Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/69/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112217130
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112217130.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: RAMIRENT spol.
s r.o., Opletalova 65, 841 07 Bratislava, IČO: 17 321 484, zast. JUDr. Andrejom Dankom, advokátom,
Mlynské nivy 73/a, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: HOME and STYLE, s.r.o., Karpatská 3, 040
01 Košice, IČO: 36 749 818, zast. spoločnosťou GOREJ Legal, s.r.o., Krmanova 14, 040 01 Košice v
konaní o zaplatenie 1 143,86 EUR takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 68,50 EUR za súdny poplatok a vo výške 582,84
EUR za právne zastúpenie, ktoré sumy je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 4.7.2012 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1
143,86 EUR titulom náhrady škody. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Žalobca uviedol, že prenajal žalovanému na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí
číslo 1051000668 zo dňa 14.10.2010 hnuteľnú vec vibračnú nohu SRV 66 inventárne číslo 20080828,
výrobné č. 8004108. Žalovaný dňa 16.11.2010 telefonicky ozná-

mil prenajímateľovi odcudzenie predmetu nájmu. Predmet nájmu bol žalobcom zakúpený v roku
2008 za sumu 1 590 EUR. Odcudzením predmetu nájmu vznikla žalobcovi škoda v sume 1 143,86
EUR predstavujúca zostatkovú cenu predmetu nájmu k dátumu odcudzenia 16.11.2010. Žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu niekoľkokrát vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady
škody, ktorý však vzniknutú škodu doposiaľ nenahradil. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 65/2007 zo dňa 9.6.2007 základnou povinnosťou nájomcu je po
skončení nájmu vrátiť vec prenajímateľovi. túto povinnosť žalovaný nesplnil a nebol schopný ju splniť ani
dodatočne, lebo v dobe, keď mal vec v nájme mu bola táto odcudzená. Samozrejme platí, že žalovaný nie
je zodpovedný za odcudzenie, ktorého sa nedopustil, ale voči žalobcovi je zodpovedný za ujmu vzniknutú
tým, že mu jeho vec nevrátil. Porušenie právnej povinnosti žalovaného spočíva teda nie v tom, akým
spôsobom sa staral o ochranu predmetu nájmu t.j. v plnení špeciálnej prevenčnej povinnosti ohľadne
veci v nájme podľa ust. § 670 Občianskeho zákonníka, ale rozhodujúcim je porušenie právnej povinnosti
stanovenej nájomnou zmluvou vrátiť prenajímateľovi predmet nájmu po uplynutí dohodnutej doby. Podľa
čl. VII. základných podmienok podnikateľského nájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva ( ďalej
len ako základných podmienok ) je nájomca povinný vydať predmet nájmu pri skončení nájmu. Ak
nájomca túto povinnosť poruší a neodovzdá predmet nájmu spolu s príslušenstvom riadne a včas

prenajímateľovi, zodpovedá za škodu tým vzniknutú. Žalovaný prevzal od žalobcu predmet nájmu a v
zmysle čl. VII. základných podmienok zodpovedá za jeho vrátenie. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť,
pri ktorej nájomca zodpovedá za vzniknutú škodu bez ohľadu na to, či k porušeniu povinnosti vrátiť
predmet nájmu došlo z dôvodu poškodenia, straty, alebo zničenia predmetu nájmu. Právne významnou
skutočnosťou je teda to, že nájomca po ukončení nájomného vzťahu predmet nájmu prenajímateľovi
nevrátil, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť v dôsledku čoho vznikla prenajímateľovi škoda.

Žalovaný nesúhlasil s návrhom žalobcu . Uviedol, že žalobca podľa čl. IX. základných podmienok bol
povinný zabezpečiť poistenie predmetu nájmu proti odcudzeniu. Poistenie sa nemalo vzťahovať na
škody spôsobené nedodržaním technických podmienok a prevádzkových noriem zariadenia nájomcom,
porušením zákazu manipulácie so zariadením neoprávnenými osobami a na vzniknuté straty každého
druhu, vrátane ušlého zisku, pokút, mánk, strát vzniknutých z omeškania, nedodržaním dohodnutého
výkonu a stratou trhu, alebo kontraktu. Nakoľko žalovaný vyhlásil v prvej vete čl. IX. základných
podmienok, že predmet nájmu mal zmluvne poistený a v negatívnom výpočte uvedenom v druhej
vete absentuje uvedenie poistnej udalosti „odcudzenie“, žalobca bol povinný zabezpečiť aj poistenie
predmetu nájmu proti odcudzeniu. Žalovaný sa nevedel vyjadriť ku skutočnosti, či žalobca predmet
nájmu poistil proti odcudzeniu a či mu príslušná poisťovňa poistné plnenie vyplatila. V prípade, že
sa tak stalo, škoda by už raz žalobcovi nahradená bola ( teda nejestvoval by základný predpoklad
zodpovednosti za škodu, a to spôsobená škoda ) a žalobca by sa podanou žalobou domáhal jej náhrady
duplicitne. V prípade, že žalobca predmet nájmu poistený proti odcudzeniu nemal porušil záväzok z
nájomnej zmluvy a sám spôsobil, že mu táto škoda

nebola nahradená zo strany poisťovne. Poukázal na ust. § 379 Obchodného zákonníka. Žalovaný
ďalej uviedol, že ak by súd neuznal opodstatnenosť vyššie uvedenej námietky žalovaného, žalovaný
si z dôvodu právnej istoty uplatňuje voči žalobcovi pohľadávku vo výške rovnajúcej sa žalobcom
uplatneného nároku. Uplatnená pohľadávka vznikla titulom náhrady škody spôsobnej žalovanému
porušením povinnosti žalobcu dať predmet nájmu pois-

