Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2006

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/24/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5104892552
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2006:5104892552.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu:

M. C. "T.", s miestom podnikania: H. O. č. XXX, B. N. B., IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpeného:
JUDr. J. N., advokátom v N., M. R. Š. č. X,. proti žalovanému: R.. s.r.o., so sídlom K., D. K. č. XXX,. IČO:
XX. XXX. XXX,. o zaplatenie peňažnej pohľadávky 23.400,- Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 23.400,- Sk spolu s 10 % úrokom z omeškania
ročne zo základu 23.400,- Sk od 23.1.2004 až do zaplatenia a na trovách konania nahradiť žalobcovi
priamo na účet JUDr. J. N., advokáta v N. 5.612,- Sk, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

O náhrade trov konania Slovenskej republiky z titulu svedočného vyplateného svedkovi Ing. I. P. v
sume 592,- Sk z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Žilina, bude rozhodnuté v samostatnom

rozhodnutí.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 15.10.2003 bola Okresnému súdu Žilina doručená žaloba, ktorou žiadal žalobca priznať peňažnú
pohľadávku 23.400,- Sk spolu s príslušenstvom z titulu 10 % úroku z omeškania ročne zo žalovanej
istiny od 8.2.2003 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej
pohľadávky uviedol žalobca tvrdenie, podľa ktorého má právo na jej zaplatenie z dôvodu splnenia
zmluvnej povinnosti podľa ústne uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom
a žalovaným ako objednávateľom. Na základe objednávky žalovaného žalobca vyhotovil a dodal

žalovanému tovar - mikina flis v počte 50 kusov, cenu ktorého vyúčtoval faktúrou č. 2003016, ktorá je
súčasťou spisu na čl. 3 v sume 23.400,- Sk. Žalobca zároveň tvrdil, že existovala medzi ním a žalovaným
ústnadohoda,podľaktorejmalžalobcadodaťtovarvyhotovenýprežalovanéhopriamotretiemusubjektu
- P. s.r.o., B.. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca písomné vyhotovenie dodacieho listu
zo 7.2.2003, ktoré je súčasťou spisu na čl. 3 a zároveň navrhol vykonanie dôkazov výsluchom svedkov
Ing. I. P. a M. Š..

Zo strany Okresného súdu Žilina bolo pôvodne žalobe vyhovené v celom rozsahu vydaním platobného
rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci. Na

odôvodnenie odporu žalovaný vzniesol obranu, v obsahu ktorej namietal skutočnosť realizácie plnenia
žalobcuprežalovanéhovrozsahuuplatnenejžalovanejpohľadávky.Tvrdil,žeanikužalobeaanivrámci
predchádzajúcej korešpondencie mu žalobca nepredložil doklady svedčiace o realizovaní plnenia, cenu
ktorého voči nemu uplatňuje. Žalovaný namietal hodnovernosť obsahu svedeckých výpovedí svedkovIng. I. P. a M. Š. a zároveň uviedol, že faktúra, na ktorú sa žalobca v konaní odvoláva, mu bola doručená
až 28.8.2003 spolu s poznámkou uvedenou v jej obsahu, že má slúžiť ako dodací list. Pokiaľ mala
označená faktúra ako dodací list slúžiť, mala byť potvrdená podpisom preberajúceho. Túto náležitosť

však neobsahuje.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného, výsluchmi
svedkov Ing. I. P. a M. Š., oboznámením listinných dôkazov: faktúrou č. 2003016, dodacím listom zo
7.2.2003, Zmluvou o obchodnom zastúpení uzatvorenou medzi R.. s.r.o. a Ing. I. P. 1.10.2002 a celým
spisovým materiálom.

Podľa § 410 ods. 1, 2 Obch. z.: Zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa považuje za

kúpnu zmluvu, iba že strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú
časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru. Za kúpnu zmluvu sa nepovažuje zmluva, podľa ktorej
prevažná časť záväzku strany, ktorá má tovar dodať, spočíva vo vykonaní činnosti alebo záväzok tejto
strany zahŕňa montáž tovaru.

