Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2007

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/48/1998

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1198897926
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Doláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2007:1198897926.8

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej
veci navrhovateľky v 1. rade: H.. H. S., bytom W. Č.. XX/XX, XX XX C., Y., navrhovateľky v 2. rade: H..
A. W. S., bytom W. Č.. XX/XX, XX XX C., Y. (obe sú dedičky po nebohom navrhovateľovi H.. X. S.),
obe zastúpené splnomocneným zástupcom: JUDr. Ján Baláž, bytom Hlboká č. 18, 921 01 Piešťany,
proti odporcovi v 1. rade: U. G., trvalý pobyt Z. Č.. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, odporkyni v 2. rade:

Z. W.Á., trvalý pobyt X.. W. Č.. XX, XXX XX Bratislava, zastúpená právnym zástupcom: Vladimír Kán,
advokát, Advokátska kancelária Ecker - Kán & Partners, s. r. o., Námestie Martina Benku č. 9, 811 07
Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou dňa 13. 05. 1997 odporca v 1. rade predal byt č.
1 na Tobruckej č. 1 v Bratislave odporkyni v 2. rade, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 04. 1998 sa pôvodný navrhovateľ H.. X. S., bytom I. Č.. X,
Bratislava, zastúpený svojou právnou zástupkyňou proti odporcom domáhal určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy, ktorou dňa 13. 05. 1997 odporca v 1. rade predal byt č. 1, vrátane spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu

na pozemku, na I. Č.. X B. O., nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. W. Q. (ďalej
len "byt"), odporkyni v 2. rade.

Svoj návrh zdôvodnil tým, že dňa 13. 06. 1994 uzatvoril s odporcom v 1. rade zmluvu o budúcej kúpnej
zmluvy, v ktorej sa odporca v 1. rade zaviazal s ním uzatvoriť kúpnu zmluvu o predaji bytu č. X na I.
Č.. X B. O. a to do 14 dní odo dňa zápisu vlastníctva odporcu v 1. rade k bytu za kúpnu cenu 950
000.- Sk. Kúpna cena bola následne dodatkami č. 1 a 2 znížená na 909 671, 20.- Sk vzhľadom na zlý
technický stav bytu.

Navrhovateľ na žiadosť odporcu v 1. rade mu ako zálohu za kúpnu cenu zaplatil spolu 462 400.- Sk. So
súhlasom odporcu v 1. rade byt zrekonštruoval, mal v ňom nahlásený trvalý pobyt.

Odporca v 1. rade sa stal vlastníkom bytu dňa 26. 11. 1996, avšak kúpnu zmluvu odmietol uzatvoriť
argumentujúc jeho nesúhlasom s kúpnou cenou. Na písomnú výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy
nereagoval. Preto navrhovateľ dňa 31. 01. 1997 podal návrh na súd, aby súd nahradil prejav vôle
odporcu v 1. rade s uzatvorením kúpnej zmluvy. Súčasne podal návrh na nariadenie predbežnéhoopatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi v 1. rade nakladať s bytom. Návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia súd vyhovel a zakázal odporcovi v 1. rade s bytom nakladať.

Napriek tomu odporca v 1. rade byt predal kúpnou zmluvou zo dňa 13. 05. 1997 odporkyni v 2. rade.

Navrhovateľ sa u odporcu v 1. rade i po tomto predaji domáhal splnenia povinnosti uzatvoriť s ním kúpnu
zmluvu, na tieto výzvy nereagoval, nevrátil mu ani zaplatenú zálohu za kúpnu cenu.

Uviedol, že má naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
odporcami, pretože na základe tohto rozsudku sa môže uskutočniť zápis zmien v katastri nehnuteľnosti.

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8C 48/1998 - 41 zo dňa 31. 03. 1999 bolo návrhu navrhovateľa
vyhovené a určené, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 13. 05. 1997, ktorou odporca v 1. rade ako

predávajúci predal odporkyni v 2. rade ako kupujúcej byt je neplatná.