tiť proti odcudzeniu tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z čl. IX. základných podmienok. Žiadal, aby
súd tento prejav žalovaného posudzoval ako obranu v procese. Namietal tiež , že žalobca nepreukázal
ani jeden z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu vrátane preukázania výšky spôsobenej
škody. Žalobca ohodnotil odcudzený predmet nájmu na sumu 1 143,86 EUR. V čase odcudzenia však
skutočná - trhová hodnota predmetu nájmu vzhľadom k jeho technickému stavu ( miere opotrebenia ),
neprevyšovala sumu 400 EUR. Na základe uvedeného žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorého je na žalobcovi, či si uplatní nárok na náhradu škody voči poisťovni, alebo
nájomcovi. Tvrdil, že podľa čl. VII. základných podmienok nájomca bol povinný vrátiť predmet nájmu čo
neurobil a preto porušil zmluvné podmienky. Mal za to, že v druhej vete čl. IX. základných podmienok je
uvedené, na ktoré škody sa nevzťahuje poistenie pričom v danom prípade za „stratu“ je možné rozumieť
aj odcudzenie predmetu nájmu. Uviedol, že na základe poistnej zmluvy nedošlo k plneniu, nakoľko
žalobca si neuplatnil nárok na poistné plnenie. Ak by si aj uplatnil nárok voči poisťovni, nemalo by
to vplyv na povinnosť žalovaného. Ak by plnil aj žalovaný, aj poisťovňa, nedošlo by k bezdôvodného
obohateniu. Poukázal v čl. 1 všeobecných poistných podmienok na definíciu pojmu strata veci, ako
aj na čl. IX. základných podmienok, v ktorom je uvedené, že poistenie sa nevzťahuje na vzniknuté
straty každého druhu. Mal za to, že sa jedná o straty každého druhu a to nielen straty, ktoré sú ďalej
vymenované demonštratívnym spôsobom a iba dopĺňajú predchádzajúcu časť vety a uvádzajú, že
medzi stratu alebo pojem strata treba začleniť aj tieto ekonomické straty alebo následky. Tvrdil, že strata
uvedená v čl. IX. základných podmienok sa netýka iba akejsi ekonomickej strany. Poukázal pritom na
ust. § 722 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že ani Občiansky zákonník nedefinuje pojem strata
ani odcudzenie. Upravuje povinnosť nájomcu oznámiť bez zbytočného odkladu akékoľvek poškodenie
stratu alebo zničenie veci prenajímateľovi. Trval na tom, že vzniknutá strata podľa čl. IX. základných
podmienok zahŕňa aj možnosť odcudzenia predmetnej veci. Mal za preukázané, že prenajímateľ splnil
vyhlásenie uvedené v čl. IX. základných podmienok, nakoľko na predmet nájmu má uzavretú poistnú
zmluvu, a preto žalovaný sa nemôže odvolávať na porušenie tejto povinnosti prenajímateľa. Splnenie
alebo nesplnenie podmienok stanovených poistnou zmluvou má výlučne vplyv na neúspešné uplatnenie

nároku na poskytnutie poistného plnenia voči poisťovni. Z toho pohľadu mal za to, že vzťah medzi
poisťovňou a žalobcom nie je podstatný pre vedenie tohto sporu a žalovaný sa nemôže odvolávať
na nesplnenie podmienok stanovených poistnou zmluvou. Tvrdil, že nájomca musel mať vedomosť o
rozsahu poistenia resp. o poistných udalostiach, na ktoré sa vzťahovať nebude. Čo sa týka čl. VII.
tento rozlišuje dve situácie ( dve odlišné zmluvné povinnosti nájomcu ) keď v jednej používa pojem
odcudzenie a v druhej pojem strata, avšak v tomto konkrétnom prípade ich nie je možné zameniť.

Žalovaný tvrdil, že pokiaľ ide o výklad pojmu strata, nie je možné aplikovať výklad uvedený vo
všeobecných poistných podmienkach na pojem strata uvedený v čl. IX. základných podmienok. Stratu
nie je možné považovať za odcudzenie veci v zmysle čl. IX. základných podmienok nájmu, nakoľko
v tomto článku sa má na mysli ekonomická strata a nie strata možnosti disponovať s vecou. Výklad
pojmu strata sa tu má vykladať v prospech žalovaného a musí zaťažovať žalobcu, ktorý sám tento
pojem vo svojich základných pod-

mienkach používa resp. použil ako prvý. Tvrdil, že vyhlásenie žalobcu uvedené v čl. IX. základných
podmienok o tom, že zariadenie je poistené nebolo v súlade so skutočnosťou, nakoľko na túto poistnú
udalosť, ktorá nastala sa poistenie nevzťahovalo. Poukázal pritom na čl. 3 osobitných dojednaní, ktoré
tvoria súčasť poistnej zmluvy, najmä na písm. a) ako aj na čl. 6 ods. 1 v spojení s ods. 4 kde je
pojem krádež bližšie špecifikovaná. Odcudzená hnuteľná vec sa v danom prípade nenachádzala v
chránenom priestore a preto poisťovňa by zrejme odmietla poistenie ak by si aj žalobca uplatnil nárok
u poisťovni. Uviedol, že nie je pravdou že žalobca mal na výber u koho si uplatniť nárok na náhradu
škody. Žalobca by si mohol uplatniť nárok na náhradu škody u poisťovni, len pokiaľ by splnil čl. IX.
základných podmienok pričom nesplnením tejto povinnosti porušil záväzok z nájomnej zmluvy. Žalovaný
nemôže znášať zodpovednosť za to, že sa spoľahol na pravdivosť vyhlásenia žalobcu v čl. IX. svojich
základných podmienok o tom, že predmet nájmu je poistený v tam uvedenom rozsahu. Žalovaný bol
uvedený do omylu o skutočných podmienkach, za ktorých do nájomného vzťahu so žalobcom vstúpil.
Tvrdil, že žalobca sám rozlišuje v základných podmienkach pojem stratu a odcudzenie pričom poukazuje
na čl. VI., v ktorom v jednej vete sa uvádzajú pojmy aj strata aj odcudzenie. Mal za to, že vyhlásenie
žalobcu, že predmet nájmu má poistený nie je možné rozumne vykladať inak ako tak, že prenajímateľ
ubezpečuje nájomcu, že v prípade ak nastane právna skutočnosť, pre ktorú sa zaviazal dojednať
poistenie, nájomca môže rátať s tým, že bude pre tento prípad chránený pred uplatnením prípadného
nároku na náhradu škody od prenajímateľa. Poukazuje na vetu čl. IX základných podmienok, podľa
ktorej ďalšie druhy poistenia alebo pripoistenia nad rámec vyššie uvedeného poistenia zabezpečuje a
uhrádza nájomca. V zmysle uvedeného prenajímateľ rozdelil riziko z prípadných udalostí medzi seba
a nájomcu. Prenajímateľ nemôže tvrdiť, že toto ustanovenie dal do základných podmienok len tak, a
že vlastne to nemá vôbec žiadny vplyv na postavenie nájomcu v nájomnom vzťahu. Mal tiež za to, že
ani z demonštratívneho výpočtu v druhej vete čl. IX. základných podmienok nie je možné usudzovať o
správnosti výkladu žalobcu, že pod pojmom strata je možné rozumieť aj odcudzenie.

Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 26Cb/69/2012-103 zo dňa 1.3.2013 žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi 1 143,86 EUR, ako aj trovy konania.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie. Dôvodil, že medzi
účastníkmi konania bola spornou otázka, či v zmysle čl. IX základných podmienok bol žalobca povinný
predmet nájmu poistiť proti odcudzeniu. Mal za to, že podstata sporu spočívala vo výklade pojmu strata,
vo vzťahu ku ktorej žalobca tvrdil, že zahŕňa aj odcudzenie predmetu nájmu. Žalovaný tvrdil, že pojem
strata nezahŕňa odcudzenie, že takýto výklad zo strany žalobcu je účelový, čo vyplýva zo skutočnosti,
že žalobca v základných podmienkach na viacerých miestach oba tieto pojmy používa a rozlišuje medzi
nimi, preto nie je spravodlivé tento pojem vykladať na ťarchu žalovaného. Dôvodil, že súd

