Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813209482
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3813209482.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade maloletá W. D., nar. XX.XX.XXXX,

bytom W. XXX , v 2. rade N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, obidve zastúpené advokátskou
kanceláriou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, M. R. Štefánika 1822
proti odporkyni: S. W., rod. S. nar. X.X.XXXX, bytom T., D. XXX/X,Nováky o zaplatenie nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke v 1.rade nemajetkovú ujmu 10 000,-eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke v 2.rade nemajetkovú ujmu 7 000,-eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1157,75,-eur na účet jej právneho
zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky 1/ a 2/ sa návrhom podaným súdu 20. 5. 2013 prostredníctvom právneho zástupcu

domáhali od odporkyne zaplatenia nemajetkovej ujmy za smrť blízkej osoby podľa § 13 Občianskeho
zákonníka. Svoj návrh odôvodnili takto: navrhovateľka 1/ je ako maloletá zverená do náhradnej osobnej
starostlivosti starých rodičov rozsudkom Okresného súdu Ružomberok 4 P 121/2009. Podanie návrhu
za maloletú W. D. narodenú XX. XX. XXXX bolo schválené rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok
zo dňa 9. 5. 2013. F. D. narodená XX. 7. XXXX, ktorá zomrela XX. 5. XXXX pri dopravnej nehode
spôsobenej odporkyňou bola matkou navrhovateľky 1/ a dcérou navrhovateľky 2/. Navrhovateľka 2/ sa
o smrti svojej dcéry dozvedela od dvoch policajtov, ktorý jej v deň dopravnej nehody okolo obeda prišli

oznámiť na adresu jej bydliska predmetnú skutočnosť. Navrhovateľka 2/ keď videla policajtov tušila,
čo sa stalo niečo zlé. Policajti po overení totožnosti jej oznámili smrť dcéry. Navrhovateľka 2/ ostala v
šoku, z toho dňa si mnoho nepamätá. Z rozprávania vie, že policajti zostali dozerať na navrhovateľku
2/ a 2 maloleté deti ktoré opatrovala, a ostali pri nej až do času, pokiaľ neprišli jej otec a suseda, ktorý
jej podali lieky na upokojenie. Navrhovateľka si nepamätá nič ani z pohrebu svojej dcéry, ktorý bol
preňho traumatický a prežila ho pod sedatívami. Následne po pohrebe navrhovateľka 2/ nespočetne
mnoho dní plakala, najmenej 2 krát odpadla do bezvedomia na dlhší čas, pravidelne navštevovala

psychologičku za účelom zmierenia sa s traumou, ktorá trauma napriek odbornej pomoci je prítomná
u navrhovateľky 2/doteraz a natrvalo, pretože vychováva svoju vnučku, dcéru nebohej, ktorá jej ju
stále pripomína. So smrťou dcéry sa navrhovateľka 2/nevyrovnala, hoci odvtedy do podania návrhu
ubehli 2 roky. Tieto tvrdenia preukazovali lekárskou správou zo 16. 7. 2012, výsluchom navrhovateľky2/. Navrhovateľku 1/ - maloletú W. bolo nevyhnutné v čase smrti jej matky chrániť pred vedomosťou
o smrti jej biologickej matky. Navrhovateľka 2/postupne v záujme zamedzenia vzniku náhleho šoku u
maloletej W., jej postupne vysvetlila že jej matka zomrela. Bolo to pri príležitosti jej nástupu do škôlky od

1.februára2013,kdebysapravdepodobnedozvedelaosmrtisvojejmatky.MaloletáW.vyrastásdcérou
navrhovateľky 2/ maloletou D. H. ktorá je od nej mladšia o 2 mesiacev, narodená 21. XX. XXXX, ktorá
je rovesníčku maloletej W. a bolo jej vysvetlené že mamička zomrela v situácii kedy za mamu považuje
navrhovateľku2/.MaloletáW.sapotomtooznámení:„žejejmamičkajevnebíčku“ rozplakala.Maloletá
W. sa opakovane k otázke svojej biologickej mamy v súčasnosti vracia otázkami: aj ja prečo nemám

maminku?, pri návšteve hrobu: „ kedy mama vstane? ", „prečo jej dávame urobiť pomník? ". Z toho
je zrejmé že otázky, hoci presahujú pochopenie maloletej W., sú pre ňu traumatizujúce a možno sa
domnievať že trauma bude trvalá. Zároveň tieto otázky spôsobujú trvalo traumu u navrhovateľky 2/,
pretože ju pravidelne rozplačú, keď si spomenie na dcéru, taktiež keď musí maloletej W. zodpovedať jej
otázkytýkajúcesanebohej,alebo,keďmusívysvetľovaťmaloletejveci naúrovniprimeranejpochopeniu
maloletej. Odporkyňa bola vyzvaná na úhradu nemajetkovej ujmy 4. 11. 2011, na výzvu nereagovala,

navrhovateľka 2/ uviedla pri stretnutí na Okresnej prokuratúre v Trenčíne, pri príležitosti konania dohody
o vine a treste, že po právoplatnom ukončení trestnej veci sa tým bude zaoberať. Do dnešného sa dňa sa
tak nestalo. Správanie odporkyne je ľahostajné, má snahu tvrdiť že za škodu nezodpovedá, že jej volant
automobilu strhla spolujazdkyňa. Osobitnou okolnosťou dôležitou pre posúdenie veci je skutočnosť, že
odporkyňa viedla vozidlo pod vplyvom alkoholu ktorý bol nameraný pri odbere krvi s odstupom času viac

ako hodiny v hodnote 0,07 gramov/kg. Ako dôkaz k týmto skutočnostiam bol navrhnutý spis OR PZ
Trenčín Q. B. XX/ DI-TN -XXXX a spis Okresného súdu Trenčín 1T XX/XXXX. Vzhľadom na skutkové
okolnosti prípadu a dostupné rozhodnutia súdov o primeranej sume finančného odškodnenia za ujmu
spôsobenú v dôsledku odporkyňou spôsobenej dopravnej nehody v dôsledku, ktorej došlo k smrti blízkej
osoby navrhovateliek zodpovedá suma 10 000 euro pre každú z navrhovateliek. Každá z navrhovateliek

sa s nebohou pravidelne stretávali, nebohá, ktorá pracovala pre nedostatok pracovných príležitostí mimo
domova v Trenčíne, im pravidelne zasielala darčeky, pravidelne s nimi telefonovala. Nebohá mala v čase
smrti 23 rokov, bola na začiatku obdobia života v ktorom mala plniť dôležitú úlohu biologickej matky voči
od navrhovateľke 1/ a voči navrhovateľke 2/ jej mala poskytnúť pomoc a oporu v strednom období života
a neskoršej starobe.

