Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814221981
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814221981.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: O.. O. W., nar.

XX.X.XXXX, bytom V., Q. č. XXX/X, zast. PhDr. Ľ.Í. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V., ul. B.. O. č. XXX/
XX, proti odporcovi: V. O., nar. X.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. IČO 151 700, so sídlom Bratislava, Dostojevského rad č.
4, o zaplatenie 4.043,45 eur, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania 18,33
eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 15.12.2014 uplatnil najskôr voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy

2.446,13 eur z titulu náhrady škody spôsobenej odporcom pri dopravnej nehode, ktorej vznik zavinil
odporca. Okrem ujmy na zdraví mu bola spôsobená aj škoda na majetku, a to k poškodeniu bicykla,
cyklistickej obuvi, oblečenia a okuliarov. Svoje nároky uplatnil aj v trestnom konaní, ktoré sa viedlo
voči odporcovi, a v ktorom bol trestným rozkazom sp. zn. 1T/99/2014 z 8.8.2014 uznaný vinným zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a/ Trestného zákona, pretože ako
vodič motorového vozidla sa dopustil nedodržaním dôležitej povinnosti porušenia povinnosti uloženej
v zmysle § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

Následne písomným podaním z 2.2.2015 rozšíril žalovaný nárok a tento špecifikoval ako škodu na

majetku vo výške 978,45 eur, náhradu škody za bolestné v sume 707,- eur náhradu škody z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 2.358,00 eur. Uviedol, že z celkovej sumy vecnej škody
mu poisťovňa uhradila najskôr preddavok 2.446,13 eur, následne mu zaplatila dňa 9.1.2015 sumu
1467,69 eur. Celková škoda z titulu bolestného 3.538,- eur mu bola hradená plnením poisťovne v
sumách 1.769,- eur dňa 14.11.2014 a 1.062,- eur dňa 19.12.2014. Zostáva k úhrade suma 707,- eur.
Náhrada škody za sťaženie spoločenského uplatnenia bola vyčíslená v sume 11.790,-eur, pričom
poisťovňa mu uhradila dňa 29.12.2014 sumu 9432,- eur. Preto uplatňuje z titulu náhrady škody za

sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 2348,- eur. Krátenie plnení poisťovňou z titulu spoluzavinenia
poškodeného neuznáva.

Súd uznesením sp. zn. 15C/287/2014 z 10.2.2015 čiastočne zastavil konanie o náhradu škody
na majetku 1467,69 eur a pripustil zmenu návrhu - rozšírenie ďalších nárokov navrhovateľa tak, že
predmetom konania bol nárok navrhovateľa na peňažné plnenie 4043,45 eur / 978,45 + 707,- +
2358,-/.Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že bol trestným rozkazom OS Prievidza č.
1T/99/2014 z 8.8. 2014 uznaný vinným v zmysle § 157 ods. 1 a 2 Trestného zákona. S návrhom
na náhradu škody nesúhlasí. Škoda, ktorú uplatňuje vznikla aj v dôsledku konania navrhovateľa, čo

bolo preukázané aj v konaní OS Prievidza č.k. 12C/81/2014. Svojim osobným motorovým vozidlom
vychádzal z vedľajšej cesty na hlavnú, keď v pravom jazdnom pruhu, do ktorého sa mal zaradiť, jazdilo v
skupine 8 cyklistov. Bol si vedomý toho, že sa nemôže zaradiť do pravého jazdného pruhu, pretože by
im vytvoril náhlu prekážku v ich jazde, a preto sa zaradil do ľavého jazdného pruhu s tým, že následne
sa zaradí do pravého jazdného pruhu. Keď zbadal v spätnom zrkadle, že cyklisti popadali, otočil sa a

vrátil sa na miesto nehody. Nie je pravdou, že by celým vozidlom prešiel do pravého jazdného pruhu,
pretože by muselo dôjsť ku kolízii jeho vozidla s prvým cyklistom, tento však pokračoval plynule v
jazde. Plynule pokračovali aj ďalší cyklisti, spadol až šiesty cyklista - navrhovateľ, ktorý nedodržal
bezpečnú vzdialenosť od pred ním jazdiaceho cyklistu, v dôsledku čoho zavadil o zadné koleso
pred ním jazdiaceho cyklistu a spadol. Následne spadli ďalší dvaja cyklisti. Pád cyklistov preto
nezapríčinil on. Ak by cyklisti jazdili za sebou a nie vedľa seba, ak by jazdili pri pravom okraji vozovky

a dodržiavali by bezpečnú vzdialenosť medzi sebou, tým, že vošiel svojim vozidlom na hlavnú cestu
by nevznikla žiadna kolízna situácia a cyklisti by mohli pokračovať plynule v jazde na bicykli. On nemal
možnosť nehode zabrániť, nakoľko skutočnosť, že navrhovateľ zavadí predným kolesom o zadné
koleso cyklistu jazdiaceho pred ním, nemal možnosť ovplyvniť. Keďže bola škoda spôsobená aj
zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne. Poškodení svedkovia pritom svoje výpovede menili,

čo vyvoláva dôvodné podozrenie, že chcú vytĺcť čo najviac peňazí zo vzniknutej situácie.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že odporca mal v čase dopravnej nehody
13.6.2011 u nich uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zn. R. B., EČ V. XXX D., a to poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX. Navrhovateľovi
bola poskytnutá náhrada škody z titulu vecnej škody v sumách 80% vzniknutej škody 2446,13 eur

dňa 14.11.2014, 1467,69eur dňa8.1.2015,ztitulu bolestnéhozáloha50%1769,-eur dňa 18.11.2014,
bolestné -doplatok30%vsume1062,-eurdňa18.12.2014, ztitulusťaženiaspoločenského uplatnenia
suma 9432,- eur dňa 23.12.2014. Samotné trestné konanie neurčuje mieru spoluzavinenia, keďže
súd posudzoval len naplnenie trestnoprávnej zodpovednosti a nie občianskoprávnej zodpovednosti.
V danom prípade je namieste stanovenie spoluviny navrhovateľa v zmysle § 441 Občianskeho

zákonníka v rozsahu 20%. Poukázal na záver znaleckého posudku znalca H.. S. F. Csc., ktorý uviedol,
že spôsob jazdy vodiča cyklistov neohrozil a ani neobmedzil, techniku a spôsob jazdy vodia je možné
hodnotiť ako správnu, a táto nie je v príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom predmetnej dopravnej
nehody, cyklisti jazdili za sebou a aj vedľa seba a ich jazdu možno hodnotiť ako nesprávnu, pretože
mali povinnosť jazdiť len za sebou, a to pri pravom okraji vozovky a nedodržiavali bezpečný odstup za

sebou. Vodič O. nemal možnosť nehode zabrániť, možnosť nehode zabrániť mal len cyklista O. W.,
a to tým, ak by pri jazde dodržiaval bezpečnú vzdialenosť od pred ním jazdiaceho cyklistu, čím by v
nehodovom mieste nedošlo k zachyteniu jeho predného kolesa o zadné koleso pred ním jazdiaceho
cyklistu a nedošlo by k jeho pádu a následne k pádu ďalších cyklistov. Podľa znalca z technického
hľadiska je príčinou predmetnej dopravnej nehody skutočnosť, že cyklista O. W., ktorý spadol ako

prvý, nedodržiaval pri jazde bezpečnú vzdialenosť od pred ním jazdiaceho cyklistu, v dôsledku čoho
predným kolesom zavadil o zadné koleso pred ním jazdiaceho cyklistu a spadol, čím vytvoril náhlu
prekážku v koridore jazdy za ním jazdiacich cyklistov v dôsledku čoho spadli aj za ním jazdiaci cyklisti
Y. W. a X. O.. Ak by cyklisti jazdili za sebou a nie vedľa seba, ak by jazdili pri pravom okraji vozovky a
dodržiavali by bezpečnú vzdialenosť medzi sebou vojdením vozidla Opel vodiča V. O. do hlavnej cesty

by nevznikla žiadna kolízna situácia a cyklisti by mohli pokračovať plynule v jazde bez zmeny smeru
alebo rýchlosti jazdy. Nároky navrhovateľa považuje poisťovňa za vysporiadané, pretože nevyplatená
časť náhrady škody predstavuje neuhradenú spoluvinu poškodeného v rozsahu 20 %.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to spisom OS Prievidza
sp. zn. 1T/99/2014, spisom OS Prievidza č. 12C/81/2014, z neho najmä trestným rozkazom č.

