Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2012

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 23P/14/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712200844
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2012:5712200844.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka vo veci starostlivosti o maloleté dieťa C.
G.É., L.. X. X. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny, Martin, dieťa rodičov, matky C.. I. G., L.. XX. X. XXXX, J. Š. X/XX, E.Ú. a otca C.. E. C., L.. XX.
XX. XXXX, J. A. X, C. - G., v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu v Martine č.k. 23P/14/2012-101 zo dňa 27. 4. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol,
odvolaním účastníkov nenapadnutom, ponecháva n e d o t k n u t ý .

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania

n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi C.. E. C. platiť zvýšené výživné na maloletého syna C.
G., L.. X. X. XXXX vo výške 130,- eur mesačne, počnúc od 19. 1. 2012 so splatnosťou vždy do každého
20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky C.. I. G., L.. XX. X. XXXX. Nedoplatok na výživnom, splatný
za obdobie od 19. 1. 2012 do 30. 4. 2012 v celkovej výške 184,- eur, povolil otcovi splácať v splátkach
po 10,- eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným k rukám matky pod následkom straty výhody
splátok. V ostatnej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol, čím zároveň zmenil rozsudok Okresného
súdu v Martine č.k. 20P/12/2008-42 zo dňa 19. 3. 2008 v časti výživného na maloletého C. G.. Žiadnemu

z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Po vykonanom dokazovaní považoval za preukázané, že naposledy o výške výživného bolo
rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Martine, č.k. 20P/12/2008-42 zo dňa 19. 3. 2008. Od
posledného rozhodnutia súdu maloletý je podstatne starší, vyspelejší, v čase posledného rozhodovania
o výške výživného matka bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a prídavky na
dieťa v celkovej sume 5 100,- Sk (169,- eur). Od septembra 2007 nastúpila do práce u zamestnávateľa
C. M..X.. s dohodnutou mesačnou mzdou 14 000,- brutto (464,- eur). Bývala so synom u rodičov v

rodinnom dome, prispievala im na náklady na domácnosť. Otec pracoval v ZŠ, A. Stodolu v Martine,
býval v prenajatom byte. V zamestnaní dosahoval príjem vrátane daňového bonusu vo výške 15 038,-
Sk (499,- eur). Nájomné platil po 5 500,- Sk mesačne. Maloletý v čase rozhodovania okresného súdu
navštevoval predškolskú výchovu, od septembra 2012 nastúpil do základnej školy. Chodí na krúžky akojiu - jitsu, na výtvarnú výchovu v Turčianskej galérii. Zvýšené výdavky sú v súvislosti so zdravotným
stavom dieťaťa, ktoré je evidované v ortopedickej ambulancii, má problémy s chrbticou, ploché nohy.
Ortopédom bol doporučený lyžiarsky výcvik, plavecký krúžok. Matka spolu s maloletým a jej partnerom

W.. N. bývajú v byte, ktorý nadobudli na hypotéku, platí školné za škôlku, stravu, darovací príspevok,
MHD, výtvarnú a krúžok jiu - jitsu. Maloletému prispieva i na stavebné sporenie čiastkou 200,- eur ročne,
čo je v priemere 16,66 eur mesačne. Maloletý tiež chodí na kardiológiu a neurológiu. Otec uzavrel
manželstvosC..G.P.,bývaspoločnesmanželkouajejmaloletoudcérouC.vtrojizbovombytevMartine,
je zamestnaný ako učiteľ a správca počítačovej siete, jeho priemerný čistý príjem predstavuje 650,- eur

mesačne. Jeho manželka pracuje u rovnakého zamestnávateľa a zarába v priemere 586,- eur mesačne,
poberá PND t.č. 22,54 eur mesačne. Na maloletú C. bolo zo strany jej otca určené výživné v sume
150,- eur od 29. 12. 2011. Uhrádzajú bežné náklady spojené s bývaním, udržiavaním ich domácnosti,
splátky úverov, poistenie na byt, daň z nehnuteľností, poistenie nehnuteľnosti a podobne. Po vykonanom
dokazovaní okresný súd považoval návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný. Vychádzajúc
zo schopností, možností, majetkových pomerov otca, ako i odôvodnených potrieb dieťaťa, výživné

