Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. august 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 41C/34/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507230931
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1507230931.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení predsedníčka senátu JUDr. Bianka Gelačíková a členovia

senátu JUDr. Katarína Štrignerová a JUDr. Blanka Podmajerská, v právnej veci navrhovateľa: A.R. spol.,
s.r.o., Viničné, Športová č. 608/4, IČO: 34104267, zastúpený: Mgr. Ing. Miroslav Ondrejka, advokát, AK
Bratislava, Heydukova č. 12, proti odporcom: 1/ U. L., nar. XX.X.XXXX, bytom D. č. X,. L., 2/ A. L., nar.
XX.X.XXXX, bytom L., D. č. X, obaja zastúpení: JUDr. Ján Minárik, advokát, AK Bratislava, Ipeľská č.
15, o určení neúčinnosti právneho úkonu - darovacích zmlúv, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 29.6.2009, č.k. 41C 34/2007-191 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 25.8.2009, č.k. 41 C 34/2007 - 214 , jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 29.6.2009, č.k. 41C 34/2007-191 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 25.8.2009, č.k. 41 C 34/2007 - 214 sa p o t v r d z u j e.

Odporcom v 1/ a 2/ rade s náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa v ktorom sa domáhal:

- určiť, že Darovacia zmluva zo dňa 25.2.2005 uzavretá medzi odporkyňou v 1. rade ako obdarovanou a
A. L., nar. XX.X.XXXX spolu s jej manželom A. L., nar. XX.XX.XXXX ako darcami o prevode vlastníctva
k bytu č. XX, v L. na D. ul. č. X na X. poschodí byt. domu súp.č. XXXX na parc.č. XXXX, vchod D...,
zapísaného na LV č. XXXX pre kat. ú. Petržalka a o zriadení vecného bremena - práva odplatného,
doživotného bývania a užívania tohto bytu v prospech oprávnených A. L., nar. XX.X.XXXX a E. L., nar.
XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu dňa 13.6.2005

pod V-1322/05 , je voči navrhovateľovi právne neúčinná,

- určiť, že Darovacia zmluva uzavretá medzi odporkyňou v 1. rade U. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L., D. X
ako darcom a odporcom v 2. rade A. L., nar XX.X.XXXX, bytom L., D. X ako obdarovaným, ktorej vklad
vlastníckeho práva povolila Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu dňa 12.3.2008 pod V-XX/XX a
ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX na X. p.oschodí byt. domu ‚ súp. č. XXXX
na parc. č. XXXX, vchod D. X, . L., zapísaného na Z.. XXXX pre kat. ú. Petržalka, vedeného Správou
katastra pre hl mesto SR Bratislavu, je voči navrhovateľovi právne neúčinná.Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 42a, § 42b Obč. zákonníka, poukazujúc na to, že odporovacia
žaloba ktorou sa navrhovateľ domáhal vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov darovacej zmluvy je
právnym prostriedkom, slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v konaní o výkon

rozhodnutia, a to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym
úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej
prospechu získanému u odporovateľného právneho úkonu. Veriteľom je ten, kto má proti dlžníkovi
vymáhateľnú pohľadávku, t.zn. pohľadávku , ktorej splnenie je možné vynútiť cestou exekúcie. V
predmetnom konaní táto podmienka pre uplatnenie predmetnej žaloby bola splnená preukázaním

právoplatného súdneho rozhodnutia vydaného v priebehu konania vedenom pred

7Co 296/2009-227

Okresným súdom Bratislava V, pod sp.zn. 3Zm 109/2007 v zmysle ktorého má A. L. ( matka odporcov
v 1. a 2. rade ) solidárnu povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.244,54 euro ( 519.209,-Sk ).
Pokiaľ ide o splnenie časovej podmienky uplatnenia predmetnej určovacej žaloby, súd prvého stupňa
po zistení skutkového stavu prihliadajúc k dátumu, kedy navrhovateľ uplatnil predmetný návrh ( dňa

24.10.2007 ň ustálil, že zákonná časová podmienka uplatnenia žaloby na súde je v danom prípade
splnená. V rozhodnutí konštatoval, že prevodom vlastníckeho práva k bytu A. L., nar. XX.X.XXXX
( dlžník navrhovateľa a súčasne matka odporcov) vyvolala stav znemožňujúci, resp. sťažujúci veriteľovi
uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku. V konaní sa nepreukázalo, že dlžníčka by vlastnila
iný cenný majetok, resp. iný majetok jej nezostal.

Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii k odporovacej žalobe súd prvého stupňa konštatoval, že táto
je upravená v ust. § 42 Obč. zákonníka. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je neúčinný voči
veriteľovi môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, ktorá mala z odporovateľného
právneho úkonu prospech. V prípade osoby odporkyne v 1. rade, ktorá získala vlastnícke právo k
označenému bytu titulom Darovacej zmluvy zo dňa 25.2.2005, táto zákonná podmienka úspešnosti

žaloby však ku dňu rozhodnutia vo veci samej splnená nebola. Odporkyňa v 1. rade bezodplatne
previedla svoje vlastnícke právo na odporcu v 2. rade, z tohto úkonu nezískala žiadne peňažné
protiplnenie, a teda vo vzťahu k jej osobe absentuje danosť takého prospechu, ktorý by mohol byť
postihnutý výkonom súdneho rozhodnutia o vymáhateľnej pohľadávke navrhovateľa. Z uvedeného
dôvodu potom súd prvého stupňa návrh proti odporkyni v 1. rade ako nedôvodný zamietol.

Osoba odporcu v 2. rade je v prejednávanej veci ďalším nadobúdateľom vlastníckeho práva k označenej
nehnuteľnosti a jeho postavenie v súdnom konaní ako osoby pasívne legitimovanej upravuje ust.
§ 42b ods. 2 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého možno odporovať právnemu úkonu proti tretím
osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich
predchodcovi, teda že k prevodu bytu z rodičov na jeho sestru - odporkyňu v 1. rade došlo preto, aby

pohľadávka navrhovateľa nemohla byť uspokojená z tohto

majetku; tátoskutočnosťpodľanázorusúduzvykonanéhodokazovanianevyplývala.Súdprvéhostupňa
konštatoval, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ, t.zn. navrhovateľ.
Vychádzajúc z výsluchu odporcu v 2. rade v kontexte s výsluchom odporkyne v 1. rade vo vzťahu k
ich tvrdeniam, navrhovateľ v tomto smere žiadne dôkazy nepredložil. Odporca v 2. rade síce vedel, že

rodičia, hlavne matka A. L. sú činní v obchodnej spoločnosti IVAGRO spol. s.r.o., avšak o ekonomickom
postavení tejto firmy nebol informovaný, nezaujímal sa o to, a okolnosť prevodu bytu na sestru prijal
ako fakt, ako on sám uviedol „ neriešil to “ a venoval sa športovej kariére hráča hokeja. Vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, nie je potom len zo samotnej rodinnej väzby všetkých dotknutých osôb
možné vyvodiť skutočnosť vedomosti odporcu v 2. rade, že mu boli známe všetky okolnosti prípadu,

teda konanie rodičov v prospech sestry vo vzťahu k záchrane jediného cennejšieho majetku ktorý mali
s cieľom , aby z hodnoty bytu nemohla byť uspokojená pohľadávka navrhovateľa v čase tohto úkonu.
Poukazujúc na to, že v konaní navrhovateľ nepreukázal vedomosť odporcu v 2. rade v čase úkonu
prevodu bytu jeho rodičov na sestru ( odporkyňu v 1. rade ) o ich konaní, s cieľom sťaženia, resp.
zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia, súd zamietol návrh i vo vzťahu k odporcovi v 2. rade. V čase

keď sa prevádzalo vlastnícke právo na odporcu v 2. rade tento síce vedel o prebiehajúcom súdnomkonaní, ale k prevodu zo sestry na jeho osobu nedošlo so zámerom nedobromyseľného konania v
neprospech navrhovateľa. Odporkyňa disponovala legitímnym vlastníckym právom, keďže toto konanie
bolo v podstate odobrené i zamietnutím návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia

vo veci vyslovenia zákazu odporkyni v 1. rade s vecou nakladať. Odporca v 2. rade po nadobudnutí
vlastníckeho práva k bytu začal toto právo aj fakticky vykonávať, hradil jeho rekonštrukciu, a teda tento
úkon nemá znaky formálnosti.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 151 O.s.p.. Vzhľadom na to, že
právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade nedoručil súdu do 3 dní od vyhlásenia vyčíslené trovy právneho

zastúpenia, náhrada trov právneho zastúpenia nebola odporcom v 1. a 2. rade priznaná.

7Co 296/2009-228

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby napadnutý
rozsudok súdu zmenil tak, že vyhovie žalobnému návrhu. V odvolaní poukazoval na to, že napadnutý
rozsudok neposudzuje samostatne úkon darovania medzi manželmi L. a odporkyňou v 1. rade, ale

hodnotí to v kontexte s následným úkonom, ktorý mohla, ale nemusela odporkyňa v 1. rade urobiť, t.j.
ďalej darovať byt odporcovi v 2. rade. Je samozrejmé, že bezodplatným nadobudnutím bytu od svojich
rodičov odporkyňa v 1. rade získala majetkový prospech, keďže s bytom mohla ďalej nakladať podľa
svojej ľubovôle, teda ho predať za trhovú cenu, zabezpečiť ním nejakú svoju pôžičku, alebo ho darovať
bratovi,resp.akejkoľvekinejosobe.Súdprvéhostupňanesprávnestotožňujezákonnýtermín„prospech

