Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 7C/130/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508213862
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1508213862.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a

členov senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Jany Cisárovej v právnej veci navrhovateľa:
VUNAR, a.s., T.G. Masaryka 1, Nové Zámky, IČO: 31 411 444, zast. JUDr. Bohuslavom Majchrákom,
advokátom v Čadci, Fraňa Kráľa 2080, proti odporcovi: R.. U. V., F. XX, F., zast. Mgr. Róbertom
Kováčom, advokátom, v Bratislave, Panenská 24, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 9. septembra 2010, č.k.
7C/130/2008-146, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania

n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu,
akojehoprávnehozástupcuvovecivedenejnaKrajskomsúdevBratislavepodsp.zn.Z-2-38Cb79/94
- 408, náhrady škody 222.597,73 Eur (6.705.919,- Sk) spôsobenej tým, že ho neinformoval o rozhodnutí
súdu o predmetnej veci a nepodal v jeho mene odvolanie proti rozsudku tohto súdu z 9.2.2005, č.k. Z
- 2 - 38 Cb 79/94 - 408, Uplatňovaná náhrada škody je súčtom sumy 4.879.961,- Sk priznanej týmto
rozsudkom krajského súdu spoločnosti M. F., a.s., J. XX, F. (ďalej len „M.“), trov tohto konania 551.188,-

Sk, odmeny za právne služby v exekučnom konaní vedenom exekútorkou R.. H. Y. pod č. EX 64/2005 a
Okresným súdom v Nových Zámkoch sp. zn. 14Er 775/2005 vo výške 22.750,- Sk, hotových výdavkov
navrhovateľa v exekučnom konaní 500,- Sk, predbežných trov tejto exekúcie 1.008.520,- Sk, odmeny
za zriadenie záložného práva 43.000,- Sk a súdneho poplatku za podané námietky v exekučnom konaní
200.000,-Sk. VychádzalzobsahuspisuKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.Z-238Cb70/94,vedeného
na návrh M., ktorým

sa od navrhovateľa domáhala zaplatenia 6.184.485,- Sk s príslušenstvom, odvodzovaných zo zmluvy

o dočasnom užívaní majetku, uzavretej medzi nimi 22.11.1991, ktorou mu prenechala do dočasného
užívania technologické zariadenie na výrobu plastových foriem a kúpnej a leasingovej zmluvy, ktoré
tvorili neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Z tohto spisu zistil, že rozsudkom z 9.2.2005, č.k. Z - 2 - 38 Cb
79/94 - 408 bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti M. 4.879.961,- Sk a nahradiť jejtrovy konania 551.188,- Sk, že navrhovateľ ani odporca, ako jeho právny zástupca v tomto spore, neboli
prítomní na pojednávaní vo veci 3.2.2005, ktoré bolo odročené na vyhlásenie rozsudku na 9.2.2005 a
odporca tento rozsudok neprevzal, bol mu doručený uložením zásielky na pošte. Z upovedomenia o

začatí exekúcie Exekútorským úradom v Piešťanoch z 29.9.2005, doručeného navrhovateľov 6.10.2005
zistil, že navrhovateľ bol vyzvaný na uspokojenie pohľadávky oprávneného z rozsudku Krajského súdu
v Bratislava z 9.2.2005 č.k. Z - 2 - 38 Cb 70/1994 - 408 a informovaný o začatí exekúcie zriadením
exekučného záložného práva na nehnuteľností v jeho vlastníctve. Z potvrdení predložených odporcom
mal preukázané, že tento bol od 28.1.2005 do 4.2.2005 hospitalizovaný, od 19.4.2005 do 13.5.2005

bol v kúpeľoch a je poberateľom invalidného dôchodku. Návrh posúdil podľa ustanovení § 420 ods. 1
Obč. zák. a § 26 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.
o advokácii“). Nepovažoval ho za dôvodný preto, že navrhovateľ neprodukoval v konaní ani jeden
dôkaz na skutočnosť, že v prípade podania odvolania proti predmetnému rozsudku by bol v konaní
pred odvolacím súdom úspešný. Podľa súdu prvého stupňa bol predmetný rozsudok krajského súdu z