prvého stupňa sa vo vyššie uvedenej otázke priklonil na stranu žalobcu, pričom dospel k záveru, že
žalobca povinnosť poistiť predmet nájmu nemal, vo vzťahu k čomu poukázal na druhú vetu článku IX.
ZP, kde sa uvádza, na aké škody sa poistenie žalobcu - prenajímateľa nevzťahuje (ušlý zisk, manká,
straty vzniknuté z omeškania, nedodržania dohodnutého výkonu a stratou trhu alebo kontraktu). Tento
záver súdu prvého stupňa je podľa názoru odvolateľa nesprávny. Dôvodil, že v predmetnom článku sa v

súvislosti s obmedzením rozsahu poistenia, ktoré má zabezpečiť žalobca (prenajímateľ), používa slovné
spojenie „straty všetkého druhu“, ktoré je bližšie špecifikované demonštratívnym výpočtom strát vý-

lučne ekonomickej povahy. Odcudzenie predmetu nájmu, ani obdobné skutočnosti, ktoré by evokovali
možnosť vzťahovať slovné spojenie „straty všetkého druhu“ aj na odcudzenie, sa v predmetnom
ustanovení základných podmienok nespomínajú. V zmysle uvedeného sa preto výklad súdu prvého
stupňa vo svetle demonštratívneho výpočtu javí ako bezdôvodne extenzívny a pre žalovaného ako
účastníka právneho vzťahu neočakávateľný. Podľa názoru odvolateľa je bez významu poukaz súdu
prvého stupňa na ust. § 722 Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetné ustanovenie neobsahuje
výklad pojmu strata. Ďalej dôvodil, že súd prvého stupňa sa pri výklade pojmu strata neriadil výkladovými
pravidlami právnych úkonov vyplývajúcich z ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 266 ods.
4 Obchodného zákonníka. Mal za to, že ak žalobca použil v návrhu nájomnej zmluvy pojem strata,
treba tento pojem vykladať ako strata a nie odcudzenie. Ak žalobca v súčasnosti tvrdí, že pri vyjadrení
pojmu strata v čl. IX. základných podmienok mal na mysli aj odcudzenie, jeho vôľa bola v rozpore
s jeho jazykovým prejavom, pretože pojmy strata a odcudzenie nie sú obsahovo totožné, naopak z
hľadiska právneho významu a následkov s nimi spojených, sa podstatným spôsobom odlišujú. Zatiaľ
čo strata je právnou udalosťou, t.j. právnou skutočnosťou nezávislou od ľudskej vôle, odcudzenie je
protiprávnym úkonom, a teda právnou skutočnosťou závislou od ľudskej vôle. Právne predpisy s týmito
právnymi skutočnosťami spájajú úplne odlišné právne následky. Odvolateľ poukázal aj na § 266 ods.
4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad,
treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Zároveň
zdôraznil, že sám žalobca v základných podmienkach používa oba sporné pojmy - strata aj odcudzenie,
t.j. sám žalobca medzi nimi rozlišuje. Nezodpovedaným preto ostáva, prečo by mal bremeno výkladu
pojmu strata v rôznych ustanoveniach základných podmienok znášať žalovaný a ako má žalovaný
spoľahlivo zistiť, kedy pojem strata zahŕňa aj pojem odcudzenie a kedy nie. Na základe uvedeného
mal teda žalovaný za to, že pojem odcudzenie nie je možné subsumovať pod pojem strata, a teda
žalobca bol povinný predmet nájmu poistiť proti odcudzeniu. Svoju povinnosť si žalobca nesplnil, nakoľko
poistenie dojednané žalobcom sa vzťahovalo iba na poistenie proti odcudzeniu z priestorov žalobcu a
poistná zmluva nepredpokladala skutočnosť, že predmet poistenia bude predmetom nájomného vzťahu.
Žalobca teda svojim neúplným vyhlásením uviedol žalovaného do omylu a nemôže sa domáhať nároku
na náhradu škody, ktorá by bola krytá poistením, ak by žalobca dojednal poistenie tak ako bol povinný.
Odvolateľ ďalej namietal aj nedostatočné zistenie skutkového stavu zo strany súdu prvého stupňa, resp.
nesprávne právne posúdenie, ktoré viedlo k záveru, že žalovaný nepreukázal, že škodu nezavinil. Súd
prvého stupňa tento záver konštatoval vo vzťahu k povinnosti žalovaného zabezpečiť ochranu predmetu
nájmu v zmysle základných podmienok. Žalobca si však neuplatňoval nárok na náhradu škody pre
porušenie povinnosti žalovaného zabezpečiť ochranu predmetu nájmu, ale pre porušenie povinnosti

vrátiť predmet nájmu. Z uvedeného dôvodu je otázka dodržania podmienok ochrany predmetu nájmu
vo vzťahu k predpokladom zodpovednosti žalovaného za škodu bez právneho významu. Odhliadnuc od
uvedeného, žalovaný povinnosť ochrany predmetu nájmu neporušil, žalobca túto skutočnosť ani netvrdil,
pričom táto okolnosť vôbec nebola predmetom sporu účastníkov konania, ani predmetom dokazovania.
Ďalej dôvodil, že súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že v dôsledku odcudzenia
predmetu nájmu, povinnosť žalovaného vrátiť predmet nájmu žalobcovi zanikla, a to pre dodatočnú
nemožnosť plnenia v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka. Rovnako odvolateľ napáda aj rozhodnutie
súdu pokiaľ sa týka výšky spôsobenej škody. Namietal, že súd prvého stupňa iba prevzal vyčíslenie
škody uvádzané žalobcom, ktorý vychádzal iba z účtovnej hodnoty predmetu nájmu. Žalovaný pova-

žuje takto určenú výšku škody za nepreukázanú, nakoľko účtovná hodnota predmetu nájmu nie je
skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka a pre jej určenie nemá faktický ani
právny význam. Pokiaľ súd prvého stupňa k námietke žalovaného ohľadnom ceny uviedol, že žalovaný
nepreukázal trhovú cenu vibračnej nohy ani mieru jej opotrebovania, takýto postup považuje odvolateľ
za nesprávny, nakoľko súd prvého stupňa neodôvodnene preniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k výške
spôsobenej škody zo žalobcu na žalovaného. Zároveň namietal, že určenie výšky škody vibračnej nohy
je otázkou, na ktorej posúdenie sú potrebné odborné znalosti a súd prvého stupňa nebol schopný túto
škodu sám objektívne posúdiť.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 2Cob/164/2013-138 zo dňa 28.2.2014 po-tvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. I.ÚS 282/2014-29 zo dňa 17.9.2014 rozhodol, že základné
právo obchodnej spoločnosti HOME and STYLE, s.r.o. (žalovaný) na súdnu ochranu zaručené v čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na rovnosť účastníkov v konaní zaručené v čl.
47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručený v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
2Cob/164/2013 z 28.2.2014 porušené bolo a zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob
164/2013 z 28.2.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ústavný súd sa s ohľadom na obmedzenie svojej právomoci zaoberal jednak dôvodom, pre ktorý krajský
súd, ako aj pred ním súd prvého stupňa, vzhľadom na charakter sporného dojednania čl. IX dotknutej
zmluvy o spoločnom nájme vyvodil zodpovednosť za žalobkyňou uplatnenú škodu v celom rozsahu na
ťarchu sťažovateľky a jednak sa zaoberal aj tým, na základe akých skutočnosti považoval krajský súd
škodu vo výške uplatnenej žalobkyňou za nepochybnú. V uvedenej súvislosti ústavný súd konštatoval,
že interpretácia zmlúv ako prejavov autonómnej normotvorby účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je
zásadne úlohou všeobecných súdov, avšak len potiaľ, pokiaľ všeobecné súdy nerozhodujú v extrémnom
rozpore s obsahom súdneho spisu alebo s princípom spravodlivosti alebo arbitrárne; opačný postup
by bolo možné označiť za svojvôľu, ktorou sa porušujú ústavne zaručené práva a do tohto procesu už
ústavný súd musí zasiahnuť.

