Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2011

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/203/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207212706
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1207212706.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľky: K.. T.
L. , bytom D., C. č. XX, zastúpená JUDr. Rastislavom Bajánkom, advokátom v Bratislave, Vajnorská
č. 1, proti odporcovi: Základná škola s materskou školou v Čataji, Hlavná č. 112, Čataj, zastúpený
JUDr. Jánom Skalským, advokátom v Bratislave, Trnavská č. 32, o náhradu mzdy, s príslušenstvom,

na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 25. novembra 2009, č.k. 5C
203/2008-71, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 25.11.2009, č.k. XC XXX/XXXX-XX, uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru v sume
10.369,60 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak po tom, ako mal z vykonaného

dokazovania preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 18.12.2003, č. 360/2003,
dané navrhovateľke odporcom podľa § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka práce, bolo neplatné, ktorá
neplatnosť bola vyslovená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 16.2.2007, č.k. XXC XX/
XXXX-XXX., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2007. Navrhovateľka listom zo dňa 20.12.2003
odporcovi oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Pracovný pomer medzi navrhovateľkou a
odporcom bol ukončený ku dňu 31.3.2008 výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Po zmene návrhu si
navrhovateľka uplatnila náhradu mzdy v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru len

za obdobie od decembra 2003 do augusta 2006 vychádzajúc z priemerného zárobku navrhovateľky
za rozhodné obdobie v sume 14.530,-- Sk (482,31 €) mesačne. Z toho za obdobie od 1.8.2004 do
30.6.2005 a od 4.9.2006 do 30.6.2007 si navrhovateľka náhradu mzdy neuplatnila a ani jej za dané
obdobie nebola priznaná, keďže bola zamestnaná u iného zamestnávateľa. Súd nevykonal odporcom
navrhovaný dôkaz - výsluch riaditeľky Základnej školy v Novej Dedinke, nakoľko tento výsluch vyhodnotil
ako neúčelný. Týmto výsluchom chcel odporca preukázať skutočnosť, že navrhovateľka mala iné

zamestnanie, avšak v zmysle zmeny návrhu nežiadala priznať náhradu mzdy za obdobie, kedy bola
zamestnaná u iného zamestnávateľa, a preto nebolo potrebné vykonať tento výsluch. Rovnako tak
nevykonal odporcom navrhovaný dôkaz - výsluch starostu obce S. F., pretože tento dôkaz považoval
za nadbytočný, neefektívny, nehospodárny. Tento sa mal vyjadriť k možnosti navrhovateľky na získanie
zamestnania, nakoľko odporca zastáva názor, že navrhovateľka sa nesnažila dostatočným spôsobom o
získanie zamestnania. Navrhovateľka predložila celkovo 11 potvrdení vystavených rôznymi subjektmi,
ktoré preukazujú, že si nové zamestnanie intenzívne hľadala. Zamietol tiež návrh odporcu na spojenie

veci s konaním vedeným pod sp.zn. 4Ro 539/2009. Je síce pravda, že v oboch prípadoch sa jedná otých istých účastníkov, avšak skutkový a právny základ oboch sporov je rozdielny. V konaní vedenom
pod sp.zn. 4Ro 539/2009 si navrhovateľka uplatňuje nároky v súvislosti s prekážkami v práci na strane
zamestnávateľa. Nebolo by preto spojenie vecí hospodárne, a to aj vzhľadom na rozdielne štádium

dokazovania. Základným predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy v súvislosti s neplatným
skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatnosť tohto skončenia, čo bolo
nepochybne preukázané. Súd nevyhovel ani žiadosti odporcu, ktorou žiadal znížiť náhradu mzdy len
za čas 9 mesiacov, pretože mal za to, že priznaná suma náhrady mzdy bude v dostatočnej miere
plniť satisfakčnú funkciu voči navrhovateľke, ktorá súčasne bude primerane postihovať odporcu za to,

že neplatným jednostranným úkonom ukončil pracovný pomer s navrhovateľkou, a tým ju priviedol do
zložitej finančnej situácie. Tento nárok navrhovateľky nepovažuje za bezprecedentný a v rozpore s
dobrými mravmi, ale hodnotí ho ako zákonný a primeraný. Zdôraznil pritom, že navrhovateľka nežiadala
priznať náhradu mzdy v súvislosti s neplatným rozviazaním pracovného pomeru za obdobie, keď bola
zamestnaná u iného zamestnávateľa. Rozsudok ďalej odôvodnil ustanovením § 42 ods. l, § 47 ods.
l písm. a/, § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce. V súlade s ustanovením § 142 ods. l O.s.p. priznal

navrhovateľke náhradu trov konania v sume 1.163,10 €, ktorých výšku podrobne v rozsudku odôvodnil.
Napokon odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 622,-- € podľa ustanovenia § 2 ods.
2 zákona č. 71/1992 Zb.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie odporca dôvodiac ustanovením § 205
ods. 2 písm. c/, f/ O.s.p., pretože súd nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné pre zistenie a posúdenie rozhodujúcich skutočností a následne vec nesprávne právne
posúdil. Vytýkal súdu, že rozsudok vo výrokovej časti prvého odseku postráda obdobie, za aké sa má
náhrada mzdy zaplatiť, že nepripustil k výsluchu svedka starostu Obce Čataj S. F., ktorý by vypovedal
o možnostiach zamestnania sa navrhovateľky v regióne okresu Senec, kde je nedostatok učiteľov;
tiež súd nezistil, či navrhovateľka nespolupracovala počas konania vedeného pod sp.zn. XXC XX/

