Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/178/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211206482
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8211206482.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcov X/ G.. Š.
M., A.. X.XX.XXXX, W. F. F. XX, W., X/ P.. T. M., A.. X.XX.XXXX, W. F. F. XX, W., zastúpených JUDr.
Evou Hudákovou, advokátkou, Dlhý rad 17, Bardejov proti žalovanému Slovenská konsolidačná, a.s.,
Cintorínska 10, Bratislava, IČO: 35 776 005, o zrušenie záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný ako záložný veriteľ zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 k
nehnuteľnostiam v k.ú. Becherov zapísaných na LV č. XXX - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na
parcele č. XX, parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2 a parcela č. 66 - záhrady
o výmere 1071 m2 n i e j e v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a doplnení
zákona SNR č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti ( Notársky poriadok ) v znení neskorších
predpisov ( ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách) o p r á v n e n ýnavrhovať vykonanie dražby
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Becherov, zapísaných na LV č. XXX - rodinný dom súpisné

číslo XX postavený na parcele č. XX, parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2
a parcela č. XX - záhrady o výmere 1071 m2.

Záložné právo zriadené záložnou zmluvou č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 j e p r e m l č a
n é a záložný veriteľ n i e j e o p r á v n e n ý uspokojiť ním zabezpečenú pohľadávku z predaja
zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách.

Záložné právo zriadené záložnou zmluvou č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 j e p r e m l
č a n é a záložný veriteľ n i e j e o p r á v n e n ý uspokojiť ním zabezpečenú pohľadávku

výkonom tohto záložného práva.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 20.9.2011 podanou na súd dňa 27.9.2011 domáhal voči žalovanému
zrušenie záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam žalobcov nachádzajúcich sa v k.ú. Obce
Becherov zapísaných v katastri nehnuteľností Správy katastra v Bardejove na LV XXX, rodinný dom
súpisné č. XX postavený na parcele CKN XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 340 m2,
parcela CKN XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 340m2, parcela CKN XX - záhrady o výmere

1.071m2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodňovali tým, že Slovenská konsolidačná a.s. so sídlom v
Bratislave prevzala dlh voči spoločnosti EXMIO, s.r.o. Bardejov, ul. Štefánikova a EXIMP, s.r.o. Bardejov
z titulu podnikateľského úveru na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 10.5.1994 a to vovýške 3.656.994,60,-Sk s 18% úrokom od 15.1.1999 do zaplatenia, vrátane ďalších úrokov, pokút
a poplatkov. Oprávnenému bol dlh zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo
vlastníctvežalobcovzáložnouzmluvouč.XXXXXXXzodňa26.5.1994. Vzmysletejtozmluvypovolením

vkladu 498/94 bolo na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. obce Becherov, zapísaných v katastri
nehnuteľnosti Správy katastra v Bardejove na LV XXX a to rodinný dom, súp. č. XX postavený na
parcele CKN XX a na parcely CKN XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340m2 a CKN XX -
záhrady o výmere 1.071m2 zriadené záložné právo v prospech žalovaného na základe oznámenia o
postúpení pohľadávky. Spoločnosti EXMIO, s.r.o. a EXIMP s.r.o. boli ex offo vymazané z obchodného

registra. Žalovanému boli uhradené finančné prostriedky zo strany dlžníka EXMIO, s.r.o. a EXIMP, s.r.o.
v rozsahu, ako boli plnené správcom konkurznej podstaty, teda tým, ktorých sa uvedený záväzok týkal
a ktoré prevzali záväzok za plnenie dlhu Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Bardejov, následne aj
na základe postúpenia, ktorým je žalovaný. Žalobcovia majú za to, že zabezpečenie dlhu poskytnuté
nimi trvá len do doby, ak dajú súhlas so zmenou dlžníka a rovnako iba dovtedy, dokedy nie je týmto
dlžníkom splnený dlh. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ako aj s ohľadom na to, že žalovaný mal

v rozhodujúcej miere splnený svoj dlh, pričom spoločnosti, ktoré dlh nemali voči žalovanému boli v
súvislosti so vstupom oboch do konkurzu vymazané z obchodného registra, majú za to, že nemôžu byť
naďalej zaťažení záložným právom, keďže dlh nespôsobili. Na nehnuteľnostiach kvôli záložnému právu
nemôžu vykonávať žiadne činnosti, ani rekonštrukcie, iba bežnú údržbu. Plnenie záväzku dlžníkovi sa
stalo nemožným v súlade s ust. § 352 Obchodného zákonníka z dôvodu vstupu obchodných spoločností

do konkurzu a ich výmazu z obchodného

registra. Dlžníci túto skutočnosť preukázali a veriteľovi aj čiastočne plnili z výťažku predaja majetkovej
podstaty speňaženej v konkurznom konaní. Uviedli, že nie je dosť možné požadovať od žalobcov, aby
uspokojilizvýšenénákladyžalovaného,ktorénespôsobili,nadôvažok,akneboliosloveníanedalisúhlas
k prechodu dlhu na iného dlžníka.

Žalovanýpodanímdoručenýmsúdudňa9.3.2012podalvyjadreniekžalobežalobcov.Uviedol,žeprávny
predchodca SK, a.s. Slovenská štátna sporiteľňa, pobočka Bardejov uzavrela s dlžníkom EXMIO, spol.
s r. o. (zast. Ing. Štefanom Hríbikom) dňa 10. 5. 1994 úverovú zmluvu č. XXXXXXX-XXX XXXXXX X v
znení j dodatku č. 1 zo dňa 26. 5. 1994 a č. 2 zo dňa 7. 11. 1995, ktorou bol poskytnutý úver vo výške
2 500 000,00 Sk. Na zabezpečenie pohľadávky bola dňa 26. 5. 1994 uzavretá (okrem inej) zmluva

o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti, ktorou bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, a to rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele CKN XX
- zastavané plochy a nádvoria o výmer 340 m2, parcela CKN XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 340 m2, parcela CKN 66 - záhrady o výmere 1 071 m2. Keďže žalobcovia vo svojom návrhu
uvádzajú, že obchodné spoločnosti EXMIO, spol. s. r.o. Bardejov a EXIMP, spol. s r. o. Bardejov boli

ex offo vymazané z obchodného registra a žalovanému boli uhradené finančné prostriedky zo strany
uvedených obchodných spoločností v rozsahu, v akom boli plnené správcom konkurznej podstaty v
rámci konkurzného konania, k tejto skutočnosti SK, a.s. uvádza, že v konkurznom konaní vo veci úpadcu
EXMIO, spol. s r. o. Bardejov, IČO: 31 656 064 sp. zn. 5K 4/00 neboli pohľadávky SK, a.s. podľa
rozvrhového uznesenia zo dňa 13.3. 2008 uspokojené vôbec. Konkurzné konanie sp. zn. 6K 171/2002

na majetok úpadcu EXIMP, spol. s r.o. Bardejov, IČO: 31 680 283 bolo zrušené z dôvodu, že majetok
úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu. K tvrdeniu žalobcov, že zabezpečenie
záväzku poskytnuté nimi trvá do doby, ak dajú súhlas so zmenou dlžníka a rovnako dovtedy kým nie je
týmto dlžníkom splnený dlh, žalovaný uviedol, že právnej veci žalobcu Slovenská konsolidačná, a.s. proti
žalovaným 1) Ing. U. W., SKP úpadcu EXMIO, spol. s r. o. Bardejov, IČO: XX XXX XXX, 2) Ing. Š. M., F.