1T/99/2014 z 8.8. 2014, písomným podaním navrhovateľa z 2.2.2015, výpismi z účtu navrhovateľa,
písomnou korešpondenciou medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom z 19.12.2014, z 22.12.2014,
písomným vyjadrením odporcu, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka z 19.2.2015, lekárskym
posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 29.10.2014, záznamom dopravnej
nehody, fotografiami, videozáznamom, náčrtom, na základe čoho zistil tento skutkový stav:Trestným rozkazom OS Prievidza sp. zn. 1T/99/2014 z 8.8.2014 bol odporca uznaní vinným z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a/ Trestného zákona na tom základe, že dňa 13.6.2011
o 18.06 hod. pri vychádzaní s osobným motorovým vozidlom značky Opel Vectra s evidenčným číslom

PD XXX D. z vedľajšej cesty na hlavnú cestu I/64, v kilometri XXX v obci S., okres Prievidza, nedal
prednosť v jazde skupine cyklistov idúcich po hlavnej ceste z jeho pravej strany i napriek tomu, že ich
videl, vošiel s motorovým vozidlom do ich jazdnej dráhy, čím im vytvoril náhlu prekážku, v dôsledku čoho
cyklisti jazdiaci v kolóne po hlavnej ceste museli náhle brzdiť, pričom došlo k pádu cyklistov, čím porušil
ustanovenie § 20 ods. 1,2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v dôsledku čoho cyklista O. W.

utrpel zranenia - otras mozgu, prasklinu klemby lebečnej v ľavej temennej oblasti, oderky kože na hlave
vzáhlavovejoblasti,oderkykoženaľavomlakti,zlomeninuspodinylebečnejvľavovedúcejcezpyramídu
bázy lebečnej, poranenie tvárového nervu, krvácanie pod krvnú plentu mozgu a poúrazové poškodenie
čuchu, ktorého ho obmedzovalo v obvyklom spôsobe života od 13.6.2011 do 7.7.2011, Y. W. utrpel
zranenia - podvrtnutie pravého vretenno-zápästného kĺbu ťažkého stupňa s roztrhnutím väzu medzi
zápästnými kostičkami členkovitej a mesiačikovej kostičky, hlboké oderky kože nad záprstnoprstovými

kĺbmi 2., 3., 4., a 5. Prsta pravej ruky a oderky kože na pravom zápästí a ľavom zápästí, pomliaždenie
ľavéhokolenaaoderkukoženaľavomkolene,pomliaždenieľavéhostehnaaveľkúoderkukoževoblasti
veľkého hrvoľa stehennej kosti, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života od 14.6. 2011 do
29.7. 2011 a X. O. utrpel zranenia - tržno-zmliaždenú ranu ľavého lakťa, povrchovú oderku kože ľavého
kolena a povrchovú oderku kože v ľavej sedacej oblasti, ktoré si nevyžiadali pracovnú neschopnosť.

Odporcovi bol uložený trest odňatia slobody 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 12 mesiacov. Poškodení Y. W., O. W. a X. O. boli so svojimi nárokmi odkázaní
na konanie vo veciach občianskoprávnych. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 23.9.2014.

Zčasti trestnéhospisu OS Prievidza1T/99/2014,týkajúcejsaprípravnéhokonania vyplývajújednotlivé

svedecké výpovede účastníkov dopravnej nehody, z ktorej uplatňuje navrhovateľ svoje nároky, a
to nasledovne:

Odporca po vznesení obvinenia vo svojej výpovedi zo dňa 22.1.2014 uvádzal, že v predmetný
deň išiel svojim osobným motorovým vozidlom po bočnej ceste v obci S., pričom vychádzal na
hlavnú cestu I/64, chcel ísť smerom do Prievidze, pričom z pravej strany pri vchádzaní do križovatky

registroval skupinu cyklistov jazdiacich v smere od Žiliny do Prievidze vo vzdialenosti asi 100 metrov,
títo cyklisti išli v rozpätí celého pravého pruhu, teda od krajnice až po stredovú čiaru vozovky v tvare
klina /uvedené tvrdenie sa nachádza aj v jeho výpovedi zo dňa 19.8.2013/. Keďže v ľavom jazdnom
pruhu nešlo žiadne auto, preto vybočil autom do tohto pruhu, z pravej strany sa cyklisti, ktorí
išli pri stredovej čiare sa začali radiť ku krajnici a začali vytvárať líniu, pričom pri tomto zaraďovaní

sa do línie začali medzi sebou balansovať. V tomto momente urobil odbočovací manéver smerom
doľava , a to tým spôsobom, že vytočil volant naplno doľava tak, že sa zaradil do ľavého jazdného
pruhu smerom do Prievidze, teda do protismeru, pričom mohol prejsť predným pravým kolesom za
stredovú čiaru, teda malou časťou vozidla zasiahol do pravého jazdného pruhu. Bol si istý, že ich
neohrozí svojím odbočovaním do ľavého jazdného pruhu. Po odbočení zrýchlil, pretože bol stále v

ľavom jazdnom pruhu. Vtedy zaregistroval, že cyklista v pravom jazdnom pruhu pribrzdil a zbadal v
spätnom zrkadle, že cyklisti za ním mali kolíziu, spadli na zem, preto sa otočila vrátil sa na miesto. K
vzdialenosti cyklistov medzi sebou uviedol, že išli na tesno, v zhluku, skoro koleso o koleso. Vylučuje,
že by jeho odbočovacím manévrom vytvoril cyklistom prekážku v jazde, pretože prvý z cyklistov
prešiel okolo neho bez problémov a necítil sa ohrozený. Cyklisti balancovali ešte vtedy, keď s autom

stál na vedľajšej ceste.

Svedok O. W. vypovedal dňa 29.7.2011 tak, že v predmetný deň 13.6.2011 jazdil po hlavnej ceste v
obci S. smerom do Prievidze, bolo jasno, vozovka bola suchá, jeho bicykel po technickej stránke bol
v poriadku. Jazdil v kolóne ôsmych cyklistov v poradí šiesty. Jazdili jednotlivo za sebou, rýchlosťou
40 - 45 km/h. Jazdili za sebou v rozostupoch cca 2m, v čase pred pádom sa pozeral pred seba a

spozoroval periférne ako z ľavej strany vybehlo na hlavnú cestu nejaké vozidlo, prešlo cez ľavý
jazdný pruh do pravého jazdného pruhu, vzápätí vodič vozidla strhol riadenie do ľavého jazdného
pruhu a v tomto pokračoval v smere do Prievidze. Cyklista pred ním začal brzdiť a on zavadil predným
kolesom o jeho zadné koleso. Následkom tohto spadol na vozovku, následne si už nič nepamätá.
Pri výpovedi dňa 25.2.2014 svedok O. W. uviedol, že cyklisti jazdili spôsobom takým, že išli zasebou ale odklonení z ľavej strany doprava, nakoľko fúkal vietor tak, aby bol každý cyklista v závetrí.
Za cyklistom pred ním dodržiaval vzdialenosť dvoch metrov, prilbu na hlave nemal. Zvýraznil reakciu
ostatných cyklistov na odbočovací manéver vodiča tak, že sa čelní cyklisti chceli vyhnúť autu, preto

pribrzdili a tlačili sa na krajnicu, čoho následkom bolo to, že on zavadil svojim predným kolesom o zadné
koleso pred ním jazdiaceho cyklistu. Prvý cyklista bol pred kolíziou približne meter a pol od krajnice
vozovky, pričom je možné, že prvý cyklista sa presúval po ľavej strane pelotónu teda bližšie k stredu
vozovky na koniec pelotónu, teda je možné, že ak v danom momente prvý cyklista striedal, mohol
byť aj vo väčšej vzdialenosti od krajnice.

