Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19C/52/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208208932
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2011:7208208932.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľa C.. X. X., bývajúceho X. M., U.
XX, proti odporcovi Mestu Košice, Tr. SNP 48/A v Košiciach, o nájom za užívanie pozemkov, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 19C 52/2008-134 z 25.2.2011

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania odporcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil povinnosť odporcovi, aby zaplatil navrhovateľovi
41.904,66 €, v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh zamietol.

Posledným výrokom rozhodol tak, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ návrhom žiadal, aby súd určil, že ročný nájom z pozemkov vedených na LV č. XXXX,
kat. územie T. podľa geometrického plánu č. 31656293-1/98 vypracovaného firmou Geodat spol. s r.o.

Prešov, úradne overeného dňa 24.3.1998 a to za:

1./ diel 3 od parcely č. 3755/44-zastavaná plocha o výmere 16 m2,

2./ diel 5 od parcely č. 3755/131-zastavaná plocha o výmere 1345 m2,

3./ diel 6 od parcely č. 3755/131-zastavaná plocha o výmere o 1146 m2 je vo výške 500.000,-Sk, a
žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu peňažnú náhradu 1.000.000,-Sk, ako nájomné za užívanie
pozemkov za dva roky dozadu t.j. od 1.1.2006 do 31.12.2007 s 8,5% ročným úrokom z omeškania do
doby zaplatenia. Ďalej navrhovateľ žiadal nahradiť mu trovy konania, lebo je vlastníkom stavby Základná
škola na ulici Jána Pavla II č. 1 v Košiciach na sídlisku KVP. Predmetná škola bola postavená na

základe stavebného povolenia zo dňa 3.10.1991, a to aj na časti pozemkov podľa geometrického plánu
č. 31656293-1/98 vypracovaného firmou Geodat spol. s r.o. Prešov, úradne overeného dňa 24.3.1998.
V návrhu ďalej uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 19C 1232/2002-134 zo dňa
25.8.2009 boli vyššie uvedené časti pozemkov prikázané do vlastníctva Mesta Košice za peňažnú
náhradu 4.101.250,-Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2009. Nakoľko odporca užíval
tieto pozemky dlhšiu dobu bez akéhokoľvek majetko-právneho vysporiadania, tak ho navrhovateľ listom
zo dňa 25.3.2008 vyzval na zaplatenie nájomného spätne za dva roky dozadu, avšak nedostal žiadnu

odpoveď.Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že je vlastníkom Základnej školy Starozagorská 8, Košice - stavba
so súpisným číslom XXXX na parcele č. 3755/76, ktorá sa nachádza v katastrálnom území: T. a je
evidovaná Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice, na LV č. XXX v blízkosti ktorej sa

nachádzajú vyššie uvedené pozemky vo vlastníctve navrhovateľa, avšak odporca resp. Základná škola
Ulica Jána Pavla II č. 1, Košice, ktorej je odporca zriaďovateľom, nevyužíva predmetné pozemky vo
výmere 2507 m2, ako to uvádza navrhovateľ. Odporca považoval navrhovateľom požadovanú finančnú
náhradu vo výške 500.000,-Sk (6.596,96 eura) ročne, ktorú navrhovateľ požadoval za dva roky spätne
od 1.1.2006 do 31.12.2007 za zjavne neprimeranú, nakoľko táto finančná náhrada nezodpovedá trhovej

hodnote, ktorá bola v období od 1.1.2006 do 31.12.2007. Ako dôkaz vyššie uvedenej skutočnosti
odporca predložil znalecký posudok č. 18/2008 zo dňa 29.7.2008, ktorý vypracoval znalec z odboru
stavebníctvo, Pozemné stavby odhad hodnoty nehnuteľnosti C.. C. Y. a ktorý nechal odporca vypracovať
a v tomto posudku bola stanovená hodnota nájmu v roku 2006-2007 za predmetné pozemky na sumu
97,61 Sk (3,24 eur) m2/rok, čo za celú žalovanú výmeru predstavuje sumu 244.708,-Sk (8.122,82 eura)
za rok a nie 500.000,-Sk (6.596,96 eura) za rok ako to požaduje navrhovateľ.