Odporcovi v 1. a 2. rade bola uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 2 520.-
Sk v lehote troch dní.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že napadnutá kúpna zmluva uzatvorená dňa 13.
05. 1997 medzi odporcami je právnym úkonom absolútne neplatným, nakoľko obchádza zákon, svojím

obsahom a účelom zákonu odporuje a jej uzatvorením sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol ( §
50a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Prvostupňový súd zdôvodnil neplatnosť kúpnej zmluvy tým, že
odporcom v 1. rade bola uzatvorená i napriek existencii zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13. 06.
1004 a existencii dňa 04. 03. 1997 právoplatného predbežného opatrenia vydaného v konaní č. k. 19C
27/1997, ktorým súd zakázal odporcovi v 1. rade disponovať s bytom.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 2 520.- Sk, z čoho trovy konania predstavujú
sumu 500.- Sk za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia sumu 2 020.- Sk (čl. 41).

Na základe odvolania právneho zástupcu odporkyne v 2. rade zo dňa 01. 06. 1999 Krajský súd v
Bratislaveakoodvolacísúduznesenímč.k.17Co52/2000-63 zodňa 28.03.2000napadnutýrozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že rozsudok prvostupňový súd vyniesol predčasne na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, preto prvostupňový rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie
konanie za účelom doplnenia dokazovania ( odstránenie vád návrhu, odstránenie rozporu v identifikácii
bytu, opätovné právne zhodnotenie skutkového stavu veci po doplnení dokazovania) (čl. 63).

Súd prvého stupňa po zrušení jeho prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie vo
veci vykonal dokazovanie opätovným výsluchom odporcu v 1. rade, odporkyne v 2. rade, ich vzájomnou
konfrontáciou, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil i všetky písomné podania účastníkov konania, a ich zástupcov,
nachádzajúce sa v spise ako aj ich osobné prednesy uskutočnené na jednotlivých pojednávaniach

počas celého konania.

Na základe výzvy súdu zo dňa 28. 06. 2004 na odstránenie vád návrhu v zmysle uznesenia Krajský
súd v Bratislave č. k. 17Co 52/2000 - 63 zo dňa 28. 03. 2000 o zrušení rozsudku súdu prvého stupňazrušil a vrátení mu veci na ďalšie konanie, splnomocnený zástupca navrhovateľa (počas konania došlo
k zmene v zastupovaní navrhovateľa) opravil svoj návrh (čl. 88).

Navrhovateľ dňa 27. 05. 2004 zomrel. Uznesením č. k. 8C 48/1998 - 92 zo dňa 21. 10. 2005 súd konanie

prerušil až do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľovi (čl. 92).

Súd uznesením č. k. 8C 48/1998 - 103 zo dňa 05. 10. 2006 v konaní, po právoplatnom dňa 01. 12. 2005
skončení dedičského konania 1D 760/2004, Dnot 56/2005 po nebohom navrhovateľovi vedenom pred
súdnou komisárkou, notárkou JUDr. Katarínou Valovou, pokračoval. Súd ďalej v konaní pokračoval s
dedičkami po nebohom navrhovateľovi - H.. H. S. (manželka) bytom W. Č.. XX/XX, XX XX C., Y., ako
navrhovateľkou v 1. rade a H.. A. W. S. (dcéra), bytom W. Č.. XX/XX, XX XX C., Y., ako navrhovateľka

v 2. rade (čl. 101, 103).

Súd nevykoval výsluchy oboch navrhovateliek ako dedičiek po pôvodnom navrhovateľovi. Obe dedičky
žijú v rakúsku, navrhovateľka v 1. rade má vysoký vek. Ich výsluch nenavrhoval ani jeden z účastníkov
konania. Súd sa stotožnil s názorom ich splnomocneného zástupcu, že ich vypočutie v tejto veci nie je
potrebné, pretože neboli priamymi účastníčkami uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa

13. 06. 1994, s odporcami neboli nikdy v kontakte.