Svedok Y. W. dňa 29.7.2011 uviedol, že jazdil ako siedmy v poradí, jazdili jednotlivo za sebou. V čase
nehody pozeral pred seba a sledoval situáciu cyklistov pred ním, jazdili v rozostupoch cca 2m, všimol si
z ľavej strany auto, ktoré vybehlo na hlavnú cestu rýchlo, pričom cyklisti jazdiaci pred ním zareagovali
tak, že okamžite začali brzdiť, aby nezabránili zrážke s týmto vozidlom, ktoré vošlo do ich jazdnej dráhy.
Vozidlo prešlo cez ľavý jazdný pruh do pravého pruhu, vzápätí stroj riadenie do ľavého jazdného pruhu
a pokračoval v jazde smerom do Prievidzi. Vtom ako vozidlo vybehlo na cestu len zaregistroval, ako

pred ním jazdiaci brat zavadil koleso o pred ním idúceho cyklistu a spadol na vozovku, následne
preletel aj on cez brata a X. O. spadol cez neho. Pri výsluchu dňa 25.2.2014 uviedol, že vozidlo
pri odbočovaní vošlo do hlavnej cesty všetkými štyrmi kolesami, pričom nasledovala okamžitá brzdná
reakcia všetkých cyklistov pred ním v snahe zabrániť stretu s týmto vozidlom. Cyklisti išli za sebou.

Svedok X. O. dňa 29.7.2011 uviedol, že jazdil v poradí ôsmy, sledoval situáciu pred sebou a súčasne

periférne videl, ako z ľavej strany z vedľajšej cesty vybehlo do jazdnej dráhy osobné motorové vozidlo
tmavej farby, niekto zo skupiny zakričal „bacha“, spozoroval, že Y. W. začal brzdiť a následne padal.
Vzápätí spadol aj on sám. Prilbu na hlave nemal a nemali ju ani bratia W.. Dňa 25.2. 2014 potvrdil,
že cyklisti jazdili v tvare za sebou, jeden za druhým. Nevie uviesť do ktorého jazdného pruhu a akým
spôsobom vošlo auto, len ho zaregistroval.

Svedok E. R. dňa 11.4.2012 a 24.2.2014 uviedol, že spozoroval ako zhluk cyklistov prechádza po
ceste okolo neho, keď prešli zbadal, ako vychádza auto odporcu z vedľajšej cesty, toto tam stálo a
pomaly vychádzalo na hlavnú cestu smerom na Prievidzi. Toto vozidlo vošlo najprv do ľavého jazdného
pruhu a pokračovalo v jazde v protismere aby sa vyhlo tomuto zhluku cyklistov, svedok s určitosťou
vylúčil, že by vodič vošiel najprv do pravého jazdného pruhu a potom prešiel do ľavého jazdného

pruhu. Prví traja cyklisti išli tak, že išli vedľa seba, zaberali celú šírku jazdného pruhu a ďalší cyklisti
išli za nimi v zhluku, keď zbadali prichádzajúce vozidlo tak asi spanikárili a začali sa zhlukovať a krajný
cyklista, ktorý šiel v podstate v strede vozovky začal pribrzďovať. Následne ďalší cyklisti spadli, pričom
mal záujem aj so susedom Z. zraneným pomôcť. Vodič vozidla neohrozil cyklistov, pretože zostal
vo vedľajšom jazdnom pruhu, bol akoby v protismere, oni sa len zľakli a spanikárili, čoho následkom

bola ich kolízia.

Svedok X. Z. vypovedal dňa 11.4.2012 a 24.2.2014 tak, že pracoval v predmetný deň na dvore pred
domom, bol tvárou k ceste a videl skupinu cyklistov ako smeruje smerom do Prievidze, jazdili ako
pelotón v skupine za sebou aj vedľa seba. Jazdili v celom pravom jazdnom pruhu ako na závodoch
tak, že jeden rozráža a ostatní idú v skupine v tesnej blízkosti za ním. Zbadal aj vozidlo prichádzajúce z

vedľajšej cesty, toto najskôr zastalo na vozíku z dôvodu kontroly možného výjazdu na hlavnú cestu, sú
tam kríky. Vodič vošiel na hlavnú cestu, pričom sa zaradil akoby do protismeru a pokračovať v jazde do
Prievidze a neskôr sa zaradil do svojho jazdného pruhu. Cyklisti išli za sebou v bezprostrednej blízkosti,
pričom prvý pribrzdil a niektorý cyklista ďalší v poradí zachytil kolesom o predchádzajúceho cyklistu a
spadol. Správanie cyklistov po páde bolo agresívne predovšetkým voči vodičovi. Z pohľadu svedka

nedošlo k žiadnemu ohrozeniu cyklistov vodičom vozidla, nakoľko tento sa zaradil do protismeru, a nie
do ich dráhy, k pádu došlo kvôli tomu, že išli v tesnej blízkosti za sebou a „zakiksoval“ prvý cyklista.

Svedok S. V. vypovedal dňa 5.4.2013 tak, že jazdil v skupine cyklistov ako tretí, jazdili v pelotóne,
rýchlosťou asi 50 km/h, on šiel v odstupe asi jeden až dva metre od pred ním idúcim cyklistom,
spozoroval z vedľajšej cesty vozidlo, auto vychádzalo tak, že najprv auto vošlo do pravého pruhu a

potom hneď strhol do ľavého pruhu, čiže spravil takú myšičku a pokračoval ďalej. Mal pocit, že trafí
prvého cyklistu, ale nikoho netrafil a prvý cyklista pribrzdil a tlačil sa smerom ku krajnici, teda doprava
a reťazová reakcia bola taká, že toto robili všetci ostatní, teda aj druhý cyklista a aj on, následne
pád cyklistov za sebou nevidel. Prvý cyklista pribrzdil a tlačil sa ku krajnici, rovnako aj ďalší za ním,nezastavili úplnealebopokračovalivjazde,pričomsadostalinaúroveňauta,ktoréišlo vľavomjazdnom
pruhu a pomaly zastavilo v pravom pruhu.

Svedok V. B. uviedol, že v predmetom čase a mieste jazdili cyklisti všetci za sebou pri krajnici ako

klasická cyklistická skupina, pričom on šiel zrejme druhej pozícii, za prvým cyklistom išiel v odstupe
asi 30 cm, za ním jazdiaci cyklisti išli tiež v takej vzdialenosti, takto sa jazdieva kvôli závetriu. Vozidlo
vychádzajúce na hlavnú cestu z vedľajšej cesty vošlo do ich jazdného pruhu, zakričal „pozor“, pričom
prvý cyklista začal brzdiť a smerovať ku krajnici, aby sa vyhol stretu s autom, následne ďalší za ním
jazdiaci cyklisti tiež začali brzdiť a smerovať ku krajnici. Auto strhlo smer jazdy do ľavého jazdného

pruhu a pokračovalo v jazde, avšak v dôsledku brzdenia došlo následne k pádu za ním idúcich cyklistov.
On mal dostatok času na to, aby pribrzdil a pokračovať následne v jazde. Pri výpovedi dňa 24.2.2014
tento svedok opäť uviedol, že cyklisti jazdili za sebou jeden za druhým od 10 do 20 cm odstupoch
v rýchlosti 40 - 45 km/h. Pripustil, že niektorí členovia pelotónu mohli ísť aj vedľa seba, nielen za
sebou, a to z dôvodu zmeny pozície v skupine, pričom skupina míňala daného cyklistu pri krajnici a
tento vybočil na chvíľu smerom do stredu vozovky.