Z konania vyplýva, že rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 25.8.2009, právoplatným dňa 23.10.2009,
č.k. 19C/1232/2002-169 súd prikázal nehnuteľnosť - ostatné plochy, parcela č. 3755/131 o výmere
2499 m2, nachádzajúcu sa v katastrálnom území T., obec Košice - sídlisko KVP, okres Košice II -
zapísanomnaLVč.XXXXvovlastníctvenavrhovateľadovýlučnéhovlastníctvaodporcuv1.rade(Mesto
Košice) za peňažnú náhradu 135.702,18 eura, ktorú bol odporca v 1. rade (Mesto Košice) povinný

zaplatiť navrhovateľovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol
a z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že jediným vlastníkom nehnuteľnosti - ostatné plochy,
parc. č. 3755/131 o výmere 2499 m2 je odporca, a to na základe rozsudku súdu zo dňa 25.8.2009, č.k.
19C/1232/2002-169.

Súd zistil, že znalec C.. Y. Š. vo svojom znaleckom posudku č. 23/2010 zo dňa 5.8.2010 okrem parcely

č. 3755/131 o výmere 2499 m2 na ktorú len mal vypracovať znalecký posudok o určenie výšky nájmu
za obdobie od 22.4.2006 do 22.10.2009, zapracoval do znaleckého posudku aj parcelu č. 3755/44 o
výmere 16 m2 a vypočítal nájom len za obdobie jedného roka. Pokiaľ ide o pozemok, parc. č. 3755/131
o výmere 2499 m2, znalec určil, že jeho nájom za rok by predstavoval sumu 11.972,71 eura.

S poukazom na posudok a návrh na začatie konania so zmeneným uznesením súdu zo dňa 26.3.2010

keď žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu finančnú náhradu za neoprávnené užívanie pozemku,
parc. č. 3755/131 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2499 m2 zapísaného pôvodne na LV č. XXXX,
kat. územie T., obec Košice - KVP, okres Košice 2. Finančnú náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia
požadoval za obdobie od 22.4.2006, t.j. dva roky spätne pred podaním návrhu na začatie konania do
22.10.2009, t.j. do právoplatnosti rozsudku súdu zo dňa 25.8.2009, č.k. 19C/1232/2002-169, na základe

ktorého sa vlastníkom predmetného pozemku stal odporca súd pritom citoval §§ 451, 456, 458 OZ)
a vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd považoval nárok uplatnený navrhovateľom za
dôvodný, nakoľko odporca užíval predmetnú nehnuteľnosť (pozemok, parc. č. 3755/131) bez akejkoľvek
odplaty až do doby, kým sa stal jej vlastníkom, t.j. do 23.10.2009. Preto súd zaviazal odporcu uhradiť
navrhovateľovi sumu vo výške 41.904,66 eura. Uvedenú výšku bezdôvodného obohatenia za obdobie

od 22.4.2006 do 22.10.2009 /42 mesiacov/ súd určil na základe záveru znaleckého posudku, v ktorom
znalec výšku nájmu za jeden rok pri predmetnej nehnuteľnosti určil na sumu 11.972,71 eura (11.972,71
eura : 12 mesiacov = 997,73 eura krát 42 mesiacov, t.j. 41.904,66 eura) a podľa § 3 nar. vl. 87/95
Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a keďže navrhovateľ si uplatnil okrem istiny

aj úroky z omeškania vo výške 2% ročne z priznanej sumy za obdobie od 22.10.2009 do zaplatenia,
ale odo dňa 23.10.2009 odporca stal jediným vlastníkom predmetného pozemku, za užívanie ktorého
navrhovateľ požaduje bezdôvodné obohatenie, nemohol sa od tohto dňa odporca dostať do omeškania,
preto súd v časti úrokov z omeškania návrh zamietol.