F. XX, Bardejov, 3) P.. T. M., F. F. XX, Bardejov, 4) JUDr. U. M., SKP úpadcu EXIMP, spol. s r.o. Bardejov,
IČO: XX XXXXXX o zapl. 2 200 000,00 Sk s prísl. č. k. 5Cb 169/99 bolo jednoznačne preukázané, že
medzi právnym predchodcom žalovaného a spoločnosťou spol. s r.o. Bardejov, IČO: 31 680283 bola dňa
14. 1. 1999 uzatvorená zmluva o prevzatí dlhu podľa ust. § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a nie
podľa ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto bez

dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Ide
o tzv. kumulatívne prevzatie dlhu, pri ktorom nový dlžník preberá dlh iba vedľa pôvodného dlžníka. Stane
sa tak zmluvou medzi veriteľom a preberateľom bez účasti dlžníka. Nový dlžník je zaviazaný v rovnakom
rozsahu, pokiaľ nie je výslovne inak dohodnuté. Súhlas osôb, ktoré poskytli zabezpečenie pohľadávky
na to, aby zabezpečenie pohľadávky trvalo aj po prevzatí dlhuje potrebný len vtedy, ak by prevzatím

dlhu došlo k zmene v osobe dlžníka, čo sa v tomto prípade nestalo, pretože spoločnosť EXIMP, spol.s r.o. Bardejov prevzala dlh vedľa pôvodného dlžníka (EXMIO, spol. s r. o. Bardejov), a teda súhlas
žalobcov ako záložcov nebol potrebný. Žalovaný v súvislosti so samotným predmetom súdneho konania
- zrušenie záložného práva k nehnuteľnostiam - poukázal na rozsudok NS SR 2Cdo 5/2008 zo dňa

24. 2. 2009, podľa ktorého záložné právo nezaniká, ak dlh zodpovedajúci zabezpečenej pohľadávke
nemôže byť uspokojený právnickou osobou ako dlžníkom preto, že táto zanikla bez právneho zástupcu.
Akcesorita záložného práva sa vzťahuje len k zabezpečenej pohľadávke a nie k osobe dlžníka. Zmysel
zabezpečenej pohľadávky spočíva v tom, že veriteľ, ktorý nemôže byť uspokojený dlžníkom z dôvodov

spočívajúcich v osobe dlžníka (vrátane toho, že dlžník, ktorý je právnickou osobou zanikol bez právneho

nástupcu) má právo na uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu záložného práva viaznuceho na
nehnuteľnostiach, a teda záložné právo zriadené na základe predmetnej záložnej zmluvy a viaznucich
na označených nehnuteľnostiach v dôsledku zániku dlžníka - právnickej osoby bez právneho nástupcu
nezaniklo,aleďalejexistuje.Nazákladetýchtoskutočnostížalovanýnavrhol,abysúdžalobunazrušenie
záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam zo dňa 20. 9. 2011 v celom rozsahu zamietol.

Po pripustení zmeny žaloby uznesením tunajšieho súdu č. k. 1C 178/2011-54 zo dňa 29.11.2012 je

predmetom konania :

Žalovaný ako záložný veriteľ zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. obce Becherov zapísaných v katastri nehnuteľností Správy
katastra v Bardejove na LV XXX - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele CKN XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2, parcela CKN XX - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 340 m2 a parcela CKN XX - záhrady o výmere 1071 m2(ďalej len žalovaný veriteľ) nie je v
zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona SNR č. 323/1992 Z.z.
o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o
dobrovoľných dražbách) oprávnený navrhovať vykonanie dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú.
obce Becherov, zapísaných na LV č. XXX - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele CKN

XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2, parcela CKN XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 340 m2 a parcela CKN XX - záhrady o výmere 1071 m2.

Záložné právo zriadené záložnou zmluvou č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 je premlčané a záložný
veriteľ nie je oprávnený uspokojiť ním zabezpečenú pohľadávku z predaja zálohu na dražbe podľa
zákona o dobrovoľných dražbách.

Záložné právo zriadené záložnou zmluvou je premlčané a záložný veriteľ nie je oprávnený uspokojiť ním
(založenú) zabezpečenú pohľadávku výkonom tohto záložného práva.

Na pojednávanie vytýčené na deň 25.6.2014 sa ustanovili právna zástupkyňa žalobcov a žalovaný.
Nedostavili sa žalobcovia, ktorých neúčasť ospravedlnila ich právna zástupkyňa zo služobných dôvodov,
o odročenie pojednávania nežiadali. Súd preto vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol

v ich neprítomnosti, prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov konania a oboznámením v spise pripojených
listinnýchdôkazov(takakobolioboznamovanénapojednávaniach: návrhomnazačatiekonaniazodňa
20.9.2011 s prílohami, podaním žalovaného zo dňa 5.3.2012 s prílohami, podaním žalovaného na čl. 43,
listinami predloženými na pojednávaní zo strany žalobcov a žalovaného, rozsudkom tunajšieho súdu,

odvolaním, vyjadrením k odvolaniu, uznesením odvolacieho súdu ) a zistil tento skutkový stav veci :

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.4.2013, sp. zn. 1C 178/2011 súd rozhodol takto :

- Žalovaný ako záložný veriteľ zo zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. obce Becherov- zapísaných na č. LV XXX - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele č. XX, parcela č. XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2 a parcela č. XX - záhrady o výmere 1071 m2 ( ďalej len
žalovaný veriteľ ) n i e j e v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a doplnení

zákona SNR č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti ( Notársky poriadok ) v znení neskorších
predpisov ( ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách) o p r á v n e n ý navrhovať vykonanie dražby
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Becherov, zapísaných na LV č. XXX - rodinný dom súpisné
číslo XX postavený na parcele č. XX, parcela č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2
a parcela č. XX - záhrady o výmere 1071 m2.