Počas konania po zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci na nové konanie splnomocnený
zástupca navrhovateliek uvádzal, že napadnutá kúpna zmluva uzatvorená medzi odporcami dňa 13.
05. 1997 je absolútne neplatná podľa ustanovenia § 39 občianskeho zákonníka z toho dôvodu, že bola
uzatvorená za vedomosti odporcu v 1. rade o existencii zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13.

06. 1994 uzatvorenej medzi odporcom v 1. rade a pôvodným navrhovateľom a existencii zakazujúceho
predbežného opatrenia, ktorým bola odporcovi v 1. rade uložená povinnosť nenakladať s bytom.

Naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 80 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku zdôvodňoval splnomocnený zástupca navrhovateliek tým, že
navrhovateľky sa chcú stať vlastníčkami bytu. Konaním odporcov utrpeli ujmu, ktorú je potrebné

odstrániť. V prípade vyslovenia neplatnosti napadnutej zmluvy v tomto konaní by navrhovateľky získali
právo trvať na uzatvorení kúpnej zmluvy s odporcom v 1. rade na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej
kúpnej zmluvy zo dňa 13. 06. 1994. Ide o vecné právo, ktoré smrťou navrhovateľa nezaniklo, ale patrí
do dedičstva.

Navrhol návrhu vyhovieť, uplatnil si náhradu trov konania.

Právny zástupca odporkyne v 2. rade počas konania poukazoval na to, že v čase kedy odporkyňa
v 2. rade kupovala od odporcu v 1. rade byt, na príslušnom liste vlastníctva nebolo v obmedzujúcej
poznámke, uvedené zakazujúce predbežné opatrenie vydané v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 19C 27/1997. Keďže odporca v 1. rade nemal o tomto predbežnom opatrení preukázateľne
vedomosť, predbežné opatrenie nebolo zapísané na príslušnom liste vlastníctva, nebol odporca v 1.rade

týmto predbežným opatrením viazaný, jeho vlastnícke právo nebolo žiadnym zákonným spôsobom
obmedzené, preto mohol svoje vlastnícke právo k bytu previesť na odporkyňu v 2. rade.

Odporkyňa v 1. rade nemala o ňom teda žiadnu vedomosť, nemala o ňom vedomosť ani od odporcu v
1. rade ako predávajúceho. Keby o tejto skutočnosti vedomosť mala, byt by nekupovala, pretože by išlo
o rizikovú kúpu a zjavne by príslušný katastre i takýto prevod bytu nezapísal.

Poukazoval na to, že splnomocnený zástupca navrhovateliek až v závere konania uviedol právny titul
na základe ktorého sa domáha neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy. Počas celého konania tento
právny titul absentoval. S tým, že napadnutá kúpna zmluva je absolútne neplatná podľa ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka nesúhlasí. Prípadné porušenie obligačnej zmluvnej povinnosti zo strany
odporcu v 1. rade zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 13. 06. 1994 nerobí neplatnou kúpnuzmluvu uzatvorenú medzi odporcami. V takomto prípade by išlo o porušenie zmluvnej povinnosti a nie
zákonnej povinnosti.

Namietal ďalej, že ani pôvodný navrhovateľ, ani jeho dedičky po jeho smrti, nepreukázali počas celého

konania naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe. V prípade, ak by súd vyslovil neplatnosť
napadnutej zmluvy, by sa na právnom postavení navrhovateliek nič nezmenilo, pretože právo na
uzavretie kúpnej zmluvy zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13. 06. 1994 je právom záväzkovým,
nie vecným. Záväzkové právo je viazané iba na osobu pôvodného navrhovateľa a neprechádza po jeho
smrti na jeho dedičky, keďže sa nejedná o právo vecné.

Poukazoval ďalej i na to, že samotná zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13. 06. 1994 nie je

dostatočne jasná, zrozumiteľná, nie je nej dostatočne identifikovaná nehnuteľnosť.

Navrhoval návrh v celom rozsahu zamietnuť, uplatnil si náhradu trov konania.