V tejto súvislosti ústavný súd uviedol, že doslovné znenie zmluvy je prvotným priblížením sa k jej
významu, ktorý si chceli jej účastníci svojim konaním stanoviť v prípade, ak sa zhoduje s ich vôľou. A
ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná
vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Ústavný
súd konštatoval, že v prípade, ak ani dokazovaním nie sú prekonané rozpory vo vôli zmluvných strán
týkajúcich sa výkladu textu zmluvy už v minulosti konštatoval, rozumným sa javí postulát, podľa ktorého
tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením pripúšťajúcim viacerý možný výklad, musí sám
tento dôsledok znášať a sám musí preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne
konsenzus na tvorcom zmluvy tvrdenom význame, a nie naopak.

Ústavný súd konštatoval, že zo súdneho spisu, ako aj z rozhodnutia krajského súdu a z rozhodnutia
okresného súdu je zrejmé, že medzi účastníčkami zmluvy o podnikateľskom náj-me nedošlo ku
konsenzu ich vôle na výklade doslovného textu citovaného čl. IX tejto zmluvy.

Podľa žalobcu (prenajímateľa) z tohto zmluvného dojednania malo jasne vyplývať, že predmet
podnikateľského nájmu (vibračnú nohu) nemal poistený pre prípad jeho krádeže a pre tento prípad
poistnej udalosti si mal sťažovateľ predmet nájmu pripoistiť. Avšak podľa sťažovateľa z tohto zmluvného
dojednania malo jednoznačne vyplynúť, že žalobca ako prenajímateľ proklamoval, že predmet nájmu
má poistený, okrem strát každého druhu ekonomického charakteru, pričom tento výklad je podľa
sťažovateľa legitímny aj vzhľadom na to, že žalobca v predmetnej zmluve o podnikateľskom nájme,
ktorú sám skoncipoval, používa aj pojem „strata“ aj pojem „krádež“, takže podľa sťažovateľa žalobca
sám medzi týmito pojmami v iných ustanoveniach dotknutej zmluvy o podnikateľskom nájme rozlišoval,
a teda nemôže bez ďalšieho rozumne očakávať, aby pod pojem „...straty každého druhu...“ bolo možné
subsumovať aj pojem „krádež“. Totiž, ak by žalobca mienil medzi výluky z poistenia zaradiť aj krádež,
tak potom by to v čl. IX aj explicitne uviedol tak, ako to učinil v iných ustanoveniach zmluvy.

Ústavný súd konštatoval, že uvedený rozkol vo vôli účastníčok sporu týkajúci sa výkladu citovaného
čl. IX súd uzavrel bez ďalšieho, stotožňujúc sa so závermi okresného súdu tak, že používanie pojmov
„strata“ a „krádež“ na iných miestach zmluvy o podnikateľskom nájme má iný význam, avšak v prípade
čl. IX je pojem „strata“ potrebné vykladať v širšom význame, a treba tento pojem aplikovať na akýkoľvek
prípad, keď fyzická osoba stratí dispozičnú moc nad vecou, teda aj na krádež.

Ústavný súd dôvodil, že v uvedených súvislostiach však vzhľadom na to, že v danom prípade sa ani
vykonaným dokazovaním nepodarilo zjednotiť vôľu sporových strán na výklade sporného ustanovenia,
krajský súd sa vôbec nezaoberal a nevysporiadal s tým, že predmetná zmluva bola koncipovaná a

napísaná iba jednou jej zmluvnou stranou a sťažovateľ ako nájomník k nej len pristúpil bez možnosti
ovplyvnenia jej obsahu, čo predstavuje ďalší zásadný argument týkajúci sa interpretácie zmluvy. Ďalej
uviedol, že odvolací súd sa uvedenými nejasnosťami vo výklade citovaného čl. IX zmluvy nezaoberal,
resp. ich komplexne nevyhodnotil ani v interakcii s dokazovaním zistenými skutočnosťami vyplývajúcimi
zo súdneho spisu. Napríklad sa nevysporiadal s tým, či domnienka samotného žalobcu o rozsahu
poistenia predmetu nájmu obstojí v interakcii s jeho očakávaním, aby vzhľadom na znenie čl. IX zmluvy
o podnikateľskom nájme, o tomto rozsahu poistenia mal vedomosť aj samotný žalovaný ako nájomca,
teda, či žalobca ako prenajímateľ mohol spravodlivo od sťažovateľa ako nájomníka očakávať, a to aj
vzhľadom na nejasný obsah čl.

IX zmluvy, že bude mať vedomosť o rozsahu a podmienkach ním uzavretého poistenia na predmet
nájmu, keď samotný žalobca síce na jednej strane tvrdil, že predmet nájmu nemá pre prípad krádeže
poistený, avšak z ním predloženej poistnej zmluvy vyplynula iná skutočnosť (rozdiel bol len v rozsahu
poistného krytia).

Ústavný súd teda dospel k záveru, že krajský súd, tak ako aj súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal ani s otázkou, že v zmluve o podnikateľskom nájme absentovala dohoda o dobe
nájmu. Ďalej dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu vykazuje známky svojvôle aj v časti
odôvodnenia týkajúceho sa ustálenia výšky žalobcom uplatnenej škody, keďže z obsahu spisu je zrejmé,
že predmet nájmu bol zakúpený obchodnou spoločnosťou OTS Bratislava spol. s r.o., pričom žalobca
sám nepreukázal a ani súdy nevykonali žiadne dokazovanie o identite tejto obchodnej spoločnosti
odlišnej od žalobcu. Okrem iného zo súdneho spisu nevyplynulo, že by bolo vykonané dokazovanie
týkajúce sa doby a intenzity používania predmetu nájmu vzhľadom na predmet činnosti žalobcu, ktorý
predmet nájmu prenajímal a teda intenzita jeho používania mohla mať vplyv na jeho opotrebenie a v
konečnom dôsledku tak aj na jeho cenu.