Súd odporkyňu vyzval výzvou, ktorá jej bola doručená 21. 7. 2012 číslo listu 29 na vyjadrenie k návrhu
a poučil ju podľa ustanovení §§ 115a , 49 O.s.p.. Dňa 5. 9. 2014 podala odporkyňa prostredníctvom
právneho zástupcu ktorý ju vtedy zastupoval výzvu na vstup vedľajšieho účastníka do konania -
Kooperatíva poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group Štefanovičova 4 Bratislava IČO 00585441 z dôvodu

existencie povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, ktoré má vlastník vozidla, ktoré viedla v čase vzniku škody odporkyňa, uzavreté s touto
spoločnosťou. Odporkyňa má právo, aby poisťovateľ za ňu nahradil škodu. O tom predložil fotokópiu
potvrdenia o poistení zodpovednosti číslo XXXXXXXXXXX pre držiteľa osobného motorového vozidla
Ford Focus I. W. Y. XX. Súd tento návrh doručil poisťovni, ktorá podaním zo dňa 2. 1. 2013 oznámila

súdu, že do tohto konania nevstupuje z dôvodu, že nemá právny záujem na výsledku konania.

Súd uznesením zo dňa 14. 5. 2014 uložil odporkyni aby sa podľa § 114 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) vyjadrila k návrhu písomne do jedného mesiaca, aby uviedla vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Napriek výzve doručenej v tom čase jej právnemu zástupcovi ako aj
odporkyni sa táto k návrhu nevyjadrila. Súd dňa 12. 12. 2014 poučil prostredníctvom jej právneho
zástupcu odporkyňu podľa § 118 O.s.p. (číslo listu 70-72).

Na pojednávaní odporkyňa namietala postup sudkyne v tejto veci pre jej zaujatosť. Námietku odôvodnila

tým, že sudkyňa vo veci pojednávala, hoci ona trvá na účasti svojho právneho zástupcu. Na
pojednávanie sa dostavila navrhovateľka 2/ , jej právny zástupca a odporkyňa po upozornení súdu
podľa § 52 O.s.p., teda na možnosť predvedenia, pretože súd požiadala 13.4.2015 znovu o odročenie
pojednávania pretože nemá zastupujúceho advokáta a čaká na spis od tohto advokáta.

Podľa § 52 O.s.p. (1) v prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia neustanoví na výsluch alebo k
znalcovi, môže ho súd dať predviesť, ak o možnosti predvedenia predvolaného poučil. O predvedení
rozhodne súd uznesením, ktoré sa predvolanému doručí pri predvedení. Súd považoval ospravedlnenie
odporkyne za nedostatočné a upozornil ju na možnosť jej predvedenia.Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe
sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa § 15 ods 3)

O.s.p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca
vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie,
ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá. Tiež podľa ods. 5 tohto ustanovenia ak sa námietka zaujatosti týka len okolností
ustanovených v § 14 ods.3 Os.p., súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec

nadriadenému súdu nepredkladá.

Súd preto námietku posúdil ako námietku pre postup súdu a ako na takú k nej neprihliadal. Pokiaľ
odporkyňa uviedla, že ona má spisy stále u pána advokáta N.. G., nemá peniaze, aby si pre ne mohla
ísť do B. Bystrice a späť a bez toho si nemohla zvoliť obhajcu, je nutné uviesť, že odporkyňa po tom,
ako niekoľkokrát žiadala odročiť pojednávanie z dôvodu svojho liečenia, čo súd zásadne akceptoval,

si 28.4.2014 zvolila obhajcu I.. R. G.. Tento podal vo veci procesný návrh aby do konania vstúpila
poisťovňa a po tom, ako poisťovňa do konania nevstúpila, po niekoľkých odročeniach pojednávania z
dôvodu liečby odporkyne, po tom, ako súd nariadil termín pojednávania 15.4.2015, na ktorý prevzala
odporkyňa predvolanie 16.3.2015, teda 30 dní pred jeho konaním, oznámil súdu, že ku 31.3.2015
vypovedalodporkyniplnúmocaodstúpilodzmluvyoposkytovaníprávnychslužiebzdôvodov§22.ods.1

zák. č. 586/2003 Z.z.

Podľa § 21 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnych
služieb, ak
a) v tej istej veci alebo vo veci s ňou súvisiacej poskytol právne služby inému, ktorého záujmy sú v

rozpore so záujmami toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada,
b) sú záujmy advokáta alebo osôb jemu blízkych v rozpore so záujmami osoby, ktorej by sa právne
služby mali poskytnúť,
c) protistranu zastupuje advokát, s ktorým vykonáva advokáciu spoločne,
d) informácia, ktorú má o inom klientovi alebo o bývalom klientovi, by mohla toho, kto o poskytnutie

právnych služieb žiada, neoprávnene zvýhodniť,
e) vzhľadom na pracovnú zaťaženosť alebo dlhodobú neprítomnosť nemôže riadne chrániť a
presadzovať práva a záujmy klienta.

Podľa § 22 ods. 1 pričom podľa tohto ustanovenia advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o

poskytovaníprávnychslužieblenzozávažnýchdôvodov,najmäaksanarušilanevyhnutnádôveramedzi
ním a klientom alebo pokyn klienta je v rozpore s predpismi komory. Advokát tak postupuje vždy, ak zistí
dôvody uvedené v ustanovení § 21. Zároveň je však podľa § 22 zák. č. 586/2003 Z.z. ods. 5 kogentne
zákonom uložené, že advokát je povinný do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení od
zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient

neurobí iné opatrenia. To neplatí, ak klient oznámi advokátovi, že na splnení tejto povinnosti netrvá.
Súd nedostal ospravedlnenie právneho zástupcu, že sa nemôže zúčastniť pojednávania, a najmenej
do 15.4.2015 bol povinný vo veci vykonať všetky potrebné úkony. Odporkyňa okrem toho, že mala
dostatočný časový priestor na zvolenie si nového obhajcu a že jej zvolený obhajca mal povinnosť
vykonať všetky potrebné úkony, medzi ktoré zásadne patrí aj účasť na pojednávaní dňa 15.4.2015, ak

podľa názoru súdu všetky potrebné listiny mala odporkyňa k dispozícii na súde v spise, neakceptoval
jej žiadosť o to, aby súd nepojednával, resp. aby pojednával v prítomnosti jej právneho zástupcu.