Na základe celého vykonaného dokazovania počas konania súd zistil a ustálil tento skutkový stav, ktorý
právne vyhodnotil nasledovne:

Zozmluvyč.0100581/96/33oprevodevlastníctvabytu,ktorúdňa 31.07.1996uzatvoriloHlavnémesto

SR Bratislavy ako predávajúci a odporca v 1. rade ako kupujúci súd zistil, že touto zmluvou predávajúci
predal odporcovi v 1. rade byt č. 1 nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na I. Č.. X B. O., vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve
a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, nehnuteľnosti v čase tohto predaja zapísané na LV č. XX, k.
ú. W. Q., neskôr zapísané na LV č. XXXX, k. ú. W. Q..

Bývalý Okresný úrad Bratislava I, odbor katastra, povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
prospech odporcu v 1. rade pod č. V - 34790/1996 dňa 26. 11. 1996, kedy toto rozhodnutie o vklade
nadobudloprávoplatnosťatýmtodňomnastalijehoprávneúčinky(čl.2a-2f).Ztohovyplýva,žeodporca
v 1. rade sa stal vlastníkom bytu dňa 26. 11. 1996.

Zo zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej dňa (bez uvedenia dátumu), vlastnoručne podpísanej

odporcom v 1. rade pred notárom dňa 13. 06. 1994, súd zistil, že navrhovateľ ako budúci kupujúci a
odporca v 1. rade ako budúci predávajúci (vtedy ešte nebol vlastníkom obecného bytu, ale iba jeho
nájomcom) sa dohodli, že do 14 dní odo dňa kedy sa odporca v 1. rade stane vlastníkom bytu uzavrie
s navrhovateľom zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. 2 (odporca v 1. rade bol nájomcom bytu č. 1, nie
č. 2), ktorý sa nachádza na prízemí bytového domu na I. Č.. X B. O..

Dohodli sa na kúpnej cene 950 000.- Sk, , ktorá bude splatná do 5 dní odo dňa zápisu vlastníctva bytu
v prospech navrhovateľa (čl. 2g, 2i).

Z tohto listinného dôkazu súd nezistil kedy túto zmluvu podpísal samotný navrhovateľ, jeho podpis na
zmluve nie je overený, nakoľko v súlade s analogickým použitím príslušnej právnej úpravy musel byť
overený iba podpis budúceho predávajúceho. Túto skutočnosť súd nezistil ani z výsluchu navrhovateľa

uskutočneného dňa 28. 10. 1998 (tento dátum nie je uvedený na zápisnici z výsluchu, ale vyplýva z
pokynu sudcu na predvolanie navrhovateľa a jeho právnu zástupkyňu) mimo pojednávania vzhľadom
na zlý zdravotný stav navrhovateľa, ani z opakovaných výsluchov odporcu v 1. rade.

Keďže však táto skutočnosť - dátum podpísania zmluvy o budúcej zmluve navrhovateľom nebola počas
konania medzi účastníkmi konania sporná, súd si osvojil predmetné skutkové zistenie založené na

zhodnom a nespornom tvrdení účastníkov konania, že táto zmluva bola podpísaná navrhovateľom i
odporcom v 1. rade dňa 13. 06. 1994.Dňa 28. 06. 1994 uzatvoril navrhovateľ a odporca v 1. rade dodatok č. 1 k tejto zmluve, zmena sa týkala
kúpnej ceny (zníženie) za predaj bytu (podstatná náležitosť zmluvy). Podpisy oboch zmluvných strán
tohto právneho úkonu nie sú overené. Súd má za to, že v súlade s analogickým použitím príslušnej

právnej úpravy mal byť podpis budúceho predávajúceho na tomto dodatku overený (čl. 2j).

Dňa 24. 11. 1994 uzatvoril navrhovateľ a odporca v 1. rade dodatok č. 2 k tejto zmluve, ďalšia zmena
sa opätovne týkala kúpnej ceny (zníženie) za predaj bytu (podstatná náležitosť zmluvy). Podpisy oboch
zmluvnýchstrántohtoprávnehoúkonuniesúoverené.Súdmázato,ževsúladesanalogickýmpoužitím
príslušnej právnej úpravy mal byť podpis budúceho predávajúceho i na tomto dodatku overený (čl. 2k,

2l).