9.2.2005 č.k. Z - 2 - 38 Cb 70/1994 - 408 vydaný v súlade so zákonom, nevykazuje žiadne vady, je riadne
odôvodnený, vecne správny a podľa jeho názoru neexistuje žiaden dôvod na to, aby odvolací súd v
prípade podania odvolania tento rozsudok zrušil, resp. zmenil v prospech navrhovateľa. Konštatoval, že
v konaní neboli preukázané základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, a to vznik škody a
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním odporcu. K nároku na náhradu nákladov exekučného

konania uviedol, že tieto vôbec nemuseli navrhovateľovi vzniknúť, ak by neignoroval výzvu právnej
zástupkyne M. zo 17.6.2005, z ktorej sa dozvedel o právoplatnosti predmetného rozsudku krajského
súdu z 9.2.2005 č.k. Z - 2 - 38Cb 70/1994 - 408. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
úspešnému odporcovi súd nepriznal náhradu trov konania preto, že si ich nevyčíslil v lehote stanovenej
§ 151 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Namietal, že postupom súdu prvého stupňa boli
porušené zásady stanovené § 3, § 6, § 132 a § 153 O.s.p. Mal za to, že v konaní jednoznačne preukázal,
že zavineným (ne)konaním odporcu a v priamej príčinnej súvislosti s ním mu vznikla majetková ujma -
škoda. Obrana odporcu, že nepreukázal že by prípadným odvolaním a prejednaním veci v odvolacom

konaní bol dosiahnutý iný výsledok, podľa neho neobstojí, keďže nepodaním odvolania stratil možnosť
argumentácie,ktorájedinábymohlabyťvovzťahukterazuplatnenémunárokupredmetomdokazovania
v tomto konaní. Ak nemá možnosť argumentácie (argumenty by museli byť vymýšľané), podľa neho niet
pochýb o tom, že mu vznikla škoda v rozsahu v akom bol zaviazaný predmetným rozsudkom krajského
súdu a následných nákladov vynaložených v súvislosti s dôsledkami porušenia povinnosti odporcu a

súvisiacim exekučným konaním. Poukázal na vecný argument prezentovaný súdu prvého stupňa, ktorý
by bol určite viedol

k zrušenie predmetného rozsudku krajského súdu a to, že v konaní boli porušené jeho základné
práva na spravodlivý proces a na prejednanie veci v jeho prítomnosti odňatím možnosti konať pred
súdom, keďže on a ani jeho právny zástupca neboli riadne predvolaní na pojednávanie. Za nesprávne

považoval podriadenie nároku pod ustanovenia Obč, zák. o náhrade škody preto, že vo veci ide o nároky
vzniknuté medzi jej účastníkmi pri ich podnikateľskej činnosti, a teda mali by byť posudzované podľa
Obchodného zákonníka. Napadnuté rozhodnutie označil za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
rozhodnutia, ako aj preto, že sa v ňom súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými skutkovými a
právnymi prednesmi účastníkov konania.

Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v celom rozsahu a priznať mu
náhradu trov právneho zastúpenia. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno
vo veci, keď vôbec nepreukázal, že bol v právne relevantnom záväzkovom vzťahu s ním, že on
porušil svoju povinnosť, že mu skutočne vznikla vymáhaná škoda a že urobil opatrenia na odvrátenie
alebo zmiernenie škody. Písomná zmluva o právnej pomoci medzi ním a navrhovateľom podľa neho

neexistovala, keďže osoba, ktorá podpísala plnú moc na zastupovanie v predmetnom konaní pred
krajským súdom nebola oprávnená za navrhovateľa konať samostatne. Poukázal na to, že nevedel
a nemohol vedieť, že sa pojednávania nariadeného v predmetnej veci krajského súdu na 3.2.2005
nebude môcť zúčastniť pre náhle zhoršenie zdravotného stavu a hospitalizáciu a že mu rozhodnutie
súdu nebolo doručené do vlastných rúk, hoci v rozhodnej dobe, počas svojho pobytu v kúpeľoch, malzabezpečené preberanie pošty splnomocnenou osobou, čo sú okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť
podľa ustanovení § 373 a 374 ods. 1 Obch. zák., o ktoré opiera uplatňovaný nárok navrhovateľ.
Navrhovateľ si podľa neho uplatňuje náhradu škody len na základe hypotetických úvah, že ak by podal

odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu krajského súdu, tak by možno uspel na najvyššom súde,
ktoré však nemajú nič spoločné s realitou. Keďže M. plnila za navrhovateľa z právneho titulu, ktorý
odpadol - DPH, clo, bankovú záruku, zrážkovú daň a kurzové rozdiely, išlo o vydanie neoprávneného
majetkového prospechu, ktorý nebol premlčaný. Podľa neho bol navrhovateľ podľa ustanovenia § 384
ods. 1 Obch. zák. povinný urobiť opatrenia na odvrátenie alebo zmiernenie škody, čo neurobil, keďže

od 17.6.2005, kedy prevzal výzvu na dobrovoľné zaplatenie istiny priznanej predmetným rozsudkom
krajského súdu sa s odporcom vôbec nespojil, čím sa zbavil možnosti podať v lehote stanovenej
v § 230 O.s.p. návrh na obnovu konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. a
zároveň požiadať podľa stanovenia § 233 O.s.p. súd o povolenia odkladu vykonateľnosti rozhodnutia.
Podriadenie uplatňovaného nároku pod ustanovenia Obč. zák. považoval za správne, keďže medzi ním
a navrhovateľom nevznikol záväzkový vzťah podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Zistil, že prvostupňový súd
na zistenie skutkového stavu vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie, z preukázaného vyvodil
správne závery a tieto aj posúdil podľa prislúchajúcich právnych noriem a rozhodnutie aj dostatočne

odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením tohto rozhodnutia, na ktoré
poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na podporu napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa vo veci správne
vychádzal z toho, že zodpovednosť za škodu spôsobenú advokátom v súvislosti s výkonom advokácie
podľa zák. o advokácii, upravená jeho ustanovením § 26 ods. 1, je objektívnou zodpovednosťou a

je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú výkon advokácie, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Nesporným zistením súdu prvého stupňa, že
odporca neinformoval navrhovateľa o tom, že v predmetnej veci krajského súdu bol vynesený rozsudok
a že odporca, ako právny zástupca navrhovateľa v tejto veci nepodal proti tomuto rozsudku odvolanie,
bola podľa odvolacieho súdu preukázaná prvá podmienka vzniku zodpovednosti odporcu za škodu

spôsobenú podľa § 26 ods. 1 zák. o advokácii. Škodovou udalosťou v prejednávanej veci však neboli
okolnosti, že navrhovateľ nebol informovaný o tom, ako rozhodol v predmetnej veci krajský súd a to,
že odporca nepodal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu súdu. Za situácie, kedy pochybenie advokáta
spočíva v nepodaní odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, je pre rozhodnutie o náhrade
škody odôvodňovanej týmto pochybením advokáta podstatné vyvodenie záveru o výsledku takéhoto

odvolacieho konania. Skutočnosť, že o odvolaní podanom proti rozsudku súdu prvého stupňa rozhoduje
výlučne odvolací súd, nebráni tomu, aby v konaní o náhradu škody odvodzovanú od postupu advokáta v
tomtokonaní,záverovýsledkutakéhotokonaniavyvodilkonajúcisúd,pretožetunejdeopreskúmavanie
rozhodnutia, predpokladom ktorého je práve podané odvolanie, ale o riešenie predbežnej otázky v rámci
sporu o náhradu škody proti advokátovi. Rovnako pri zisťovaní príčinnej súvislosti medzi pochybením

advokáta spočívajúcom v nepodaní odvolania a vznikom škody na strane jeho klienta je v tomto spore
treba ako predbežnú otázku skúmať, či by pri riadnom postupe advokáta jeho klient u odvolacieho súdu
a v prípadnom ďalšom konaní uspel, a teda, či bol pochybením advokáta zbavený možnosti dosiahnuť
zmenu pre neho nepriaznivého rozhodnutia. Pri vymedzení zodpovednosti za škodu treba vychádzať z
tohto, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu ako k výsledku tohto konania a že medzi

ním porušenou povinnosťou a vznikom škody existuje príčinná súvislosť.