zvýšil na 130,- eur mesačne. Zohľadnil, že u maloletého okrem bežných potrieb, ako je stravovanie,
obliekanie, zabezpečenie bývania, pribudli ďalšie poplatky za škôlku, krúžky, MHD, náklady v súvislosti
s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou. Okresný súd zároveň od začatia konania, t.j. od 19. 1. 2012
do rozhodnutia okresného súdu ustálil zameškané výživné, ktoré povolil otcovi splácať v splátkach po
10,- eur mesačne spolu s bežným výživným.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie otec maloletého. Uviedol, že výška
výživného je vzhľadom na jeho príjem a výdavky jeho rodiny neúmerná, preto žiadal súd zvážiť pomery
jeho domácnosti a domácnosti matky a vydať uznesenie, ktorým sa zmení rozsudok okresného súdu
tak, že sa výživné ustáli na sumu 100,- eur mesačne. Poukazoval, že obidvaja s manželkou sú učitelia,
takže ich mesačný príjem sotva pokryje výdavky a pokiaľ i pracuje tiež ako správca počítačovej siete,

ako správca má zmluvu na dobu určitú, len do 30. 6. 2012. Jeho priemerný čistý plat predstavuje okolo
630,- eur, manželkin čistý plat okolo 570,- eur mesačne. Tento zahŕňa aj príplatky za nadčasy, krúžky,
triednictvo, kreditový príplatok a podobne, čiže časť tohto platu netvorí jeho stabilná zložka a nie je
isté, či nebude nasledujúce školské roky nižší. Byt majú v osobnom vlastníctve, všetky výdavky za
bývanie v spoločnej domácnosti platia s manželkou na polovicu, zároveň platia hypotéku, stavebný

úver vo vzťahu k stavebnej sporiteľni, hypotekárny úver majú na 30 rokov, stavebný na 12 rokov.
K tomu musia platiť mesačné poplatky za užívanie bytu, vodné, stočné, plyn, elektriku, poplatky za
užívaniespoločnýchpriestorov,televíziu,koncesionárskepoplatky,internet,paušálynamobilnételefóny,
taktiež platia poplatky za odvoz, likvidáciu komunálneho odpadu, daň z nehnuteľností, ďalšie výdavky
predstavujú cestovné do zamestnania, tiež splácajú pôžičku, ktorá im bola požičaná od manželkinej

rodiny na rekonštrukciu bytového jadra. Ďalej poukazoval, že nevlastná dcéra C. P. navštevuje 1. ročník
ZŠ a ŠKD, navštevuje viaceré záujmové útvary v škole a v centre voľného času, ako i základnú umeleckú
školu, čo so sebou prináša tiež nemalé finančné výdavky. Cestovné do školy ju stojí 12,- eur mesačne,
má založené stavebné sporenie, jej zdravotný stav takisto vyžaduje mierne zvýšené náklady, približne
15,- eur mesačne. Taktiež výraznejšie finančné prostriedky pre neho predstavujú poplatky za lieky na

zníženie tlaku a na spomalenie poškodzovania kolenných kĺbov. S manželkou vyhľadávajú vo svojom
voľnom čase aj rôzne práce popri stabilnom zamestnaní, snažia sa ušetriť, nemôžu si dovoliť žiadne
dovolenky a pri porovnaní životnej úrovne s matkou maloletého a jej súčasného partnera, ustálil, že
majú určite vyššiu životnú úroveň. S maloletým má veľmi dobrý vzťah, nedostatok financií sa mu snaží
vynahradiť darčekmi, brávaním na výlety, pričom i starostlivosť o neho počas pobytu u otca vyžaduje

nemalé finančné prostriedky, ktoré sa zvýšia, ak súd rozhodne o rozšírení styku s maloletým, o ktorý
požiadal. Za nespravodlivé a neadekvátne považoval, že otcovi maloletej C. pri podstatne vyššom
zárobku a žiadnej inej vyživovacej povinnosti a absolútne žiadnom kontakte s dieťaťom uznal súd
zvýšenie výživného o 50,42 eur na dieťa, ktoré navštevuje 1. ročník ZŠ a jemu pri podstatne nižšom
príjme a ďalšej vyživovacej povinnosti a záujme o dieťa a podieľaní sa na starostlivosti oň, zvýšil výživné

na maloletého C., ktorý bude od septembra 2012 navštevovať ZŠ, o 53,65 eur. Vytýkal okresnému
súdu, že nezohľadňoval, že matka maloletého má fixnú pracovnú dobu, má viac voľného času, môže si
nájsť prácu i na vedľajší pracovný pomer. Jej priateľ má lepšie platenú pozíciu, len nedávno ho povýšili,
za posledné mesiace má v čistom okolo 900,- eur, okrem toho prenajíma byt v Žiline, tak ich životná
úroveň je výrazne vyššia ako jeho a manželky. Za nie bez významu tiež poukazoval, že s maloletým má

pekný vzťah, ktorý sa snaží budovať, vylepšovať, na Vianoce mu s manželkou kupujú hodnotné darčeky,ako bicykle, Lego, stavebnice železníc, modelové dopravné prostriedky, isté drobnosti mu kupujú mimo
sviatkov, berú ho na výlety, kde výraznejšie finančné výdavky predstavujú vstupenky, cestovné, pričom
zvýšením výživného príde o túto možnosť. Za dôvod pre podanie odvolania považoval i tú skutočnosť,