Súd ďalej zistil, že dňa 31. 01. 2007 navrhovateľ podal na tunajší súd návrh, v ktorom sa domáha
nahradenia prejavu vôle odporcu v 1. rade ako predávajúceho pri uzatvorení kúpnej zmluvy o predaji
bytu. Vec je vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 19C 27/1997. Uznesením č. k. 19C 27/1997 - 40 zo
dňa 20. 03. 2000 je konanie prerušené až do právoplatného ukončenia predmetného konania.

Uznesením č. k. 19C 27/1997 - 7 zo dňa 05. 02. 1997, právoplatným dňa 04. 03. 1997, súd v tomto

konaní predbežným opatrením zakázal odporcovi v 1. rade vypratať a inak nakladať s bytom.

Súd počas konania zistil, že toto zakazujúce predbežné opatrenie nebolo nikdy zapísané do príslušného
listuvlastníctvabytuakoobmedzujúcapoznámka,nakoľkovtomtouzneseníjenesprávneidentifikovaná
nehnuteľnosť.

Z výpovede odporcu v 1. rade súd zistil, že odporca v 1. rade nemal o tomto predbežnom opatrení

vôbec žiadnu vedomosť. V čase, keď byt predával odporkyni v 2. rade toto predbežné opatrenie nebolo
zapísané na príslušnom liste vlastníctva (byt je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W. Q. a nie LV č. XX, ako
je to uvedené v predbežnom opatrení). Túto skutočnosť potvrdila vo svojom výsluchu i odporkyňa v 2.
rade. Súd oboznámením sa s obsahom spisu sp. zn. 19C 27/1997 zistil, že predbežné opatrenie bolo
odporcovi v 1. rade doručené uložením na pošte, a to i napriek tomu, že sa o uložení nedozvedel.

Súd ustálil z týchto skutočností, že odporca v 1. rade nemal vôbec vedomosť o predbežnom opatrení
zakazujúcom mu nakladať s bytom, nemal ju ani v čase predaja bytu odporkyni v 2. rade. Keďže
predbežné opatrenie zakazujúce mu nakladať s bytom (i predávať) nebola zapísané v príslušnom LV
č. XXXX, k. ú. W. Q., vzhľadom na jeho nerealizovateľnosť pre nesprávnu identifikáciu nehnuteľnosti,
nebol odporca v 1. rade týmto predbežným opatrením obmedzený pri nakladaní s bytom, preto príslušný

kataster i prevod bytu na odporkyňu v 2. rade zapísal.

Z neoverenej kópie i originálu zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom v 1.
rade a odporkyňou v 2. rade súd zistil, že odporca v 1. rade sa touto zmluvou zaviazal po získaní bytu
do vlastníctva byt č. 2 ( odporca v 1. rade nebol nájomcom a neskôr vlastníkom bytu č. 2, ale bytu č. 1)
predať tento byt odporkyni v 2. rade. V tejto zmluve nie je uvedená presná kúpna cena, je v nej uvedené,

že kúpna cena sa uvedie až pri samotnom predaji.

V tejto zmluve je uvedený dátum uzatvorenia zmluvy dňa 18. 02. 1994. Podpis odporkyne v 1. rade
nie je overený. Podpis odporcu v 1. rade je overený dňa až dňa 14. 08. 1997 kedy ho pred notárkou
uznal za svoj vlastný (čl. 56).

Odporkyňa v 2. rade vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 28. 08. 2007 uviedla, že zmluvu o budúcej

zmluve s odporcom v 1. rade podpisovala, podpis na tejto zmluve identifikovala ako svoj vlastný,
nevedela uviesť však kedy, či tam bol prítomný i odporca v 2. rade, nevedela uviesť, či v čase kedy
zmluvu podpisovala bol na tejto zmluve už podpis odporcu v 1. rade. Vo svojom výsluchu uviedla, že
odporcu v 1. rade videla prvý krát až v realitnej kancelárii pri predaji bytu v roku 1997.Odporca v 1. rade vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 19. 10. 2007 uviedol, že podpis na tejto
zmluve o budúcej zmluve je jeho vlastný, , nevedel uviesť kedy a kde zmluvu podpísal, nepamätal si kedy
tento svoj podpis uznal za vlastný, uviedol, že s navrhovateľom podpisoval zmluvu o budúcej zmluve

ako s prvým.

