Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712010419
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8712010419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hrica a prísediacich Lýdie

Palušákovej a Anny Šmálkovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd

o s l o b o d z u j e

obžalovaného C. G., nar. XX.XX.XXXX E. W., trvalo bytom

K. L. E., Č. XXXX/XX, zamestnaného v Technických službách mesta Dubnica nad Váhom ako vodič,

spod obžaloby Okresného prokurátora Poprad, sp. zn. 2 Pv 689/11, pre

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a pre skutok, že

od začiatku mesiaca júl 2010 do konca augusta 2010, v mesiaci október 2010 a od polovice decembra
2010 do januára 2011 v G. - D. D., A.. N. XXXX/5 v záhradnom domčeku umiestnenom na pozemku
rodinného domu patriaceho Š. K., neprimerane a fyzicky napádal maloletú T..J.., nar. XX.X.XXXX,
maloletého Š..J.., nar. XX.X.XXXX a maloletého S..J.., nar. 22.9.2004, tak, že ich viackrát udieral
otvorenými dlaňami po celom tele, po hlave, kopal ich nohami do oblasti chrbta, chrbtice, obličiek, udieral
ich predmetmi, ktoré mal po ruke, topánkami, knihami, metlou, hádzal po nich rôzne predmety, topánky,
knihy, maloletú T..J.. chytil za vlasy, keď stála pri otvorených vchodových dverách a rozprávala sa s
kamarátkou a vtiahol ju dnu, viackrát ju ťahal za vlasy aj dnu v záhradnom domčeku, dňa 04.08.2010

maloletú T..J.. bil a tá, keď pred ním utekala, tak spadla na schodoch, čím jej spôsobil vyvrtnutie a
natiahnutiu členkového kĺbu ľavej nohy, bezdôvodne odopieral maloletým deťom stravu tak, že viackrát
stravu pred nimi skrýval do skrine, pod posteľ, nedával im desiatu do školy, na maloletú T..J.. vylial tanier
s polievkou, taniere so stravou hádzal deťom do detskej izby tak, že sa taniere porozbíjali, časť stravy,
ktorú dostali deti od svojho starého otca zjedol a deťom stravu prideľoval po malých častiach alebo takú
stravu zjedol celú, viackrát stravu, ktorú deťom zakúpila matka K. G. zjedol alebo ju ukrýval pred nimi,
vulgárne nadával maloletej T..J.. do kuriev, krýs a svoju manželku K. G., s ktorou v tej dobe spoločne

býval, keď sa táto zastala svojich detí, aby ich obvinený nebil, udieral otvorenými dlaňami po celom tele,
rukami ju škrtil okolo krku, čo u maloletých detí T..J.., Š..J.. a S..J.. a u K. G. spôsobovalo psychické
a fyzické utrpenie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 13. 8. 2012 súd vykonal dokazovanie a vyhodnotil dôkazy z prípravného
konania, ale aj z hlavného pojednávania.

Obžalovaný popieral spáchanie skutku, tvrdil, že konkrétnych konaní uvedených v obžalobe sa
nedopustil. V rámci obrany tvrdil, že raz udrel otvorenou rukou dcéru svojej manželky T., tak to bolo
z dôvodu, že táto použila na adresu jeho matky mimoriadne hrubý výraz. Fyzickú silu v domácnosti
používala práve jeho manželka proti nemu, pričom ho zároveň aj slovne napádala a to aj pre banálne
veci, no napádala aj svoje tri maloleté deti, o ktoré sa riadne nestarala a spôsob jej života viedol k tomu,

že jej ďalšie dieťa a to najstaršia dcéra G. K. bola zverená do starostlivosti starého otca Š. K., s ktorým
žila v jeho domácnosti a následne ďalšie deti jeho manželky S., T. a Š. boli umiestnené do ústavnej
starostlivosti. Z jeho výpovede ďalej vyplýva, že spolužitie v manželstve bolo problematické. Okrem deti
jeho manželky sa z ich spolužitia narodila dňa 18. 4. 2010 dcéra C. E. a v máji 2010 uzavreli manželstvo.
On bol dňa 9. 4. 2010 prepustený zo zamestnania profesionálneho vojaka pre odbornú nespôsobilosť,

nemal ďalší príjem, rodina žila iba z rodičovského príspevku, bývanie v prenajatom byte nebolo finančne
únosné a tak sa presťahovali do záhradného domčeka pri rodinnom dome jej otca, kde žili spolu od
letných mesiacov asi až do konca roka 2010. Začiatkom roka 2011 on sa odsťahoval k svojim rodičom
do Dubnice nad Váhom, kde si našiel prácu. Predtým pracoval od septembra 2010 v Českej republike,
ale nebola mu vyplatená celá mzda. Po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti v januári 2011 až do