Podľa ústavného súdu teda odvolací súd rozhodoval v danej veci bez toho, aby jeho rozhodnutie malo
rozumný základ, vychádzajúci z obsahu spisu a poskytovalo rozumné vysvetlenie toho, čo bolo medzi
sporovými stranami pochybné. Na základe uvedeného preto dospel k záveru, že rozsudkom odvolacieho
súdu došlo k porušeniu sťažovateľkou označených práv tak, ako to vyslovil vo výroku svojho nálezu.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 2Cob/200/2014-159 zo dňa 28.11.2014 zrušil rozsudok
Okresného súdu Košice I č.k. 26Cb/69/2012-103 zo dňa 1.3.2013 a vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 17.3.2015 uviedol, že doba nájmu nebola v zmluve
uvedená. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú . Nájomný vzťah zanikol okamihom odcudzenia veci
teda faktickou nemožnosťou užívania veci . Žalobca nemá doklad o tom, žeby mu žalovaný oznámil
odcudzenie veci, ale disponuje potvrdením OR PZ o tom, že bola predmetná vec odcudzená.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 17.3.2015 uviedol, že dáva na zváženie súdu či
skutočne došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a že či náhodou nedošlo
k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a p. W. X., nakoľko v čase uzavretia tejto zmluvy bol
konateľom žalovanej spoločnosti T. X.. Poukázal na to, že v nájomnej zmluve je v pravom dolnom rohu
uvedené, že nájomcom je p. W. X. a aj podpis nájomcu je X.. Ďalej uviedol, že podľa jeho vedomostí p.
W. X. nemal plnomocenstvo na zastupovanie žalovanej spoločnosti .

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 17.3.2015 v tejto súvislosti poukázal na ust. § 15
Obchodného zákonníka ako na konanie tretej osoby v mene podnikateľa.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 19.5.2015 uviedol, že je otázkou či si predmetnú vec
požičiavala táto osoba v mene spoločnosti žalovaného, alebo vo vlastnom

mene. Je otázne či žalovaný spochybňuje, že si žalovaný niečo požičal od žalobcu, alebo spochybňuje
vlastne konanie p. W. X., nakoľko z predložených listinných dôkazov vyplýva, že to bolo konanie v mene
spoločnosti nakoľko žalovaný uviedol vo svojich podaniach, že žalovanému vznikla škoda. Uviedol,
že zmluvy sa štandardne podpisovali na strediskách žalobcu. Právny zástupca žalobcu mal za to, že
je jedno, či si žalobca uplatňuje nárok voči poisťovni, alebo voči žalovanému. Nájomná zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú a bola ukončená stratou, alebo odcudzením veci teda faktickou nemožnosťou
ju užívať.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 19.5.2015 uviedol, že pán W. X. nebol v pracovnom
pomere ani v obdobnom vzťahu k žalovanému. Bol to brat konateľa žalovaného. Podstatou tejto
námietky je, že ako nájomca v zmluve je uvedený p. W. X. a tento nebol oprávnený konať v mene
žalovaného. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody s tým, že žalovaný mu mal nevrátiť predmet
nájmu. Z tohto dôvodu žalovaný namieta neplatnosť nájomnej zmluvy. V ostatnom je dôkazné bremeno
na žalobcovi. Mal za to, že ak by bola aj platná nájomná zmluva ešte sú tu dve námietky a to námietka
nepreukázania nároku žalobcu na náhradu škody a ďalšia námietka spočívajúca v tom, že žalobca si
predmet nájmu nepoistil hoci si ho poistiť mal.

Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že je
jedno, či si žalobca uplatňuje nárok voči poisťovni, alebo voči žalovanému, poukázal na čl. IX. základných
podmienok podnikateľského nájmu stavebnej mechanizácie, kde žalobca vyhlásil, že má zariadenie
poistené a toto ustanovenie do základných podmienok vložil žalobca. Iný význam, alebo zmysel, že
toto zariadenie má poistené, toto ustanovenie nemôže mať a vlastne ubezpečuje žalovaného, že ak sa
niečo stane tak je zariadenie poistené pre určité poistné udalosti a na zvyšok si to mal poistiť žalovaný.
Vykladať toto ustanovenie treba tak, ako by ho vykladala iná osoba v obdobnom postavení ako žalovaný,
teda v neprospech autora a v prospech nájomcu. Toto ustanovenie má ubezpečujúci charakter a pre
prípad, že sa niečo zariadeniu stane, prenajímateľ si bude uplatňovať nárok u svojej poisťovni. Uviedol,
že neverí, žeby u žalobcu nastal taký prípad, žeby si uplatňoval náhradu škody voči nájomcovi a nie
u poisťovne.

Nakoniec uviedol, že berie späť námietku neplatnosti nájomnej zmluvy, teda má za to, že nájomná
zmluva je platná.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Z úplného výpisu z obchodného registra súd zistil, že spoločnosť teraz pod obchodným menom
RAMIRENT spol. s r.o. mala v minulosti obchodného meno OTS Bratislava spol. s r.o. a OTS
( Obchodno-technické služby ) spol. s r.o. Bratislava.

Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že konateľom žalovanej spoločnosti bol v rozhodnom období
T. X..

Zmluvou o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí uzavretou medzi žalobcom ako prenajímateľom a
žalovaným ako nájomcom zo dňa 14.10.2010 mal súd preukázané, že žalobca prenechal žalovanému za
odplatu na dočasné užívanie predmet nájmu špecifikovaný v zmluve. Predmetom nájmu bola aj vibračná
noha SRV 66 s inventárnym číslom 20080828 a výrobným číslom 8004108. Neoddeliteľnú súčasť tejto
zmluvy tvoria základné podmienky podnikateľského nájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva.

Podľa čl. V. základných podmienok odovzdávanie a preberanie predmetu nájmu vykonáva preberací
technik prenajímateľa za prítomnosti spolusplnomocneného pracovníka konateľom nájomcu.

Podľa čl. VI. základných podmienok prepravu stavebnej mechanizácie a príslušenstva z požičovne a
späť, ako aj presuny v rámci staveniska zabezpečuje nájomca na vlastné náklady, pokiaľ v zmluve nie je

dohodnuté inak. Nájomca je povinný prepravovanú stavebnú mechanizáciu a príslušenstvo zabezpečiť
a chrániť tak, aby nedošlo k jej strate, odcudzeniu, poškodeniu alebo zničeniu.