Svedok Y. Y. bol cyklistom v poradí piatym, pričom išiel v rozstupe asi 10 cm od predchádzajúceho
cyklistu, išli rýchlosťou 45 - 50 km/h, išli za sebou, zaregistroval auto vchádzajúce na cestu, prvý
cyklista zakričal a upozornil a prví cyklisti auto obehli, teda sa mu vyhli a pokračovali v jazde a auto
sa dávalo do ľavého jazdného pruhu a pokračovalo v jazde, tesne pred kolíziou videl ako Y. W. drží
mobil v ruke a kvôli tomu, aby mohol pracovať s mobilom vyšiel z lajny a v tom momente už auto

vyhádzalo a dochádzalo ku kolízii, videl ako O. W. padá na zem, má pocit, že P. prudšie zabrzdil a teda
cyklisti za ním mali problém už situáciu ustáť, cyklisti pred P. sa autu vyhli. Prví cyklisti teda pribrzdili
a dávali sa ku krajnici, avšak poslední traja to už nedokázali.

Svedok V.. Ľ. P. /v tomto konaní zástupca navrhovateľa/ uviedol, že jazdil v skupine cyklistov v poradí
štvrtý, pričom za tretím cyklistom šiel v bezpečnej vzdialenosti asi dva metre, pričom nešiel v priamej línii

za ním ale trošku na pravo kvôli bočnému vetru z ľavej strany, išli asi rýchlosťou 50 km/h, z vedľajšej
cesty vošlo na hlavnú cestu auto tak, že vošlo do pravého jazdného pruhu, vzápätí strhol jazdu do
ľavého pruhu, prví dvaja cyklisti prešli po krajnici popri vozidlu. Po tom, čo začali prví cyklisti brzdiť a
dávať sa ku krajnici, mal dostatok času na uvedené zareagovať. Pri výsluchu dňa 25.2.2014 svedok
uviedol, že išiel v poradí štvrtý v rozostupe za tretím cyklistom asi pol metra, teda mal svoje predné

koleso od zadného kolesa pred ním jazdiaceho cyklistu na šírku, išli rýchlosťou 50 km/h. Vozidlo vošlo
do pravého jazdného pruhu celé so všetkými štyrmi kolesami a následne aby predišiel zrážke stočil
volant do ľavého jazdného pruhu, čo však už bolo neskoro, nakoľko cyklisti za ním popadali.

Svedok V. V. uviedol, že bol na čele kolóny ôsmych cyklistov, pričom videl, že z vedľajšej cesty sa
chystá vyjsť na hlavnú cestu vozidlo, vozidlo bolo už vystrčení do hlavnej cesty, on šiel stále svojou

rýchlosťou asi 45 km/h, keď bol na jeho úrovni, resp. kúsok už za ním, vnímal, že auto sa zaraďuje
do hlavnej cesty smerom na ich smer, pričom už len zaregistroval pád cyklistov za ním. On ani
nepribrzdil, pokračoval normálne ďalej. Cyklisti išli v rozostupe asi 20 - 30 cm za sebou. Jeho auto
nijako neohrozilo. Vozidlo vošlo do časti ich jazdného pruhu.

Svedok S. S. uviedol, že v predmetný deň kosil trávu pred domom, zaregistroval skupinu cyklistov, išli

v zhluku, zaberali celú šírku svojho jazdného pruhu, teda polovicu vozovky, v čele pelotónu išli traja
vedľa seba vo vzdialenosti asi pol metra, za nimi išli ďalší, čelní cyklisti držali riadidlá a rozprávali
sa medzi sebou, zadní sa riadidiel vôbec nedržali, rozprávali sa medzi sebou, otáčali hlavy dozadu,
poslední v pelotóne čo bol pri krajnici telefonoval a nedržal sa riadidiel. Musel ešte upozorniť svoju
dcéru, ktorí išla po krajnici, aby sa im vyhla, zošuchla sa do kanála, preto skríkol na cyklistov, pričom

posledný zo skupiny cyklistov mu ukázal vulgárne gesto s vulgárnym vyjadrením.

Zo znaleckého posudku znalca H.. U. V. č. 4/2012 vyplýva záver k príčine dopravnej nehody v
dvoch alternatívach. Pri 1.alternatíve vychádzajúc z výpovede vodiča bola technickou príčinou
predmetnej dopravnej nehody nesprávna technika jazdy bicyklistov O. W., Y. W. a X. O., ktorí pri
zvolenej rýchlosti jazdy nedodržali za pred nimi jazdiacim bicyklom bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť.

Tento nesprávny prvok vyvolával pri každom prípadnom spomalení pred ním jazdiacich bicyklov kolíznu
situáciu a znemožňoval im túto odvrátiť. Nesprávna technika jazdy vodiča O., a to jeho skutočné
smerové vedenie vozidla do ľavého jazdného pruhu cesty nemá pri tejto alternatíve nehodového deja
vplyv na technickú príčinu predmetnej dopravnej nehody, keďže vjazd vozidla na hlavnú cestu nebolkolízny a vodič neohrozil prichádzajúcich bicyklistov. Pri 2. alternatíve nehodového deja vychádzajúc z
výpovede bicyklistov boli technickoupríčinoupredmetnejdopravnejnehody jednaknesprávnatechnika
jazdy vodiča O., ktorý vjazdom do cesty ohrozil sprava prichádzajúcich bicyklistov kolíznym vjazdom na

túto cestu. Tento nesprávny prvok v technike jazdy vodiča vyvolal kolíznu situáciu a jednak nesprávna
technika jazdy bicyklistov O. W., Y. W. a X. O., ktorí pri zvolenej rýchlosti jazdy nedodržali za pred
nimi jazdiacim bicyklom bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť. Tento nesprávny prvok v technike jazdy im pri
tomto priebehu nehodového deja spôsobil, že nemohli odvrátiť kolíznu situáciu spôsobenú vjazdom
vozidla Opel na cestu a následným brzdením pred nimi jazdiacich bicyklov. Nesprávna technika jazdy

vodiča, ktorý vošiel do pravého jazdného pruhu a následne sa vrátil do ľavého jazdného pruhu nemá
ani pri tejto alternatíve nehodového deja vplyv na technickú príčinu dopravnej nehody. Kolízna situácia
vznikla už samotným vjazdom vozidla Opel na cestu I/64 a skutočné smerové vedenie tohto vozidla
vodičom Bielikom po vjazde na túto cestu nemalo vplyv na vyvolanie kolíznej situácie ani na možnosť
zabránenia dopravnej nehody. Pri oboch alternatívach nehodového deja mohol nehode zabrániť, ak
by vzhľadom na rýchlosť, vzdialenosť a spôsob jazdy sprava prichádzajúcich bicyklistov nevošiel so

vozidlom Opel Vectra na cestu č. I/64. Vodičovi pritom z technického hľadiska nič nebránilo v tom,
aby týchto cyklistov pred vjazdom na cestu I/64 videl. Cyklisti O. W., Y. W. a X. O. by pri obidvoch
alternatívach zabránili nehode, ak by pri jazde po ceste dodržali bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť za
bicyklom, ktorý jazdil pred nimi. Potom by mali dostatok priestoru na zníženie rýchlosti jazdy, príp. až
zastavenie, a to bez kontaktu s pred nimi jazdiacim bicyklom.

Zdoplneniač.1znaleckéhoposudku č. 4/2012znalca H..U.V. vyplývakonštatovanie,žeztechnického
hľadiska niejemožnéjednoznačne ustáliť vzájomnýpohyb vozidla Opelabicyklovpočas nehodového
deja, preto sú vypracované dve alternatívy nehodového deja, a to podľa vodiča O. a podľa bicyklistov.

Zozáveruznaleckéhoposudku znalca Q..Y. Q. č. 92012 vyplývaokrem popisu zranení navrhovateľa
i konštatovanie, že poškodený O. W. nemal v čase úrazu na hlave bezpečnostnú prilbu, ktorá by

určite zmiernila následky úderu lebky o zem pri páde z bicykla.

Z odborného vyjadrenia JHS s.r.o. Martin č. 293/2014 vyplýva výpočet všeobecnej hodnoty bicykla,
cyklistických nohavíc, cyklistického trička, cyklistických topánok a okuliarov navrhovateľa v celkovej
sume 4892,27 eur.