podania trestného oznámenia manželkou v auguste 2011 neudržiaval s manželkou osobný kontakt i keď
ona sa snažila s nim komunikovať prostredníctvom mailov a SMS. V tejto komunikácii ona kritizovala
nielen jeho, ale aj jeho rodičov, na internete zverejňovala svoje fotografie a písala neslušné texty.
Ďalej tvrdil, že podaním trestného oznámenia manželka prejavila záujem mu poškodiť pre ukončenie
spolužitia. Výpovede svedkov, rodinných príslušníkov manželky proti nemu odôvodnil tým, že jej otec bol

nervózny z toho, že „mu zostala na krku jeho dcéra K.“, jej deti boli umiestnené do ústavu, výpoveď G.
K. bola ovplyvnená starým otcom a výpoveď T. bola ovplyvnená matkou, ktorá jej sľúbila, že ju z ústavu
zoberie domov. Podľa neho nastali u manželky po narodení ich spoločnej dcéry psychické problémy,
ktoré on konzultoval s lekárkou, ktorá mu potvrdila možnosť vzniku takýchto problémov v súvislosti s
pôrodom,nomanželkanavyšetrenianechodila.Vdomácnostivznikalibežnéhádky,manželkahofyzicky

napádala, bila aj deti a tento problém spočíval aj v nedostatočnom zabezpečení potrieb v domácnosti.
Tento nedostatok riešila jeho rodina poskytovaním potravín, ale aj peňazí veľmi často. Pri výchove detí
manželke pomáhal, no najmä Š. a T. ho nerešpektovali a pokiaľ urobili niečo zle, tak iba na nich pokričal.
Správaniedetívškoleboloveľmizlé,boliproblémyajsdochádzkouanajmäŠ.malzléštudijnévýsledky.
Tvrdil, že deťom neodopieral stravu, úraz T. nespôsobil on, vyvrtnutie členka si spôsobila sama pri

naháňaní sa s bratom Š. a ostatné tvrdenia svedkov o jeho týraní sú nepravdivé.

Manželka potvrdila, že rodina žila v ťažkých podmienkach, keďže traja otcovia jej štyroch maloletých detí
nepravidelne platili výživné a ona nebola zamestnaná. V manželstve s Ľ. J., s ktorým mali deti T. a Š.,
prestali žiť spolu a jej sa narodilo ďalšie dieťa S., ktorého otcom bol ďalší muž, rodina následne začala žiť

s obžalovaným a z ich spolužitia sa narodilo ďalšie dieťa C. E. ešte pred uzavretím manželstva. Po strate
zamestnania obžalovaného rodina začala žiť v záhradnom domčeku s jednou izbou u jej otca v Poprade,
príjmom domácnosti bol rodičovský príspevok a manžel si hľadal prácu. V spoločnej domácnosti deti
nerešpektovali obžalovaného, nadávali aj na jeho rodičov, vytýkania neporiadku neakceptovali, naďalej
mali neporiadok, príkazy na jeho odstránenie neprijímali, obžalovanému odvrávali a s obžalovaným sa

navzájom bili a to najmä T., ktorá sa s nim často hádala a jej správanie nebolo normálne. Takéto situácie
viedli aj k hádke medzi manželmi, matka nesprávne konanie deťom vytýkala, deti sa navzájom slovne
bránili. Podľa nej fyzické napádania medzi obžalovaným a deťmi boli aj trikrát týždenne, no ona ich
následne nebrala v úvahu a toto si riešili iba v domácnosti medzi sebou. Potvrdila, že po odsťahovaní
sa manžela zo spoločnej domácnosti začali u nich časté kontroly sociálnymi kurátormi, T. a Š. mali zlú

dochádzku do školy. Matka ďalej tvrdila, že obžalovaný bil deti po hlave a po tele, ju udrel iba raz a to
keď bránila deti, schovával rožky, sladkosti a jogurty. Vulgárne výrazy používal obžalovaný, ale aj deti,
navzájom sa napádali a pri jednom z nich T. si vyvrtla členok. Z jej výpovede ďalej vyplýva, že výchovné
problémy s deťmi riešila aj ona krikom a bitkou a stav v jej spôsobe vedenia domácnosti následne viedol
k umiestneniu detí do ústavov. Sama potvrdila, že s obžalovaným a deťmi žili počas trvania služobného

pomeru obžalovaného v Ružomberku aj v Liptovskom Mikuláši a následne v záhradnom domčeku vPoprade, ale aj v prenajatom byte v Poprade. Z jej výpovede vyplýva, že určitý čas žila aj v záhradnej
chatke v oblasti zv. Dubina pri Hranovnici a údajne bola hľadaná pre nezvestnosť. Tvrdila, že žila aj v
Inštitúte Krista Veľkňaza v Žakovciach. Na základe rozhodnutí súdov boli jej deti zverené do starostlivosti

iných osôb a to Š. a T. do starostlivosti ich otca, C. E. do starostlivosti starých rodičov G. a S. bol
umiestnený v Detskom domove v Prešove. Dcéra G. naďalej zostala bývať po dovŕšení plnoletosti u
starého otca.

