Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2011

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2C/13/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611200244
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8611200244.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobkyne: W. A., rod. C., nar. X.X.XXXX, bytom
H. nad T., Záhradná XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, Advokátska kancelária, so
sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: I. republika, K. vnútra I. republiky, N. X, D., o
zaplatenie 828,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník

zo dňa 28.2.2011 pod č.k. 2C/13/2011 - 31, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania 70,63 Eur k rukám právneho
zástupcu žalobkyne JUDr. Igora Šafranka, advokáta, so sídlom vo Svidníku, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník rozsudkom pod č.k. 2C/13/2011 - 31 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobkyni sumu 828,10 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 13.1.2011 do zaplatenia do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 70,39 Eur s 9 % úrokom z
omeškania ročne od 13.1.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 141,26 Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa domáhala

zaplatenia sumy 828,10 Eur s príslušným úrokom z omeškania titulom náhrady škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci. Uznesením vyšetrovateľa PZ, Okresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a
kriminálnej polície, Svidník, ČVS: ORP-282/JP-SK-2007 zo dňa 30.6.2009 bolo proti žalobkyni vznesené
obvinenie pre prečin neplatenia dane podľa § 278 ods. 1, 2 Trestného zákona a pre prečin neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. Pv
682/07 zo dňa 13.7.2010 bolo proti nej trestné stíhanie zastavené. V trestnej veci ju obhajoval advokát.

Trovy obhajoby predstavujú 828,10 Eur, čo je predmetom žaloby. Listom zo dňa 20.10.2010 požiadala
žalovaného v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Žalovaný jej návrh odmietol
listom zo dňa 12.1.2011. Žalobkyňa to považuje za skončenie prerokovania jej nároku a od 13.1.2011
je žalovaný v omeškaní s platením svojho finančného záväzku.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, možno si právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Ak je daná podmienka
zrušenia rozhodnutia ako nezákonného, jediným orgánom príslušným rozhodnúť o tom, či uznesenie
vyšetrovateľa je alebo nie je zákonné, je prokurátor, a to s poukazom na druhú vetu § 6 ods. 1 zákona č.
514. Nie je daná právomoc civilného súdu rozhodnúť o tom, či rozhodnutie príslušného orgánu, zrušenépre nezákonnosť, je alebo nie je zákonné, a už vôbec nie v prípade rozhodnutí orgánov činných v
trestnom konaní, ktorých postup upravujú príslušné právne normy. Keď prokurátor zamietol sťažnosť
obvinenejovzneseníobvinenia,týmpríslušnýorgánpotvrdilzákonnosťuzneseniaovzneseníobvinenia,

ktoré bolo proti žalobkyni vydané na základe dôkaznej situácie. Toto rozhodnutie to umožňovalo, pričom
bol použitý správny procesný postup. Bolo tu dôvodné podozrenie, že žalobkyňa spáchala trestný
čin. Nedošlo k zrušeniu ani k zmene rozhodnutia pre nezákonnosť príslušným orgánom. Zákonnosť a
správnosť postupu vyšetrovateľa policajného zboru odobril aj prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník.
Keď zastavenie trestného stíhania je jedným zo spôsobov ukončenia trestného konania, nie je možné

povedať, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonné a celé vyšetrovanie zbytočne vykonané. Z
§210a§230ods.1Trestnéhoporiadkuvyplýva,žeprokurátorjetenorgán,ktorýnesiezodpovednosťza
zákonnosť a správnosť úradného postupu vyšetrovateľa pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní. Prokurátor, okrem iného, je oprávnený zrušiť akékoľvek nezákonné alebo neopodstatnené
rozhodnutie a opatrenie vyšetrovateľa a môže ho nahradiť vlastným rozhodnutím a opatrením. Ak
vyšetrovateľ pri vyšetrovaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a

s tým sa stotožnil prokurátor okresného prokuratúry, nie je dôvod odškodňovať žalobkyňu náhradou
trov obhajoby. Absentuje príčinná súvislosť, pretože vyšetrovateľ síce vydal rozhodnutie o vznesení
obvinenia, ale rozhodnutie o opravnom prostriedku voči tomuto uzneseniu je vo výlučnej kompetencii
prokurátora. Nemožno povedať, že rozhodnutie o vznesení obvinenia bolo práve tým „nezákonným“
rozhodnutím, ktoré spôsobilo obvinenej škodu. Aj keď je naplnený jeden z predpokladov vzniku škody,