XXXX na Okresnom súde Bratislava III. a sp.zn. XCo XXX/XXXX. na Krajskom súde v Bratislave, t.j. v
období február 2004 až november 2007 na Metodických centrách v Bratislave. Súd neumožnil právnemu
zástupcovi odporcu vyjadriť sa v určenej lehote k pozmeňujúcemu návrhu navrhovateľky, ktorý mu bol
predložený na pojednávaní, nevyhovel návrhu odporcu na spojenie veci s vecou sp.zn. XRo XXX/XXXX
vedenou na Okresnom súde v Pezinku, pretože obe veci sa týkajú rovnakého skutkového a právneho

základu pre posudzovanie nároku. Dôvodil ďalej, že pôvodný návrh, keď navrhovateľka žiadala náhradu
mzdy za 40 mesiacov a pracovala v Základnej škole v Novej Dedinke, nemohol ovplyvniť dĺžku súdneho
konania vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

NaOkresnomsúdePezinokpodsp.zn.XRoXXX/XXXXprebiehaďalšiekonanievtejtoveci(inéobdobie
do skončenia pracovného pomeru). Navrhovateľka nevyužila dostatočne možnosti zamestnať sa v inej

škole na prvom stupni ako pôsobila, hľadanie zamestnania od júla 2005 do augusta 2006 je len časť
obdobia.VtejtosúvislostisapritommohlaobrátiťnaOÚškolstvavSenci,kdeprostrediepozná.Konajúci
súd nepristupoval v konaní objektívne, neposudzoval návrhy obidvoch strán rovnako, nezistil riadne
skutkovýstavveciaprijalnesprávnyprávnynázor.Odvolaciemusúdunavrholpretonapadnutýrozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Spôsob výpočtu náhrady mzdy, jej výšku,

výšku priemerného mesačného zárobku navrhovateľky za rozhodné obdobie, ako aj spôsob výpočtu a
samotnú výšku náhrady trov konania, súdneho poplatku, odporca v odvolaní vôbec nenamietal.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Prejednávaná vec a vec vedená pod sp.zn. X Ro XXX/
XXXX spolu skutkovo nesúvisia. Podľa jej názoru odporca zámerne robí prieťahy v konaní, doteraz jej

nechce vyplatiť ani náhradu mzdy pre prekážky v práci za čas po právoplatnosti rozsudku o neplatnom
skončenípracovnéhopomeru,všetkomusíriešiťsúdnoucestou.Vypočutiestarostupovažujezaúčelové
naťahovanie času; tento nie je jej zamestnávateľom a nevie, k čomu by sa mal vyjadriť.

Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.3.2010, ďalej len O.s.p.; §
372s O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre postup podľa

ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť alebo
zopakovať dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.9.2011 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a

keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ako správnymi dôvodmi,
rozsudok odvolacieho súdu už iné dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, ods. 2 O.s.p.).

Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť
nasledovné. V prejednávanej veci, o náhradu mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného
pomeru, ktorý neplatne rozviazaný preukázateľne bol, sú rozhodujúce skutočnosti, a síce výška
priemernej mesačnej mzdy u navrhovateľky za rozhodné obdobie (ktorá skutočnosť sporná nebola),

ďalej to, že navrhovateľka ako zamestnanec oznámila odporcovi (zamestnávateľovi), že trvá na tom,
aby ju naďalej zamestnával a kedy (čo tiež nie je sporné), že odporca navrhovateľke neumožnil
pokračovať v práci, ale pracovný pomer bol skončený výpoveďou dňom 31.3.2008 (čo nie je sporné),
že odporca navrhuje nepriznať navrhovateľke náhradu mzdy za čas presahujúci 9 mesiacov, keď si
dostatočným spôsobom nehľadala zamestnanie; že navrhovateľka si dostatočným (preukázateľným)

spôsobom zamestnanie hľadala.

Navrhovateľka preukázala, že si zamestnanie hľadala a v čase, keď bola zamestnaná, náhradu mzdy
nežiada. Odporca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú
a právnu správnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie
správnym smerom, vyvodil z neho správne skutkové závery a napokon aj vec správne právne posúdil.

Rozsudok má všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p., výrok rozsudku je jasný,
presný, materiálne vykonateľný. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové a právne dôvody
rozhodnutia (každého) súd vždy uvádza v odôvodnení rozhodnutia, čo sa stalo aj v prejednávanej
veci (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odporcom navrhované doplnenie dokazovania aj podľa názoru odvolacieho
súdu by bolo nehospodárne. Rovnako tak nie je dôvod spojiť konanie s inou vecou, v ktorej sa

navrhovateľka domáha proti odporcovi iných nárokov ako v prejednávanej veci. Čo sa týka vytýkaného
postupu súdu prvého stupňa, že neumožnil právnemu zástupcovi odporcu vyjadriť sa v určenej lehote k
pozmeňujúcemu návrhu navrhovateľky, ktorý mu bol predložený na pojednávaní, odvolací súd uvádza,
že zo zápisnice o danom pojednávaní (č.l. 66 a nasl. spisu) vyplýva, že sám právny zástupca odporcu,
hoci mal reálnu možnosť sa potom vyjadriť, čo aj využil, nežiadal súd prvého stupňa o poskytnutie lehoty

na vyjadrenie. V odvolacom konaní táto jeho pasivita mu nemôže privodiť úspech.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci ani nevzniesli žiadny
presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných
stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku;
porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. XCdo

XXX/XXXX).

Navrhovateľke úspešnej aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže túto nežiadala (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za

peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).