Súd vo veci vykonal pojednávanie na ktorom bola vypočutá navrhovateľka 2/ i odporkyňa a oboznámil sa
s listinnými dôkazmi: Rozsudok OS Ružomberok 4P/121/2009, Rozsudok OS Ružomberok 9P/9/2010,

Uznesenie č.l. 10,Rozsudok OS TN č.l. 11-12, výzva č.l. 13, kópia fotky č.l. 14-15, správa o nehode č.l.
16-18, list č.l. 19, správa č.l. 20, spis - fotokópia č.l. 62, k tomuto dôkazu odporkyňa uviedla, že nie je
pravda, čo uvádzala I. G. vo svojej výpovedi, ona v okamihu nehody miesto brzdy omylom stlačila plyn.
Tiež bol oboznámený koncept spisu OR PZ Trenčín ČVS: B. XX/DI-TN-XXXX, zo spisu OR PZ TN najmä
výsluch obvinenej č.l. 6-9, výpoveď č.l. 15-20, k tomu odporkyňa uviedla, že nikdy sa nestalo, žeby I. G.

dala volant držať, keď si zapaľovala cigaretu. Keď si zapaľuje, drží volant jednou rukou. Nefajčí v aute.
Zo spisu boli ďalej oboznámené: protokol o lekárskom vyšetrení č.l. 175, zápis o dychovej skúške č.l.
176, výpoveď svedka č.l. 65-68, znalecké posudky.Navrhovateľka 2/ uviedla, že sa jej o tom ťažko hovorí. Ostala v šoku z toho, že sa odporkyňa teraz volá
W., čo je vlastne majiteľ vozidla, v ktorom sa zabila jej dcéra. Keď sa to pýtala po nehode policajtov, tí
jej povedali, že to bol nejaký pán, ktorý mal byť úplne cudzí a mal údajne pozbierať veci po jej dcére.

Neskôr sa v poisťovni dozvedela, že vlastníkom auta je W. a to je ten pán, ktorý pozbieral tie veci po jej
dcére a zároveň majiteľ auta, v ktorom sa zabila. Navrhovateľka v 1/ rade je jej vnučka, ale momentálne
ju považuje za dcéru. Hovorí, že má jednu maminku v nebíčku a jednu, teda navrhovateľku 2/ tu na
zemi. Už nevládze. Potrebuje fungovať, obidve deti idú do školy. V dôsledku smrti dcéry sa liečila na
psychiatrii, viackrát upadla do bezvedomia. Napriek tomu sa jej to nepodarilo prekonať, pretože vždy

keď sa pozrie na malú vidí dcéru, na hrob svojej dcéry vidí z okna kuchyne. Najhoršiemu nepriateľovi by
to nepriala. Sú pre ňu ťažké tie otázky malej, keď sa pýta, či tam maminka - v hrobe spí, či sa preberie,
pýta sa, čo sa stalo, pretože ona tomu nerozumie. Toto ešte vysvetlené nemá. Ona mala s dcérou dobrý
vzťah, aj svoju vnučku vychovávala ako svoju dcéru. Jej nebohá dcéra za života nerobila žiadny rozdiel
medzi dcérou navrhovateľky a jej vlastnou dcérou - navrhovateľkou 1/. Strašne veľa vecí im kupovala v
Trenčíne, kde pracovala. Hneď po smrti dcéry sa navrhovateľke začal prechod, je to možné preukázať

aj z lekárskych záznamov. Do dnes chodí na neurológiu v súvislosti s tými bezvedomiami do ktorých
upadla dvakrát, párkrát upadla tiež do stavu bezvedomia, keď ale dianie okolo seba vnímala. S dcérou
mala normálny vzťah, taký ako má mať mama, stále má tri dcéry. Teraz jej ju nahrádza malá, pretože sa
veľmi podobajú. Chcela by, aby sa to všetko už uzavrelo a čím skôr skončilo. Maloletá W. mala psychické
problémy asi pol roka po smrti, hovorila, že videla F., teda svoju mamu, hovorila, že ju maminka chytala

studenými rukami. Takýto problém som mala aj ona, obidva tieto problémy riešili so psychologičkou
ako aj s detskou lekárkou ako aj s učiteľkou v škôlke. V škôlke mala maloletá tiež problémy s tým, keď
napr. učiteľka pri príchode navrhovateľky 2/ hovorila dcére a W., že prišla mama a našli sa deti, ktoré
W. necitlivo povedali, že to prišla stará mama. Takýchto príhod zo škôlky je veľa. Každé dieťa si sadilo
kvietok na deň matiek a keď prišla pre obidve deti v ten deň do škôlky, W. veľmi plakala, že ona už ten

kvietok nemá komu dať. Učiteľky aj ona to potom s ňou riešili, že veď ten kvietok zanesú na hrob. Ona
sama riešila s psychologičkou problém, že sa jej dcéra zjavila, verí v posmrtný život, aj psychologička to
pripustila, že jej verí, čo hovorí. Momentálne už s maloletou nenavštevujú psychológa, ona tiež prestala
navštevovať psychológa, pretože sa to musí platiť, zdravotná poisťovňa preplatí len niekoľko sedení. Je
sledovaná na neurológii, chodí pravidelne na EEG, závery lekára má v lekárskych potvrdeniach. Štyri

roky nespí, nevie, čo je to normálny spánok, dáva si lieky na spanie Neurol alebo Diazepam, ktoré jej
predpisuje obvodná lekárka. Tiež maloletá W. berie v prípade potreby Diazepam čípky - pohotovostný
balíček, tiež upadla do bezvedomia. Ona ju oživovala, všetko je zaznamenané v lekárskych záznamoch.
Na to, čo spôsobilo bezvedomie nedostala odpoveď, bolo jej povedané, že to môže byť aj psychického
aj fyzického pôvodu. Maloletá je sledovaná u detského neurológa v Liptovskom Mikuláši, tiež chodí

na EEG každého pol roka. Maloletej diagnostikovali febrilné kŕče so stratou vedomia. Prvý krát sa u
nej vyskytli pred smrťou dcéry, kedy mala prvýkrát také slabšie kŕče, vtedy neupadla do bezvedomia,
potom po smrti dcéry, nevie presne kedy, dostala tieto kŕče s upadnutím do bezvedomia. Tiež trpí na
chudokrvnosť. V spolupráci s učiteľkami z MŠ situáciu v škôlke upravili tak, že sa zlepšila, už sa jej deti
nevysmievajú. Tiež má v škôlke pri sebe D. - jej dcéru, ktorá ju bráni. Pokiaľ podala návrh na náhradu

nemajetkovej ujmy, chce tým zabezpečiť pre ňu do budúcnosti potrebné liečenie, čo bude potrebovať
do školy, sama medzi deťmi rozdiely nerobí, nakupuje dcére aj vnučke rovnako spravodlivo.
Odporkyňa uviedla, že ona šoférovala auto, to je pravda, ale necíti sa byť vinnou. V aute boli tri,
prísediaca bola I. G. a spolujazdkyňa bola F.. Išli z Trenčína autom, ktoré patrilo jej kamarátovi I. W.,
rozprávali sa, že sa zastavia u nej, lebo F. chcela od nej malú čivavu - šteniatko. Cestou sa zastavili

na benzínovej pumpe, kde si kúpili bagety, ktoré tam zjedli. Ona svoju zjedla, spolujazdkyne nevie, ale
myslí si, že aj oni ich tam zjedli, lebo ich jedli spoločne. Ako išli smerom do Bojníc, tak I. G. rozprávala,
že celý život túži po šoferáku, ale že nemá na to, aby si urobila vodičský preukaz peniaze. Pri tomto
rozhovore bol smiech, I. G. jej strhla volant, ona má asi 120 kg, nedokázala to vyrovnať, volant sa jej točil
do opačnej strany, rýchlo sa to točilo, nedokázala to vyrovnať. V dôsledku toho prešli cez dva plastové