V podanom odvolaní (odôvodnenom podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.) žiadalo mesto Košice zmeniť

rozsudok a znížiť túto náhradu.V odvolaní namietalo, že znalecký posudok vypracovaný znalcom C.. Š. rozdielne určil výšku nájmu
za kvalitatívne rovnaký pozemok (posudok č. 23/2010) a výška nájmu za inkriminovaný pozemok
v znaleckom posudku č. 18/2008, ktorý vypracoval C.. C. Y., je tiež odlišná s výrazne odlišnou

jednotkovou východiskovou hodnotou pozemku v zmysle vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku, keď znalec totiž prekročil svoje právomoci, lebo určil nájomné za prenájom
dvoch pozemkov, i keď podľa uznesenia súdu prvého stupňa mal určiť len za jeden pozemok, okrem
toho alikvótnu časť roku 2006 mal určiť nájom a za 12 mesiacov v roku 2007 a 2008, ako aj
alikvótnu časť za rok 2009, teda asi za 10 mesiacov roka, znalec určil výšku nájomného za bližšie

nešpecifikovaný rok, dokonca postupoval tak nedôsledne, že pre dva pozemky, ktoré sú v tej istej lokalite
a majú spoločnú hranicu, určil dve rozdielne sumy jednotkovej všeobecnej hodnoty. Pre inkriminovaný
pozemok je to 44,75 €/m2, v prípade druhého pozemku je to 33,56 €/m2, diferenciácia nemá preto
opodstatnenie, vlastnostiam inkriminovaného pozemku plne zodpovedá jednotková všeobecná cena
totožná s jednotkovou východiskovou hodnotou tohto pozemku, t.j. suma 26,56 €/m2 v zmysle vyhl.
č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Využívanie

inkriminovaného pozemku je okrem toho výrazne limitované platným územným plánom mesta.

V prvom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.5.2011 navrhovateľ navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne
správny, trval na tom, že podľa územného plánu mesta Košice, ktorý je verejne prístupný na webových
stránkach, pozemok na nachádza v oblasti mestského a nadmestského občianskeho vybavenia a jeho
rozvojový potenciál je značne veľký - v tesnej blízkosti je nákupné stredisko LIDL, súkromné veterinárne

stredisko, poliklinika Procare, v nedávnej minulosti bolo zrušených niekoľko základných škôl aj na
sídlisku KVP a on žiadal zaplatiť nájomné len spätne za dva roky dozadu, dňa 9.7.2008 mesto Košice
navrhlo, aby mesto nechalo vypracovať znalecký posudok na stanovenie výšky nájmu, keďže súd
ustanovil znalca a nevie pochopiť, prečo nesúhlasí s rozsudkom. V odvolaní sa namieta, že mesto
nesúhlasí s tým, aby sa pozemok využíval vo výmere 2507 m2, len v čiastočnej výmere sa využíva

pre mesto, avšak uznesením súdu zo dňa 26.3.2010 bol pripustený zmenený návrh na začatie konania
„geometrický plán č. 31656293-1/98 vyhotovený firmou Geodat, s.r.o. Prešov) a bol vyhotovený za
účelom porealizačného zametania a právneho usporiadania areálu školy. Na pláne je jasne zakreslené,
že pôvodný pozemok 3755/131 prechádza cez športoviská, spevnené plochy a ďalšie plochy v rámci
areálu školy, ktorý je oplotený. Okrem toho žaloba bola podaná na základe znaleckého posudku, ktorý

vypracoval znalec C..R.. G., ktorý znalecký posudok odporca neuviedol, rozdielne hodnoty v posudku
C.. Š. vyplývajú z rozdielnych hodnôt koeficientov technickej infraštruktúry (str. 9 a 10 znaleckého
posudku), a výška nájmu podľa vyhl. 492/204 Z.z., ona značne závisí od úrokovej sadzby, znalec Š.
použil priemernú základnú úrokovú sadzbu za obdobie od 22.4.2006 do 22.10.2009, čím bol zohľadnený
časový vplyv, ak potom stanovil ročný nájom, tak je len jednoduchý matematický výpočet pre stanovenie

nájmu aj za celé predmetné obdobie. Využívanie pozemku je preukázané v konaní, lebo celý areál školy
je oplotený, pritom poukázal aj na stanovisko mesta Košice, že areál školy je vymedzený a bude sa
využívať tento pozemok, právo nie je premlčané.

