Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/190/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415206258
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415206258.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu
Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený advokátom
Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10,
IČO: 35 855 673, konajúca prostredníctvom advokátky konateľky Mgr. Zuzany Bollovej, adresa pre
doručovanie Orange Slovensko a.s., Metodova 8, Bratislava, proti žalovanému O. E., nar. XX.X.XXXX,

bytom O. Š., Q.. X.. W. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 300,36 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 133,61 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne, počítaný od 29.11.2013 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd čo do zvyšku návrh žalobcu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia od žalovaného sumy 300,36 € s 5,25 % ročným
úrokom z omeškania, počítaným od 29.11.2013 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok vyvodzoval
zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a zo Zmluvy o poskytovaní služby Lite TV, ktoré uzavrel
so žalovaným, pričom žalovaná suma pozostávala zo sumy 133,61 €, ktorú žalobca žiadal priznať

z toho dôvodu, že žalovaný nezaplatil cenu poskytovaných služieb v období od februára 2013 do
septembra 2013. Žalovaná suma je ďalej tvorená sumou 166,75 €, ktorú žalobca žiadal priznať titulom
náhrady škody. Poukázal na to, že pri uzavretí zmluvy bol žalovanému odpredaný mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu 1 €, pričom predajná cena predmetného mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia bola 175 €. Žalobca v návrhu konštatoval, že uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho

akciovou cenou, čiže predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom
Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas za poskytnuté služby.
Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, a žiadal

priznať škodu vo výške 166,75 €.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť s poukazom na hospodárnosť konania
ospravedlnil a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil právny
zástupca žalobcu, doručenie mal riadne vykázané, neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie
pojednávania. Súd konal aj v jeho neprítomnosti.Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie mal riadne vykázané, neúčasť neospravedlnil ani
nepožiadal o odročenie pojednávania. K veci sa písomne nevyjadril. Súd konal v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámil sa s podaným návrhom, so Zmluvou o poskytovaní
verejných služieb, so Zmluvou o poskytovaní služby Lite TV, s Dodatkom k zmluve, s Prílohou č. 1 k
Dodatku k zmluve, so Všeobecnými obchodnými podmienkami, s faktúrami, s pokusom o pokonávku,
s ostatným spisovým materiálom.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o pripojení verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 1 toho istého zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti, alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných

služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ toho istého zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase vzniku právneho vzťahu,
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 7.2.2013
Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6795222. V zmysle uvedenej zmluvy poskytol žalobca

žalovanému účastnícky program „Základ“. Dňa 7.2.2013 účastníci konania uzatvorili aj Dodatok k
predmetnej zmluve, v zmysle ktorého podľa čl. 1 odpredal žalobca žalovanému mobilný telefón
Samsung Galaxy Aca za kúpnu cenu 1 €, pričom bežná maloobchodná spotrebiteľská cena mobilného
telefónu bez zľavy bola 175 €. Žalobca súdu predložil aj Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange

Slovensko, a.s., ktoré boli účinné od 1.1.2012 a Všeobecné podmienky spoločnosti Orange Slovensko
a.s. na poskytovanie služby Lite TV.Z uvedených listinných dôkazov súd zistil, že účastníci konania síce uzavreli zmluvu o pripojení v
zmysle zákona 351/2011 o elektronických komunikáciách, ktorá však nie je upravená ako typ zmluvy v
Obchodnom zákonníku ani Občianskom zákonníku, dostatočne si však určili predmet svojich záväzkov,

čím uzavreli v zákone výslovne neupravenú, tzv. nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej vzniklo
veriteľovi (žalobcovi) právo na plnenie od dlžníka (žalovanej) a dlžníkovi vznikla povinnosť splniť
záväzok. Žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp.
podnikateľskej činnosti, pričom žalovaná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto je zrejmé, že účastníci konania

uzatvorili zmluvu spotrebiteľskú.

Žalovaný využíval služby žalobcu, avšak cenu za poskytnuté služby neplatil riadne a včas. Žalovaný
nezaplatil faktúru č. 2186269975 zo dňa 26.2.2013, splatná dňa 12.3.2013 za zúčtovacie obdobie
od 13.2.2013 do 23.3.2013 vo výške 77,18 €, nezaplatil faktúru č. 2189905805 zo dňa 26.3.2013,
splatná dňa 9.4.2013 za zúčtovacie obdobie od 22.3.2013 do 23.4.2013 vo výške 4,27 €, nezaplatil