V trestnom spise v časti prípravného konania č.s. ČVS SKIS 94/IS - 1 - SV - 2011 sa nachádza aj

znalecký posudok znalca H.. S. F.Á. D.., znalca z odboru Doprava cestná, odvetvie nehody v cestnej
doprave, technický stav cestných vozidiel, odhad hodnoty cestných vozidiel , č posudku 46/2014 zo
dňa 31.5. 2014, ktorý predložil ako listinný dôkaz odporca. Záveru posudku vyplýva, že spôsob
vojdenia vodiča V. O. do hlavnej cesty do ľavého jazdného pruhu hlavnej cesty, je možné hodnotiť
ako neobvyklý ale vojdením do ľavého jazdného pruhu cyklistov neobmedzil ani neohrozil. Vodič

nevošiel celým vozidlom do pravého jazdného pruhu, pretože v tom prípade by muselo dôjsť ku kolízii
s prvým cyklistom, pričom tento pri vchádzaní vozidla do hlavnej cesty pokračoval plynule v jazde bez
akejkoľvek zmeny alebo smeru jazdy. Ak by vodič V. O. vošiel do koridoru jazdy cyklistov došlo by ku
kontaktu s prvým cyklistom, pričom k žiadnemu kontaktu medzi nimi nedošlo. Cyklisti jazdili v pravom
jazdnom pruhu v ich smere jazdy, pričom jazdili za sebou aj vedľa seba tak, že zaberali celý pravý

jazdný pruh a jazdili rýchlosťou 40 až 50 km/h. V smere jazdy je mierne klesanie a je možné, že
cyklisti mohli jazdiť aj prekročením maximálne dovolenej rýchlosti jazdy v obci. Bezpečná pozdĺžna
vzdialenosť je 2 sekundy, čo platí aj pre jazdu cyklistov, tzn. Pri rýchlosti 50 km /h mali cyklisti jazdiť
za sebou vo vzdialenosti najmenej 28 m, čo cyklisti nedodržali a jazdili za sebou vo vzdialenosti 10 cm
až 2 metre. Techniku a spôsob jazdy cyklistov je možné hodnotiť ako nesprávnu, a to v tom, že jazdili

aj vedľa seba pričom mali povinnosť jazdiť za sebou, a to pri pravom okraji vozovky, a ďalej v tom, že
cyklisti nedodržiavali bezpečný odstup za sebou. Ak by jazdili za sebou a nie vedľa seba, jazdili by
pri pravom okraji vozovky a dodržiavali by bezpečnú vzdialenosť medzi sebou, vojdením vozidla Opel
vodiča V. O. do hlavnej cesty by nevznikla žiadna kolízna situácia a cyklisti by mohli pokračovať
v jazde bez zmeny smeru alebo rýchlosti jazdy. Skutočnosť, že cyklista O. W. , ktorý spadol ako

prvý, nedodržiaval pri jazde bezpečnú vzdialenosť od pred ním jazdiaceho cyklistu, v dôsledku čoho
predným kolesom zavadil o zadné koleso pred ním jazdiaceho cyklistu a spadol, je možné hodnotiť v
priamej príčinnej súvislosti so vznikom a priebehom predmetnej dopravnej nehody. Možnosť zabrániť
nehode mal cyklista O. W., ktorý spadol ako prvý, a to dodržiavaním bezpečnej vzdialenosti od pred
ním jazdiaceho cyklistu.Zo záznamu dopravnej nehody vyplýva opis priebehu nehody, ku ktorej malo dôjsť s tým, že dopravná
nehoda je v štádiu šetrenia. Ako zodpovedný subjekt bol označený V. O. pre nesprávnu jazdu cez
križovatku a nedanie prednosti v jazde vozidlám prichádzajúcim sprava.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia z 29.10.2014 vyplýva, že
navrhovateľovi bolo titulom bolestného priznaných celkom 230 bodov a titulom hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia celkový počet bodov po zvýšení podľa § 10 ods. 4 zákona o 50% 1800
bodov.

Z výpisov z účtu navrhovateľa vyplýva, že mu bola poukázaná platba od vedľajšieho účastníka dňa

9.1.2015 v sume 1467,69 eur z titulu vecnej škody, dňa 19.12.2014 platba 1.062,- eur z titulu
bolestného, dňa 29.12.2014 platba v sume 9432,- eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.
Jednotlivé plnenia bližšie špecifikoval vedľajší účastník navrhovateľovi písomnými oznámeniami o
poukázaní náhrady škody.

V konaní OS Prievidza sp. zn. 12C/81/2014 bolo rozhodnuté o regresnom nároku Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a.s. Bratislava proti odporcovi a Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. Bratislava

z titulu vyplatených dávok zdravotného poistenia poškodeným, okrem iných i navrhovateľovi, a
to v rozsahu 80% nákladov vynaložených na liečebnú starostlivosť poškodených, pričom poškodení
za vzniknutú škodu pri dopravnej nehode zodpovedali v rozsahu 20%, pričom súd vychádzal
predovšetkým zo záveru znaleckého posudku znalca H.. S. F. D..

Z výsluchu navrhovateľa, resp. jeho zástupcu /jeden zo skupiny cyklistov/ v priebehu konania vyplýva,

že neuznáva akýkoľvek podiel na zavinení dopravnej nehody a následne vzniku škody a je významné
to, že voči navrhovateľovi sa neviedlo žiadne správne konania, v rámci ktorého by bol stíhaný za
priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a znamená to teda, že nemôže niesť žiadne
spoluzavinenie. Aj zo záznamu dopravnej nehody, ktorý bol vyhotovený bezprostredne po nehode a
po výpovedi účastníkov nehody, vyplýva, že dôvodom vzniku nehody bola nesprávna jazda vodiča

motorového vozidla, pričom išlo o podanie najčerstvejšej informácie účastníkov nehody. V trestnom
konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok znalca H.. U. V. č. 4/2012, z ktorého vyplýva záver,
že nie je jednoznačne možné určiť priebeh nehodového deja, čo má súvis na záver, že nie je možné
vychádzať aj v tomto konaní z nepravdivo uvádzaných skutočností. Navrhovateľ opísal nehodu tak, že
odporca išiel z vedľajšej cesty na hlavnú, pričom oni jazdili za sebou ôsmi cyklisti, následkom toho,

že vošiel na hlavnú cestu do pravého jazdného pruhu, došlo ku kolízii. Išli rýchlosťou od 40 km/h
do 50km/h. Išli za sebou v rozostupoch 1m - 2m. Odporca vybehol do ich pruhu, prvý cyklista mal
priestor, aby mohol prejsť. Došlo k stresu na strane prvých cyklistov, „bolo to v tej sekunde, že vybehol
do pruhu“. Prví sa vyhli pádu, on bol na šiestej pozícii. Hneď prví hodili tzv. “vlnu“ - náhlu zmenu smeru.
Vozidlo odporcu sa priblížilo k prvým cyklistom tesne. Jeho pád bol spôsobený tým, že zavadil svojim

predným kolesom o zadné koleso pred ním idúceho cyklistu. Tento pád bol spôsobený tým, že cyklista
pred ním brzdil. I keby mal prilbu v čase pádu, mal by také isté poškodenie, pretože mal narazenú
zadnú časť hlavy. Problém nastal v tom, že odporca vošiel do pravého jazdného pruhu, zúžil priestor
s tým, že prední jazdci v podstate museli na to reagovať, a to buď znížením rýchlosti a riskovaním, že
niekto do nich zozadu narazí alebo vybočením máličko doprava. Keďže cyklisti išli po pravej strane

vozovky v situácii, keď jeden z nich sa vracal naspäť, optickým klamom mohlo byť odporcovi zjavné,
že cyklisti sú vedľa seba. Prví traja mali dostatok priestoru na to, aby sa vyhli zrážke s motorovým
vozidlo, stačili mierne zmeniť smer jazdy vpravo a plynulo prešli. Nastal však efekt vlny, pretože aj
ďalší vytočili mierne vpravo smerom ku krajnici, pričom efekt vlny je taký, že sa vzdialenosti rozširujú.
Pokiaľ sa má teda posudzovať spoluzodpovednosť za zavinenie tejto nehody, malo sa posudzovať aj

konanie jazdca pred navrhovateľom.