Podľa čl. VII. základných podmienok nájomca zodpovedá za to, že prenajatú stavebnú mechanizáciu a
príslušenstvo používa v súlade s účelom , na ktorý je určená. Nájomca musí vykonávať všetky účinné
opatrenia , aby nedošlo k poškodeniu, zničeniu, alebo odcudzeniu prenajatej stavebnej mechanizácie a
príslušenstva. Nájomca je povinný bezodkladne oznámiť prenajímateľovi poškodenie, poruchu, haváriu
alebo odcudzenie predmetu nájmu a technickej dokumentácie. Nájomca je povinný užívať predmet
nájmu tak, aby nedošlo k jeho strate, zni-

čeniu, poškodeniu, alebo zneužitiu tretími osobami. Nájomca je povinný vydať bez zbytočného odkladu
prenajímateľovi predmet nájmu pri skončení nájmu inak zodpovedá za škodu tým vzniknutú a zaväzuje
sa zaplatiť i zmluvnú pokutu vo výške 15% z hodnoty tejto sadzby. V prípade ak nájomca stavebnú
mechanizáciu a príslušenstvo nevydá prenajímateľovi do 14 dní od vyzvania, je povinný zaplatiť
prenajímateľovi obstarávaciu cenu predmetu nájmu. Obstarávacia cena je cena, za ktorú je možné
zakúpiť nové zariadenie zodpovedajúce svojim výkonom, kvalitou, výbavou a druhom prác predmetu
nájmu. Nájomca je povinný platiť nájomné v plnom rozsahu aj vtedy, ak predmet nájmu nemohol užívať
v dôsledku vád, jeho poškodenia, vyradenia z činnosti , za ktoré prenajímateľ nezodpovedá, alebo ktoré
zavinil nájomca , jeho zamestnanci, alebo tretie osoby, ktoré mali k predmetu nájmu prístup

( či už s povolením alebo bez povolenia nájomcu ) alebo ak takáto škoda vznikla spôsobom, pri
ktorom nájomca mohol alebo mal možnosť ju odvrátiť alebo jej zabrániť. Nájomca je povinný pri
skončení nájmu vrátiť prenajatý predmet nájmu prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom dojednanému
spôsobu užívania veci, vyčistený, so všetkým príslušenstvom, dokladmi , kľúčmi a podkladmi podľa
pokynov určených prenajímateľom a na miesto ním určené. Ak nájomca túto povinnosť poruší a
neodovzdá predmet nájmu spolu s príslušenstvom riadne a včas prenajímateľovi zodpovedá za škodu
tým vzniknutú. Tým nie je dotknuté právo prenajímateľa na zaplatenia obstarávacej ceny predmetu
nájmu voči nájomcovi za stratený alebo zničený predmet nájmu.

Podľa čl. IX. základných podmienok prenajímateľ vyhlasuje, že zariadenie má zmluv-ne poistené.
Poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené nedodržaním technických podmie-nok a prevádzkových
noriem zariadenia nájomcom, porušením zákazu manipulácie so zaria-dením neoprávnenými osobami
a na vzniknuté straty každého druhu , vrátane ušlého zisku, pokút, mánk, strát vzniknutých z
omeškania, nedodržaním dohodnutého výkonu a stratou trhu alebo kontraktu. Za všetky uvedené
škody zodpovedá v plnej miere nájomca. Ďalšie druhy poistenia alebo pripoistenia nad rámec vyššie
uvedeného poistenia zabezpečuje a uhrádza nájomca. V priebehu nájmu je nájomca povinný oznámiť
prenajímateľovi akú - koľvek nehodu, stratu, alebo škodu, ktorá nastala v súvislosti alebo následkom
užívania zariadenia alebo z inej príčiny a to bezodkladne po ich zistení písomnou formou. V prípade
prenájmu mechanizácie je nájomca povinný zabezpečiť zariadenia nasledovným spôsobom, že ak je
umiestnená v uzavretom a uzamknutom priestore i počas prestávok počas pracovnej činnosti musí byť
riadne uzamknuté zapaľovanie, aktivované zabezpečovacie zariadenie dodané výrobcom, mechanické
zabezpečenie ( napr. zabezpečenie uzamknutou reťazou, pevné spojenie so základom a pod. ) pričom
vstupné dvere musia mať bezpečnostnú cylindrickú vložku zabraňujúcu vytlačeniu a bezpečnostný štít
zabraňujúci rozlomeniu a vylomeniu vložky a prípadný ďalší zámok alebo bezpečnostnú závoru a musia
byť oplechované. Presklenné otvory musia byť zabezpečené bezpečnostnou fóliou alebo funkčnými
mrežami. Ak je umiestnená na otvorenom priestranstve i počas prestávok pri pracovnej činnosti, plocha
s odstavenými strojmi a zariadeniami musí byť oplotená s uzamknutou bránou s trvalou strážnou
fyzickou ochranou alebo strážnou službou. Za oplotenie sa považuje stavba vysoká min. 1,80 m z dreva,
betónu, tehál, keramických tvárnic , ocele alebo ich kombinácie, prefabrikovaných prvkov, ktorá slúži
k ohraničeniu a zabezpečeniu odstavnej plochy. V prípade prenájmu príslušenstva ( napr. hydraulické
kladivá, lopaty, frézy, zametacie zariadenia a pod. ) je nájomca povinný zabezpečiť predmet nájmu proti
odcudzeniu mechanicky ( napr. zabezpečenie uzamknutou reťazou spojenou s pevným bodom a
pod. ) i počas prestávok pri pracovnej činnosti v a to iba v uzavretom a uzamknutom priestore.

Dokladom o nadobudnutí vibračnej nohy z 29.4.2008 žalobca preukázal súdu jej nadobúdaciu cenu vo
výške 1 590 EUR.

Z poistnej zmluvy č. 1145363 uzavretej medzi žalobcom ako poisteným a spoločnosťou Union poisťovňa,
a.s. ako poisťovateľom zo dňa 31.12.2008 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poistenie stavieb,
zariadení a zásob, strojov a technologických zariadení a poistenie prerušenia prevádzky malých a
stredných podnikov. K tejto zmluve bol uzavretý dodatok č. 1 zo dňa 31.12.2009. Toto poistenie sa
malo sťahovať aj na vibračnú nohu SRV 66 inventárne číslo 20080828, výrobné číslo 8004108. Pre toto
poistenie platia aj Všeobecné poistné podmienky poistenia majetku pre podnikateľské subjekty, Osobitné
dojednania poistenia majetku proti škodám spôsobeným živelnou udalosťou, Osobitné dojednania
poistenia majetku proti škodám spôsobeným vodou z vodovodných zariadení, osobitné dojednania
poistenia majetku proti škodám spôsobeným krádežou, lúpežou a poškodzovaním cudzej veci. Súbor
strojov a zariadení, medzi ktoré patrí aj vibračná noha, bol poistený pre prípady škody spôsobené
odcudzením s prekonaním prekážky ( poistenie 1. rizika ).

Podľa čl. 3 osobitných dojednaní poistenia majetku proti škodám spôsobeným krádežou, lúpežou
a poškodzovaním cudzej veci poistnou udalosťou podľa týchto osobitných dojednaní sa rozumie
odcudzenie poistenej veci krádežou, odcudzenie poistenej veci lúpežou, poškodenie alebo zničenie
poistených vecí konaním páchateľa smerujúcim k odcudzeniu poistených vecí ( poškodzovanie cudzej
veci v zmysle Trestného zákona ).