pätníky, potom ich to pretočilo do strany a zišli dole. Potom ich pretočilo na strechu. Na základe tohto
ona zavolala záchranku, keď ostalo ticho v aute si spomína, že ešte tá I. povedala „S. prepáč“. Ona
našla telefón v aute, odporkyňa volala pomoc, už nevie, či políciu, alebo požiarnikov. Potom už presne
nevie, čo sa dialo. I. chytila volant a hovorila: „pozri F., ako viem šoférovať“ pritom sa smiala, chytila
volant obidvomi rukami, stočila ho do svojej strany, preto aj prešli tie pätníky po pravej strany cesty,

ona jej volant pustila a jej volant otočilo do opačnej strany tak, že ho už nedokázala udržať. Ja takisto
štyri roky nespáva, je jej ľúto čo sa stalo. Myslieva na to často, každý deň, vie, že šofér zodpovedá za
vozidlo, ale myslí si, že hlavnú vinu nesie I.. Ona musela uzavrieť dohodu o vine a treste, musela sa
priznať k niečomu, čo vlastne neurobila, bol to okamih, vie, že si má ustrážiť spolujazdcov, ale to bolachvíľka. I. bola opitá, vedela o tom, keď nasadala do auta. Ona sama pod vplyvom alkoholu nebola.
Nič nemá, aj keby bola zaviazaná niečo zaplatiť. K tomu navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že má
doma to najcennejšie čo je - deti. Odporkyňa ďalej uviedla, že je strašné aj to, keď človek pyká za to, čo

neurobil. Tiež znáša dôsledky za to, čo sa stalo, je nezamestnaná. Má silné migrény a depresie. Veľa
krát myslieva na F. aj na W.. Zdá sa jej, že voľakedy predtým, keď spolu s Martinou chodili na záhradu,
jej už siahla jednou rukou na volant, ale nikdy sa ho nechytila dvomi rukami a nedržala ho pevne. Je
to už všetko dávno. Pokiaľ sa vyjadrila, že musela uzavrieť dohodu o vine a treste, myslela to tak, že
nebolo na čo čakať, išla by do basy. To bolo slovo proti slovu. Tiež má deti. Nebola k tomu (dohode

o vine a treste) donútená, považovala to za lepšie východisko v danej situácii. Pred cestou spala asi
2-3 hodiny, necítila sa unavená. O I. nemôže povedať, žeby bola opitá. Keby niečo také videla, tak ju
určite neposadí do auta. Namietla tvrdenia navrhovateľky, že mala s dcérou dobrý vzťah, tie vzťahy F.
s matkou nemala dobré, stávalo sa, že mesiac nešla domov, mávala depresie, plakávala. Strašne pila,
dokázala vypiť aj fľašu borovičky, hovorievala, že chce zomrieť. Veľmi sa trápila kvôli priateľovi, s ktorým
mala dcéru, on robil v Poľsku a kvôli vzťahom v rodine. Toto jej povedala ona sama. Ona aj F. išli zo

69tky v Trenčíne, je to bodrel, robila tam F. aj odporkyňa. Nezvykli takto spolu chodievať. F. ostávala
obyčajne na dome, ona a I. chodievali spoločne autom domov. Tie ktoré bývali ďalej tam zvykli bývať.
Už sa s I. nekamaráti, predtým boli kamarátky.
Na rozdiel od návrhu na pojednávaní právny zástupca navrhovateľky uviedol, že netrvajú na výsluch
svedkyne G. S., susedy ktorá bola pri navrhovateľke, keď prvýkrát prišli policajti. Priebeh tej udalosti keď

prišli policajti si navrhovateľka 2/ nepamätá. Keby jej to včas oznámili, mohla byť pri nej ,keď zomierala,
ešte dve hodiny po nehode žila.
Podľa rozsudku Okresného súdu Ružomberok 7P 24/2013-29, právoplatného 23.5.2013 súd zistil, že
súd schválil dôležitý úkon v mene maloletej W. D., podanie návrhu a vedenie súdneho sporu o náhradu
nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka vzniknutej maloletej z titulu smrti matky

maloletej F. D., ktorá zomrela XX.X.XXXX.

Z výzvy na uzavretie dohody o náhrade ujmy a úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vyplýva, že
14.11.2011 vyzval právny zástupca navrhovateľky 2/ odporkyňu na úhradu nemajetkovej ujmy 20000,-
eur do rúk odporkyne 2/. Z úmrtného listu súd zistil že F. Vieriková zomrela XX.X.XXXX.

Z lekárskeho potvrdenia čl. 20 vyplýva, že u navrhovateľky 2/ boli lekárom zistené po úmrtí dcéry pri
autonehode okrem iného anxiózne depresívne vzťahy a arteriálna hypertenzia.

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok 4P 121/2009, právoplatným 4.8.2009 bola maloletá W. D.,

dieťa rodičov F. D. nar. XX.X.XXXX a otca C. S. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, zverená do
náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom N. H. nar. 30.X.XXXX a N. H. nar. X.X.XXXX a matka i
otec boli zaviazaní prispievať na jej výživu sumou 24,5,-eur mesačne do rúk N. H.. Podľa dôvodov tohto
rozsudku v tom čase rodičia maloletej nemali vytvorené podmienky pre výchovu maloletej. Maloletá od
narodenia bola v starostlivosti starých rodičov, a keď matka maloletej bývala s nimi, pomáhali jej so

starostlivosťou o maloletú. V čase rozhodovania súdu matka bývala u starého otca a chodila maloletú
navštevovať, nosila jej veci, ktoré maloletá potrebovala. Matka maloletej so zverením maloletej súhlasila
len dočasne, za dcérou chodila každý deň, na jej výživu prispievala. K starému otcovi odišla bývať
kvôli priateľovi, ktorý tam ale nakoniec nebýval. V čase rozhodovania súdu bola nezamestnaná. Aj otec
maloletej súhlasil so zverením maloletej starým rodičom, ale na čo najkratšiu dobu. Rozsudkom 9P

9/2010, právoplatným 2.11.2010 bol tento rozsudok zmenený tak, že matka bola zaviazaná prispievať
na výživu maloletej sumou 150,-eur mesačne a otec sumou 40,- eur mesačne. V tomto konaní takto
súd podľa odôvodnenia rozhodnutia rozhodol preto, že matka sa zamestnala v spoločnosti N. s.r.o. a
jej príjem bol 900,-eur, pričom matka pravidelne prispievala už v čase rozhodnutia na výživu maloletej
sumou 150,-eur mesačne, okrem toho jej kupovala oblečenie a hračky. Z toho dôvodu súd matke

zameškané výživné neurčil.

Na snímke predloženej navrhovateľkou je zachytená nebohá s maloletou na hojdačke.