že súd zohľadňoval i výdavky matky maloletého, ktoré nesúvisia s výchovou maloletého ako splátku
stavebného úveru, ktorým matka spláca stavebný úver poskytnutý na rekonštrukciu domu jej rodičov,
pričom z jeho strany opodstatnené výdavky nezohľadňoval.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť. Uviedla, že
otec sa i pred okresným súdom, i v podanom odvolaní štylizuje do roly chudáka. Opätovne poukazuje,
že výživné na syna C. nezodpovedá príjmom jeho domácnosti. V odvolaní uvádza nižší príjem seba i

svojej manželky, hoci v rozsudku sú príjmy reálne. Keď sa porovnajú platy všetkých zúčastnených, jej
plat je najnižší, a to ho súd ešte spriemeroval a vzal v úvahu aj koncoročné odmeny. Za nie bez významu
tiež považovala, že v odvolaní otec maloletého viac priestoru venuje vyženenej dcére C., uvádza, aké
nemalé finančné výdavky sú s ňou spojené. O to viac ju zaráža a bolí, že vlastnému synovi, hoci je
len o tri mesiace mladší ako jeho vyženené dieťa, odmieta zaplatiť výživné, aké jeho veku a potrebám

zodpovedá. Argumenty, že zvýšením výživného príde o možnosť budovať a zlepšovať si vzájomný vzťah
so synom, sú trápne, jeho dary označila len za úbohé kupovanie si dieťaťa, pričom zvýšenie výživného
žiadala najmä z dôvodu, že otec sa o skutočné potreby syna vôbec nezaujíma, nikdy sa nespýtal, či mu
nechýba niečo na oblečenie, hoci vie, že rastie ako z vody, nezaujíma ho, z čoho platí školu v prírode,
výlety súkromné, či zo škôlky, o lyžiarskom, či plaveckom ani nehovoriac. Za zarážajúce považovala,

že otec v podanom odvolaní kalkuluje s tým, že pokiaľ súd rozšíri jeho styk s dieťaťom, prinesie to pre
neho zníženie výživného. Namietala argumentáciu otca o tom, že pokiaľ má fixnú pracovnú dobu, má
viac voľného času, nakoľko pracuje od 7,00 do 15,00 hod., doprevádza syna 3 x týždenne na krúžky
a prichádzajú domov po 19,00 hod., takže nemá dostatok času na to, aby si hľadala brigádu na úkor
času venovaného synovi. Pokiaľ otec maloletého opakovane skloňuje príjmy jej partnera, podotkla, že

žijú spolu od februára 2010, jej partner sa s ňou podieľa na nákladoch spojených s bývaním, avšak
nemá vyživovaciu povinnosť voči C. a pokiaľ i dosahuje príjem v zamestnaní väčší ako je jej príjem,
uhrádza výdavky spojené s hypotekárnym úverom. Za podpásový argument p. C. považovala, že jej
vytýka splácanie stavebného úveru vo výške 77,47 eur, ktorý použila na rekonštrukciu rodičovského
domu, pričom dobre vie, že uvedený úver si brala v dobe, keď bývala s rodičmi v starom 80-ročnom

rodinnom dome s deravou strechou, ktorá vyžadovala rekonštrukciu. Žiadala alternatívne buď rozsudok
okresného súdu potvrdiť alebo výživné zvýšiť na 150,- eur mesačne.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p.

potvrdil.

Rozhodnutia súdov, či už priamo výživné určujúce alebo ktorými bola dohoda rodičov o výške výživného
schválená, môžu byť zmenené vtedy, pokiaľ dôjde k zmene pomerov, ktoré tu boli v čase posledného
rozhodovania. Pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, a preto nemožno
ponechať v platnosti rozhodnutia, ktoré vychádzali z predpokladov, ktoré sa medzičasom zmenili.

Kritériami pre určenie výživného sú schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného rodiča a
odôvodnené potreby dieťaťa.