Podľa čl. 6 bodu 1. osobitných dojednaní poistenia majetku proti škodám spôsobeným krádežou, lúpežou
a poškodzovaním cudzej veci za krádež sa v zmysle týchto Osobitných dojednaní považuje prípad,
ak páchateľ prekoná prekážku a poistenú vec si prisvojí nasledujúcim spôsobom: a) do chráneného
priestoru vnikne tak, že jeho zabezpečenie prekoná nástrojmi, ktoré nie sú určené na jeho riadne
otváranie, b) do chráneného priestoru sa dostane násilím inak ako dverami, c) v chránenom priestore
sa skryje pred jeho uzamknutím a zmocní sa poistenej veci. Tento postup páchateľa však musí byť
preukázaný, d) chránený priestor otvorí pomocou originálneho kľúča, legálne zhotoveného duplikátu,
uzamykacieho kódu, vstupnej karty a pod., ktorých sa zmocnil krádežou alebo lúpežou, čo musí byť
preukázané trestným konaním. Za krádež sa v zmysle týchto osobitných dojednaní nepovažuje, ak si
páchateľ prisvojí poistenú vec v prípadoch, kedy došlo k vniknutiu do chráneného priestoru nezisteným
spôsobom ( napr. bez stôp násilného prekonania, použitím originálneho kľúča s výnimkou čl. 6 ods. 1
písm. d) a pod. ).

Podľa čl. 6 bodu 4. osobitných dojednaní poistenia majetku proti škodám spôsobeným krádežou, lúpežou
a poškodzovaním cudzej veci sa chráneným priestorom rozumie schránka,

miestnosť, stavba ( alebo jej časť ) alebo pozemok, ktorý je vo vlastníctve poisteného alebo ktorý má
poistený v prenájme, nachádza sa na mieste poistenia a kde sú umiestené veci kryté týmto poistením.

Podľa ust. § 266 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento
úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav
vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla
prikladala osoba v postavení osoby, ktorej

bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im
spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky
okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi
sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý
obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako
prvá v konaní tento výraz použila. Pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Ak podľa tejto časti zákona je rozhodné sídlo, miesto podnikania, miesto závodu alebo prevádzkarne
alebo bydlisko strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré je v zmluve uvedené, dokiaľ nie je zmena
oznámená druhej strane.

Podľa § 35 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opome-nutím; môže sa
stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo

chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich ja-zykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob
ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa
dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa ust. § 722 Občianskeho zákonníka za opotrebenie veci spôsobené riadnym užívaním
nájomca nezodpovedá. Vzniknuté poškodenie, stratu alebo zničenie veci je nájomca povinný ohlásiť
prenajímateľovi bez zbytočného odkladu. Povinnosť nájomcu nahradiť škodu sa spravuje ustanoveniami
tohto zákona o zodpovednosti za škodu; nájomca však nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla tým, že
ten, kto vec prenajal, nesplnil povinnosť uloženú ustanovením § 617.

Podľa ust. § 723 Občianskeho zákonníka ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný
platiť nájomné až do vrátenia veci. Ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zaplatiť aj
poplatok z omeškania. Ak sa vec stratila alebo bola zničená, je nájomca povinný platiť nájomné a
poplatok z omeškania, ak sa jeho platenie dohodlo, dokiaľ stratu alebo zničenie veci prenajímateľovi
neohlásil alebo dokiaľ sa o tom prenajímateľ inak nedozvedel.

Podľa ust. § 617 Občianskeho zákonníka ak treba, aby sa pri užívaní veci zachovali osobitné pravidlá,
najmä ak sa užívanie riadi návodom alebo je upravené technickou normou, je predávajúci povinný
kupujúceho s nimi oboznámiť, ibaže ide o pravidlá všeobecne známe. Ak predávajúci nesplní túto
povinnosť, je povinný nahradiť kupujúcemu škodu, ktorá z toho vznikla.

Podľa ust. § 670 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda.
Je povinný dať vec poistiť, len ak to určuje zmluva.

Podľa ust. § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu
prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým
umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá.

Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa ust. § 374 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka,
ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne
predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej,
že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá
vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej
hospodárskych pomerov.

Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto
účinky spojené.

Podľa ust. § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa ust. § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane
vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo po-škodenému ušlo
(ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to po-škodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom,
z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno
uspokojiť z vecí, ktoré

z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie
dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa ust. § 575 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími
nákladmi alebo až po dojednanom čase. Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť,
len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak
však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva,
že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom
rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel,
oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.

Nebolo medzi účastníkmi konania sporné a vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že dňa
14.10.2010 uzavreli zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, a že vibračná noha SRV 66, ktorá
bola súčasťou prenajatých vecí, bola dňa 16.11.2010 odcudzená. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú
a bola ukončená v dotknutej časti odcudzením veci - faktickou nemožnosťou užívať predmetnú vibračnú
nohu. Žalovaný námietku neplatnosti predmetnej zmluvy vzal späť na pojednávaní dňa 19.5.2015.

Sporný bol vznik škody vzhľadom na ust. čl. IX. základných podmienok o poistení prenajatých vecí,
výška škody a či bol žalovaný s poukazom na čl. IX základných podmienok povinný poistiť predmet
nájmu pre prípad krádeže.

Žalobca uviedol, že na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí prenechal žalovanému
za odplatu predmetnú vibračnú nohu na dočasné užívanie. Základnou povinnosťou nájomcu
( žalovaného ) bolo po skončení nájmu vrátiť vec prenajímateľovi. Túto povinnosť žalovaný nesplnil
a nebol ju schopný splniť ani dodatočne, nakoľko v dobe, keď mal vec v nájme, mu bola odcudzená.
Žalovaný nie je zodpovedný za odcudzenie veci, ktorého sa nedopustil, ale je zodpovedný voči žalobcovi
za ujmu, vzniknutú tým, že mu jeho vec nevrátil. Porušenie právnej povinnosti žalovaného spočíva
nielen v tom, akým spôsobom sa staral o ochranu predmetu nájmu, t.j. v plnení špeciálnej prevenčnej
povinnosti ohľadne prenajatej veci podľa § 670 Občianskeho zákonníka, ale aj v porušení právnej
povinnosti stanovenej nájomnou zmluvou vrátiť prenajímateľovi predmet nájmu po uplynutí dohodnutej
doby. V príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikla žalobcovi škoda, lebo jeho majetkový stav sa znížil
o hodnotu nevrátenej vibračnej nohy. Zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi sa teda
odvodzuje z porušenia zmluvnej povinnosti prenajatú vec po uplynutí dohodnutej doby prenajímateľovi
vrátiť. Mal za to, že to platí aj pre prípad, že nemožnosť žalovaného vrátiť predmet nájmu prenajímateľovi
( a splniť tak svoj záväzok ) spôsobila jeho odcudzením tretia osoba. Tvrdil, že pod pojmom strata
uvedeným v čl. IX. druhej vete základných podmienok je potrebné rozumieť aj odcudzenie prenajatej
veci, pričom žalovaný bol povinný vec poistiť pre prípad krádeže a ak to neurobil, za takto vzniknutú
škodu zodpovedá v plnej miere. Uviedol, že zodpovednosť tretej osoby nevylučuje

zodpovednosť žalovaného voči žalobcovi za porušenie zmluvnej povinnosti a je na žalobcovi, či si
náhradu škody uplatní u žalovaného alebo u poisťovni.