Zo spisu Okresného súdu Trenčín 1 T 56/2012 súd zistil, že 26. 3. 2012 sa uskutočnilo na okresnej

prokuratúreTrenčínkonanieodohodeovineatrestesS.S. narodenou7.6.XXXX,obvinenápopoučení
uviedla že poučeniu porozumela, vie čo tvorí podstatu skutku za ktorý je obvinená, rozumie právnej
kvalifikácii skutku ako trestného činu, dobrovoľne sa priznala k spáchaniu skutku, za ktorý je stíhaná,
priznáva svoju vinu, s navrhovaným trestom prokurátorom súhlasila a prijala ho. Na verejnom zasadnutí21. 5. 2012 na Okresnom súde v Trenčíne súd rozsudkom 1 T 56/2012 schválil túto dohodu o vine a
treste na základe ktorej obvinená S. S. bola uznaná vinnou, že 24. 5. 2011 v čase o 5. 35 v katastri obce
Trenčianska Turná - Hámre viedla osobné motorové vozidlo značky Ford Focus PD XXX DS po ceste

I/50 v smere od Trenčína na Bánovce nad Bebravou takým spôsobom, že v tiahlej pravotočivej zákrute
v miernom stúpaní v dôsledku toho, že sa nevenovala plne vedeniu vozidla a nesledovala situáciu
v cestnej premávke, prešla s vozidlom mimo cestu na trávnatý porast, kde narazila prednou časťou
do smerového stĺpika, pričom neriešila kolíznu situáciu na začiatku nehodového deja, výjazd vozidla
mimo komunikáciu zastavením, s vozidlom naďalej pokračovala, v jazde akcelerovala a pokúšala sa

vrátiť na vozovku, avšak dostala šmyk, prešla do protismernej časti vozovky a prerazila prednou časťou
betónovejzvodidlo,následkomčohobolovozidlovymrštenédovzduchu,preletelocezkríkydolusvahom
na pole a prevrátilo sa na strechu, pričom spolujazdkyňa sediaca na zadnom sedadle F. D. zraneniam
podľahla, ďalšia spolujazdkyňa I. G. utrpela ľahké, nepatrné zranenia bez práceneschopnosti, čím ako
vodička motorového vozidla porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke, teda inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, čím spáchala prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 2

Trestného zákona. Za to jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkého
druhu v trvaní 36 mesiacov. Súd poškodené N. H. v zastúpení za neb. F. D., Poisťovňu dôvera a.s.
a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu Žilina s náhradou škody odkázal na občianske súdne konanie.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 21. 5. 2012. Uznesením Okresného súdu Trenčín 1T 56/2012-247

bol zamietnutý návrh splnomocneného právneho zástupcu poškodenej N. H. nar. 30.3.1969 na uloženie
povinnosti odsúdenej nahradiť poškodenej trovy právneho zastúpenia súvisiace s jej účasťou v trestnom
konaní.

Zo spisu súd ďalej zistil, že bol vo veci vypracovaný znalecký posudok znalcami z Ústavu súdneho

lekárstva a medicínskych expertíz Martin č.6/2010 podľa ktorého bezprostrednou príčinou smrti nebohej
F. D. bol úrazový šok a šok z vykrvácania pri drvivom poranení hrudníka z viac početnými zlomeninami
rebier, poškodením medzirebrových ciev a svalstva zo zmliaždením pľúc, medzihrudiac a v dôsledku
krvácania do pohrudničných dutín. Tieto zranenia utrpela ako spolujazdkyňa na zadnom sedadle
osobnom motorovom vozidle značky Ford Focus ktoré viedla vodička S. S.. V jej krvi sa nachádzalo

malé množstvo alkoholu v hodnote 0,25g/kg. Poškodená nebola vo vozidle pripútaná bezpečnostnými
pásmi. Jej smrti by sa nedalo zabrániť ani poskytnutím špecializovanej lekárskej pomoci, jej zranenia
boli nezlučiteľné so životom. V posudkovej časti posudku na čísle listu 11 znalci konštatovali, že
iniciačným momentom v zraňujúcom deji bol náraz prednej časti dopredne sa pohybujúceho vozidla
zn. Ford do betónového zvodidla. V tejto fáze zraňujúceho deja došlo k prudkej zmene rýchlosti a

charakterupôvodnéhopohybuvozidlavzmysleprudkejdecelerácie,následkomčohotelopoškodenejsa
v dôsledku fyzikálnych zákonov zotrvačnosti pohybovalo dopredu, proti interiéru vozidla umiestneného
pred ňou (predné sedadlo spolujazdca ). Táto neočakávaná zmena pohybu vozidla a prudký pohyb tela
poškodenej vo vozidle spôsobila jej momentovú dezorientáciu. Vozidlo následne v zlomkovom časovom
intervale prudko prepadlo nadol a začalo sa prevracať cez strechu. V rámci tohto pohybu došlo k

zakliesneniu hornej časti tela poškodenej do priestorov zadnej časti vozidla, nad zadný kufor a pod
deformujúcu sa strechu. V rámci otáčania sa vozidla na strechu bola táto prudko vtlačená smerom
dovnútra vozidla. Keďže sa v tomto priestore nachádzala horná časť tela poškodenej F. D., došlo k
prudkej kompresii jej hrudníka a k drveniu rebier, ľavej lopatky ľavej kľúčnej kosti, hrudnej kosti, k
zmliaždeniu pľúc a k zlomeninám stavcov hrudnej chrbtice. V dôsledku poškodenia medzirebrových ciev,

ciev v hornej časti hrudníka a ciev v medzihrudí dochádzalo k prudkému krvácaniu do pravej a ľavej
pohrudničnej dutiny, došlo k vniknutiu vzduchu do pohrudničných dutín, čo sťažovalo dýchacie pohyby
a dýchanie. Do pľúc dochádzalo ku krvácaniu a hromadeniu sa krvi v priestoroch pľúcnych mechúrikov,
ktoré sú určené na výmenu dýchacích plynov. V dôsledku straty krvi sa u menovanej začal vyvíjať
traumaticko -hemoragický šok. K smrti dochádza pri náhlej strate objemu krvi 25%-35% čo je 1250 ml

až 1750 ml krvi. Po vytečení patričného objemu krvi došlo k nedokrvenosti a šok prešiel do nezvratného
štádia. Jednalo sa o smrť násilnú, v priamej príčinnej súvislosti s drvivým poranením hrudníka a jeho
orgánov, ktoré utrpela poškodená pri dopravnej nehode 24.5.2011 o 5.35 hod. Významnými momentami
pri posudzovaní zraňujúceho deja boli skutočnosti, že poškodená nebola pripútaná bezpečnostnými
pásmiočomsvedčímorfologickýnálezporaneníjejtelaatožetelopoškodenejbolozvozidlavyprostené

zásahom HaZZ.