Odporca v priebehu konania zotrval na tvrdení, že je dané spoluzavinenie aj poškodeného, teda
navrhovateľa. V trestnom konaní bolo preukázané, že cyklisti nedodržali vzdialenosť medzi sebou,
pričom mali jazdiť po pravej strane, jazdili však aj vedľa seba a aj za sebou. Bezpečná vzdialenosť
nebola žiadna. Dokonca jeden z cyklistov vypovedal, že cyklista za ním telefonoval. Poškodeným

bolo vyplatených viac ako 28.000,- eur, táto suma bola až nadpriemerná. Samotný priebeh dopravnej
nehody sa stal tak, že vyšiel na most a po pravej strane registroval cyklistov, neboli v rade, ale viac
menej išli vedľa seba, v takom zhluku v počte 8. Keď vošiel autom do križovatky, pozrel z ľavejstrane či nejde vozidlo, títo cyklisti už vtedy začali medzi sebou balansovať, on vošiel na cestu a mohol
zájsť do pravého pruhu prednou časťou vozidla, ale to na veci nič nemení, spadli by aj tak. Následne
pokračoval v jazde a v spätnom zrkadle zistilo, že cyklisti popadali.

Vedľajší účastník zotrval na závere, že spoluvina navrhovateľa je v rozsahu najmenej 20%. Aj zo
znaleckého posudku H.. V. vyplýva, že technika jazdy cyklistov vzhľadom na vzdialenosť medzi nimi
správna nebola. Správu o nehode mali k dispozícii aj znalci v trestnom konaní, táto vyjadruje len
predbežný záver a v správe sa konštatuje, že priebeh nehody je v šetrení. Fotodokumentácia z miesta
nehody je nepochybne súčasťou trestného spisu, preto na navrhovateľom predložené fotografie nie

je možné prihliadať. Zo samotných výpovedí cyklistov v trestnom konaní vyplynulo, že cyklisti jazdili
skutočne vedľa seba a nie jednotlivo za sebou pri pravom okraji vozovky a toto potvrdili aj iní svedkovia
nehody. Nešlo pritom o žiadnu športovú, resp. tréningovú akciu, v dôsledku ktorej by bola upravená
organizácia dopravy. Cyklisti jazdili vedľa seba, nejazdili pri pravom okraji vozovky, jazdili bez použitia
prilieb, jazdili zvýšenou rýchlosťou, aká bola správna v danej cestnej premávke, a preto je záver o
spoluvine navrhovateľa opodstatnený.

Vpriebehukonania navrhovateľpredložilakodôkaz fotografiupodč. 0875, č.0876 na pripojenomCD
nosiči, pričom napojednávaní došlo kzobrazeniutýchto fotografií azaprítomnostiúčastníkovkonania
navrhovateľ poukazoval na líniovú stopu, ktorú zanechali pneumatiky vozidla odporcu na vozovke.
Odporca spochybnil uvedený dôkaz, fotografie boli vyhotovené hodinu po nehode a mohlo ísť o stopy
iného vozidla, relevantné sú len tie fotografie, ktoré vyhotovili policajti a znalec z odboru dopravy.

Kspôsobutechnikyjazdyodporcuzástupcanavrhovateľa vysvetlil,žeodporca vošielsvojimmotorovým
vozidlom do jazdnej dráhy cyklistov, ktorým bol pravý jazdný pruh, a to o šírke 3,6 m, pričom cyklisti
sa nachádzali maximálne 2m od pravej krajnice smerom k stredovej čiare, t.j. minimálne za pravou
krajnicoujeeštemeterpriestorusmeromdoprava zpohľadusmerujazdy.Problémnastalvtom,ževošlo
vozidlo odporcu, podvedome a intuitívne v snahe vyhnúť sa zrážke prví cyklisti, ktorí videli vozidlo ako

vchádza, málinko vybočili doprava, nastal efekt vlny s tým, že prví dvaja , resp. traja nemali problém,
pričomplatí,že každévybočenie ďalšiehocyklistujeväčšie. Ozavinenomporušeníprávnychpredpisov
nemožno hovoriť, pretože konanie cyklistov, ktoré sa javí ako porušením povinností, bolo vyvolané
konaním odporcu.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takúto vzdialenosť, aby mohol včas

znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidla, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť
jazdy alebo zastaví.

Podľa § 55 ods. 1,2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke na bicykli sa jazdí predovšetkým
po cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je
alebo nie je zjazdná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci,

smie sa jazdiť po pravej krajnici vozovky.

Cyklisti smú jazdiť jednotlivo za sebou; to neplatí pri jazde po cestičke pre cyklistov, kde smú jazdiť
dvaja cyklisti vedľa seba,aktýmneobmedzujú aneohrozujúostatnýchúčastníkov cestnejpremávky....

Podľa § 2 ods. 2 písm. i, w zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, na účely tohto zákona sa
rozumie krajnicou časť cesty od kraja vozovky po kraj cesty, vozovkou spevnená časť cesty určená

predovšetkým na premávku motorových vozidiel.Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci, zhodnotiac jednotlivé dôkazy každý jednotlivo
a všetky vo vzájomnej súvislosti, súd po vykonanom dokazovaní dospel k právnemu záveru, že
nárok navrhovateľa nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Predmetom konania bol občianskoprávny

nárok navrhovateľa na náhradu škody zo škodovej udalosti, ktorá nastala pri dopravnej nehode
dňa 13.6.2011 o 18.06 hod pri vychádzaní osobného motorového vozidla odporcu z vedľajšej cesty
na hlavnú cestu I/64 v km 158 v obci S. v čase, keď po hlavnej ceste jazdila skupina ôsmych
cyklistov, pričom navrhovateľ jazdil v poradí šiesty. Odporca bol v trestnom konaní uznaný vinným z
trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom

na to, že porušil ustanovenie § 20 ods. 1,2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa
ktorého vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste je povinný dať prednosť v jazde
vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov,
ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare. Ak prednosť v jazde nevyplýva z odseku
1/, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu sprava. Je nepochybné, že odporca
v dôsledku porušenia takejto povinnosti objektívne zodpovedá za vzniknutú škodu v zmysle §

427 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože ide o škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla, a práve v dôsledku jazdy vozidla ako typickej činnosti pre prevádzku
cestných vozidiel na cestných komunikáciách. Pokiaľ v dôsledku techniky a spôsobu jazdy vodiča
motorového vozidla bola vytvorená na pozemnej komunikácii za daných podmienok situácia, ktorá
vytvorila pre cyklistov jazdiacich v pravom jazdnom pruhu náhlu prekážku v technike a spôsobe

ich jazdy, išlo o zásadne o situáciu vyvolanú prevádzkou motorového vozidla, i keď ku kontaktu
medzi motorovým vozidlom a cyklistami nedošlo. Vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania
predovšetkým v trestnom konaní, ale i v predmetnom občianskoprávnom konaní, súd vzhľadom aj
na obranu odporcu dôvodne zvažoval aplikáciu § 441 Občianskeho zákonníka. Keďže nešlo o priamy
stret dvoch prevádzateľov dopravných prostriedkov vyporiadanie v zmysle § 431 neprichádzalo

do úvahy. Aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen v prípade
zodpovednosti škodcu za zavinené konanie /§ 420 OZ/, ale aj v prípade, keď škodca zodpovedá na
základe princípov objektívnej zodpovednosti napr. i podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Ak škoda
bola spôsobená tiež zavinením poškodeného, v rozsahu tohto zavinenia je vylúčená zodpovednosť
škodcu. Ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a určenie podielu,

ktorým samotný poškodený prispel ku škodlivému následku. Zásadne sa vychádza z miery zavinenia
každého z nich a je potrebné zvažovať všetky príčiny vzniku škody spočívajúce tak v konaní škodcu,
ako aj v konaní poškodeného, rovnako ako u škodcu možno aj u poškodeného vziať do úvahy len také
protiprávne konanie, ktoré bolo príčinou alebo jednou z príčin v škody. Súd je povinný v konaní o
náhradu škodu aj bez návrhu skúmať , či sú dané dôvody pre obmedzenie zodpovednosti žalovaného v