Svedkovia Š. K. a G. K. neboli priamymi svedkami konaní obžalovaného. Obaja bývali v rodinnom dome,

ktorýbolvzdialenýasi20metrovodzáhradnéhodomčeka,kdemalobžalovanýpáchaťkonaniauvedené
v skutku. Svedkovia počuli, že v domčeku bol často krik, obžalovaný kričal na deti, keď nechceli jesť
a hádali sa, svedkovia počuli o tom, že obžalovaný mal vyliať na T. polievku a to z vyjadrenia detí a
taktiež sa svedkovia dozvedeli, že deti mali utrpieť modriny na tele konaním obžalovaného, modriny
aj videli, no neboli svedkami fyzických útokov obžalovaného. Dozvedeli sa o tom, že obžalovaný mal
maloletým deťom prideľovať stravu a sladkosti, no toho neboli priamym svedkom. Svedok K. vedel o

jednom fyzickom napádaní medzi obžalovaným a poškodenou, tomu predchádzala ich hádka, no sám
svedok nevylúčil, že poškodená udrela obžalovaného. O udalosti, keď T. mala vytknutý členok, vedeli iba
sprostredkovane. G. bola s deťmi v dennom kontakte po dobu, keď žili v záhradnom domčeku. Vedela,
že deti obžalovaného nerešpektovali, no deti nemali rešpekt ani pred svojou matkou. Medzi výchovné
prostriedky ich matky patrili údery, ale aj použitie varechy. Svedkyňa z vyjadrenia detí vedela, že ich mal

biť obžalovaný, čo mu ona vytýkala, no každý z účastníkov k incidentu podal svoje vysvetlenie. Vytknutý
členok u T. považovala ich matka za banálnu vec. Na lekárske ošetrenie išla až vtedy, keď svedkyňa ju
k tomu dotlačila. Vulgárne výrazy svedkyňa počula z úst detí na adresu obžalovaného a tieto výrazy boli
prevzaté z bežnej komunikácie medzi manželmi v tejto domácnosti.

Svedkovia C. G. a X. G. ako aj ich dcéra X. C.S. tvrdili, že z kontaktov so svojim synom a bratom, ale
aj jeho manželkou a jej deťmi zistili, že rodina potrebuje podporu základných prostriedkov domácnosti a
tak rodičia im poskytovali takmer mesačne potraviny aj peniaze. Pri ich kontaktoch sa nikto nesťažoval
na konanie obžalovaného, i keď ich návštevy boli v domácnosti v čase, keď obžalovaný bol v práci v
Českej republike a zistili, že domácnosť je zanedbávaná, že matka na deti kričí, správanie matky, ale aj

detí nebolo správne, keď T. vytýkala matke, že prespala celý deň a za to ju matka fyzicky napadla. Podľa
svedkov deti boli vulgárne a nerešpektovali obžalovaného, ani matku. Pri jednej návšteve obžalovaného
v mieste bydliska svedkov si všimli, že on má modriny na krku aj chrbte, no k tomu sa nechcel vyjadrovať.

Materiálnu pomoc rodičmi potvrdila aj svedkyňa E. G., ktorá pri návšteve obžalovaného u jeho rodičov

videla modriny na krku a chrbte a sprostredkovane od jeho rodičov sa dozvedela, že má problémy v
domácnosti, no konkrétne sa nevedela vyjadriť.

Svedkyňa mal. T. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že spolužitie obžalovaného s jej matkou
nebolo dobré, hádali sa a jej matka vyprovokovala obžalovaného k tomu, aby bil deti, obaja používali

vulgárne výrazy, matka používala aj výhražné výrazy a pokiaľ ich obžalovaný niekedy udrel, tak asi ho k
tomu vyprovokovali deti, bil ich otvorenou rukou po tvári a chrbtici, no nešlo o bitku hrubým spôsobom.
Pokiaľ jej raz vylial polievku na stehná, tak to bolo z dôvodu, že ju nechcela jesť a nevie, či toto konanie
bolo úmyselné. Vyvrtnutý členok si spôsobila pri naháňačke a to za situácie, keď obžalovaný zametal
izbu, ona mu preskočila ponad smeti, zľakla sa, bála sa, že ju môže obžalovaný udrieť metlou, na

schodoch spadla a utrpela tento úraz. K prideľovaniu potravín uviedla, že raz, keď si pripravovala desiatu
- suchý chlieb, tak obžalovaný jej pridelil menší kúsok. Svedkyňa potvrdila, že v čase ich bývania už
v prenajatom byte sa rozprávala s kamarátkou a obžalovaný ju potiahol za vlasy s tým, že má ísť do
bytu, s kamarátkou nerozprávať, ale toto bolo vyvolané tým, že matka, ktorá bola v byte, si nepriala jej
rozhovor s kamarátkou. Podľa názoru svedkyne boli hádky medzi obžalovaným a poškodenou príčinou,