- Záložné právo zriadené záložnou zmluvou č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 j e p r e m l
č a n é a záložný veriteľ n i e j e o p r á v n e n ý uspokojiť ním zabezpečenú pohľadávku z
predaja zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách.

- Záložné právo zriadené záložnou zmluvou č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 j e p r e m l
č a n é a záložný veriteľ n i e j e o p r á v n e n ý uspokojiť ním zabezpečenú pohľadávku
výkonom tohto záložného práva.

- Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.3.2014, č.k. 19Co/l 18/2013 -127 bol rozsudok zrušený
a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie pre procesnú vadu konania podľa § 221 ods. 1
písm. f) a § 221 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.3.2013 nevyplývalo

poučenie a výzva súdu podľa § 118 ods. 4 O.s.p. .Vzhľadom na dôvod, ktorý viedol k potrebe zrušiť
rozsudok súdu prvého stupňa, nezaoberal sa odvolací súd ďalšími námietkami uvedenými v odvolaní,
resp. vecným prieskumom rozhodnutia. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vec opätovne
prejednať a o návrhu rozhodnúť tak, aby boli účastníkom konania zachované všetky procesné práva
zaručené Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a Občianskym súdnym poriadkom.

Na pojednávaní dňa 22.03.2013 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že trvajú na podanej žalobe zo
dňa 20.9.2011 v zmysle úpravy žaloby, ktorá bola súdom povolená a na svojich doterajších vyjadreniach
tak v návrhu ako aj pri zmene návrhu.

Na pojednávaní dňa 22.03.2013 žalovaný uviedol, že navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Má
zato, že žaloba tak ako bola podaná dňa 20.9.2011 bola podaná nedôvodne v celom rozsahu s tým,

že sa domáhali zrušenia záložného práva. Následne súd pripustil zmenu návrhu v súlade s nálezom
Ústavného súdu. Aj napriek uvedenej zmene je názoru, že žaloba je nedôvodná. Vo vzťahu k prvému
petitu poukázal na to, že žalobcovia nemajú právny záujem na takomto určení, nakoľko žalovaný výkon
záložného práva nikdy neuplatnil ani si ho neuplatňuje formou dobrovoľnej dražby. Z tohto dôvodu
navrholprvývýrokžalobyzamietnuť.Vovzťahukdruhému atretiemuvýrokunávrhumázato,žezáložné

právo nie je premlčané. V tomto poukázal na predložený rozsudok NS SR sp. zn. 2Obo 389/2005 zo
dňa 22.3.2006. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že záložný veriteľ si uplatnil pohľadávku vyplývajúcu
z úveru voči obligačnému dlžníkovi aj voči povinným osobám zo záložného práva. Uvedený rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2006. Na premlčanie sa v tomto prípade môže použiť Občiansky
zákonník, poukázal na § 110 OZ. Ako vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozsudku, žalovaní v

tomto konaní boli zaviazaní na

zaplatenie sumy z titulu úverovej zmluvy. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu poukázal na to, že
predmetná vec bola založená na inom skutkovom základe ako v tomto konaní. Žalovaný bol v tomto
konaní taktiež účastníkom v konaní pred Okresným súdom v Kežmarku. Vo veci prejednávania v
Kežmarku bol najprv uplatnený nárok voči obligačným dlžníkom až následne titulom záložného práva.

Má zato, že záložné právo nie je premlčané, preto navrhuje aj výrok II. a III. žaloby zamietnuť. Súdu
predložilrozhodnutieNSSR,sp.zn.1ObDoV18/2007,pričomsajednaloodovolanievpôvodnejprávnej
veci a ktoré bolo ako nedôvodné zamietnuté.Na pojednávaní dňa 25.6.2014 :

1/právnazástupkyňažalobcovuviedla,ženapodanomnávrhutrvajú.Kvecisaužvyjadrili,trovykonania
si neuplatnili.

2/ žalovaný uviedol, že žalobcovia odôvodňujú svoj nárok a opierajú o rozhodnutie Ústavného súdu
sp.zn. II.ÚS 250/2011. Zdôraznil však, že v tomto prípade sa jednalo o odlišný skutkový stav, ako
v prejednávanej veci. Jednalo sa tiež o pohľadávku z úverovej zmluvy, zabezpečenej záložným
právom, avšak v tomto konaní si záložný veriteľ uplatnil žalobou svoj nárok voči obligačným dlžníkom
aj záložným dlžníkom. Preto veriteľ na základe rozhodnutia súdu disponuje exekučným titulom aj voči

obligačným dlžníkom aj záložným dlžníkom. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2006.
V prejednávanej veci pred ústavným súdom záložný veriteľ nedisponoval exekučným titulom, preto je
názoru, že závery Ústavného súdu nemožno aplikovať na prebiehajúce konanie. Na doplnenie dodal,
že právna úprava záložných práv do ich novely v roku 2002 vyžadovala, aby záložný veriteľ bol nútený
si zabezpečiť exekučný titul voči obligačným aj záložným dlžníkom. Preto boli v konaní zaviazaní aj
obligační a záložní dlžníci. Veriteľ má exekučný titul. Je nutné aplikovať aj § 110 OZ, z čoho vyplýva,

že predmetné záložné právo nie je premlčané. Navrhol žalobu zamietnuť. Trovy konania si uplatnil.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX Správy katastra Bardejov, k.ú. Becherov vyplýva, že vlastníkmi
majetkovej podstaty - rodinného domu súpisné č. XX postaveného na parcele CKN XX - zastavené
plochy a nádvoria o výmere 340 m2, parcely CKN XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 340m2,
parcela CKN XX - záhrady o výmere 1.071m2 sú Ing. Š.S. M. Y. P.. T. M., v podiele 1/1. V časti C

výpisu z listu vlastníctva je ako ťarcha k predmetným nehnuteľnostiam zapísaná zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 13.6.1994 v prospech Slovenskej Konsolidačnej, a.s. so
sídlom v Bratislave ( V 498/94 zo dňa 13.06.1994 ).

Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. 6K 171/02-176 zo dňa 6.7.2010 uverejneného v Obchodnom
vestníku bolo zistené, že konkurzný súd zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu - spoločnosť s

obchodným názvom EXIMP spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 31 680 283 z dôvodu, že majetok
úpadcu nepostačoval na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov vyplýva, že spoločnosť s obchodným názvom
EXIMP spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 31 680 283 bola dňa 29.9.2010 vymazaná ex offo
z obchodného registra. Právnym dôvodom zrušenia spoločnosti bolo zrušenie konkurzu z dôvodu, že

majetok úpadcu nepostačoval na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty.

Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. 5K 4/00-95 zo dňa 6.3.2008 uverejneného v Obchodnom
vestníku bolo zistené, že z celkovej sumy získanej speňažením konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti
EXMIO spoločnosť s ručením obmedzeným, Bardejov, IČO: 31656064 a ostatnými príjmami v celkovej
výške 1.726.624,70,-Sk bola uspokojená pohľadávka podľa § 32 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní

vedená ako odmena správcu konkurznej podstaty vo výške 47.852,90,-Sk a náklady spojené s
udržiavaním a so správou podstaty vo výške 1.678 771,80,-Sk. Pohľadávka Slovenskej konsolidačnej
a.s. Bratislava /pôvodne Slovenská sporiteľňa, a.s., pobočka Bardejov/ zaradená ako pohľadávka
oddelených veriteľov vyčíslená na celkovú výšku 20.169 307,-Sk podľa § 28 ZKV uspokojená nebola.

Podaním doručeným súdu dňa 19.11.2012 požiadali žalobcovia prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne o zmenu petitu žaloby aj vzhľadom na závery vyslovené v rozhodnutí ÚS SR č. 250/2011
zo dňa 28.12.2011 nasledovne: Žalovaný ako záložný veriteľ zo zmluvy o zriadení záložného práva č.
XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. obce Becherov zapísaných v
katastri nehnuteľností Správy katastra v Bardejove na LV XXX - rodinný dom súpisné číslo XX postavený
na parcele CKN XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2, parcela CKN XX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 340 m2 a parcela CKN XX - záhrady o výmere 1071 m2(ďalej len žalovaný veriteľ)
nie je v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona SNR č. 323/1992
Z.z. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o dobrovoľných dražbách) oprávnený navrhovať vykonanie dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa vk.ú. obce Becherov, zapísaných na LV č. XXX - rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele CKN
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 340 m2, parcela CKN XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 340 m2 a parcela CKN XX - záhrady o výmere 1071 m2. Záložné právo zriadené záložnou

zmluvou č. XXXXXXX zo dňa 26.05.1994 je premlčané a záložný veriteľ nie je oprávnený uspokojiť
ním zabezpečenú pohľadávku z predaja zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách.
Záložné právo zriadené záložnou zmluvou je premlčané a záložný veriteľ nie je oprávnený uspokojiť ním
(založenú) zabezpečenú pohľadávku výkonom tohto záložného práva. Svoj návrh zdôvodnil tým, že v
zmysle rozhodnutia ÚS SR č. 250/2011 zo dňa 28.12.2011 ako aj v zmysle ust. § 387, 397 OBZ sa na

záložné právo vzťahuje ako na iné práva premlčacia lehota. Táto začne plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 391 ods. 1 OBZ). V súlade s ust. § 391
ods. 2 OBZ pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon
mohol urobiť. Premlčacia lehota uplynula založenému veriteľovi bez ohľadu nato, že pohľadávka bola
priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, resp. najneskôr sa premlčala uplynutím 10-ročnej premlčacej
doby (§ 408 ods. 1 ObZ.). Záložné právo, ktoré sa premlčalo najneskôr k rozhodnému dňu (§ 100

ods. 2, § 101 OZ) síce ďalej existuje, avšak iba v jeho naturálnej forme a z toho dôvodu sa nemožno
domáhať jeho realizácie. Možnosť žalovaného domáhať sa uspokojenia zálohu sa musí posudzovať
podľa vtedy platných predpisov (teda v čase uzatvorenia záložnej zmluvy). Naliehavý právny záujem na
požadovanom určení (§ 80 písm. c) O.s.p.) odôvodnili tým, že sa žalobcovia nemôžu domáhať ochrany
inak,akopodanímžalobyaprípadnýmvýkonomzáložnéhoprávažalovanýmhrozížalobcomujma,ktorú

by nebolo možné dodatočne napraviť. Pri posudzovaní, či došlo k premlčaniu záložného práva treba
vychádzaťzmomentu,kedytentonárokvznikolaniekedybolskutočnežalovanýmuplatnený(NSČR21
Cdo 1918/2005, 35 Cdo 619/2002, 20 Cdo 3234/2008, 20 Cdo 2613/2007, 20 Cdo 308/2008). Záložné
právo podlieha premlčaniu, keďže nejde o majetkové právo, ktoré by bolo, na rozdiel od vlastníckeho
práva, z možnosti premlčania vylúčené, aj eď má tiež vecno-právnu povahu. Závery o nepremlčateľnosti

záložného práva nemožno úspešne vyvodiť ani z ust. § 151f ods. 1 OZ (v znení účinnom od 1. januára
1992 do 31.augusta 1998; v Slovenskej republike §15 lj ods. 2 OZ); uvedené ustanovenie má z hľadiska
premlčania význam v tom, že umožňuje uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu aj v prípade,
keby zabezpečená pohľadávka bola premlčaná a keby preto nebolo možné dosiahnuť jej uspokojenie z
dôvodu záväzkového právneho vzťahu, a premlčania nároku na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky

zo zálohu sa netýka (NS ČR 21 Cdo 1918/2005 zo dňa 25. apríla 2007). Premlčaniu podlieha záložné
právo v 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá začne plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uplatnenie
zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného práva sa riadi ust. OZ aj v prípade, ak ním
bude zabezpečená pohľadávka spravujúca sa OBZ. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote
svoje právo zo zálohu, má za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ

sa nemôže úspešne domáhať speňaženia nároku zo zálohu. Záložné právo takto nemôže byť ďalej
spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.

Súdu boli predložené rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( ďalej aj NS SR ) zo dňa
22.03.2006, sp. zn. 2 Obo 389/2005 a, sp. zn. 1 Obdo V 18/2007 zo dňa 31.07.2008, z ktorých bolo
zistené, že :

1/ rozsudkom NS SR zo dňa 22.03.2006, sp. zn. 2 Obo 389/2005 bol rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 08.09.2005, č.k. 5Cb 169/99-476 zmenený tak, že žalovaní v 1. rade ( správca
konkurznej podstaty úpadcu EXMIO spoločnosť s ručením obmedzeným Bardejov), 2. a 3. rade
( pozn. žalovaní v 2 a 3. rade sú žalobcami v tejto veci ) sú povinní uhradiť žalobcovi ( pozn. v tomto
konaní žalovanému ) sumu 2.200.000,- Sk, úroky vo výške 299.047,80 Sk, pričom žalobca je oprávnený

domáhať sa uspokojenia tejto pohľadávky proti žalovaným v 2. a 3. rade z výťažku predaja nehnuteľností
- domu súpisné č. XX na parcele č. XX a XX vedených na LV č. XXX, k.ú. Becherov a žalovaný v
4 . rade ( správca konkurznej podstaty úpadcu EXIMP spoločnosť s ručením obmedzeným Bardejov )
je povinný uhradiť žalobcovi sumu 2.200.000,- Sk, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2006.