Podľa znaleckého posudku znalca V.. I. Holéciho ktorý vo veci podal znalecký posudok číslo 37/2011 -
z jeho záverov, priebeh dopravnej nehody ako technicky najpravdepodobnejší bol taký, že vodička sapohybovala v čase pred nárazom vozidla Ford do zvodidla v miernej pravotočivej, vo vzdialenosti s =
156 m od miesta stretu smerom od obce Trenčín smerom na obec Bánovce nad Bebravou ( križovatka
cestyI/50akcestyII/507priobciTrenčianskaTurná )smeromnaobecBánovcenadBebravou.Rýchlosť

vozidla v čom v čase bola v rozsahu od 70 do 80 kilometrov za hodinu, s nevýrazným zrýchlením alebo
smerovou nestabilitou. Poveternostné podmienky dobré, ráno, jasno bez zníženej viditeľnosti. V čase t=
6,7 pred stretom vozidla Ford so zvodidlom ( ďalej len stret), sa vozidlo Ford pravou prednou časťou
dostáva pravú krajnicu a ďalej aj mimo vozovku vpravo, ďalej sa pohybuje pravou časťou vozidla na
ornej pôde s nízkou vegetáciou. Vozidlo pravdepodobne snahe sa vrátiť na komunikáciu nespomaľuje,

so zrýchlením a=0,5 až 0,8 ms -2 a zmenou smeru jazdy vľavo sa pohybuje čiastočne pravou bočnou
stranou mimo vozovku a ľavou stranou po krajnici, dráha s=53 metrov. Po uplynutí času t=3s sa vozidlo
Ford dostáva na komunikáciu , do pravého jazdného pruhu, rýchlosť v=86 km/h. Vplyvom rýchlosti
a natočenia predných kolies vľavo sa vozidlo dostáva vzápätí do protismerného priameho jazdného
pruhu a vozidlo začína meniť smer svojej jazdy opäť vpravo, do svojho jazdného pruhu, rýchlosť vozidla
v=86km/h. Po návrate vozidla do svojho jazdného pruhu sa snaží vozidlo vyrovnať smeru pohybu v

smere jeho jazdného pruhu, ale vplyvom rýchlosti a natočenia kolies sa v čase t= -0,9s pred stretom
vozidlo dostáva do šmyku v ľavotočivom oblúku, vo vzdialenosti s=22m od miesta stretu, rýchlosť vozidla
v=85 km/h, zrýchlenie a=4-4,2 ms-2. V čase stretu t= 0s, vozidlo Ford pravdepodobne ľavým predným
kolesom, ľavou prednou časťou naráža do betónového zvodidla na ľavej strane komunikácie, nárazová
rýchlosť v rozsahu v=90-95 km/ hod. Po prvom kontakte vozidla so zvodidlom dochádza nadvihnutiu

ľavej strany vozidla, k začatiu rotácie vpravo a deštrukcii prednej časti vozidla. V čase t=0 ,6s po strete
dochádza ku kontaktu prednej časti vozidla s vegetáciou na ľavej strane komunikácie ( koruny stromov
a kríky na svahu ), k zmene pôvodného smeru pohybu mierne do roviny a následne pádu mimo
komunikáciu, do oblasti dopadu vozidla. V čase t =2,8s po strete dopadá vozidlo na pravý bok a strechu
(totálna deštrukcia pravej hornej časti vozidla ), následne sa vozidlo pretáča cez ľavý bok na strechu

a nastáva ustálenie konečnej polohy na streche v čase t=15-16s po strete. Technika jazdy vodičky
bola nesprávna pretože v čase t = 7-2s pred stretom (náraz ľavej prednej časti vozidla do betónového
zvodidla ), mala možnosť kedykoľvek prestať s vozidlom akcelerovať, brzdiť a prípadne korigovať smer
svojej jazdy, mohla bez problémov a obmedzení v tomto časovom intervale meniť rýchlosť a smer
pohybu vozidla v rozsahu technických možností vozidla. Rýchlosť jazdy v čase stretu bola 85 až

95 kilometrov za hodinu. Príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodičky
S. ktorá z bližšie neidentifikovateľných príčin neriešila kolíznu situáciu na začiatku nehodového deja,
výjazd vozidla mimo komunikáciu vpravo, zastavením. S vozidlom naďalej pokračovala, akcelerovala a
pokúšala sa vrátiť na vozovku, kde v dôsledku neprimeranej rýchlosti a manévrovania sa dostalo vozidlo
Ford do kolízie s betónovým zvodidlom v ľavo v smere svojej jazdy a následne bolo vymrštené mimo

komunikáciu. Neboli zaznamenané žiadne brzdné stopy iba stopy po manévrovaní vozidla vpravo
mimo komunikáciu, stopy bočného šmyku tesne pred miestom nárazu vozidla do betónového zvodidla,
poškodenie betónového zvodidla, vegetácie a miesto dopadu vozidla. Vodička nesprávne vyhodnotila
kritickú situáciu, pravdepodobne v skratovom konaní nebrzdila a pokračovala v jazde s vozidlom až do
miesta stretu.

V tomto konaní svedkyňa I. G. vypovedala vo výpovedi zo 14.12.2011 že počas jazdy ju odporkyňa
požiadala aby jej na chvíľu podržala volant, že si chce otvoriť bagetu. Svedkyňa sa naklonila k nej,
k volantu a oboma rukami sa chytila tohto volantu pričom sa pozerala na cestu dopredu, pri tom sa
neodpútala z bezpečnostného pásu a zostala pripútaná. Prechádzali rovný úsek cesty a nemusela preto
manévrovať volantom. S. volant pustila a otvorila si svoju bagetu a povytiahla ju zo sáčku. Následne

obomirukamichytilavolantaonahopustila.Onasiodhryzlaasi2krátzosvojejbagety,ichvozidlozačalo
po ceste kľučkovať a hodilo ich zopárkrát na jednu i druhú stranu a následne prešli do do pravej strany
až na pravú krajnicu kde narazili do viacerých plastových pätníkov. Vodička sa snažila vozidlo vyrovnať,
vytočila ho späť do ľavej strany a vozidlo aj prešlo späť na cestu do ľavej strany a to až do ľavej stany
mimo cestu a narazila do betónového zvodidla. Nevedela vysvetliť, prečo vozidlo pred stretom hádzalo

zo strany na stranu. Nezasahovala tesne pred nehodou do riadenia vozidla, toto chytenie volantu bolo
4-5 minút pred dopravnou nehodou. Nebolo to bezdôvodné, S.- odporkyňa ju o to požiadala, takto spolu
chodievali často a aj predtým sa stalo že ju S. požiadala aby jej chytila volant, či už si zapaľovala alebo
robila niečo iné.

Podľa protokolu o lekárskom vyšetrení k skúške na alkohol v krvi v tomto spise mala poškodená v krvi
0,07 g/kg.Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.