Podľa § 536 ods. 1 Obch. z.: Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ

sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 554 ods. 1, veta prvá Obch. z.: Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym
ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom.

Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval súd skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v rozsahu,

ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Právo na zaplatenie žalovanej istiny v sume 23.400,- Sk súd priznal
žalobcovi ako právo na zaplatenie ceny za dielo na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo medzi
žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. Takýto základ žalovanej pohľadávky
vyplynul v rámci vykonaného dokazovania z predloženého listinného dôkazu - z faxu vypracovaného
svedkom Ing. I. P. ako osobou konajúcou za žalovaného, ktorý je súčasťou spisu na čl. 41 a obsahuje

podrobnejšiu špecifikáciu druhu a množstva dojednaného plnenia, v spojení s obsahom svedeckej
výpovede svedka Ing. I. P. a v spojení s obsahom zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvorenej medzi
žalovaným ako zastúpeným a Ing. I. P. - S. ako obchodným zástupcom, 1.10.2002. Uvedené žalobcom
označené dôkazy vyhodnotil súd v ich vzájomnej súvislosti a skonštatoval, že preukazujú žalobcom
tvrdený základ žalovanej pohľadávky predstavovaný zmluvou o dielo v ústnej forme uzatvorenou medzi

žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. Na základe tejto zmluvy o dielo si žalobca
splnil svoju zmluvnú povinnosť vyhotoviť a dohodnutým spôsobom dodať žalovanému konkrétny počet
kusovoznačenéhotovaru.Nakoľkovkonanížalobcanetvrdilasúdaniinaknezistil,žemateriálnavýrobu
objednaného tovaru pre žalobcu zabezpečoval žalovaný, vyhodnotil súd s prihliadnutím na skutočnosť,
že prevažná časť záväzku žalobcu voči žalovanému spočívala vo vykonaní činností /§ 410 ods. 2 Obch.

z./, označený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu o dielo uzatvorenú podľa § 536
a následujúce Obch. z..

Z obsahu písomného vyhotovenia Zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným
- žalovaným a obchodným zástupcom - Ing. I. P. - S. vypočutým v konaní ako svedkom, zo dňa
1.10.2002 /čl. 50 až 52/, z článku IV jednoznačne vyplýva oprávnenie označeného svedka uzatvárať v

mene žalovaného a na jeho účet zmluvy - objednávky týkajúce sa reklamnej činnosti podľa platného
cenníka a zúčtovacích podmienok pre zákazníkov spoločnosti R. s.r.o., v súlade s označenou zmluvou
o obchodnom zastúpení a v súlade so všeobecnými právnymi predpismi. Na základe tejto zmluvy o
obchodnom zastúpení svedok Ing. Ivan P. dojednal ako obchodný zástupca žalovaného so žalobcom
zmluvu o dielo, nárok z ktorej žalobca v konaní uplatnil. Zároveň označený svedok dohodol so

žalobcom spôsob dodania zrealizovaného plnenia priamo tretiemu subjektu - subjektu P. s.r.o., B..
Takéto dojednanie k momentu splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu vykonať dielo bolo umožnené
dispozitívnym charakterom právnej úpravy vykonania diela podľa § 554 a následujúce v spojení s
§ 263 Obch. z.. Na základe takéhoto dojednania si potom žalobca splnil svoju zmluvnú povinnosťvykonať dielo jeho odovzdaním priamo tretiemu subjektu P. s.r.o., B., ktorému cenu za zrealizované
plnenie žalovaný vyúčtoval faktúrou uvedenou v prehľade odberateľských faktúr za rok 2002, ktorý bol
predložený svedkom v rámci jeho svedeckej výpovede a jeho fotokópia je súčasťou spisu na čl. 53 /