Z obsahu odôvodnenia bolo zistené, že žaloba bol datovaná dňom 15.01.1999 a bola dňa 15.01.1999
aj podaná na súde. Žaloba bola podaná titulom nezaplatenia poskytnutého úveru na základe úverovej
zmluvy zo dňa 10.05.1994 a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.05.1994.
Vo vzťahu k terajším žalobcom sa riešila otázka, či trvá ich zabezpečenie pohľadávky na úvere trvá
( otázka posúdenia prevzatia dlhu, pre toto konanie nepodstatná ), pričom súd dospel k záveru, že ánoa preto ich aj zaviazal na plnenie dlhu. Dňa 05.05.2005 bola súdom pripustená zmena žaloby v znení,
v akom bolo žalobe vyhovené výrokom rozsudku.

2/ rozsudkom NS SR zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 1 Obdo V 18/2007 bolo dovolanie žalovaných

v 2. a 3. rade ( v tomto konaní žalobcov ) voči rozsudku NS SR zo dňa 22.03.2006, sp. zn.
2 Obo 389/2005 zamietnuté. Dovolací súd sa stotožnil a právnym záverom odvolacieho súdu, že
zabezpečenie pohľadávky zriadením záložného práva nezaniklo. Z odôvodnenia rozsudku bolo
zistené, že pôvodne bola podaná žaloba na zaplatenie sumy 3.656.994,60 Sk s úrokmi a poplatkami z
dôvodu nesplácania úveru vo výške 2.500.000,- Sk poskytnutého na základe úverovej zmluvy zo dňa

10.05.1994, č. XXXXXXX. Následne došlo k jej zmene na sumu 2.200.000,- Sk s úrokmi, poplatkami a
úrokmi z omeškania za obdobie od 10.05.1997 do 12.05.2000 s tým, že žalobca je oprávnený domáhať
sa uspokojenia tejto pohľadávky proti žalovaným v 2. a 3. rade z výťažku predaja nehnuteľností - domu
súpisné č. XX na parcele č. XX Y. XX vedených na LV č. XXX, k.ú.

Becherov a žalovaný v 4 . rade ( správca konkurznej podstaty úpadcu EXIMP spoločnosť s ručením
obmedzeným Bardejov ) je povinný uhradiť žalobcovi sumu 2.200.000,- Sk, pričom plnením jedného

zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Úver mal byť splatený dňa
05.05.1997. Záložná zmluva zo dňa 26.05.1994 bola uzavretá za účelom zabezpečenia pohľadávky
vyplývajúcej z úverovej zmluvy zo dňa 10.05.1994.

Podaním zo dňa 05.03.2012 žalovaný žalobcom oznámil, že zmluvou o postúpení pohľadávok bola
na žalovaného postúpená pohľadávka v celkovej výške 4.312.374,80 Sk ( istina 2.200.000,- Sk

a úroky 2.111.674,80 Sk, ostatné 700,- Sk ). Z tejto sumy bola v exekučnej veci vedenej proti Exmio
spoločnosť s ručením obmedzeným pod EX 383/2001, na základe schváleného rozvrhu z výťažku
dražby uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1Er 1638/2001 zo dňa 04.11.2002 priznaná a
vyplatená suma 1.813.327,- Sk. Po zaúčtovaní sa pohľadávka znížila na sumu 2.499.047,80 Sk, z toho
istina 2.220.000,- Sk a úroky 299.047,80 Sk a teda ostáva neuhradená väčšia časť pohľadávky. Preto

neexistuje žiaden právny dôvod na zánik záložného práva na nehnuteľnosť žalobcov.

Záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, k.ú. Becherov - rodinný dom súpisné č. XX
postavený na parcele CKN XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 340 m2, parcela CKN XX
- zastavené plochy a nádvoria o výmere 340m2, parcela CKN XX - záhrady o výmere 1.071m2 na
zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. účtu XXXXXXX-XXX, č. XXXXXXX/číslo úveru ( čl. 78,

predmetom úveru bola suma 2.500.000,- Sk so splatnosťou poslednej splátky dňa 05.05.1997, celková
splatnosť s úrokmi do 10.05.1997, úver bol poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, pobočkou Bardejov
spoločnosti EXMIO spoločnosť s ručením obmedzeným, Bardejov, IČO: 31656064 ) bolo zriadené na
základe Dodatku č. 1 k úverovej zmluve zo dňa 26.05.1994 ( viď aj LV č. XXX - časť C : Ťarchy ).

Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka ( v znení v čase vzniku právnych vzťahov, ako aj v terajšom

znení ) bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10
rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom
alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

Podľa § 408 ods. 2 Obchodného zákonníka ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo
rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí,

možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa,
keď sa mohlo začať.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.Podľa § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom
uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Podľa § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení do 31. decembra 2002 záložný veriteľ môže pri
výkone svojho záložného práva predať na verejnej dražbe založenú nehnuteľnosť alebo iný záloh, ktorý
má u seba alebo s ktorým je oprávnený nakladať, ak na tento zamýšľaný výkon záložného práva včas
upozorní záložcu a dlžníka; ak to určuje zmluva, môže záložný veriteľ predať zálohu aj iným vhodným
spôsobom.

Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je

riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v
uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy

vzniknuté pred 1. januárom 2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2003 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Účelom určovacej žaloby je : eliminovať stav ohrozenia právneho postavenia žalobcu, vniesť istotu do
neistých právnych vzťahov, ak k odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, má miesto aj tam, kde sa
jej prostredníctvom vytvorí pevný základ právnych vzťahov, ktorým sa dosiahne odvrátenie prípadných

budúcich sporov účastníkov. O určovaciu žalobu ide vtedy, ak sa žalobca domáha, aby súd autoritatívne
vyslovil, že tu je určitý právny vzťah alebo právo (kladný určovací návrh) alebo že tu právny vzťah alebo
právonieje(zápornýurčovacínávrh).Poskytujesaňouochranaprávnemupostaveniužalobcuspravidla
predtým než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva; nie tam, kde právo bolo už porušené.
Smeruje k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo - plní preventívnu funkciu.Predpokladom úspešnosti žaloby na určenie v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je
práve naliehavý právny záujem, ktorý je zásadne daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené
právožalobcu,alebokdebybeztohtourčeniasastalojehoprávnepostavenieneistým.Určovaciažaloba

má predovšetkým preventívnu povahu a môže prichádzať do úvahy iba tam, kde by vytvorila pevný
právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predišla by prípadným ďalším žalobám na plnenie,
alebo tam, kde žaloba na plnenie nerieši, ani nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho
vzťahu alebo práva. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Žalobca musí nevyhnutne tvrdiť a dokázať skutočnosti, z

ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok
na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Nepreukázaná existencia naliehavého
právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu.