dôsledku spoluzavinenia poškodeného /R 22/79/. V tejto súvislosti súd poukazuje na neopodstatnenosť
obrany navrhovateľa, resp. jeho zástupcu, že nemožno v žiadnom prípade uvažovať o zavinení na jeho
strane, a to ani pomerne, pretože pre porušenie povinností na jeho strane sa neviedlo žiadne správne
a ani trestné konanie a nebol uznaný vinným z priestupku, resp. z trestného činu /viď napr. rozsudok
NS SR 2MCdo 9/2013 z 27.8.2014, rozsudok KS TN 19Co/309/2013 z 12.2.2013/. Pri posudzovaní

občianskoprávnej zodpovednosti za škodu súd nie je viazaný rozsahom trestnoprávnej zodpovednosti,
ktorá je vyvodzovaná voči osobe obvineného a v zásade nerieši otázku spoluviny poškodeného. Ak
sa teda neviedlo voči navrhovateľovi napríklad priestupkové konanie podľa zákona č. 327/1990 Zb. o
priestupkoch, resp. podľa zákona č. 8/2009 Z.z. v platnom znení v dôsledku porušenia povinností na
úseku cestnej premávky, neznamená to, že v konaní o náhradu škody nie je možné po preukázanom

zistení porušenia určitej povinnosti, takéto porušenie konštatovať a vyvodiť z neho spoluúčasť a
spoluzavinenie na vzniknutej škode. Aby bolo však možné hovoriť o spoluzavinení poškodeného, musí
byť preukázané protiprávne konanie na strane poškodeného a musí existovať príčinná súvislosť medzi
týmto konaním, a škodou, ktorú škodca spôsobilo.

Predmetom konania bol nárok navrhovateľa na náhradu vecnej škody, náhradu škody na zdraví z

titulu bolestného a odškodnenie z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré zodpovedalo rozsahu
20% celkovej preukázanej škody navrhovateľa. V konaní nebolo sporné, že predmetom konania je
len náhrada škody, ktorú v dôsledku krátenia poistného plnenia nevyplatil vedľajší účastník na strane
odporcu navrhovateľovi v dôsledku spoluzavinenia na jeho strane v rozsahu 20%. Uvedený rozsah
spoluúčasti navrhovateľa na vzniku škody ustálil aj OS Prievidza v regresnom konaní Všeobecnejzdravotnej poisťovne a.s. Bratislava voči odporcovi pod č.k. 12C/81/2014. Uvedený právny záver
však nebol záväzný pre účastníkov predmetného konania / § 159 ods. 2 O.s.p./.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že jednou z príčin vzniku škody na jeho strane bolo

aj jeho protiprávne konanie a okolnosti na jeho strane viedli k vzniku škody na jeho majetku a zdraví,
preto musí aj navrhovateľ znášať následky škodnej udalosti pomere v rozsahu 20%. Vychádzajúc
predovšetkým zo znaleckého posudku znalca H.. U. V. č. 4/2012 a následne i z jeho doplnenia, ktorý
vypracoval pre účely trestného konania a úlohou znalca bolo zistiť príčinu dopravnej nehody, mal
súd preukázané, že znalec musel vzhľadom na dôkaznú situáciu nutne pripustiť dve alternatívy

príčin dopravnej nehody, a to podľa tvrdení vodiča, teda odporcu a podľa tvrdení cyklistov, teda i
navrhovateľa. Pri oboch alternatívach však ustálil ako technickú príčinu dopravnej nehody nesprávnu
techniku a spôsob jazdy cyklistov, a to i O. W.. Keď znalec vychádzal z pravdivosti tvrdenia vodiča,
jedinou príčinou nehody bola nesprávna technika jazdy bicyklistov O. W., Y. W. a X. O., ktorí nedodržali
pri zvolenej rýchlosti približne 50 km/h bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť. Tento nesprávny prvok vyvolal
pri každom spomalení pred ním jazdiacich bicyklov kolíznu situáciu a znemožnil im túto odvrátiť. I pri

druhej alternatíve vychádzajúc z tvrdení cyklistov, a to z tvrdenia, že vodič pri vjazde na hlavnú cestu
ohrozil spravaprichádzajúcichbicyklistovkolíznymvjazdomnatúto cestuavyvolalkolíznusituáciuvšak
znalec súčasne uvádza, že príčinou nehody bola i nesprávna technika jazdy bicyklistov, ktorí nedodržali
bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť. Tento nesprávny prvok v technike ich jazdy im pri tomto priebehu
nehodového deja spôsobil, že nemohli odvrátiť kolíznu situáciu spôsobenú vjazdom vozidla Opel na

cestu a následným brzdením pred nimi jazdiacich bicyklov. Na strane cyklistov, a teda i navrhovateľa
došlo k porušeniu povinností vyplývajúcej z § 17 ods. 1,2 zákona č. 8/2009 Z.z., pretože vozidlom pre
účely tohto zákona sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. v/ považuje aj nemotorové vozidlo. Pokiaľ sa
vychádza z tvrdenia navrhovateľa, že jazdil vo vzdialenosti približne 2 metre od predchádzajúceho
cyklistu, bezpečná pozdĺžna vzdialenosť medzi bicyklami pri rýchlosti jazdy cca 45 km/h je minimálne

cca 12,5 m, teda to je vzdialenosť, ktorú bicykel prejde počas trvania reakčného času jeho vodiča /viď
vyjadrenie v znaleckom posudku znalca Ing. V. č.l. 37 posudku, ako i č.l. 50 posudku znalca H.. S.
F. D. .Podľa názoru súdu cyklisti v prvých pozíciách porušili i § 55 ods. 1 citovaného zákona, pretože
v trestnom konaní bolo svedecky preukázané okrem výpovede odporcu i svedkami E. R., X. Z., S. S.,
že cyklisti nejazdili jednotlivo za sebou, ale jazdili vedľa seba smerom od krajnice vozovky až ku

stredovej čiare pravého jazdného pruhu /viď i tvrdenie zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa
27.8.2015 /. Je pritom nevýznamné, či jazdili v tzv. kline, alebo vedľa seba, pretože v zmysle § 55 ods.
2 citovaného zákona cyklisti smú jazdiť len jednotlivo za sebou, a to pri pravom okraji vozovky, ktorá
úprava je logická a rešpektuje, že vozovka je určená predovšetkým na premávku motorových vozidiel.
Pokiaľ teda jazdili cyklisti v šírke celého pravého jazdného pruhu, vytvorili práve naopak oni prekážku

v smerovaní vozidla odporcu pri odbočovaní a zaraďovaní sa na hlavnú cestu, ktorý musel v snahe
sa vyhnúť cyklistom prejsť do ľavého jazdného pruhu. Súd však posudzoval jednotlivo porušenie
právnej povinnosti na strane navrhovateľa, ktorý jazdil v poradí šiesty a pre záver o jeho spoluúčasti na
vzniknutej škode, ktorá vznikla jemu, v rozsahu najmenej 20% je postačujúce preukázanie porušenia
povinnosti, a to nedodržanie bezpečnej vzdialenosti od pred ním jazdiaceho cyklistu, pretože práve

táto skutočnosť, bola jednou z príčin nezvládnutia kolíznej situácie, nemožnosti reagovať včas a
bola príčinou jeho pádu a následne vzniknutej škody. Viacerí cyklisti, ako napríklad V. B. uvádzal,
že jazdil za prvým cyklistom v odstupe asi 30 cm, svedok Y. Y. dokonca tvrdil, že išiel v rozstupe asi
10 cm od predchádzajúceho cyklistu, svedok V. V. uviedol, že cyklisti išli v rozostupe asi 20 - 30
sme za sebou, z čoho teda vyplýva, že cyklisti a aj navrhovateľ nejazdili v bezpečnej vzdialenosti