1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Občiansky zákonník v ust. § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva,
stanovuje ale znaky, za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti /
objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu

a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv/.
Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie /§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka/.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere

znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež práva na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch /§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Výšku náhrady podľa
ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo /§13 ods. 3 Občianskeho zákonníka/. Pokiaľ je pre samotný vznik práva na poskytnutie
morálneho zadosťučinenia postačujúce čo i len ohrozenie chránených osobnostných práv /t. j. reálna

možnosť, že určité konanie objektívne má alebo môže mať za následok napr. zníženie vážnosti fyzickej
osoby alebo ujmu na jej cti/, pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, samotné
takéto ohrozenie chránených osobnostných práv nestačí - zákon totiž vyžaduje, aby ku kvalifikovanej
ujme spôsobenej neoprávneným zásahom aj skutočne došlo. Vznik práva na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch je vždy podmienený existenciou príčinnej súvislosti, medzi neoprávneným zásahom,

objektívne spôsobilým negatívne zasiahnuť do niektorej z chránených hodnôt a vznikom kvalifikovanej
nemajetkovej ujmy.
Uplatnený nárok na zaplatenie sumy 10 000,-eur navrhovateľky 1/ a 2/ odôvodnili s poukazom na § 13
a § 15 Obč. zákonníka titulom primeraného zadosťučinenia a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,
na tom základe, že protiprávnym konaním odporkyne došlo k neoprávnenému zásahu do ich života.

Týmto zásahom odporkyne do života ich matky a dcéry, došlo k neoprávnenému zásahu priamo i do
ich súkromného a rodinného života, zdravia, pričom im takto svojim protiprávnym konaním spôsobila
nenapraviteľnú citovú ujmu, ktorej následky spočívajú v depresívnych stavoch navrhovateľky v 2./
rade, nedostatku spánku, zmätenosti a smútku ako aj daným spoločenským znevýhodnením maloletej,
navrhovateľky 1/ ktorá stratila milujúcu matku, a navrhovateľka 2/ v dôsledku smrti dcéry stratila reálnu

možnosť, aby sa o ňu dcéra postarala, aby bola v budúcich rokoch pre obidve prínosom.
V uvedených súvislostiach je potrebné uviesť, že v zmysle článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života.
Uvedené právo každej fyzickej osoby je zakomponované i v cit. ustanovení § 11 Obč. zákonníka.
Súčasťou súkromného života je tiež rodinný život, zahrňujúci vzťahy medzi blízkymi príbuznými, pričom

právo na súkromie v sebe zahŕňa oprávnenie fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a slobodne rozvíjať
interpersonálne vzťahy na emocionálnej báze, o to viac vzťahy medzi príslušníkmi rodiny, budované na
dlhodobých a citovo mimoriadne silných vzájomných väzbách. Pri reálnej existencii takýchto vzťahov
určitej kvality, medzi ľudskými bytosťami, dochádza podľa názoru súdu porušením práva na život
jednej z nich, k absolútnej a nezvratnej deštrukcii všetkých vybudovaných citových väzieb, a tým

k neoprávnenému zásahu do práva na súkromný a rodinný život pozostalého alebo pozostalých.
Táto relevantná skutočnosť potom za splnenia predpokladov zániku medziľudských vzťahov a väzieb
určitého stupňa intenzity, zakladá právo dotknutej fyzickej osoby na ochranu osobnosti v zmysle § 11
a nasledujúce Obč. zákonníka.Po zhodnotení výsledkov takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že úmrtím matky a dcéry
navrhovateliek 1/ a 2/, v dôsledku zavineného protiprávneho konania odporkyne, došlo k zásahu do
práva na ochranu súkromia a rodinného života navrhovateliek v 1. a 2. rade. Rozsudkom Okresného

súdu v Trenčíne 1 T 56/2012 bola odporkyňa uznaná vinnou, za spôsobenie nehody 24. 5. 2011 v čase
o 5. 35 v katastri obce Trenčianska Turná - Hámre kedy viedla osobné motorové vozidlo značky Ford
Focus PD XXX DS po ceste I/50 v smere od Trenčína na Bánovce nad Bebravou takým spôsobom, že v
tiahlej pravotočivej zákrute v miernom stúpaní v dôsledku toho, že sa nevenovala plne vedeniu vozidla a
nesledovala situáciu v cestnej premávke, prešla s vozidlom mimo cestu na trávnatý porast, kde narazila

prednou časťou do smerového stĺpika, pričom neriešila kolíznu situáciu na začiatku nehodového deja,
výjazd vozidla mimo komunikáciu zastavením, s vozidlom naďalej pokračovala, v jazde akcelerovala a
pokúšala sa vrátiť na vozovku, avšak dostala šmyk, prešla do protismernej časti vozovky a prerazila
prednou časťou betónovej zvodidlo, následkom čoho bolo vozidlo vymrštené do vzduchu, preletelo
cez kríky dolu svahom na pole a prevrátilo sa na strechu, pričom spolujazdkyňa sediaca na zadnom
sedadle F. D. zraneniam podľahla, ďalšia spolujazdkyňa I. G. utrpela ľahké, nepatrné zranenia bez

práceneschopnosti. Podľa znalecké posudku v tejto veci mala možnosť nehode zabrániť brzdením,
čo neurobila a ako sama na pojednávaní uviedla omylom stlačila plyn. Z výsledkov vykonaného
dokazovaniaďalejvyplýva,ženavrhovateľky tvorilirodinu,ktorásícenežilaspolu,alesdobrevyvinutými
citovými väzbami. Smrť dospelej dcéry a matky maloletej zasiahla do ich života nečakane a tragicky
zásadným spôsobom a nenávratne pretrhla dovtedajšie silné citové väzby najmä matky a maloletej.

Navrhovateľky v 1. a 2. rade stratili možnosť realizácie a ďalšieho rozvoja rodinného života so svojou
dcérou a matkou a sú o citový vzťah k nej ochudobnené, z čoho je zrejmé, že žiadna forma morálneho
zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a
zmiernenávzniknutánemajetkováujmanastranenavrhovateliekv1.a2.rade,ktorýchprávonaochranu
osobnosti bolo porušené zásahom s neodstrániteľnými následkami. Preto podľa názoru súdu, prisúdenie

určitej finančnej čiastky navrhovateľkám v 1.a 2.rade ako náhrady nemajetkovej ujmy je v danom prípade
opodstatnené. Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že v súvislosti so smrťou dcéry a
matky navrhovateliek v 1. a 2. rade došlo u nich i k zhoršeniu ich zdravotného stavu. Z uvedeného
potom možno vyvodiť, že konaním odporkyne s následnou smrťou matky a dcéry navrhovateliek, došlo
i k porušeniu práva navrhovateliek v 1. a 2. rade na ochranu zdravia. K zhoršeniu zdravotného stavu