Existencia naliehavého právneho záujmu je nevyhnutnou podmienkou toho, aby bolo súdu umožnené
v rozsudku o veci meritórne rozhodnúť. Naliehavý právny záujem musí existovať aj v dobe, keď súd
vyhlasuje rozsudok o veci. Žalobca má právny záujem na tomto určení, ak by bez tohto určenia bolo jeho

právo, alebo právny záujem, na ktorom sa zúčastňuje, ohrozený, alebo ak by sa jeho právne postavenie
stalo neistým.

Vzhľadom na uvedené je súd názoru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej určovacej
žalobe a to z dôvodu, že ich postavenie je existujúcim záložným právom neisté / ohrozené do budúcna
a to z dôvodu, že žalovaný môže kedykoľvek pristúpiť k výkonu záložného práva za účelom uspokojenia

zvyšku dlhu vyplývajúceho z úverovej zmluvy. V tomto je súd názoru, že táto žaloba plní funkciu
preventívnu a vyriešia sa ňou vzťahy medzi účastníkmi konania do budúcna (vytvorí sa pevný právny
základ pre právny vzťah účastníkov sporu ). Preto sa súd nestotožnil s námietkami žalovaného v tomto
smere a ďalej sa zaoberal meritom veci.

Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojom náleze II. ÚS 250/2011 zo dňa 08.12.2011, zaberal

otázkou či zodpovedá ústavne konformnému výkladu aplikovaných ustanovení právnych predpisov
názor krajského súdu ( pozn. sťažnosťou napadnuté rozhodnutie ), podľa ktorého nedôjde k premlčaniu
pohľadávky z obchodnoprávneho vzťahu v desaťročnej premlčacej lehote od jej splatnosti v prípade,
ak záložnému veriteľovi bola právoplatne priznaná súdom a následne na jej vymoženie viedol a vedie
exekúciu začatú ešte pred uplynutím desaťročnej lehoty plynúcej od splatnosti pohľadávky, ako aj názor

krajského súdu, podľa ktorého ustanovenie § 879e Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať tak, že
právozáložnéhoveriteľadomáhaťsauspokojeniazozálohutrebaposudzovaťpodľapredpisovúčinných
po 1. januári 2003 aj v prípade, ak sa prvý raz mohol domáhať uspokojenia zo zálohu už aj pred 31.
decembrom 2002.

Ústavný súd v citovanom rozhodnutí uviedol, že :

- z ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka (a obdobne aj v § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) vyplýva, že je potrebné rozlišovať samotné uplynutie premlčacej doby (premlčanie
pohľadávky) a následky z toho plynúce;

- záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové právo,
ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu

(ďalej aj len „premlčanie záložného práva“) je upravené v § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
premlčacia lehota tohto práva v § 101 Občianskeho zákona.

Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď
vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného práva sa
riadi Občianskym zákonníkom aj v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa

Obchodným zákonníkom. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie
pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá
premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia
zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť
naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky;- z úpravy (§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je ďalej zrejmé, že trojročná premlčacia doba
záložného práva neuplynie skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky; je to
dôsledkom vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného zmluvou záložnou a zmluvou, na

základe ktorej vznikla zabezpečovaná pohľadávka. Zmysel právnej úpravy stanovujúcej, že právo
záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu sa nepremlčí prv, než uplynie premlčacia doba
zabezpečenej pohľadávky, spočíva v tom, že v situácii, keď obe premlčacie doby (premlčacia doba
zabezpečenej pohľadávky a premlčacia doba záložného práva) môžu, ale nemusia začať plynúť v
rovnaký deň, nezodpovedalo by akcesorickej povahe záložného práva, ak by existovala zabezpečená

pohľadávka, vo vzťahu ku ktorej premlčacia doba (ktorá môže byť aj dlhšia než trojročná) neuplynula,
a súčasne záložného práva, vo vzťahu ku ktorému už (trojročná) premlčacia doba uplynula, čo by
malo za následok stav, za ktorého by sa veriteľ zabezpečenej pohľadávky mohol domáhať uspokojenia
sa zo zálohu iba podmienečne pre prípad, že záložca námietku premlčania jeho práva domáhať sa
uspokojenia zo zálohu nevznesie.

- námietku premlčania pohľadávky môže účinne vzniesť iba obligačný dlžník (avšak nie záložca), v

spojení s § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že námietku premlčania práva domáhať sa
uspokojeniazozálohu,môževzniesťibazáložca(avšaknieobligačnýdlžníkzabezpečenejpohľadávky);

- ustanovenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovuje absolútne obmedzenie premlčacej
doby v obchodnoprávnych vzťahoch, premlčacia doba uplynie v obchodnoprávnych vzťahoch vždy
najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď začala plynúť po prvý raz. Z tohto princípu niet

výnimky. Prvá veta ustanovenia § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka teda upravuje iba otázku plynutia
a premlčacej doby a moment jej uplynutia. Druhá veta ustanovenia § 408 ods. 1 a ustanovenie § 408
ods. 2 Obchodného zákonníka (ako to vyplýva z ich doslovného výkladu) upravujú oprávnenie dlžníka
vzniesť námietku premlčania so zamýšľaným následkom, t. j. vylúčením možnosti premlčané právo
veriteľovi proti dlžníkovi priznať (§ 408 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka), resp. možnosť súdne

rozhodnutie ukladajúce dlžníkovi povinnosť plniť vykonať (§ 408 ods. 2 Obchodného zákonníka). Druhá
veta ustanovenia § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka sa vzťahuje iba na obmedzenie práva dlžníka
vzniesť námietku premlčania a iba na obdobie od začatia súdneho konania veriteľom na zaplatenie
pohľadávky voči dlžníkovi (ak toto bolo začaté pred uplynutím desiatich rokov od času, keď desaťročná
absolútna premlčacia doba začala plynúť) do skončenia takéhoto súdneho konania. Ustanovenie §

402 Obchodného zákonníka upravuje jeden z prípadov, v ktorom premlčacia doba prestáva plynúť (v
dôsledku vykonania úkonu veriteľa na účely uspokojenia práva) počas trvania zákonom stanovenej
prekážky (súdneho konania) s tým, že po jej odpadnutí opäť plynie, čím dochádza k jej faktickému
predĺženiu. Účelom ustanovenia § 408 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka obsahujúceho
absolútne obmedzenie predlžovania premlčacej lehoty je stanovenie konečného (maximálneho)

momentu, v ktorom premlčacia doba uplynie bez ohľadu na iné ustanovenia Obchodného zákona, teda
aj v prípade, ak došlo k jej faktickému predĺženiu, napríklad v dôsledku vykonania úkonu veriteľa na
účely uspokojenia práva. Toto absolútne obmedzenie premlčacej doby sa vzťahuje na všetky prípady jej
predlžovania podľa Obchodného zákonníka vrátane prípadu podľa § 402 Obchodného zákonníka.

