny.

Pozemok pre nich však nepredstavuje len dodatkový zdroj obživy, ale slúži im na oddych a duševnú
relaxáciu. Chcú ho zachovať ako dedičstvo pre ďalšie pokolenie. Naopak žalobkyňa, nemá k nemu taký
citový vzťah ako žalovaní 1,2. Neobrába ho, nepestuje na ňom úžitkové plodiny, zdržiava sa v domovej
nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza pri pozemku iba v minimálnom rozsahu. Nemá záujem ju užívať, ale
rekonštruovať pre svojho 10 ročného syna.

Z výsledkov dokazovania je zrejmé, že žalobkyni ide predovšetkým o vyriešenie sporných užívacích
vzťahov, ktoré sa narušili vtedy, keď do užívania pozemku vstúpila po svojej matke.

Všetky predtým uvedené okolnosti považoval súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré bol
toho názoru, že toho času nie je dôvod na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Pri hodnotení
intenzity záujmov žalobkyne a žalovaných 1,2 by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby bolo návrhu

na zrušenie spoluvlastníctva navrhovaným spôsobom vyhovené. Prikázaním celého veľkého pozemku
(o výmere približujúcej sa možnosti drobenia) iba jednému zo spoluvlastníkov len preto, že toho
času neexistuje zákonná možnosť jeho rozdelenia by bolo neprimeraným zásahom do vlastníctva
ostatných spoluvlastníkov. Nie je totiž vylúčené, že tieto pozemky vzhľadom k tomu, že sa nachádzajú
v bezprostrednej blízkosti domov (aj keď v extraviláne) môžu v krátkej budúcnosti zmeniť svoj charakter

a bude možné ich medzi spoluvlastníkov rozdeliť podľa výšky ich podielov.

Vzhľadom na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka, a preto žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať.

Aj keď boli žalovaní 1,2 v konaní plne úspešní, súd im náhradu trov konania nepriznal v zmysle §
150 O.s.p. za okolnosti hodné osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že pôvodný návrh žalobkyne
nesmeroval k vyporiadaniu prikázaním celej veci do jej výlučného vlastníctva. Tento spôsob vyplynul zo

skutočnosti,žepozemok,ktorýjepredmetomsporuniejedeliteľnýzozákonaabolopotrebnéprihliadnuť
na okolnosti hodné osobitného zreteľa.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).