Z vykonaného dokazovania týkajúceho sa uzatvorenia zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy uzatvorenej
medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade dňa 18. 02. 1994 súd ustálil, že je sporné kedy, kde
a za prítomnosti koho túto zmluvu uzatvorila odporkyňa v 2. rade. K týmto skutočnostiam sa nevedela
vyjadriť samotná odporkyňa v 2. rade, ani odporca v 1. rade.

Súd ďalej ustálil, že je sporné i to, kde, kedy a za prítomnosti koho podpísal túto zmluvu i odporca v 1.

rade. K týmto skutočnostiam sa nevedel vyjadriť samotný odporca v 1. rade, ani odporkyňa v 2. rade.
V tejto veci je nesporné jedine to, že odporca v 1. rade na tejto zmluve uznal podpis za svoj vlastný
pred notárkou dňa 14. 08. 1997.

Dňa 13. 05. 1997 uzatvoril odporca v 1. rade ako predávajúci s odporkyňou v 1. rade ako kupujúcou
kúpnu zmluvu, ktorou jej predal byt. Z LV č. XXXX - čiastočný, k. ú. W. Q. zo dňa 27. 05. 1997 súd zistil, že

v tom čase bola vlastníčkou bytu od 13. 05. 1997, a je podľa jej vyjadrenia dodnes, odporkyňa v 2. rade.

Výsluchy (tri výsluchy, vrátane konfrontácie s odporkyňou v 2. rade) odporcu v 1. rade počas celého
konania boli veľmi nepresné, nejasné, chaotické. Počas celého konania odporca v 1. rade v tejto veci
uvádzal rôzne skutočnosti, rozpory vo svojich tvrdeniach nevedel zdôvodniť, preukázať. Rozpory vo
svojich vyjadreniach zdôvodňoval tým, že od podpisu zmlúv prešlo už veľa rokov, že si to už nepamätá, je

vážne chorý. Uvádzal, že nikomu nechcel ublížiť, naopak on sa stal obeťou podvodu realitnej kancelárie.
Uvádzal, že v čase, keď predával byt odporkyni v 2. rade nevedel o žiadnom predbežnom opatrení, na
liste vlastníctva nebolo nič uvedené, keby o ňom vedel, byt by jej nepredal.

Počas výsluchov uvádzal, že byt navrhovateľovi chcel predať, aj ho niekoľkokrát vyzýval na uzavretie
zmluvy (nevedel túto skutočnosť preukázať), ale navrhovateľ sa schovával vo Viedni, pretože nesúhlasil

s cenou. Navrhovateľ od podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v byte býval, nepovolil mu žiadne
rekonštrukčné práce v byte.

Z opakovaných výsluchov odporkyne v 2. rade počas celého konania súd zistil, že v súvislosti s
uzatvorením, podpisovaním zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 18. 02. 1994 si nič nepamätá, nevedela
uviesť kedy, za prítomnosti, kde zmluvu podpísala, nevedela uviesť, či v čase keď ju podpisovala bola

podpísaná odporcom v 1. rade, uviedla, že podpis na tejto zmluve je jej vlastný. Uviedla, že odporcu
v 1. rade videla prvý krát až v realitnej kancelárii pri predaji bytu v roku 1997. Pri kúpe bytu nemala
vedomosť o žiadnom predbežnom opatrení, na liste vlastníctva predbežné opatrenie zapísané nebolo,
list vlastníctva bol bez poznámok.

Podľa ustanovenia § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný dňa 13. 06. 1994) účastníci sa

môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej
podstatných náležitostiach.