- pokiaľ ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka predlžuje plynutie premlčacej doby práva

domáhať sa uspokojenia zo zálohu tak, že ustanovuje, že záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka, vychádza z toho, že je potrebné skúmať iba to, kedy uplynie premlčacia
doba zabezpečovanej pohľadávky, avšak nie to, či bola dlžníkom vo vzťahu k právu veriteľa domáhať
sa splnenia zabezpečovanej pohľadávky aj vznesená námietka premlčania. Vznesenie námietky
premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa

uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže
(úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen
trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu.
V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom
bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu)

uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané. Samostatnou otázkou ostáva, aký je
ďalší právny osud samotného záložného práva, t. j. či premlčané záložné právo po vznesení námietky
premlčania záložcom naďalej existuje v naturálnej forme alebo zaniká s poukazom na to, že po vznesení
námietky premlčania záložcom záložný veriteľ už nemôže záložné právo vykonať a dobrovoľné splnenie
nároku záložného veriteľa na uspokojenie zo zálohu už nie je pojmovo možné (ako k tomu dospieva

napr. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 21 Cdo 2185/2009 z 21. decembra 2010).- pri ústavne konformnom výklade dotknutých ustanovení právnych predpisov, ktoré sa na vec vzťahujú
v ich vzájomnej spojitosti, je potrebné vychádzať aj z previazanosti ustanovenia § 408 (primárne)
ods. 2 Obchodného zákonníka a § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom neostáva než dospieť

takto k záveru, podľa ktorého k predĺženiu premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky nedochádza v
obchodnoprávnych vzťahoch nad rámec jej absolútneho obmedzenia, hoci sa už pre ňu vedie exekúcia,
v dôsledku čoho ani podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedôjde k predĺženiu (samostatnej)
premlčacej doby záložného práva, keďže je už zabezpečená pohľadávka premlčaná sama osebe.

-akkrajskýsúdsvojerozhodnutiezaložilnatakomvýkladeustanovenia §408Obchodnéhozákonníka

a § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorým dospel k záveru, podľa ktorého ani v prípade, ak záložca
vznesie námietku premlčania práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu po márnom
uplynutí desiatich rokov od splatnosti zabezpečenej pohľadávky a premlčacej doby záložného práva,
počas ktorých sa uspokojenia zo zálohu jeho speňažením nedomáhal (bez ohľadu na to, či tak mohol
alebo nemohol urobiť v konkrétnom prípade s ohľadom na odlišnosť osoby záložcu a dlžníka), nemá
to za následok zánik možnosti záložného veriteľa domáhať sa núteného uspokojenia sa zo zálohu,

vykladal uvedené ustanovenia spôsobom, ktorým poprel ich účel a zmysel. Zároveň však ústavný súd
zdôraznil, že tieto závery sa de lege lata vzťahujú iba na prípady zabezpečenia záložným právom
obchodnoprávneho záväzku.

- vo vzťahu k použitiu ustanovenia § 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že z citovaného
ustanovenia je zrejmé, že podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2002 sa posudzuje

nielen platnosť vzniku záložného práva, ale aj nároky, ktoré zo záložného práva zriadeného pred 1.
januárom 2003 vznikli pred 1. januárom 2003. Jedným z nárokov záložného veriteľa je aj nárok domáhať
sa uspokojenia zo zálohu, resp. výťažku z jeho predaja. Obsah tohto nároku, ktorý nepochybne vznikol
pred 1. januárom 2003, sa nemohol zmeniť zmenou právnych predpisov práve z dôvodu času jeho
vzniku. Je v súlade s princípom

právnej istoty, aby sa spôsob uspokojenia zo zálohu záložného veriteľa riadil počas celého trvania
práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu právnymi predpismi účinnými v čase vzniku
záložného práva. Pokiaľ dôjde k ich následnej zmene do dňa vzniku práva záložného veriteľa domáhať
sa splnenia zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, vplyv zmeny právnej úpravy na takéto nároky je
vyjadrenývprechodnomustanoveníprávnehopredpisu(§879eods.1Občianskehozákonníka).Boloby

zhľadiskarešpektovaniazákladnýchprincípovprávnehoštátuneakceptovateľnépripustiť,abysanároky
účastníkov záložnej zmluvy, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy, riadili novou právnou
úpravou,ktorúvčasevznikunárokupoznaťnemohli.Anivýkladomcitovanýchustanovenínemožnovšak
dospieť k záveru, podľa ktorého by oprávnenie záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu
postupom podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2002 (v kontexte okolností veci sťažovateľa)

bolo možné stotožniť s domáhaním sa uspokojenia zo zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa dnes účinnej
právnej úpravy. Na druhej strane je však zároveň zrejmé, že záložný veriteľ by sa naďalej (aj po zmene
právnej úpravy) mohol domáhať uspokojenia zo zálohu postupom podľa § 299 Obchodného zákonníka
v znení do 31. decembra 2002 (ak by pre takýto postup boli splnené podmienky) nebyť vznesenia
námietky premlčania.

Keďže predmetom tohto konania je posúdenie premlčania záložného práva a z toho vyplývajúcich
následkov, súd pri posúdení tejto otázky podporne vychádzal aj z odôvodnenia citovaného nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky ( aj keď v sťažnosťou napadnutom rozhodnutí bol odlišný
skutkovýstav-chýbajúcesúdnerozhodnutieomožnostiuspokojiťpohľadávkuveriteľazvýťažkupredaja
nehnuteľností ako v tomto prípade ) .

Právne posúdenie nároku vychádzalo z vyššie cit. ust. Občianskeho zákonníka a Obchodného
zákonníka.

Účelom ustanovenia § 408 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka obsahujúceho absolútne
obmedzenie predlžovania premlčacej lehoty je stanovenie konečného (maximálneho) momentu, v
ktorom premlčacia doba uplynie bez ohľadu na iné ustanovenia Obchodného zákona, teda aj v prípade,

ak došlo k jej faktickému predĺženiu, napríklad v dôsledku vykonania úkonu veriteľa na účely uspokojeniapráva.Totoabsolútneobmedzeniepremlčacejdobysavzťahujenavšetkyprípadyjejpredlžovaniapodľa
Obchodného zákonníka vrátane prípadu podľa § 402 Obchodného zákonníka.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že záložné právo na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú.