“ zo získaním konkrétneho peňažného protiplnenia - ak sa získa bezodplatne nehnuteľnosť ako dar
s tým, že ďalej sa s ňou môže ľubovoľne nakladať, z prvotného úkonu daru nepochybne táto osoba
obdarovaného získava prospech majetkového, aj sociálneho charakteru. Podľa názoru odvolateľa, pri
ďalšom prevode predmetu právneho úkonu nijako nebráni ust. § 42b ods. 3 Obč. zákonníka, aby sa
veriteľ mohol domáhať odporovania pôvodného právneho úkonu - cit. ustanovenie umožňuje veriteľovi

naďalej sa domáhať určenia neúčinnosti voči dlžníkovi ( v tomto prípade voči odporkyni v 1. rade ), a
navyše má možnosť domáhať sa aj určenia neúčinnosti voči právnym nástupcom, resp. tretím osobám.

Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu voči odporcovi v 2. rade, túto situáciu súd prvého stupňa neposúdil
správne. Navrhovateľ mal preukázať vedomosť odporcu v 2. rade o tom, že mu boli známe okolnosti
prípadu a skutočnosti odôvodňujúce odporovateľnosť proti predchodcovi. Z vykonaných dôkazov, najmä

z výsluchu odporcu v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 22.06.2009 je zrejmé, že odporca v 2.
rade vedel o prebiehajúcom súdnom konaní ( od odporcu v 1. rade), pričom vedel aj o problémoch
spoločnosti IVAGRO spol. s.r.o. už 3 roky dozadu, keďže matke zabezpečoval po jej odchode z danej
firmy zamestnanie, a od apríla 2006 býval nepretržite s rodičmi. Ako blízka osoba k odporcovi v 1.
rade môže v zmysle ust. § 42a Obč. zákonníka vylúčiť účinky odporovacej žaloby iba ak preukáže, že

dlžníkov úmysel nemohol ani pri náležitej starostlivosti rozpoznať. Aj v prípade, ak by

odporca v 2. rade nevedel o úmysle odporcu v 1. rade, zjavne nekonal ani s náznakom náležitej
starostlivosti, keďže vedel o prebiehajúcom súdnom konaní a neriešil to. V situácii keď vedel o
problémoch spoločnosti IVAGRO spol. s.r.o., o následných problémoch rodičov a z toho vyplývajúceho
prevodu bytu na jeho sestru, musel bez pochybnosti rozoznať úmysel ukrátiť veriteľa, resp. tento

úmysel sám aktívne pomáhal napĺňať. Podieľať sa na takomto pláne pritom nevyžaduje žiadne osobitné
vzdelanie, keď odporca v 2. rade uviedol, že ani nevie, čo je to zmenka. Aj priemerne vzdelanému
človeku na úrovni stredoškolského vzdelania odporcu v 2. rade musí byť zrejmé, že v prípade, ak
sa dlžník zbaví svojho cenného majetku a prevedie ho na osobu ktorej dôveruje, sťaží sa vymáhanie
pohľadávky voči pôvodnému dlžníkovi. Vzhľadom na to, že právny úkon voči odporcovi v 1. rade súd

považoval za ukracujúci veriteľa a vzhľadom na to, že odporca v 2. rade o povahe tohto úkonu vedel,
konajúci súd posúdil situáciu nesprávne.Odporcovia v 1. a 2. rade sa k riadne doručenému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( keďže v preskúmanej veci nebolo

potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania
a obsah spisu nesvedčí o tom, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný
záujem)adospelkzáveru,žeodvolanieniejepodanédôvodne.Súdprvéhostupňariadnezistilskutkový
stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( §
120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na určenie, že dve darovacie zmluvy

identifikované vo výroku tohto rozhodnutia sú voči nemu neúčinné, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 42a ods.1,2,3 zák.č. 40/1964 Zb. v platnom znení ( ďalej „ Občiansky zákonník“, resp. „OZ“)
veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne

7Co 296/2009-229

úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Odporovaťmožnoprávnemuúkonu,ktorýdlžníkurobilvposlednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojho
veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka

ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( §
116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď
druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), alebo ktorý dlžník

urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak
druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa.

Podľa ust. § 42b ods. OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu

dlžníka prospech.

Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám
len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich
predchodcovi.

Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným

právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.S poukazom na citované ustanovenia, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods.3 O.s.p.), v celom

rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého
rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, v ktorom sa
domáhal, aby súd určil, že Darovacia zmluva zo dňa 25.2.2005 uzavretá medzi odporkyňou v 1. rade
ako obdarovanou a A. L., nar. XX.X.XXXX spolu s jej manželom A. L., nar. XX.XX.XXXX ako darcami
o prevode vlastníctva k bytu č. XX, v L. na D. ul. č. X na X.. poschodí byt. domu súp.č. XXXX na

parc.č. XXXX, vchod D.. L., zapísaného na LV č. XXXX pre kat. ú. Petržalka a o zriadení vecného
bremena - práva odplatného, doživotného bývania a užívania tohto bytu v prospech oprávnených A. L.,
nar. XX.X.XXXX a E. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený Správou katastra pre hl. mesto SR
Bratislavu dňa 13.6.2005 pod V-XXXX/XX a Darovacia zmluva uzavretá medzi odporkyňou v 1. rade
U. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L., D. X . ako darcom a odporcom v 2. rade A. L., nar XX.X.XXXX, bytom
L., D. X ako obdarovaným, ktorej vklad vlastníckeho práva povolila Správa katastra pre hl. mesto SR

Bratislavu dňa 12.3.2008 pod V-XX/XX a ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX
na X. p.oschodí byt. domu ‚ súp. č. XXXX na parc. č. XXXX, vchod D. X, L., zapísaného na Z.. XXXX pre
kat. ú. Petržalka, vedeného Správou katastra pre hl mesto SR Bratislavu, sú voči navrhovateľovi právne
neúčinné; z uvedeného dôvodu odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na
vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

K námietkam uvedeným v odvolaní navrhovateľa týkajúcich sa otázky pasívnej vecnej legitimácie
odporkyne v 1. rade dodáva, že zmyslom ust. § 42a Občianskeho zákonníka ( tzv. odporovacej žalobe )
je - uvažované z pohľadu žalujúceho veriteľa - dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že
je voči

7Co 296/2009-230

nemu neúčinný dlžníkom urobený právny úkon, ktorý skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým je vyhovené odporovacej žalobe potom predstavuje základ k
tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého na výkon rozhodnutia ( exekučného titulu ),
vydaného proti dlžníkovi, domáhať nariadenia alebo vykonania výkonu rozhodnutia ( exekúcie )
postihnutím toho, čo odporovaným ( právne neúčinným ) právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka, a to

nievočidlžníkovi,alevočiosobe,sktoroualebovprospechktorejbolprávnyúkonurobený.Vprípade,že
uspokojenieveriteľaztohtomajetkuniejemožné,musísaveriteľnamiestourčenianeúčinnostiprávneho
úkonu domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal
takto získané plnenie. Pasívna legitimácia z odporovacieho návrhu je upravená v ust. 42b ods.2,3 Obč.
zákonníka. Návrh o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešný len

vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený so splnením
predpokladu, že takáto osoba získala odporovaným právnym úkonom prospech. Berúc v úvahu stav
zistený v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o tom, že odporkyňa v 1. rade nehnuteľnosť tvoriacu
predmet odporovateľného úkonu v roku ešte v roku 2007 bezodplatne darovala odporcovi v 2. rade ( a
teda z neho nezískala prospech ), je úvaha konajúceho súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

na jej strane správna.

Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade je treba uviesť, že tento má v danom konaní postavenie tzv. tretej osoby,
proti ktorej je možné v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu uplatniť nároky len vtedy, ak im boli
známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi ( § 42b ods.3
veta za bodkočiarkou ), keďže nie je dedičom osoby, ktorá s dlžníkom dojednala právny úkon a nie je

ani právnym nástupcom takejto osoby ( týmito treba rozumieť univerzálnych právnych nástupcov po
zaniknutých právnických osobách spravidla zaniknutých s určením právneho nástupcu ). Odporca v
2. rade nemá v tomto konaní postavenie osoby blízkej dlžníkovi ( § 42a, v spojení s ust. § 116 Obč.
zákonníka ) pri ktorej zákon predpokladá, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom
veriteľa vedela s výnimkou prípadu, keď dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti

nemohla poznať. Zhodujúc sas vyhodnotením vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom je aj odvolací súd toho názoru, že
zo zisteného skutkového stavu nie je bez akejkoľvek pochybnosti preukázané ( pri dôkaznom bremene
zaťažujúcom navrhovateľa ), že odporcovi v 2. rade pri uzatváraní darovacej zmluvy v roku 2007 boli

známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti jeho predchodcovi, t.j. odporkyni
v 1. rade.

Na základe uvedeného, po prihliadnutí i na správnosť záverov súdu vo výroku, ktorým odporcom v 1.
a 2. rade nepriznal právo na náhradu trov konania, odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p.,

keďže odporcovia v 1. a 2. rade majúci plný úspech v odvolacom konaní, si právo na náhradu trov
konania neuplatnil a trovy odvolacieho konania im z obsahu spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.