faktúra č. 2220577495/N znejúca na sumu 27.675,- Sk/. Obsah svedeckej výpovede svedka Ing. I. P.,
ktorý dojednával za žalovaného so žalobcom zmluvu o dielo, a ktorý potvrdil realizáciu plnenia podľa
tejto zmluvy o dielo, považuje súd za podstatný dôkaz tvrdenia žalobcu o existencii základu a výšky
žalovanejpohľadávky.Vystavenélistinnédôkazy,atofaxzčl.41obsahujúcipodrobnúšpecifikáciudruhu
a množstva plnenia, ale najmä písomné vyhotovenie Zmluvy o obchodnom zastúpení z 1.10.2002 /čl. 50

až 52 spisu/, potvrdzujú skutočnosti uvádzané svedkom v obsahu jeho svedeckej výpovede a vyvracajú
žalovaným vznesenú námietku zaujatosti svedka Ing. I. P.. Súd obsah svedeckej výpovede svedka Ing.
I. P. hodnotí ako hodnoverný. Pokiaľ ide o obsah svedeckej výpovede svedka M. Š., túto súd zobral do
úvahy v časti, pokiaľ ide o popísanie praxe žalovaného a jeho obchodných zástupcov, nakoľko označený
svedok nebol prítomný pri dojednávaní výroby a dodávky tovaru, cenu ktorého plnenia žalobca uplatnil v
tomto konaní. Nakoľko svedok M. Š. popísal prax žalovaného a jeho obchodných zástupcov s obsahom

korešpondujúcim vyjadreniu svedka Ing. I. P. a listinnému dôkazu - Zmluve o obchodnom zastúpení
z 1.10.2002 z čl. 50 až 52, hodnotí súd i výpoveď svedka M. Š. v označenej časti ako hodnovernú.
V ostatnej časti nebolo vyjadrenie svedka M. Š. súdom pri rozhodnutí brané do úvahy vzhľadom na
prebiehajúce súdne konanie medzi svedkom a žalovaným označené samotným svedkom v obsahu jeho
svedeckej výpovede.

Vychádzajúc z vyššie uvedených výsledkov vykonaného dokazovania a z vyhodnotenia dôkazov v
rámci dokazovania vykonaných podľa § 132 OSP, teda z vyhodnotenia dôkazov podľa úvahy súdu, a
to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti so súčasným prihliadnutím
na všetko, čo vyšlo za konania najavo a čo uviedli účastníci, súd skonštatoval, že žalobca preukázal
splnenie zmluvnej povinnosti vyhotoviť a dodať žalovanému tovar špecifikovaný čo do množstva a druhu

vo faktúre č. 2003016 /čl. 3/. Žalovaný si oproti tomu nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť cenu za
zrealizované plnenie, a preto ho súd na zaplatenie istiny 23.400,- Sk zaviazal tak, ako vyplýva z výroku
tohto rozsudku.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. z. /znenie tohto zákonného ustanovenia platné a účinné v čase vzniku
omeškania sa žalovaného/: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a

nie je dohodnutá sadzba úroku z omeškania, je povinný platiť úrok z omeškania určený v zmluve, inak
o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502 Obch. z..

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o dielo bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
v ústnej forme bez osobitnej dohody o spôsobe platenia ceny za zrealizované plnenie, o jej splatnosti
a o výške úroku z omeškania pre prípad, že sa žalovaný dostane do omeškania so splnením záväzku

zaplatiť cenu za dielo. Žalobca tvrdil, že cenu za dielo vyúčtoval faktúrou, ktorá je súčasťou spisu na
čl. 3 a túto doručil žalovanému. Žalobca toto svoje tvrdenie však v konaní spoľahlivo nepreukázal, a
preto súd vychádzal zo záveru, podľa ktorého žalobca prvýkrát účinne žalovaného vyzval na zaplatenie
žalovanej pohľadávky až v súvislosti so súdnym konaním. V nadväznosti na to súd ustálil moment
vzniku omeškania sa žalovaného dňom následujúcim po dni, kedy bol žalovanému doručený návrh a