že ich obžalovaný bil aj každý druhý deň, no k tomu ho vyprovokovali deti alebo matka, ktorá bola veľmi
nepríjemná a niekedy „by ich aj zabila“. Svedkyňa tvrdila, že niekedy mala modriny na tele následkom
úderov obžalovaného a tieto mal aj brat Š.. Podľa nej bolo ich spolužitie s obžalovaným v domácnosti
úplne normálne, pokiaľ nebola doma matka, vtedy sa veľmi nerozprávali, ale pokiaľ bola doma matka,
tak obžalovaný sa k nim správal agresívnejšie.

Ľ.J.,otecT.S.Š.uviedol,žepristretnutiachsdeťmipočasichbývaniavRužomberkunezistilubližovanie
deťom obžalovaným a z ich informácií vyplynulo, že im ubližovala matka. Z predchádzajúceho spolužitia
v manželstve po dobu štyroch rokov mal tento svedok skúseností, že matka nemala problém deti fyzickynapadnúť aj na ulici. Po jej fyzických útokoch proti nemu sa rozhodol opustiť spoločnú domácnosť,
no deti naďalej navštevoval a to aj počas pobytu v záhradnom domčeku v Poprade, kde boli ťažké
podmienky. Počas Vianoc 2010 on mal tieto dve deti vo svojej domácnosti a nikdy sa mu nesťažovali na

obžalovaného. Od júna 2013 má tieto deti zverené do svojej starostlivosti.

Problémy s vedením domácnosti a so starostlivosťou matky o maloleté deti boli dôvodom, že pracovníci
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade viedli už dlhší čas spisovú dokumentáciu k maloletej
T. a Š. a touto rodinou bola poverená zaoberať sa pracovníčka Bc. I. Š. od 3. 3. 2006 do 12. 8. 2011.

Matka bola poskytnutá pomoc pri zabezpečení platenia výživného otcom na maloleté deti. Matke sa
narodilo ďalšie dieťa S.. Od roku 2008 do októbra 2010 bola spisová dokumentácia odstúpená do
okresu Ružomberok, kde matka bývala so svojim druhom a v roku 2010 sa presťahovali do Popradu.
Šetrenia v domácnosti začali v novembri 2010 po zistení, že rodina žije v nevyhovujúcich podmienkach
v záhradnom domčeku a následne došlo k presťahovaniu rodiny do prenajatého bytu v činžiaku. V
spisovej dokumentácii a ani z uskutočnených kontaktov s matkou nebolo zistené závadné správanie

obžalovaného, matka sa nikdy nesťažovala na psychické a fyzické týranie. Takéto poznatky neboli z
minulosti, ale neboli získané ani v nasledujúcom období, keď obžalovaní už prerušil spolužitie s matkou
a jej deťmi a uvedení pracovníci úradu naďalej boli v kontakte s matkou. Poznatky o spôsobe života
matka svedčili o tom, že veľmi často menila podmienky bývania, o domácnosť sa riadne nestarala,
problémy v spolunažívaní s inými ľuďmi robili aj deti T. a Š. a tieto zabezpečovali niekedy starostlivosť

aj o najmladšiu C. E. a zostávali doma. Počas spolužitia obžalovaného v tejto domácnosti bolo pri
jednom šetrení zistené, že obžalovaný zabezpečoval starostlivosť o svoju dcéru C., doma bol iba sám,
v domácnosti bol poriadok, staršie deti boli v škole, obžalovaný sa na nič nesťažoval a matka bola na
nejakom súdnom pojednávaní.

Z ďalších dôkazov vyplýva, že obžalovaný sa spoznal prostredníctvom priateľky a neskôr manželky K. G.
s jej kamarátkami O. X. a C. B.. Obe svedkyne boli s touto rodinou v kontakte, no žiadna z nich nepočula,
ani nevidela, aby obžalovaný na deti kričal, nadával alebo ich bil. Z výpovedí oboch svedkýň vyplýva,
že matka používala fyzickú silu nielen proti deťom, ale aj proti manželovi, používala hrubé výrazy, videli,
že dcéru C. matka udrela rukou po tvári a takto bila aj ostatné deti, pri bitke používala aj varechu, k

deťom sa správala hrubo a manžel sa jej bál. Hrubé výrazy na adresu obžalovaného pred svedkyňami
používala aj T.. Obe svedkyne potvrdili aj v prípravnom konaní, že deti bila matka rukou aj varechou.
Svedkyňa X. videla aj modriny na tele detí. Deti sa nikdy nesťažovali, že ich bil obžalovaný. Matka sa
svedkyniam nesťažovala, že obžalovaný skrýva deťom stravu.