Aj keď výška výživného priamo v zákone výslovne vyjadrená nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného
hľadiska o tom, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej
úrovni jeho rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti.Podľa aktuálne platnej právnej úpravy je v Zákone o rodine stanovená minimálna výška výživného, ktorú
je povinný platiť každý povinný rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti, majetkové pomery. I tú
je však potrebné odstupňovať podľa veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, nadania a podobne.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil i správny právny záver, svoje
rozhodnutie napokon i náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

V danom prípade nepochybne od posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov, a to či už na
strane maloletého dieťaťa, ktoré je podstatne staršie, vyspelejšie, ako i na strane jeho rodičov. Po
porovnanípríjmovmatkymaloletého,otca,jehomanželkyjepotrebnéuviesť,ženajnižšípríjemdosahuje

matka maloletého, ktorá síce žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, avšak tento nemá vo
vzťahu k maloletému žiadne vyživovacie povinnosti, nanajvýš sa môže finančne podieľať na chode
domácnosti. Preto z hľadiska ustálenia výšky výživného v prospech maloletého C. je príjem priateľa
matky bezvýznamný. Taktiež nie je možné prihliadať na skutočnosť, že otec maloletého žije v súčasnosti
v manželstve, v ktorom sa stará i o dcéru svojej manželky. Ním vynaložené výdavky v tomto smere

nie je možné zohľadňovať, nakoľko vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletej C. majú jej rodičia, čo
napokon vyplýva i z ním poukazovanej skutočnosti o tom, že na základe rodičovskej dohody platí otec
maloletej C. výživné 150,- eur mesačne. Preto nemožno maloletú C. považovať za ďalšiu vyživovaciu
povinnosť zo strany otca maloletého C..

Taktiež nie je možné prihliadať na otcom poukazované dary a výdavky, ktoré mu vznikajú v súvislosti s

pobytom maloletého C. u otca, nakoľko sa jedná o dobrovoľné plnenia, ktoré nie sú vynútiteľné a ktoré
bezprostredne nesúvisia so zabezpečením výživy, starostlivosti o maloletého C.. Na výšku výživného
nemá vplyv ani ustálený rozsah styku otca s maloletým, nakoľko i na tento styk je matka povinná
maloletého riadne pripraviť, poskytnúť mu najmä potrebné oblečenie, obutie.

Za nie bez významu krajský súd považuje uviesť, že tak, ako príjem matky maloletého, ani príjem jeho

otca s manželkou, nie sú príjmami, ktoré by umožňovali nepremyslené finančné operácie a vedú skôr
obe domácnosti k nutnosti šetriť a zvažovať dôležitosť a význam vynakladaných výdavkov. K takýmto
výdavkom tak zo strany matky, ako i otca nepochybne patria aj výdavky vynakladané v súvislosti so
starostlivosťou o ich spoločné maloleté dieťa. Je nepochybné, že toto dieťa neustále rastie, vyspieva, a
teda rastú i jeho potreby a jeho nároky. Je potrebné, aby sa na týchto podieľali obidvaja rodičia spoločne

podľa svojich možností, schopností. Tak, ako nie je možné zohľadňovať tvrdenia otca o výdavkoch
na maloletú C., s ktorou síce žije v spoločnej domácnosti, ale nie je jej biologickým otcom, takisto
nie je možné zohľadňovať ani príjmy priateľa matky maloletého C., ktorý vo vzťahu k maloletému C.
vyživovaciu povinnosť nemá. Preto pri porovnaní príjmu matky maloletého C., jeho otca, sa javí výška
zvýšeného výživného 130,- eur mesačne primeraná, zodpovedajúca schopnostiam, možnostiam otca,

ako i odôvodneným potrebám dieťaťa. Nepochybne bolo zistené, že dieťa navštevuje rôzne krúžky,
má zhoršený zdravotný stav, a teda zvýšené výdavky vznikajú nielen v súvislosti s výživným v pravom
slova zmysle (strava, ošatenie, zabezpečenie bývania), ale aj v súvislosti s výdavkami na zabezpečenie
potrebnej zdravotnej starostlivosti a jeho aktivít.

V nadväznosti na uvedené potom krajský súd rozsudok okresného súdu ako správny, pokiaľ ustálil

výšku bežného výživného na 130,- eur mesačne a rozhodol o zameškanom výživnom, potvrdil. Vo
výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol, odvolaním účastníkov
nenapadnutom, ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiadnemu z účastníkov krajský súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ide
o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom si zásadne každý z účastníkov hradí vlastné

trovy konania sám.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .

V Žiline, dňa 27. 9. 2012

JUDr. Jana Kotrčová

predsedníčka senátu