faktúru č. 2189906507 zo dňa 26.3.2013, splatná dňa 9.4.2013 za zúčtovacie obdobie od 24.3.2013 do
23.4.2013 vo výške 27.07 €, nezaplatil faktúru č. 2193554102 zo dňa 26.4.2013, splatná dňa 10.5.2013
za zúčtovacie obdobie od 24.4.2013 do 23.5.2013 vo výške 4 €, nezaplatil faktúru č. 2193555562 zo
dňa 26.4.2013, splatná dňa 10.5.2013 za zúčtovacie obdobie od 24.4.2013 do 23.5.2013 vo výške 5,09
€, nezaplatil faktúru č. 2200866287 zo dňa 26.6.2013, splatná dňa 10.7.2013 za zúčtovacie obdobie

od 24.6.2013 do 23.7.2013 vo výške 4 €, nezaplatil faktúru č. 2208201101 zo dňa 26.8.2013, splatná
dňa 9.9.2013, za zúčtovacie obdobie od 24.8.2013 do 23.9.2013 vo výške 4 €, nezaplatil faktúru č.
2204532777 zo dňa 26.7.2013, splatná dňa 9.8.2013 za zúčtovacie obdobie od 24.7.2013 do 23.8.2013
vo výške 4 €, nezaplatil faktúru č. 2197211215 zo dňa 26.5.2013, splatná dňa 9.6.2013 za zúčtovacie
obdobie od 24.5.2013 do 23.6.2013 vo výške 4 €, nezaplatil faktúru č. 2211791956 zo dňa 26.9.2013,

splatná dňa 10.10.2013 za odpojenie vo výške 3,96 €. Vzhľadom na to, že žalovaný nezaplatil riadne a
včascenuposkytovanýchslužieb,vznikložalobcoviprávonazaplateniesumyspolu137,59€.Žalobcasi
z uvedenej sumy uplatnil len časť, a to 133,61 €, nakoľko časť pohľadávky vo výške 3,98 € bola odpísaná
a túto si žalobca neuplatňuje. Súd v tejto časti návrh žalobcu považuje za dôvodný, a preto mu vyhovel.

Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, a preto žalobcovi vzniklo aj právo na zaplatenie úroku z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z., účinného od 1.2.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 29.11.2013, aj keď mu vzniklo právo

uplatniť si úrok z omeškania počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti každej faktúry. Vzhľadom na to,
že súd je viazaný podaným návrhom, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania za obdobie od 29.11.2015.
Aj v časti žalovaného úroku z omeškania zo sumy 133,61 € súd považoval návrh žalobcu za dôvodný,
a preto aj v tejto časti mu vyhovel.

Žalobca po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty, pristúpil k zmene
svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo
výške, rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/komunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 174 € (175 € - 1 €). Žalobca si
uplatnil škodu vo výške 166,75 €, pričom pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých

mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti
zo strany žalovaného. Uvedenú sumu žalobca považuje za škodu, vzniknutú porušením povinnosti
žalovaného. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu, uvedenú v čl. 1, bod 1.3 Dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že

sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu, dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného
telefónu/telekomunikačné zariadenie).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z

dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu viazanosti, ktorá
bola 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnejobčiansko-právnej zodpovednosti: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne

spojenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich
zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu, nesúceho dôkazné bremeno, nebolo preukázané už splnenie
predpokladu, uvedeného v bode 1. (protiprávneho úkonu). Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia
žaloby a predložených dokladov žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po

dobu24mesiacovododňauzavretiaDodatkukzmluve.Pritomtozáveresúdvychádzaztoho,žespôsob
ukončenia Zmluvy o pripojení je uvedený v čl. 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných
podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú
súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b)
odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. VP ďalej upravujú

podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov. Podľa čl. 2 VP (Zmluva o pripojení.
Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy,
uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa čl. 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho

zákonníka). V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej Zmluvy o pripojení
nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že ak platné ukončenie zmluvy so žalovanou preukázané nebolo, a
teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu do 24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku
splnil, čím nie je daný predpoklad č. 1 (protiprávny úkon) vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,
t. j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím

peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v
zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)
je ujmou, spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný bez vecí (R 55/1971).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou
cenou, pričom konštatoval, že pri výpočte spôsobenej skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov,
ktoré uplynuli od uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany
žalovaného. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu k uvedenej
škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej

politiky žalobcu tento predáva zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel, sledovaný teraz žalobcom
podanoužalobou,bolomožnédosiahnuťinýmspôsobom(napr.podmienenímprávnehoúkonu).Rozdiel
medzi skutočnou a akciovou cenou zariadenia, aj keď zníženou žalobcom, tak nie je následkom
(tvrdeného,alenepreukázaného)protiprávnehoúkonužalovaného,alevýsledkomzmluvnéhokonsenzu
medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný

prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so
žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné
zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je splnené zároveň aj nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik škody

(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom
záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by
nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu v časti, kde sa domáhal náhrady škody, zamietol.Vzhľadom na to, že účastníci v konaní mali úspech len čiastočný, súd rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.