a to suma, ktorú žalobkyňa určila, neexistuje nezákonné rozhodnutie a príčinná súvislosť. Všetky
predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť naplnené kumulatívne. Podľa názoru žalovaného, zo
strany vyšetrovateľa nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Oprávnenosť trestného stíhania
obvinenej nie je možné dať do pomeru s konečným výsledkom trestného konania, ale len s podmienkami
pretrestnéstíhanie, stanovenými zákonmi. Pojmovýmznakomškodyjezníženiemajetkupoškodeného

bez toho, aby sa mu dostalo ekvivalentu. Za vynaložené náklady žalobkyni bola poskytnutá právna
služba obhajcu. Preto žiada žalobu zamietnuť.

Súd nárok žalobkyne posudzoval podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenúprivýkoneverejnejmoci,kdeštátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci, a to nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
nesprávnym úradným postupom. Podľa § 16 ods. 1 zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa § 18 ods. 1 zákona,

náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo
vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o
väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo
rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému
orgánu. Podľa § 18 ods. 3 zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške

ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Súd v tejto veci mal preukázané, že uznesením vyšetrovateľa PZ, Okresného riaditeľstva PZ, Úrad
justičnej a kriminálnej polície, Svidník, bolo proti žalobkyni vznesené obvinenie pre prečin nezaplatenia
dane podľa § 278 ods. 1, 2 Trestného zákona a za prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277

ods. 1 Trestného zákona. Uznesením Okresnej prokuratúry Svidník bolo trestné stíhanie proti žalobkyni
zastavené. V trestnej veci zastupoval žalobkyňu obhajca JUDr. Igor Šafranko. Celkovú odmenu a hotový
výdavky si advokát vyúčtoval v čiastke 1.356,20 Eur, pričom predmetom žaloby je čiastka 828,10 Eur.
Žalobkyňa požiadala žalovaného o predbežné prerokovanie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z..
Návrh listom zo dňa 12.1.2011 bol žalobkyni žalovaným zamietnutý. Súd je toho názoru, že zastavenie

trestného stíhania má podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514 rovnaké následky ako zrušenie uznesenia o
začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Ak je trestné stíhanie zastavené,
príslušný orgán rozhodne o postúpení veci inému orgánu alebo vo veci vydá oslobodzujúci rozsudok.
Je potrebné vychádzať z prezumpcie neviny. Rozhodnutím o zastavení trestného stíhania nedochádza
k zrušeniu uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, pretože z hľadiska trestnéhokonania je to bezpredmetné. Toto stanovisko je podporené aj ustálenou judikatúrou súdov. Preto súd
návrhu žalobkyne vyhovel.

O povinnosti platiť úroky z omeškania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na § 517 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.. O priznaní úrokov z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 3
Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z..

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznaná
náhrada trov konania na trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov. Je priznaná odmena za 2 úkony právnej pomoci po 51,45 Eur, a to za prevzatie
zastúpenia a podanie žaloby, vrátane 2x režijného paušálu po 7,41 Eur. 20 % DPH je 23,54 Eur. Celkové

trovy konania sú 141,26 Eur, ktoré je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Žiadal rozhodnutie zmeniť a návrh žalobkyne
zamietnuť. Žalobkyňa podala žalobu na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená nezákonným
uznesením o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Škoda spočíva v trovách právneho
zastúpenia podľa § 18 zákona o zodpovednosti za škodu (zákon č. 514). U žalobkyne boli splnené

predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Právo na náhradu
škody v zmysle § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladá, že rozhodnutie bude zrušené ako nezákonné.
Rozhodnutím príslušného orgánu, ktorý konštatuje nezákonnosť rozhodnutia, je súd v konaní viazaný
a nemôže prípadnú nezákonnosť rozhodnutia posudzovať ako predbežnú otázku. Civilné súdy nie sú
príslušné určovať, či postup a rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní je alebo nie je nezákonné.

