Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. september 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45P/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214228535
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214228535.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľky H.. W. Š.,

Y.. Y., K.. XX.X.XXXX, O. P. Č.. XX, XXX XX S. proti odporcovi H. Š., K.. X.X.XXXX, O. P. Č.. XX,
XXX XX S., za účasti mal. B. Š., K.. X.XX.XXXX, zastúpenej Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice,
Staničné námestie č. 9, Košice ako kolíznym opatrovníkom, v konaní o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

Manželstvo navrhovateľky H.. W. Š. Y.. Y. uzatvorené s odporcom H. Š. P. XX.X.XXXX, zapísané v Knihe
manželstiev Matričného úradu Mestskej časti S. G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom XX rozvádza.

Maloletú B. K.. X.XX.XXXX na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú

oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu mal. B. sumou 80,- eur mesačne, vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred
k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2014 domáhala, aby súd rozviedol
jeho manželstvo s odporcom a na čas po rozvode zveril mal. B. do osobnej starostlivosti matky. Svoj
návrh odôvodnila takto: Účastníci po 6-ročnej známosti uzavreli manželstvo, z ktorého pochádzajú
dve deti - X. Š., K.. XX.X.XXXX U. Q.. B. Š., K.. X.XX.XXXX. Už od začiatku manželstvo nespĺňalo
všetky podmienky fungujúcej rodiny. Odporca sa často zdržiaval B. O. pri svojej rodine a pri svojich

kamarátoch. Po svadbe bývali manželia v byte u rodičoch navrhovateľky, počas šiestich rokoch bývali
v troch podnájmoch, až nakoniec navrhovateľka v roku 2003 zobrala hypotéku vo výške 560 tis Sk a
rodičia jej darovali 100 tis. Sk. Hypotéku spláca sama 11 rokov mesačne 149,37 eur a mesačný nájom
152 eur, čo je uhrádzané bezhotovostne z jej bankového účtu a inkasné poplatky 39,34 eur a kvartálne
poplatky za odpad 62,70 eur. Ani jeden krát odporca nezaplatil hypotéku ani nájomné za byt. Práve
naopak, jeho vinou je na byt uvalená exekúcia 4687,44 eur + úroky z omeškania, ktorú navrhovateľka
spláca mesačne zrážkou zo mzdy vo výške 179,87 eur. Odporca si od začiatku manželstva nevedel a

ani nechcel nájsť prácu, žili z príjmu navrhovateľky a rodičovských príspevkov. Posledné tri roky vôbec,
ani sporadicky nenavštevuje deti, nemá o ne žiaden záujem a ani neprispieva na ich výživu. Odporca
bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 13.9.2013 platiť výživné vo výške 100 eur +
dlžné výživné vo výške 30 eur na mal. Juraja a 80 eur + dlžné výživné vo výške 20 eur na mal. Viktóriu.Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a zo
strany otca určiť výživné primerané veku a potrebám maloletej.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento
skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, pričom u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú štátni
občania SR. Z manželstva pochádzajú dve deti, toho času už plnoletý X. Š., K.. XX.X.XXXX a maloletá
B. Š., K.. X.XX.XXXX.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 45P/264/2012-53 zo dňa 13.9.2013 súd zveril mal. X.,

K.. XX.X.XXXX U. Q.. B.Y., K.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať
na výživu mal. X. sumou 120 eur mesačne a na výživu mal. B. sumou 80 eur mesačne. Pri svojom
rozhodovaní súd zohľadnil vyjadrenie otca prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O.,
kde otec uviedol, že je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, je vyučený maliar, predtým
pracoval v stavebníctve a kamenárskych prácach, snaží sa brigádnicky zarobiť, t.č. ako biletár na

diskotékach, kde zarobí cca 800,- až 1.000,- eur. Na bývanie nemal v tom čase žiadne výdaje a súhlasil
so zverením detí do starostlivosti matky, ako aj s navrhovanou výškou výživného 120,- eur na X. a 80,-
eur na B..

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 25.9.2015 predniesla, že trvá na návrhu na rozvod manželstva v
celom rozsahu, teda žiada, aby súd manželstvo uzatvorené s odporcom dňa 17.5.1997 rozviedol a mal.