Podľa ustanovenia § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu
zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym
rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

Podľaustanovenia§50aods.3Občianskehozákonníkatentozáväzokzaniká,pokiaľokolnosti,zktorých
účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať,
aby sa zmluva uzavrela.Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa ustanovenia § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí,

ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Z vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovné:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 04. 1998 sa pôvodný navrhovateľ a po jeho smrti jeho
dedičky, navrhovateľky v 1. a 2. rade v zastúpení splnomocneným zástupcom domáhali určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 13. 05. 1997, ktorou odporca v 1. rade predal byt odporkyni v

2. rade. Domáhali sa určenia neplatnosti tohto právneho úkonu titulom jeho absolútnej neplatnosti
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca v 1. rade ako predávajúci predal
byt odporkyni v 2. rade ako kupujúcej i napriek tomu, že bol viazaný povinnosťou predať tento byt
pôvodnému navrhovateľovi na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13. 06. 1994 a mal
zakázané s bytom nakladať na základe uznesenia tunajšieho súdu o nariadení predbežného opatrenia

č. k. 19C 27/1997 zo dňa 05. 02. 1997, právoplatného dňa 04. 03. 1997.

Týmto návrhom sa navrhovatelia svojím návrhom domáhajú podľa ustanovenia § 80 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku určenia, či tu právny vzťah je alebo nie je (či kúpna zmluva uzatvorená
medzi odporcami je platná alebo neplatná), ak je na tom naliehavý právny záujem.

Prvým predpokladom uplatnenia návrhu na určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je, je osvedčenie

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa vyššie uvedeného ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku. Preto súd, skôr ako sa zaoberá meritom vo veci samej, sa musí
vysporiadať a ustáliť, či navrhovatelia v tomto konaní dostatočným spôsobom osvedčili, preukázali
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, ktorého nie sú zmluvnými stranami.

Naliehavý právny záujem je daný tým, že bez požadovaného určenia by bolo právne postavenie

navrhovateľov neisté. Navrhovatelia naliehavý právny záujem na podaní tohto určovacieho návrhu
v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku zdôvodňovali prostredníctvom
splnomocneného zástupcu až na konci niekoľkoročného konania, aj to na základe opakovanej námietky
právneho zástupcu odporkyne v 2. rade a zisťovania súdom, tým, že navrhovateľky sa chcú stať
vlastníčkami bytu a v prípade vyslovenia neplatnosti napadnutej zmluvy v tomto konaní by navrhovateľky

získali právo trvať na uzatvorení kúpnej zmluvy s odporcom v 1. rade na základe uzatvorenej zmluvy
o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 13. 06. 1994, pretože toto právo je vecným právom, ktoré smrťou
navrhovateľa nezaniklo, ale patrí do dedičstva a prešlo na navrhovateľky.

Odporca v 1. rade sa počas konania k otázke osvedčenia naliehavého právneho záujmu na podanej
určovacej žalobe nikdy nevyjadril.

Právny zástupca odporkyne v 2. rade počas celého konania namietal, že ani pôvodný navrhovateľ, ani
jeho dedičky po jeho smrti, neosvedčili počas konania naliehavý právny záujem na tejto určovacej
žalobe argumentujúc tým, že i v prípade, ak by súd vyslovil neplatnosť napadnutej zmluvy, by sa na
právnom postavení navrhovateliek nič nezmenilo, pretože právo na uzavretie kúpnej zmluvy zo zmluvyo budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13. 06. 1994 je právom záväzkovým, nie vecným, ktoré je viazané iba
na osobu pôvodného navrhovateľa a neprechádza po jeho smrti na jeho dedičky.

Súd, i napriek tomu, že v pôvodnom prvostupňovom konaní i odvolacom konaní sa touto otázkou

nezaoberali, sa ako prvým predpokladom na rozhodnutie o predmetnom návrhu, zaoberal tým, či
navrhovatelia v tejto veci osvedčili podľa ustanovenia § 80 písm. c) občianskeho súdneho poriadku
naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby.

Súd sa stotožnil s námietkou právneho zástupcu odporkyne v 2. rade, že navrhovatelia dostatočne
nezdôvodnili, ani nepreukázali v tejto veci naliehavý právny záujem na podaní predmetného určovacieho
návrhu.