platobný rozkaz vo veci /návrh a platobný rozkaz vo veci bol žalovanému doručený 22.1.2004/. Pokiaľ
teda žalobca uplatnil úrok z omeškania 10 % ročne zo žalovanej istiny od 8.2.2003 do 22.1.2004,
rozhodol súd o zamietnutí žaloby v tejto časti z dôvodu skonštatovania nepreukázania omeškania sa
žalovaného so zaplatením peňažného záväzku - ceny za dielo 23.400,- Sk. Pokiaľ ide o uplatnenú výšku
úroku z omeškania 10 % ročne, túto súd vyhodnotil ako primeranú bežnému úroku z omeškania ku dňu

vzniku omeškania sa žalovaného, o výške ktorého bežného úroku z omeškania má súd vedomosť z inej
sporovej agendy /§ 121 OSP/.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia:
Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého

posudku alebo od úvahy súdu. Žalobca bol v konaní úspešný vo väčšom rozsahu, pričom časť, v ktorej
rozhodol súd o zamietnutí žaloby, je hodnotená súdom ako časť celkom nepatrná, a preto súd priznalžalobcovi plnú náhradu trov konania v uplatnenom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1,
veta prvá OSP, podľa ktorého: O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie na súde končí. V podaní z 19.7.2004 /čl. 31/ uplatnil žalobca právo

na náhradu trov z titulu súdneho poplatku za žalobu v sume 1.170,- Sk a potom dôvodne uplatnil trovy
právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci: 1./ prevzatie - príprava obhajoby z 8.10.2003, 2./
písomné podanie žaloby z 13.10.2003, 3./ písomné podanie z 19.7.2004 pri výške odmeny za označené
tri úkony právnej pomoci 3 x 1.350,- Sk + 2-krát 128,- Sk ako režijný paušál za prvé dva úkony právnej
pomoci + 1-krát 136,- Sk ako režijný paušál za 3./ úkon právnej pomoci, všetko podľa § 13 ods. 1, § 16

ods. 1 písm. a/, c/, § 19 ods. 3 Vyhlášky č. 591/2002 Z.z., pokiaľ ide o úkony právnej pomoci č. 1, 2 a
podľa § 13 ods. 1, § 16 ods. 1 písm. d/, § 19 ods. 3 Vyhlášky č. 163/2002 Z.z., pokiaľ ide o úkon právnej
pomoci č. 3. Trovy konania na strane žalobcu dôvodne uplatnené celkom predstavujú sumu 5.612,- Sk,
ktorá bola žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu pri aplikácii § 149 ods. 1 OSP priznaná tak, ako
vyplýva z výroku tohto rozsudku. Na tomto mieste odôvodnenia považuje súd za významné uviesť, že zo
strany právneho zástupcu žalobcu nebol v rámci procesných návrhov v tejto veci, okrem návrhu podľa

podania z 19.7.2004, učinený žiaden iný návrh na náhradu trov konania, a preto súd pri rozhodnutí o
náhrade trov konania žalobcu mohol s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1, veta prvá OSP vychádzať
len z návrhu na náhradu trov konania podľa podania žalobcu z 19.7.2004 /čl. 31/.

Rozhodnutie o náhrade trov Slovenskej republiky vyplatených v sume 592,- Sk z rozpočtových
prostriedkov Okresného súdu Žilina svedkovi Ing. I. P., si súd s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1,

veta prvá OSP separoval a rozhodne o ňom v samostatnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 30 dní od jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 42 ods. 3 OSP a § 205 ods. 1 OSP, musí byť z odvolania

zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie je treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis,

ak je to potrebné. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný

súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený

sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak

senát rozhodoval namiesto samosudcu,b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že

na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za

bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok

dôvodov /§ 205 ods. 2 OSP/.

Podľa § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené

pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu

vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:

a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu

/prísediaceho/ alebo obsadenia súdu,

b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak si ten, komu vykonateľné rozhodnutie ukladá povinnosť, túto

povinnosť dobrovoľne nesplní, môže ten v prospech koho je táto

povinnosť uložená podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 OSP).