Vykonané dôkazy jednoznačne odôvodňovali podozrenie, že žalobkyňa spáchala trestný čin, uvedený
v uznesení o vznesení obvinenia. Zákonnosť a správnosť postupu vyšetrovateľa policajného zboru
odobril aj prokurátor okresnej prokuratúry, ktorý konanie označil za zákonné a správne. Ak došlo k
zastaveniu trestného konania, to neznamená, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonné a
celé vyšetrovanie zbytočne vykonané. Prokurátor je ten orgán, ktorý nesie zodpovednosť za zákonnosť

rozhodnutí a za správnosť úradného postupu vyšetrovateľa pred začatím trestného stíhania a v
prípravnom konaní. Žalovaný poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co 167/2997,
že ak ide o situáciu, keď nad záujmami fyzickej osoby, do ktorej osobnostných vzťahov je vedením
trestného stíhania zasahované, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší verejný záujem,
spočívajúci v tom, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchateľ spravodlivo potrestaný. Preto

návrh na náhradu škody nie je dôvodný, pretože žalovaný sa pri jeho predpokladanom zavinení
vyvinil v tom smere, že neporušil žiadnym spôsobom úradný postup v súvislosti s trestným stíhaním
žalobkyne. Nedošlo k naplneniu ani jednej z troch základných podmienok zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci. Ak by existovala škoda, neexistuje
nezákonné rozhodnutie a príčinná súvislosť. Zo strany vyšetrovateľa nedošlo k vydaniu nezákonného

rozhodnutia. Náhradu nákladov trestného konania je možné priznať len vtedy, pokiaľ by žalobkyni v
príčinnejsúvislostisúdajnýmnezákonnýmrozhodnutímvzniklaurčitáškoda.Nanáhraduškodyvzmysle
§ 18 ods. 1 zákona možno prihliadať iba v prípade zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci
za súčasného splnenia predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Pojmovým znakom škody je zníženie majetku

poškodeného bez toho, aby sa mu dostal ekvivalent. Žalobkyni ale boli poskytnuté právne služby
obhajcu.

Právny zástupca žalobkyne navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Poukazuje na judikované
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 15/2009, 4Cdo 183/2009 a 3Cdo 194/2010. Obdobne
rozhodoval aj Krajský súd v Prešove vo veciach 13Co/28/2010, 17Co/9/2009, 8Co/163/2008 a

3Co/24/2010. Inštitút náhrady nákladov trestného konania nemá nič spoločné s inštitútom náhrady
škody podľa zákona č. 514. Žiada preto rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať náhradu trov
odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci 51,45 Eur, režijný paušál 7,41 Eur a 20 % DPH vo výške
11,77 Eur, spolu 70,63 Eur.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutia, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2
O.s.p.) a k tomu dodáva:

Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo

právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.,
a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Doterajšia judikatúra dôvodila, že
štát zodpovedá za škodu, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom
štátu proti občanovi bola odčinená. Ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu

spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin
nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej
začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok
trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb.
sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné. V rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo

15/2009 sa uvádza, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu
došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky
ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1
zákona č. 514). Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí a

zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Je povinnosťou orgánov
činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť
zodpovednosti za postup orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V
takejto situácii nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie,
ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. V tom zmysle je aj rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1Cdo 53/93, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod
obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa ustanovenia § 1 až § 4
zákona č. 58/1969 Zb. zásadné právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.
Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie
je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby, a to bez zreteľa na to, či mu bol

obhajcaustanovenýalebosihozvolilsám.VyššiecitovanéjudikovanérozhodnutiaNajvyššiehosúduSR
jednoznačnedávajúžalobkynioprávneniepožadovaťnáhraduškodyvsúvislostisposkytovanímprávnej
pomoci v čase začatia trestného stíhania tak, ako je uvedené vyššie. Ak došlo k vydaniu rozhodnutia o
zastavení trestného stíhania, je dané právo požadovať náhradu škody vo forme náhrady trov konania,
ako to má na mysli § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Z tohto dôvodu krajský súd potvrdil rozhodnutie

súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko o nich
bolo rozhodnuté správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešná žalobkyňa má právo

na náhradu trov odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia. Žalobkyňa bola zastúpená
advokátom, ktorému za podanie vyjadrenia k odvolaniu patrí náhrada podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
1 úkon právnej pomoci má hodnotu 51,45 Eur, režijný paušál je 7,41 Eur a 20 % DPH je 11,77 Eur. Spolu
je to 70,63 Eur, ktoré je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný k rukám právneho zástupcu žalobkyne do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.