Z výpovedí obžalovaného, svedkov, ale aj poškodených je preukázané, že ťažké životné podmienky
najmä v období roku 2010 boli výsledkom zanedbanej výchovy a starostlivosti matky o jej deti, čo
pretrvávalo aj v nasledujúcom období, keď obžalovaný už v tejto domácnosti nebýval a výsledkom toho
bolo odňatie všetkých detí matke a zverenie ich do starostlivosti iných osôb.

Spôsoby, ktoré poškodená popisovala v trestnom oznámení sa nepreukázali ako pravdivé svedeckými
výpoveďami, ale aj zmenenými a rozpornými výpoveďami poškodenej. Nedorozumenia, hádky a fyzické
napádania boli síce potvrdené, no v iných súvislostiach vzniku incidentov, z iných dôvodov, s inými
účastníkmi incidentov, pri inom postavení účastníkov, ktorých častou účastníčkou bola práve poškodená.
Toto vyplýva nielen z výpovede obžalovaného, ale aj z výpovedí oboch dcér poškodenej a oboch

svedkýň, ktoré boli kamarátkami poškodenej. Spôsoby konaní obžalovaného, ktoré poškodená uvádzala
v trestnom oznámení následnými dôkazmi neboli potvrdené a pokiaľ boli preukázané aktívne konania
obžalovaného, tieto nemali charakter týrania.

Poškodená K. G. v konaní na súde uviedla, že obžalovaný ju fyzicky napadol po hádke iba raz, svedkom

incidentu mal byť aj jej otec Š. K. a tento svedok potvrdil hádku manželov, no nevylúčil, že poškodená
udrela obžalovaného. Ťahanie za vlasy, ktoré sa stalo iba raz popísala svedkyňa T. J. a za návodcu na
toto konanie označila práve matku. Táto svedkyňa popísala i okolnosti vzniku úrazu dňa 4. 8. 2010, keď
mala vyvrtnutý členok a podľa nej tomuto zraneniu nepredchádzal incident medzi ňou a obžalovaným.
Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní svedkyňa odopieranie stravy konkretizovala tak, že obžalovaný

jej vymenil väčší kúsok chleba za menší, vyliatie polievky na ňu nemuselo byť úmyselné, keďže často
deti odmietali jesť polievku.Ostatné spôsoby konania, ktoré sú uvedené v skutku ako formy týrania neboli žiadnym dôkazom
potvrdené a spôsobenie fyzického a psychického utrpenia deťom a ich matke nepotvrdili na hlavnom
pojednávaní žiadne dôkazy vrátane T. J. a jej matky.

Vymedzenie času týrania je založené výlučne na nepresvedčivých tvrdeniach matky. Svedok Ľ. J. vylúčil
možnosť týrania jeho detí najmenej počas Vianoc 2010, keďže obe deti boli v jeho domácnosti. Matka
detí v prípravnom konaní uviedla, že v záhradnom domčeku u jej otca bývali do polovice decembra
2010 a že od januára 2011 sa obžalovaný odsťahoval od nich do Dubnice nad Váhom. Svedok Š. K. v

prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný bol dva mesiace v Českej republike v období, keď bývali u
neho a že na cestu mu požičal on peniaze.

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok z odboru psychológie znalkyňou PhDr. Ľ. G. a
z jeho záverov vyplýva, že T. má tendencie skresľovať udalosti doplňovaním určitých detailov, zároveň je
u nej prítomná tendencia k zovšeobecňovaniu a zveličovaniu (stále nás bil, stále nám bral jedlo a pod.).

V čase vyšetrenia vo vzťahu k obvinenému dominoval u dieťaťa pocit krivdy a snaha vzoprieť sa mu.
Znalkyňa uviedla, že dieťa má tendenciu zvýrazňovať negatívne správanie obvineného a bagatelizovať
podiel mamy na vzniknutej situácii. Príznaky porúch správania u T. aj Štefana podľa znalkyne súvisia
s neuspokojením základných potrieb dieťaťa, ktoré boli zanedbávané dlhodobo, nesúvisia iba so
správaním obvineného. U Š. neboli preukázané poruchy vnímania v zmysle halucinácií, pamäťové