od seba a znalec vyhodnotil aj tvrdenie navrhovateľa o prípadnom odstupe od predchádzajúceho
cyklistu dvoch metrov ako nie bezpečnú vzdialenosť. Všetky tvrdenia svedkov vzal znalec do úvahy
pri podávaní posudku, pričom posudok v trestnom konaní nebol poškodenými spochybnený. Súd
preto plne vychádza a stotožňuje sa so závermi znalca tak ako sú podrobne opísané v texte rozsudku.
Pokiaľ ide o posudok H.. S. F. D., je pravdou, že posudok bol predložený odporcom ako listinný dôkaz

a tento posudok vychádza výlučne v prospech odporcu so záverom, že príčinou dopravnej nehody bol
nesprávny spôsob a technika jazdy cyklistov, a v rámci nich i navrhovateľa. Navrhovateľ v tomto konaní
oprávnene spochybnil vieryhodnosť tohto posudku a súd pri svojom rozhodovaní v zásade z neho ani
nevychádza. Avšak javí sa ako logický záver aj tohto znalca, že vodič nemohol vojsť celým vozidlom
do pravého jazdného pruhu, ako tvrdili niektorí svedkovia a v predmetnom konaní zrejme účelovo

aj navrhovateľ a jeho zástupca, pretože v tom prípade by muselo dôjsť ku kolízii s prvým cyklistom,
pričom tento pri vchádzaní vozidla do hlavnej cesty pokračoval plynule v jazde bez akejkoľvej zmenyalebo smeru jazdy, ktorá skutočnosť vyplýva z výsluchu svedka V. V., ktorý bol na čele kolóny a ktorý
uviedol, že v dôsledku zaradenia vozidla odporcu na hlavnú cestu on nepribrzdil, pokračoval normálne
ďalej, jeho auto nijako neohrozilo i keď pripustil, že vozidlo vošlo do časti ich jazdného pruhu. V tomto

smere pritom viacerí svedkovia - cyklisti a aj navrhovateľ tvrdil, že práve v dôsledku pribrzdenia
prvého a potom následných cyklistov došlo k následnej kolízii na ich pozíciách. Ide o zjavný rozpor v
ich tvrdeniach. Pokiaľ aj došlo na pozíciách prvých cyklistov, ktorí jazdili nesprávne po šírke pravého
jazdného pruhu a nie pri pravej krajnici, k stressovej situácii tak, že sa náhle zaradili smerom k
pravej krajnici a hodili tzv. „vlnu“ - náhlu zmenu smeru jazdy, čo malo vplyv na jazdu za nimi jazdiacich

cyklistov, uvedené nič nemení na závere, že keby cyklisti vzhľadom na spôsob a rýchlosť jazdy jazdili
v dostatočne bezpečných odstupoch mohli včas zareagovať na túto situáciu bez akejkoľvek kolízie.

Fotodokumentácia a videozáznam, ktoré predkladal zástupca navrhovateľa v danom konaní,
nepreukázali iné zistenia ako v trestnom konaní, v ktorom bola ihneď po nehode vykonaná riadna
fotodokumentácia, táto bola vyhotovená aj pri rekonštrukcii nehody. Fotkami č. 0875 a č. 0876 tvrdil
navrhovateľ, že sú na nich preukázateľne stopy kolies vozidla odporcu v pravom jazdnom pruhu, čo

označil i na fotografii, pričom podľa názoru súdu uvedené z fotografie vôbec nie je zrejmé. Okrem
toho odporca ako i vedľajší účastník spochybnili túto fotodokumentáciu, ktorá nemusela byť vyhotovená
bezprostredne po nehode a bola vyhotovená osobou zástupcu navrhovateľa. Aj podľa názoru súdu
vieryhodná a pre účely zistenia skutkového stavu je fotodokumentácia vyhotovená orgánmi činnými v
trestnom konaní, ktorá sa nachádza v trestnom spise.

Vychádzajúc z uvedeného súd ustálil, že spoluúčasť navrhovateľa na vzniknutej škody je v rozsahu
20%, keď súd zobral zreteľ i na porušenie povinností na jeho strane , keď jazdil i bez prilby, jazdil
zvýšenou rýchlosťou, aká bola správna a primeraná v danej cestnej premávke. Zo záveru znalca Q.. Y.
Q. pritom vyplýva, že následky škody na zdraví v dôsledku pádu by boli určite miernejšie pri použití
bezpečnostnej prilby. Navrhovateľ preukázateľne prilbu nemal, pričom preukázateľne jazdil aj mimo

obce bez prilby /viď opísaná trasa ich jazdy/, jazdil vysokou i keď dovolenou rýchlosťou spôsobom
jeden cyklista za druhým, a to i v obci, preto porušil i všeobecnú prevenčnú povinnosť upravenú v §
415 Občianskeho zákonníka, t.j. správať sa tak, aby nedošlo ku škode na majetku a aj na zdraví.
Aj pre navrhovateľa dopadá všeobecná povinnosť účastnícka cestnej premávky uvedená v § 3
ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého účastník cestnej

premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a účastník
cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť
alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému,
dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim
schopnostiam. Spoluúčasť navrhovateľa na spôsobení škody je pre účely tohto konania daná i napriek

tomu, že zložitú situáciu v danom čase a mieste priamo nevyvolal, ale jeho konanie bolo preukázateľne
jednou z príčin vzniku a rozsahu škody /obdobný záver i v Rozsudku NS ČR 25Cdo 659/2011 z
31.10.2012/. Vzhľadom na námietku zástupcu navrhovateľa, že súd by potom musel skúmať zavinenie
aj ostatných cyklistov, súd konštatuje, že predmetom tohto konania bolo skúmania spoluúčasti
navrhovateľa na vzniku jeho škody , a nie aj ostatných cyklistov. Existencia príčinnej súvislosti medzi

konaním navrhovateľa a vznikom škody u neho je pritom priama a preukázaná.

Pokiaľ ide o záznam z dopravnej nehody, ktorý bol vyhotovený bezprostredne po nehode, tento listinný
dôkaz nemôže mať žiadnu váhu na posúdení príčin dopravnej nehody, pretože po jeho vyhotovení sa
viedlo rozsiahle šetrenie a znalecké dokazovanie znalcom z daného odboru, ktorý sa k príčine dopravnej
nehody vyjadril po náležitom zdokumentovaní skutkového stavu.

Pre úplnosť súd ešte dodáva, že použitie princípu obmedzenej dôvery v prospech navrhovateľa, čiže
princípu, podľa ktorého od účastnícka cestnej premávky nemožno spravodlivo požadovať, aby bez
ďalšieho predpokladal akékoľvek možné porušenie pravidiel cestnej premávky inými účastníkmi a
tomuto prispôsoboval svoje konanie, nie je v danej veci na mieste. Navrhovateľ preukázateľne porušil
právnu povinnosť tak ako súd konštatuje vyššie, svojím zavineným nedbanlivostným konaním zapríčinil

vznik škody, ktorej mohol zabrániť , keby túto svoju povinnosť neporušil.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný odporca, resp.
vedľajší účastník na strane odporcu. Náhradu trov konania uplatnil len vedľajší účastník. Navrhovateľ
bol v konaní plne neúspešný, preto je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi /§ 93 ods. 4 O.s.p./,

ktorý má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník, trovy konania, ktoré mu vznikli
cestovnými výdavkami právneho zástupcu /§ 137 ods. 1 O.s.p./. Ide o cestovné na pojednávanie
služobným motorovým vozidlom ev.č. BL 576 CF, konané dňa 6.7.2015, cesta Zvolen - Prievidza
a späť, 126 km, cena benzínu 1,4 eur/l, priemerná spotreba 100 km 5,30 l, cestovné 5,30 / 100 x
126 x 1,40 = 9,35 eur, ďalej na pojednávanie konané dňa 27.8.2015 služobným motorovým vozidlom

ev. č. Bl 576 CF, a to cesta Zvolen - Prievidza a späť 126 km, cena benzínu 1,345 eur /liter, priemerná
spotreba 5,30 l, spolu 5,30 /100 x 126 x 1,345 = 8,98 eur. Spolu cestovné výdavky ako hotové výdavky
zástupcu vedľajšieho účastníka predstavujú 18,33 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./