Becherov bolo zriadené zmluvou zo dňa 26.05.1994 ( viď Dodatok č. 1 k úverovej zmluve ) za účelom
zabezpečenia pohľadávky - poskytnutého úveru v sume 2.500.000,- Sk na základe úverovej zmluvy zo
dňa 10.05.1994, č. úveru 0842488, č. účtu XXXXXXX-XXX, úver bol poskytnutý Slovenskou sporiteľňou,
pobočkou Bardejov spoločnosti EXMIO spoločnosť s ručením obmedzeným, Bardejov, IČO: 31656064.
Pohľadávka z úveru ( aj s úrokmi ) bola splatná najneskôr dňa 10.05.1997 ( sobota ). Teda dňom

nasledujúcimtedamoholveriteľ(vtomčaseSlovenskásporiteľňa) svojeprávonazaplatenieuplatniťna
súde, v tomto prípade v pondelok dňa 12.05.1997. V tomto prípade ho veriteľ uplatnil pôvodne podanou
žalobou zo dňa 15.01.1999 ( na zaplatenie ) na Krajskom súde v Prešove ( sp. zn. 5Cb 169/1999 ). K
rozšíreniu žaloby na oprávnenie veriteľa na uspokojenie tejto pohľadávky proti žalovaným v 2. a 3. rade
( žalobcom ) z výťažku predaja nehnuteľností - domu súpisné č. XX na parcele č. XX Y. XX vedených
na LV č. XXX, k.ú. Becherov došlo uznesením súdu zo dňa 05.05.2005. Samozrejme pôvodné súdne

rozhodnutie

bolo len deklaratórneho charakteru ( potvrdilo existujúci stav vyplývajúci zo záložnej zmluvy zo dňa
26.05.1994 ), nekonštituoval sa ním nový stav. Veriteľ sa doposiaľ vôbec nedomáhal núteného
uspokojenia sa zo zálohu výkonom záložného práva. Domáhal sa v roku 2005 ( zmenou
návrhu ), že je oprávnený sa domáhať uspokojenia svojho práva zo zálohu ( spôsob plnenia dlhu ), avšak

doposiaľ k nútenému výkonu záložného práva ( od splatnosti dlhu dňa 12.05.1997 ) nedošlo, čo vyplýva
aj zo samotného vyjadrenia žalovaného. Teda záložný veriteľ sa doposiaľ nedomáhal uspokojenia
zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu. Podľa názoru súdu je nutné rozlišovať samotný
výkon záložného práva ( teda speňažovanie zálohu za účelom uspokojenia pohľadávky veriteľa ) a
jeho uplatnenie na súde ako spôsob plnenia dlhu ( ako v tomto prípade ). Na premlčanie záložného

práva sa použije premlčacia doba uvedená v § 101 OZ. Nemožno predlžiť plynutie premlčacej doby
záložného práva ako to tvrdí žalovaný podľa § 110 ods. 1 OZ, počítanej od právoplatnosti rozsudku
v pôvodnej veci a založiť jej plynutie podľa cit. ustanovenia len z dôvodu, že súd rozhodol o spôsobe
plneniadlhu-oprávnenímveriteľajuuspokojiťzvýťažkupredajanehnuteľností. Súdrovnakopoukazuje
na skutočnosť, že došlo k premlčaniu základnej pohľadávky veriteľa - žalovaného a to v zmysle cit.

ust. § 408 ods. 1 Obch. zák. a to uplynutím 10 - ročnej premlčacej lehoty počítanej od kedy začala po
prvý raz plynúť, teda najneskôr od 12.05.1997 a jej uplynutím dňa 14.05.2007 ( pondelok, keďže dňa
12.05.2007 bola sobota ). Teda vo vzťahu k pohľadávke je nutné konštatovať, že uplynula maximálna
doba, ktoré je daná pre premlčanie samotnej pohľadávky ( z úveru ), aj napriek tomu, že pohľadávka
bola uplatnená včas v súdnom konaní s ohľadom na znenie § 408 ods. 1 Obch. zák..

Vzhľadom na uvedené je súd názoru, že došlo k uplynutiu premlčacej doby pre premlčanie práva
záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, teda došlo k premlčaniu záložného práva ( §
101 OZ ), počítanej od splatnosti celého dlhu dňa 12.05.1997 ( 3 roky - 12.05.2000 ). Tým viac,
že pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom, je premlčaná v zmysle. cit. ust. Obchodného
zákonníka ( s poukazom na § 408 ods. 1 Obch. zák. a vyššie uvedené skutočnosti ) a na jej vymoženie už

nie je možné viesť nútený výkon rozhodnutia ( exekúciu ), resp. možno sa ho domáhať, avšak v prípade
námietky premlčania zo strany dlžníka, nebude možné v ňom pokračovať. Bolo by v rozpore aj s dobrými
mravmi, ak by aj napriek premlčaniu zabezpečovanej pohľadávky, bolo možné ju uspokojiť zo zálohu
- nehnuteľnosti patriacej žalobcom, aj s poukazom na skutočnosť, že hlavným dlžníkom bolo niekto
iný, v tomto prípade obchodná spoločnosť, ktorá zanikla výmazom z Obchodného registra ( po zrušení

konkurzu pre nedostatok majetku ). Preto sa nemôže žalovaný domáhať uspokojenia ( premlčanej
pohľadávky ) výkonom záložného práva. Vzhľadom na znenie § 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa žalobca nemôže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky ani predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe
podľa zák. č. 527/2002 Z.z.. Preto aj v tejto časti súd žalobe vyhovel, keďže je nutné poskytnúť žalobcom
predbežnú ochranu ich vlastníckeho práva a tým sa predíde aj možnej ďalšej žalobe, ak by žalobca k

dobrovoľnej dražbe v budúcnosti predsa len pristúpil.

Preto súd neprihliadal na námietky žalovaného ( vrátane namietaného plynutia premlčania podľa §
110 OZ ) a žalobe vyhovel v celom rozsahu.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 v spojení s ustanovením § 151
odsek 1 a v spojení s § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže v danej veci si žalobcovia
trovy konania neuplatnili, súd sa ich prípadným nárokom na náhradu trov konania nezaoberal, i keď

v konečnom dôsledku boli v konaní úspešní.

Žalovaný bol v konaní neúspešný, preto súd vyslovil, že ani on nemá nárok na náhradu trov konania,
tým viac, že si náhradu trov konania taktiež neuplatnil návrhom na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a )

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( 205 ods.2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.