schopnosti sú priemerné, dokáže zreprodukovať podstatu prežitých udalostí a to, či si nezapamätá, má
tendenciu dopĺňať na základe vlastných predpokladov a skúseností. Reprodukcia udalostí môže byť do
určitej miery skreslená. Dieťa má tendenciu ukazovať sa v lepšom svetle, zlepšovať svoje postavenie aj
za cenu klamstva. U poškodenej K. G. znalkyňa zistila, že intelektové schopnosti sú priemerné, afektivita
je chudobnejšia, svoje emócie reguluje, má dobré sebaovládanie, je nekompromisná so sklonom k

jednoznačným riešeniam, v životnom štýle dominujú momenty vlastného záujmu, má dobré organizačné
schopnosti, v kritických situáciách reaguje skôr neuroticky, má sklon k zbavovaniu sa zodpovednosti,
nerada na seba berie zodpovednosť, má tendenciu ukazovať sa v lepšom svetle. V posudzovaní udalosti
je výrazne subjektivistická, prežité udalosti vníma najmä zo svojho hľadiska, popisuje ich výrazne
subjektívne s mierny skresľovaním detailov. Medziľudské vzťahy poškodenej sú menej emocionálne

sýtené, v prípade partnerských väzieb veľa očakáva, málokedy je šťastná. Vo vzťahu k obvinenému
dominuje u nej skôr ľahostajnosť, v čase vyšetrenia boli zistené príznaky odoznievajúcej depresívnej
poruchy, ktorá vznikla pravdepodobne ako reakcia na stres. Tento znalecký posudok bol vypracovaný
v novembri 2011 a vyšetrenie bolo vykonané bezprostredne pred jeho vypracovaním, teda takmer rok
potom, čo mal byť páchaný skutok uvedený v obžalobe. Poškodená pri vyšetrení znalkyňou uviedla, že

najviac ju trápi odlúčenie od najmladšej dcéry. Podľa znalkyne nie je pravdepodobné, že by správanie
obvineného zanechalo na psychickom stave poškodenej trvalé následky.

Z lekárskych správ vyplýva, že T. pri vyšetrení zo dňa 4. 8. 2010 na chirurgickej ambulancii centrálneho
príjmu Nemocnice Poprad uviedla, že pri páde na schodoch si poranila asi ľavý členok. Diagnostický

záver je uvedený ako vyvrtnutie a natiahnutie členkového kĺbu a nohy.

Zo spisu vyplýva, že v čase podania trestného oznámenia obžalovaný nežil v spoločnej domácnosti
s poškodenou a jej deťmi už viac než pol roka. V uvedenom čase boli v jej domácnosti vykonávané
častejšie kontroly sociálnymi pracovníkmi, pretože boli evidované a zistené i závažnejšie nedostatky v

starostlivosti a výchove matky o maloleté deti. Deti T. a Š. boli umiestnené v Centre sociálnych služieb
Garden v Humennom, vo vzťahu k maloletému S. prebiehalo konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti
a u maloletej C. E. prebiehalo konanie o jej zverenie do výchovy a starostlivosti starých rodičov G..
Poškodená nemala zabezpečené riadne podmienky bývania a ani zdroj príjmu z pracovnej činnosti
nemala žiaden.

Preukázané manželské, rodičovské, finančné i bytové problémy poškodenej vyústili práve v mesiacoch
júl a august 2011 do situácie, ktorú poškodená nedokázala riešiť, pomoc jej nebola poskytnutá
kamarátkami, ani jej najbližšími príbuznými, ktorí po skúsenostiach a vlastných poznatkoch o spôsobe
života poškodenej neprejavili o to záujem.

Súd má za to, že práve v tomto čase si poškodená uvedomila, že potrebuje sa ukázať v lepšom
svetle, pretože výsledky šetrení, správy a vyjadrenia jej blízkych boli o jej doterajšom spôsobe života
negatívne a tak príčiny toho sa snažila podľa názoru súdu preniesť mimo seba. O tom svedčia ajkonania pred súdom a listinné dôkazy vťahujúce sa k týmto manželským, nemanželským deťom, ale
aj k rodičovským právam a povinnostiam, ktorých účastníčkou bola práve poškodená. Podané trestné
oznámenie až v auguste 2011 a popisovanie praktík v jej domácnosti sú dôkazom toho, že poškodená

sa snažila zmierniť svoju vinu za tento stav v jej rodine a popisované spôsoby neboli jej cudzie, čo
potvrdili aj svedkovia (bitie otvorenou rukou, spôsobenie modrín, používania varechy pri bitke, fyzické
útoky nielen proti obžalovanému, ale aj predchádzajúcemu manželovi, kričanie, používanie vulgárnych
výrazov, hádky a pod. Nielen tieto praktiky, ale aj množstvo ďalších, ktoré matka uvádzala a ktoré neboli
preukázané v konaní, pripisovala matka obžalovanému. Zo správ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Poprad, záznamov o vykonaných šetreniach, ale aj z výpovedí pracovníkov úradu neboli poznatky, ani
informácie o nezákonných praktikách obžalovaného tak ako to uvádzala matka v trestnom oznámení
a to ani pri kontaktoch s matkou, ktorá vo vlastnom záujme žiadala o súčinnosť úradu pri finančnom
zabezpečení rodiny z dôvodu neplatenia výživného otcom detí a pri poskytovaní poradenstva ohľadom
maloletých detí.