B. zveril do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil výživné vo výške 80 eur tak, ako to
bolo určené doteraz súdnym rozhodnutím. Vo vzťahu k návrhu na rozvod manželstva poukázala na
písomné podanie doručené súdu a doplnila tú podstatnú skutočnosť, že už dlhodobo s odporcom nežijú
v spoločnej domácnosti približne 4 roky, odporca nechodí domov, odsťahoval sa, má vraj novú priateľku,
nekontaktuje sa ani s navrhovateľkou ani s deťmi, neplní si svoje rodičovské povinnosti, neplatí výživné

a ani sa s deťmi nestretáva, ani žiadnou inou formou neprispieva na ich výživu či starostlivosť. K svojim
aktuálnym zárobkovým a majetkovým pomerom uviedla, že je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere
v W. U. B. od 02/2015, pred tým pracovala na E. Y.Ľ.. Jej čistý priemerný mesačný príjem činí okolo 520,-
eur mesačne. Iný pravidelný príjem nemá okrem náhradného výživného, ktoré je vyplácané na deti B. U.
X.. Čo sa týka výdajov - najväčší má v súvislosti s bývaním, spolu s deťmi býva v 3-izbovom byte, ktorý

je v jej osobnom vlastníctve, kde uhrádza 152,- eur, okrem toho hypotéku 149,- eur mesačne a inkaso
približne 50,- eur mesačne. Mimo toho má bežné výdaje na stravu, hygienu a ošatenie. X. navštevuje 3.
ročník R. U., stravuje sa v škole, kde platba činí okolo 22,- eur mesačne, nemá t.č. mimoškolské aktivity,
kde by bolo potrebné uhrádzať pravidelné platby, ani v súvislosti s jeho zdravotným stavom nemá
zvýšené výdaje. B. navštevuje 6. ročník ZŠ, nestravuje sa v šk. jedálni, nemá mimoškolské aktivity, s

ktorými by boli spojené pravidelné platby, rovnako v súvislosti s jej zdravotným stavom nemá pravidelné
zvýšené výdaje. Okrem X. U. B. nemá iné vyživovacie povinnosti, okrem bytu v ktorom býva, nevlastní
iný nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty.

Odporca sa pojednávania napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania nezúčastnil, pričom svoju
neprítomnosť ničím neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania.

Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 13.1.2015 uviedol, že maloletá B. je žiačkou 5. ročníka G.
P.Á. B. S., prospech má výborný, výchovné problémy s ňou nie sú. Náklady na školu uhrádza matka za
ZRPŠ vo výške 20 eur, náklady na školské potreby a učebnice cca vo výške 20 eur. mal. B. navštevujev rámci školy krúžok moderného tanca, kde má náklady vo výške 6 eur mesačne a turistický krúžok vo
výške 30 eur za školský rok.

Podľa § ust. 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z

manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. 23 ods. 2 citovaného zákona, súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

V danom prípade súd skúmal, či rozvrat manželstva účastníkov konania je tak hlboký a trvalý, že už

neplní účel a obnovenie manželského spolužitia už nie je možné. Na základe vykonaného dokazovania
súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manželstvo je nefunkčné, neplní
svoj spoločenský účel a je iba formálnym zväzkom, a keďže medzi účastníkmi konania už nie je
reálna nádej na obnovenie manželského spolužitia, pričom manželia už dlhšiu dobu nežijú v spoločnej
domácnosti, a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa ust. § 24 ods. 1 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a a povinností k maloletému dieťaťu na
čas po rozvode manželstva, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho
bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 2 citovaného zákona rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ust. § 24 ods. 3 citovaného zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citivé

väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho prostredia.

Podľaust.§25ods.1citovanéhozákonarodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ust. § 25 ods. 2 citovaného zákona, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Zohľadnením vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol o zverení mal. dieťaťa do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o maloletú aj v súčasnosti osobne stará, pričom nie je pochybnosť
o tom, že aj v budúcnosti sa o maloleté dieťa náležite postará a zabezpečí mu zdravý vývoj.

Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu zohľadnil predovšetkým primerané potreby
maloletého dieťaťa, ako aj zárobkové možnosti odporcu, ktorému nebol maloletý zverený do
starostlivosti. Súd vychádzal zo situácie tak, ako bola zistená v konaní, ktoré predchádzalo tomuto
rozhodnutiu, t.j. 45P/264/2012 o úpravu rodičovských práv a povinností pre čas do rozvodu, v ktorom
konaní otec uvádzal, že je síce nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, avšak brigádnicky
si privyrába s tým, že jeho čistý priemerný zárobok činí 800,- až 1.000,- eur mesačne. Súd zároveň

zohľadnil tú skutočnosť, že v priebehu konania dosiahol X. plnoletosť, preto neupravoval rodičovské
práva pre čas po rozvode k tomuto dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva a predmetom úpravy
rodičovských a povinností pre čas po rozvode bola iba úprava vo vzťahu k mal. B.. Vychádzajúc z
uvedeného súd určil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 80,- eur mesačne vždy
do15.dňavmesiacivopredkrukámmatkypočnúcdňomprávoplatnostirozsudkuorozvodemanželstva.

S poukazom na skutočnosť, že účastníci nežiadali úpravu styku odporcu s maloletou na čas po rozvode,
súd postupujúc v zmysle ust. § 25 ods. vyššie citovaného zákonného ustanovenia o úprave styku
nerozhodoval.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 144 O.s.p., keďže v priebehu konania súd nezistil
okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva oznámiť matrike, kde uzavretie manželstva bolo zapísané, že opäť prijíma
priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.