Argumentácia navrhovateliek preukazujúca naliehavý právny záujem na podaní tohto určovacieho
návrhu tým, že navrhovateľky sa chcú stať vlastníčkami bytu a v prípade vyslovenia neplatnosti
napadnutej zmluvy v tomto konaní by navrhovateľky získali právo trvať na uzatvorení kúpnej zmluvy
s odporcom v 1. rade na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 13. 06. 1994,
pretože toto právo je vecným právom, ktoré smrťou navrhovateľa nezaniklo, ale patrí do dedičstva

a prešlo na navrhovateľky, nie je argumentáciou osvedčujúcou naliehavý právny záujem na podanej
určovacom návrhu. Na právnom postavení navrhovateliek ako dedičiek po pôvodnom navrhovateľovi
by sa i v prípade vyslovenia neplatnosti týmto návrhom napádaného právneho úkonu nič nezmenilo.
Navrhovateľky by sa nestali vlastníčkami bytu tým, že by pokračovali ako dedičky po pôvodnom
navrhovateľovi v konaní o nahradenie prejavu vôle s kúpnou zmluvou vedenom na tunajšom súde č.

k. 19C 27/1997, pretože právo na uzatvorenie kúpnej zmluvy vyplývajúce zo zmluvy o budúcej kúpnej
zmluvy zo dňa 13. 06. 1994 uzatvorenej medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom v 1. rade je
právom zmluvným, jeho existencia je viazaná iba na osobu pôvodného navrhovateľa a po jeho smrti
toto právo na uzatvorenie kúpnej zmluvy neprechádza na dedičov pôvodného navrhovateľa. Toto právo
nie je právom vecným, ktoré by prechádzalo na navrhovateľky.

Pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu súd posudzoval i to, či rozhodnutím o
predmetnom návrhu by sa odstránila neistota navrhovateliek v ich právnom postavení. Podľa názoru
súdu by sa vyhovením návrhu navrhovateliek neodstránil stav objektívnej právnej neistoty medzi
účastníkmi konania, pretože na základe tohto rozhodnutia súdu o platnosti resp. neplatnosti napádanej
zmluvy by nemohlo dôjsť k zápisu vlastníckeho práva navrhovateliek k bytu resp. prípadne k obnoveniu

pôvodného zápisu vlastníka bytu (čo by neboli navrhovateľky, ale odporca v 1. rade).

Súd má za to, že jediným prostriedkom na odstránenie neistého právneho postavenia navrhovateliek
je práve už vyššie spomínané konanie vedené na tunajšom súde pod č. k. 19C 27/1997 o nahradenie
prejavu vôle odporcu v 1. rade s kúpnou zmluvou na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 13.
06. 1994, v rámci ktorého sa však súd bude ako predbežnou otázkou určite zaoberať otázkou charakteru

práva (zmluvné, vecné) pôvodného navrhovateľa na uzatvorenie kúpnej zmluvy a následne po ustálení
tejto skutočnosti rozhodne o tomto návrhu.

Súd i napriek nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy vykonal v
zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu potrebné doplnené dokazovanie.

S prihliadnutím na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti napadnutej

kúpnej zmluvy navrhovateľkami súd následne už právne nevyhodnocoval hmotno - právnu stránku tejto
veci (platnosť samotnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 13. 06. 1994, vrátane jej dodatkov
uzatvorenej medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom v 1. rade, platnosť zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve zo dňa 18. 02. 1994 uzatvorenej medzi odporcom v 1. rade a odporkyňou v 2. rade, právna
záväznosť pre odporcu v 1. rade zakazujúceho predbežného opatrenia vydaného v konaní tunajšieho

súdu 19C 27/1997).Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd ustálil, že predmetný návrh je nedôvodný a preto ho v
celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,

kedy v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho
počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Súčasne je v ňom potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis

Okresný súd Bratislava I dňa 11. 12. 2007

JUDr. Otília Doláková

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Zuzana Ichmannová