Ošetrujúca lekárka MUDr. Y. G., ktorá v Poprade zabezpečovala zdravotnú starostlivosť maloletým
deťom T., Š. a S. do augusta 2011, pri lekárskych prehliadkach nezistila stopy po fyzickom, psychickom
násilí, ani týraní.

Touto správou lekárky boli vyvrátené tvrdenia maloletých detí T. a Š., ale aj ďalších svedkov o tom, že

obžalovaný svojim konaním im spôsoboval modriny.

Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona sa dopustí ten, kto týra
blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie
alebo psychické utrpenie spôsobmi, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení. Týmto ustanovením je

zabezpečená ochrana osôb tam uvedených pred domácim násilím. Objektívna stránka tohto zločinu
spočíva v takom konaní páchateľa, ktorý týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti
alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie, alebo psychické utrpenie niektorou z foriem, ktoré sú v
tomto ustanovení uvedené.

Týraním nie je akékoľvek použitie fyzickej sily, či psychického násilia, ale musí ísť o konanie, ktoré
sa vyznačuje určitým stupňom hrubosti, bezohľadnosti a dlhším trvaním a ktoré poškodená osoba ako
pociťuje ako ťažké príkorie. Nie je možné vylúčiť, že týraním môže byť aj konanie nižšej intenzity násilia,
pokiaľ takéto konanie trvá dlhšiu dobu a poškodená osoba vzhľadom na jeho hrubosť alebo bolestivosť
to pociťuje ako ťažké príkorie spôsobujúce jej fyzické alebo psychické utrpenie.

Z vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že obžalovaný sa dopustil týrania maloletých detí
a ich matky. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané konanie vo vzťahu k maloletému S. a vôbec nie k
maloletej C. E. i keď z výpovedí maloletých detí vyplývalo, že konania obžalovaného smerovali aj proti
týmto deťom.

Okrem jedného úderu rukou, ktorý dostala T. po vulgárnom označení matky obžalovaného v presne
neurčenom čase, jedného obmedzenia stravy tým, že T. poskytol obžalovaný k jedlu menší kúsok chleba
namiesto väčšieho, ktorý si ona vybrala, okrem jedného vyliatia polievky na stehná T., ktorá polievku
nechcela jesť a pri pochybnostiach, či nešlo o nedbanlivostné konanie, okrem potiahnutia za vlasy T.,

ktoré malo zabrániť jej v ďalšom rozhovore s kamarátkou, keď nie je vylúčené, že konanie obžalovaného
bolo na pokyn matky a okrem rozporne popisovaných okolností, za ktorých došlo k zraneniu nohy
T., bez preukázania, že toto zranenie súvisí s aktívnou činnosťou obžalovaného, neboli preukázané
žiadne ďalšie konania, ani ich opakovania a viacpočetnosť tak ako to uvádzala matka, ktorá v každej
nasledujúcej výpovedí tento okruh konaní zužovala a zmierňovala. Výpovede svedkov Š. K. a G. K. sú

nepriamymi dôkazmi a pokiaľ svedkovia počuli krik, či hádky, no jednotlivé konania údajného týrania
nevideli a dozvedeli sa o nich iba z počutia od deti a pokiaľ tvrdili, že videli nejaké modriny na tele deti a
o ktorých vzniku sa dozvedeli od T. alebo Š., je potrebné uviesť, že nebol vylúčený pôvod a okolnosti ich
vznikuajinýmspôsobom,aleboinýmsubjektom,nežuvádzalideti.VýsluchydetíT.,Š.aS.bolivykonané
takmerrokpotom,čomalodochádzaťkichtýraniu.Detiodprerušeniaspolužitiasobžalovanýmvjanuári