Odvolací súd dodáva, že skutočnosťami a dôkazmi v zmysle ust. § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. sú
také skutočnosti a dôkazy, ktoré sa týkajú skutkových tvrdení alebo použiť sa majúceho práva, ktoré

sú významné pre rozhodnutie veci, teda také skutočnosti a dôkazy, ktorými účastník realizuje svoju
povinnosť podľa § 101 ods. 1 O.s.p. Skutočnosťou alebo dôkazom v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. ale
nie je námietka premlčania práva. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na
vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt
môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania a hlavným, ba rozhodujúcim následkom

premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý je môže, ale aj nemusí
uplatniť. Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ust. § 120 ods.
4 a § 205a O.s.p. s výnimkou, že ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným
uplatňovaním nových skutočností a dôkazov. Námietka premlčania práva je námietkou právnou a
neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v súlade s § 101 ods. 1 O.s.p.,

najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v
ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1 možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie vrozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je
vo výroku vecne správny, súd správne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje.

Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods.2 písm. c) d) a f) O. s. p., t.
j., že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal

účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho
nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi
navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní relevantným odvolacím dôvodom.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. by sa týkal chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
súdom a to v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, to

znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia
a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, lebo príčinou nesprávnych skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti prípadne zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,

ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané.Nesprávnesúitakéskutkovézistenia,ktorésúdzaložilnachybnomhodnotenídôkazov,ide
tu o situáciu keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa vzal do úvahy
iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z
vykonaných dôkazov vyplynula a nie je v danej veci ani logický rozpor v hodnotení dôkazov prípadne
poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovaleboktorévyšlinajavoinakzhľadiskaichzávažnosti,

zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p., preto tento odvolací dôvod nie je daný.

Právnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav,
to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny
právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

Pokiaľ súd prvého stupňa nevykonal dôkaz v konaní, nešlo o vadu, ktorá by spôsobila v prejednávanej
veci nesprávnosť rozhodnutia.

Podľa ustálenej súdnej praxe, súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).

Súd prvého stupňa použil správny právny predpis a aj správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho
správne a zákonne aplikoval.Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý je vo výroku vecne správny, potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p. a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K správnym dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd doplňuje :

Podľa listu odporcu zo dňa 9.7.2008 adresovaného navrhovateľovi, mesto Košice nesúhlasilo len s
výškou finančnej náhrady ktorú požadoval, lebo v decembri 2007 mal dať vypracovať znalecký posudok
vo veci stanovenia výšky nájomného za pozemok susediaci s jeho pozemkami, ktorý tiež tvorí areál
Základnej školy, ul. Jána Pavla II., Košice a ktorý stanovil výšku nájmu za 1m2 sumu 97,61 Sk, pri jeho
pozemkoch vo výmere 2507 m2 výška nájmu za jeden rok predstavovala 244,708 Sk. Preto považovali
sumu 500.000,-Sk za rok za užívanie pozemkov ako cenu, ktorá nezodpovedá trhovej hodnote, ktorá

bola pred dvomi rokmi, teda ešte v roku 2006.

Z uvedeného vidno, že znalecké dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa podľa § 127 O.s.p.
preskúmateľným znaleckým posudkom č. 23/2010 C.. Š. bolo zákonné a postačujúce pre zistenie
nájmu za predmetné nehnuteľnosti. Ak už pozemky patriace navrhovateľovi ako vlastníkovi tvorili areál
základnej školy alebo vyhovovali zámeru vytvoriť takýto areál, vznikla povinnosť odporcovi, aby zaplatil

navrhovateľovi finančnú náhradu za neoprávnené užívanie pozemkov v čase rozhodnom podľa žaloby.

Odvolací súd konštatuje, že správne je rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o priznaní úrokov
z omeškania.

Napokon o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.,
lebo neúspešný odporca nemá na ich náhradu právo a úspešný navrhovateľ si trovy v odvolacom konaní

neuplatnil tým, že si ich nevyčíslil ( § 151 O.s.p. ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne; pomer hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.