Záversúduprvéhostupňavdanejveci,žeotázku, akobyodvolacísúdrozhodoloodvolanínavrhovateľa
proti predmetnému rozsudku krajského súdu a príčinnú súvislosť medzi pochybením odporcu a
uplatňovanou náhradou škody bolo možno zodpovedať (riešiť) v danom konaní o náhradu škody ako
otázku predbežnú, a to podľa argumentov predložených vo veci navrhovateľom, je správny. Otázku, či v

prípade, ak by odporca neporušil svoje povinnosti pri výkone advokácie a podal by v mene navrhovateľa
odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu krajského súdu by bol navrhovateľ úspešný a najvyšší súd by
toto rozhodnutie zmenil a žalobný návrh by zamietol, súd prvého stupňa zodpovedal tak, že predmetnýrozsudok je vecne správny a neexistuje dôvod, pre ktorý by odvolací súd v prípade podania odvolania
tento rozsudok zrušil, resp. zmenil v prospech navrhovateľa.

Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania

najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že
dbajú na pokyny súdu. Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p. účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Ak účastníci konania neoznačia dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri
zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli vykonané. Účastníka tzv. sporového konania podľa

uvedenej zákonnej úpravy zaťažuje povinnosť opísať všetky

skutočnosti potrebné z hľadiska právnych noriem, podľa ktorých má byť vec posúdená, a povinnosť
označiť dôkazy, ktorými mieni svoje tvrdenie preukázať. V danej veci bolo teda na navrhovateľovi,
aby preukázal také skutkové okolnosti, z ktorých vyplýva jednoznačný záver, že nebol povinný
spoločnosti Transakta poskytnúť plnenie, ktoré mu uložil krajský súd predmetným rozsudkom. Keďže
však navrhovateľ v konaní vedenom súdom prvého stupňa, a aj v odvolaní zotrval na tom, že škoda mu

bola spôsobená tým, že ho odporca neinformoval o predmetnom rozsudku krajského súdu a tým, že
nepodal proti nemu odvolanie, a dokazovanie o tom, že by v odvolacom konaní preukázal neexistenciu
priznaného práva a nedôvodnosť jemu uloženej povinnosti, považoval za právne nevýznamne, spôsobil
tým, že jeho návrh musel byť zamietnutý ako nepreukázaný. Záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ
v konaní nepredložil žiaden dôkaz k tomu, že v prípade podania odvolania proti predmetnému rozsudku

krajského súdu by bol vo veci pred odvolacím najvyšším súdom úspešný zodpovedá obsahu spisu a
odvolací súd sa s ním stotožňuje. Skutočnosť, že navrhovateľ a odporca sa nezúčastnili pojednávania
v tejto veci nariadenom na 3.2.2005 a ani vynesenia rozsudku, by prípadne mohol odvolací súd posúdiť
ako vadu konania a z tohto dôvodu aj zrušiť rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie, v danej veci
to však nie je okolnosťou podstatnou pre vecné posúdenie uplatneného nároku, keďže sa nijakým

spôsobom nedotýka predmetu sporu vo veci vedenej krajským súdom pod sp. zn. Z - 2 - 38 Cb 70/94.
Pokiaľ ide o odporcovi vytýkané neinformovanie navrhovateľa o rozsudku a nepodanie odvolania proti
nemu, treba poukázať aj na zákonnú fikciu doručenia rozsudku podľa § 47 ods. 2, resp. 48 ods. 3
O.s.p., ktorá sa neuplatní v prípade doručenia písomnosti advokátovi (R 49/2008), takže ani v tomto
smere nemožno vyvodiť porušenie povinnosti odporcu a existenciu príčinnej súvislosti medzi nekonaním

odporcu a údajnou škodou vzniknutou navrhovateľovi.

Odvolací súd sa potom čo sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, na ktorom založil napadnuté
rozhodnutie napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 2 O.s.p., a v tomto konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretože si ich v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil. Rovnako nepriznal náhradu trov konania ani
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, pretože mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.