2011 žili v spoločnej domácnosti iba s matkou. V tomto čase matka používala hrozbu trestných stíhaní
najmä vo vzťahu k matke obžalovaného, no neopomenula sa trestnými stíhaniami zaoberať vo vzťahu
k obžalovanému vo svojej korešpondencii, ktorá je súčasťou spisu. Z tejto korešpondencie vyplýva,
že poškodená vyjadrovala záujem obnoviť spolužitie s obžalovaným, záujem udržať rodinu pokope,vyjadrovala mu aj svoje city, no na druhej strane používala vulgárne výrazy a vyhrážky na jeho osobu aj
osobu jeho rodiny a takáto vulgárna komunikácia je obrazom ich komunikácie v domácnosti, keď spolu
žili, čo si osvojili jej deti a toto používali pri komunikácii s obžalovaným. Po dobu viac než šesť mesiacov

deti žili výlučne pod vplyvom matky a nie je možné vylúčiť, že ich následné výpovede boli ovplyvnené
matkou. Dôkazom toho je výpoveď T.Í. na hlavnom pojednávaní, kde udalosti popisovala ináč, vinu za
tento stav dávala svojej matke a podobne vypovedala na hlavnom pojednávaní aj G.. Vo výpovediach
oboch svedkýň, ale aj Š. K. na hlavnom pojednávaní boli preukázané prejavy hnevu na spôsob života
poškodenej, no zároveň boli prejavené aj prvky súdržnosti vyplývajúce z ich príbuzenstva.

Vyššie uvedené ojedinelé konania obžalovaného, ktoré boli preukázané dôkazmi nemôžu mať charakter
týrania v zmysle súdnej praxe, keďže neboli preukázané, že majú charakter trvalosti, hrubosti, krutosti,
bolestivosti, necitlivosti a pod. Nebolo preukázané, že išlo o úmyselné zavinenie, že došlo k fyzickému a
psychickému utrpeniu spôsobmi uvedenými v ustanovení § 208 Trestného zákona, ktoré boli uvádzané
najmä v trestnom oznámení matky.

Popisované konania mali byť podľa výpovedí poškodených na rôznych miestach, nielen v záhradnom
domčeku a taktiež aj v inom čase, než je uvedený v obžalobe. Výpovede svedkov T., Š. a S. v prípravnom
konaní sú nevierohodnými dôkazmi z dôvodu, na ktorý súd už vyššie poukázal. Písomné zápisnice o
výsluchu týchto maloletých detí nie sú písomným prepisom skutočných výpovedí detí a sú formulované

v písomnej forme tak, aby boli podporným dôkazom o tvrdeniach matky, čo do spôsobov, intenzity,
početnosti, formy, hrubosti a krutosti konaní obžalovaného, nie sú to autentické výpovede svedkov.
Svedkovia pri výsluchu podľa zvukového obrazového záznamu nevypovedali súvisle, vo výpovediach
popisovali situácie, ktoré na seba navzájom nenadväzovali, tieto nesúviseli, čo do času, spôsobu a
subjektov,ktorýchsatýkajú,zvýpovedíKristínyaŠtefanavyplýva,žečastovosvojompredneseuvádzali

úplne zhodne vopred naučené frázy, ktoré nie vždy boli odpoveďou na položenú otázku vypočúvajúceho,
otázky boli často sugestívne, viaceré odpovede na takéto otázky boli spájané a tvarované v protokolácii
tak, aby vyznievali v písomnej forme ako spontánne odpovede a toto je preukázané rozpornosťou
písomnej zápisnice s obsahom výpovede podľa zvukovo obrazového záznamu. Takéto dôkazy Trestný
poriadok nepripúšťa.

Pokiaľ boli u T. a Š. zistené pri znaleckom dokazovaní príznaky porúch správania, tak tieto súvisia s
neuspokojenými základnými potrebami detí a tieto potreby boli zanedbávané dlhodobo, nesúvisia iba
so správaním obžalovaného.

Obžalovanýjevmiesteterajšiehobydliskahodnotenývšeobecne,jeriadnezamestnaný,vregistritrestov
nemá žiaden záznam, bývalý zamestnávateľ s nim skončil služobný pomer z dôvodu, že bol hodnotený
ako podpriemerný profesionálny vojak, v mieste kde býval s poškodenou a jej deťmi, bol neznámou
osobou a preto nebolo možné ho vôbec hodnotiť, v evidencii priestupkov má síce tri záznamy, keď
priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch sa dopustil v čase, ktorý nie je uvedený

v zázname, ale za tento priestupok mu bola uložená pokuta 40,--eur a vec bola ukončená 26. 11. 2010
v Liptovskom Mikuláši, ďalší priestupok spáchal 27. 8. 2011, keď prekročil pri jazde dovolenú rýchlosť
a bola mu uložená pokuta 100,--eur, ale konanie o ďalšom priestupku z 26. 6. 2010, ktorý mal byť
posudzovaný podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch, bolo odložené a vec bola ukončená
1. 2. 2012.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba, výsledky dokazovania nielen v prípravnom konaní, ale
najmä na hlavnom pojednávaní tento záver súdu preukazujú a preto súd podľa § 285 písm. a/ Trestného
poriadku obžalovaného oslobodil spod obžaloby, keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý

je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.