navrhovateľky v 2. rade došlo nepochybne aj v dôsledku úplného prevzatia zodpovednosti za maloletú
a riešenie aj jej adaptačných problémov v škôlke. Takéto situácie sú nepochybne stresujúce a obvykle
vedú k vzniku nespavosti, ako sa to stalo navrhovateľke 2/. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd
ustálil, že kvôli zlému psychickému zdravotnému stavu má navrhovateľka 2/ problémy s nespavosťou.
Z uvedeného potom vyplýva, že v dôsledku konania odporkyne došlo i k narušeniu bežného rodinného

a súkromného života navrhovateliek. Súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľky 2/, že s nebohou sa
pravidelne stretávali, mali normálny vzťah matky a dcéry. Pokiaľ by aj nebohá pracovala tak, ako
to uviedla odporkyňa na pojednávaní, domov dochádzala, v súčasnosti pri absolútnom nedostatku
pracovnýchpríležitostítakétosituácieniesúvýnimočné,najmäakbolonesporné,ženebohásvojudcéru
milovala, kupovala jej darčeky a oblečenie, jej snahou bolo evidentne zabezpečiť si zdroj príjmov na

plnenievyživovacejpovinnosti,čovyplynuloizkonanínaOkresnomsúdevRužomberku,že vyživovaciu
povinnosť si plnila aj nadrámec povinnosti uloženej súdom, že so zverením maloletej do náhradnej
osobnej starostlivosti súhlasila len dočasne, nemala vytvorené podmienky pre výchovu maloletej. Súd
považoval za preukázané, že pokiaľ aj pracovala pre nedostatok pracovných príležitostí mimo domova
v Trenčíne, pravidelne najmä dcére a svojej maloletej sestre zasielala darčeky, pravidelne s nimi

telefonovala. Pokiaľ aj odporkyňa tvrdila, že prežívala nebohá ťažké obdobie, ako hlavnú príčinu uviedla
jej vzťahy s otcom maloletej, vzťahy v rodine, nebol to vzťah nebohej k dcére. Nebohá mala v čase smrti
23 rokov, bola na začiatku obdobia života v ktorom mala plniť dôležitú úlohu biologickej matky voči od
navrhovateľke 1/ a voči navrhovateľke 2/, jej mala poskytnúť pomoc a oporu v strednom období života
a neskoršej starobe, čo do poslednej chvíle napĺňala minimálne v materiálnej forme.

Vzhľadom k tomu, že z citovaného ustanovenia § 11 Obč. zák. vyplýva, že každá fyzická osoba má
právo na ochranu svojej osobnosti, života, zdravia, súkromia, ako i s prihliadnutím na skutočnosť, že
závažnosť vzniknutej ujmy je u navrhovateliek v 1. a 2. rade rozdielna, súd dospel k záveru, že nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch možno priznať navrhovateľkám v 1. a 2. rade , každej z nich
len ako samostatný nárok. Vzhľadom k tomu, že závažnosť vzniknutej ujmy u navrhovateľky v 1. Rade

ako dcéry nebohej, v zmysle vyššie uvedeného, je vyššia ako u navrhovateľky v 2. rade súd dospel
k záveru, že navrhovateľka v 1. rade má nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej výšku súd na
základe vyššie uvedených skutočností ustálil sumou 10 000,-eur, ktorú je povinná zaplatiť v zmysle
citovaných zákonných ustanovení odporkyňa navrhovateľke v 1. rade, pričom navrhovateľka v 2. rademá podľa názoru súdu nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 7.000,- euro, a to s prihliadnutím
na skutočnosť, že závažnosť vzniknutej ujmy prejavujúcej sa v zásahu do rodinných väzieb je u nej nižšia
ako u maloletej dcéry nebohej, ktorú je jej povinná v zmysle citovaných ustanovení zaplatiť odporkyňa.

Keďže navrhovateľka 2/ z titulu nemajetkovej ujmy žiadala priznať celkovo 10 000,- eur, pričom za
opodstatnenúvýškunemajetkovejujmysúdpovažovalvyššieuvedenúsumu, vprevyšujúcejčasti návrh
ako neopodstatnený zamietol.
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak

rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade
sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) § 10 ods. 8,
vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o
masovokomunikačných prostriedkoch, vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich
sa práva duševného vlastníctva je tarifnou hodnotou 1000 eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej

ujmy, a 2000 eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Hodnota jedného úkonu právnej služby potom
predstavuje 91,29,- eur, ktorú správne uviedol aj právny zástupca navrhovateľky vo vyúčtovaní trov
právneho zastúpenia. Za jednotlivé úkony právnej služby patrí právnemu zástupcovi odmena a náhrady
nasledovne: 1/ odmena podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky za prevzatie a prípravu zastúpenia vo
výške 91,29,- eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,41 eur a 2/ odmena podľa § 14 ods.

1 písm. c/ vyhlášky za návrh vo výške 91,29,- eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81
eur , 3/ odmena podľa § 13a ods. 4 vyhlášky za účasť na odročenom pojednávaní vo výške 1 z 91,29,-
eur, teda 22,82,-eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04,- eur a náhrada za stratu času
za cestu do Prievidze a späť 8x13,40,-eur teda 107,20,- eur a cestovná náhrada 50,21,-eur, 4/ odmena
podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky za účasť na pojednávaní 15.4.2015 od 13.00 hod do 15.47 hod

182,58,-eur, a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39,- eur, náhrada za stratu času z Dolného
Kubína a späť 8x13,98,-eur teda 111,84,-eur a cestovné náhrady 49,31,-eur, 5/ odmena podľa § 13a
ods. 4 vyhlášky za účasť na vyhlásení rozsudku 5.5.2015 od 14.00 hod 1 z 91,29,-eur, teda 45,65,-eur,
a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39,- eur, náhrada za stratu času z Dolného Kubína a
späť8x13,98,-eurteda111,84,-euracestovnénáhrady49,31,-eur,tedatrovyprávnehozastúpeniaspolu

predstavujú sumu 1157,75,-eur. Pri určení cestovného právny zástupca dokladoval použitie osobného
motorového vozidla BMW 520d DK 557 BF 28.1.2015, 15.4.2015 a 5.5.2015 na vzdialenosť 186 km
jedna cesta tam a späť pri paušálnej náhrade za 1 km 0,183,-eur predstavuje za každú cestu 34,04,-eur,
náhrada pohonných hmôt pri cene pohonných hmôt 28.1.2014 1,358,-eur je 16,17,-eur, 15.4.2015 pri
cene PHM 1,190 eur a 5.5.2015 pri cene 1,190,-eur za liter paliva predstavuje suma náhrady za pohonné

hmoty je za každú cestu 15,27,-eur. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľky žiadal zaplatiť za účasť na
pojednávaní 28.1.2014 plnú sumu 91,29,-eur, pojednávanie súd odročil, takže podľa vyhlášky mu patrí 1
odmeny, berúc do úvahy, že odporkyňa svoju neúčasť ospravedlnila v deň pojednávania zo zdravotných
dôvodov- virózu. Trovy konania je povinná odporkyňa zaplatiť podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku právnemu zástupcovi navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.