Žalovaný tvrdil, že v zmysle čl. IX. základných podmienok žalobca bol povinný poistiť predmet nájmu (pre
prípad krádeže). V prípade, že tak neurobil porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a je povinný
uhradiť žalovanému tým spôsobenú škodu vo výške žalobcom uplatneného nároku. Pre prípad, že k
poisteniu predmetu nájmu došlo namietal, že si žalobca mal uplatniť nárok u poisťovni, nakoľko ak by
plnila aj poisťovňa aj nájomca, došlo by u žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. Poukázal aj na ust. §
379 ods. 2 Obchodného zákonníka s tým, že sa spoľahol na pravdivosť vyhlásenia žalobcu, že predmet
nájmu má zmluvne poistený v ostatnom rozsahu neuvedenom v článku IX. druhej vete základných
podmienok prenájmu, a preto nemohol predvídať, že odcudzenie predmetu prenájmu môže mať za
následok vznik škody na strane žalobcu, resp. nemohol predvídať, že žalobcovi táto škoda nebude
nahradená zo strany poisťovne. Žalovaný mal za to, že žalobca v čl. IX. základných podmienok nájmu
vyhlásil, že má zariadenie poistené. Toto ustanovenie do základných podmienok vložil žalobca. Iný
význam, alebo zmysel, že predmetné zariadenie má poistené, toto ustanovenie nemôže mať a vlastne
ubezpečuje žalovaného, že ak sa niečo stane tak je zariadenie poistené pre určité poistné udalosti a na
zvyšok si to mal poistiť žalovaný. Vykladať toto ustanovenie treba tak, ako by ho vykladala iná osoba v
obdobnom postavení ako žalovaný, teda v neprospech autora a v prospech nájomcu. Toto ustanovenie
má ubezpečujúci charakter a pre prípad, že sa niečo zariadeniu stane, prenajímateľ si bude uplatňovať
nárok u svojej poisťovni.

Ako aj Ústavný súd konštatoval, je zrejmé, že medzi účastníčkami zmluvy o podnikateľskom nájme
nedošlo ku konsenzu ich vôle na výklade doslovného textu citovaného čl. IX tejto zmluvy. Podľa
žalobcu (prenajímateľa) z tohto zmluvného dojednania malo jasne vyplývať, že predmet podnikateľského
nájmu (vibračnú nohu) nemal poistený pre prípad jeho krádeže a pre tento prípad poistnej udalosti si
mal žalovaný predmet nájmu pripoistiť. Avšak podľa žalovaného z tohto zmluvného dojednania malo
jednoznačne vyplynúť, že žalobca ako prenajímateľ proklamoval, že predmet nájmu má poistený, okrem
strát každého druhu ekonomického charakteru, pričom tento výklad je podľa žalovaného legitímny aj
vzhľadom na to, že žalobca v predmetnej zmluve o podnikateľskom nájme, ktorú sám skoncipoval,
používa aj pojem „strata“ aj pojem „krádež“, takže podľa žalovaného žalobca sám medzi týmito pojmami
v iných ustanoveniach dotknutej zmluvy o podnikateľskom nájme rozlišoval, a teda nemôže bez ďalšieho
rozumne očakávať, aby pod pojem „...straty každého druhu...“ bolo možné subsumovať aj pojem

„krádež“. Totiž, ak by žalobca mienil medzi výluky z poistenia zaradiť aj krádež, tak potom by to v čl. IX
aj explicitne uviedol tak, ako to učinil v iných ustanoveniach zmluvy.

S poukazom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu, s prihliadnutím na ust. § 35 Občianskeho
zákonníka a § 266 Obchodného zákonníka ako aj na to, že predmetná zmluva bola koncipovaná
iba jednou zmluvnou stranou, t.j. žalobcom a žalovaný ako nájomník k nej len pristúpil bez možnosti
ovplyvnenia jej obsahu súd dospel k záveru, že ustanovenie čl. IX. základných podmienok nájmu je
možné vykladať len na ťarchu žalobcu. To znamená, že žalovaný sa s poukazom na toto ustanovenie
dôvodne domnieval, že žalobca má predmet nájmu poistený aj pre prípad krádeže, teda pod pojmom
„strata“ uvedeným v druhej vete tohto článku nie je možné v zmysle vyššie uvedených výkladových
pravidiel bez ďalšieho rozumieť aj „krádež“ prenajatej veci.

Vychádzajúc z poistnej zmluvy č. 1145363 a najmä z čl. 3, čl. 6 bodov 1. a 4. osobitných dojednaní
súd zistil, že vibračná noha, ktorá bola predmetom nájmu na základe zmluvy o podnikateľskom nájme
hnuteľných vecí uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, nebola poistená pre prípad odcudzenia z
priestorov nájomcu, resp. pre prípad odcudzenia z miesta jej užívania nájomcom, ktoré nie je chráneným
priestorom podľa čl. 6 bodu 4. osobitných dojednaní.

Z čl. IX. základných podmienok vyplýva, že žalobca vyhlásil, že prenajaté zariadenia má poistené. Z
druhej vety tohto článku však vyplýva na aké škody sa toto poistenie nevťahuje. Jedná sa o škody
spôsobené nedodržaním technických podmienok a prevádzko-vých noriem zariadenia nájomcom,
porušením zákazu manipulácie so zariadením neoprávnenými osobami a na vzniknuté straty každého
druhu, vrátane ušlého zisku, pokút, mánk, strát vzniknutých z omeškania, nedodržaním dohodnutého
výkonu a stratou trhu alebo kontraktu. Pod slovným spojením straty každého druhu v zmysle vyššie
uvedeného výkladu predmetného ustanovenia nie je možné rozumieť aj krádež, resp. odcudzenie
prenajatej veci.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca uviedol žalovaného do omylu keď v
zmluve konštatoval, že prenajaté zariadenie má poistené. Počas doby nájmu vec užíval nájomca, ktorý
mal za to, že zariadenie je poistené aj pre prípad odcudzenia, preto nemôže niesť zodpovednosť za to,
že ho nepoistil. Žalovaný podľa § 670 Občianskeho zákonníka nebol povinný dať vec poistiť pre prípad
odcudzenia, nakoľko to vzhľadom na vyššie uvedené nevyplýva zo zmluvy.

Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1 143,86 EUR, ktorá mala predstavovať zostatkovú
cenu vibračnej nohy ku dňu odcudzenia 16.11.2010. Tvrdil, že žalovaný nie je zodpovedný za
odcudzenie veci, ktorého sa nedopustil, ale je zodpovedný voči žalobcovi za ujmu, vzniknutú tým, že
mu jeho vec nevrátil.

Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu. Nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
na dobu neurčitú, bola v časti týkajúcej sa prenájmu predmetnej vibračnej nohy ukončená faktickou
nemožnosťou užívania veci dňa 16.11.2010 z dôvodu jej odcudzenia. Táto skutočnosť nebola medzi
účastníkmi konania sporná. Povinnosť žalovaného vrátiť prenajatú vec teda v zmysle ust. § 575
Občianskeho zákonníka zanikla pre nemožnosť plnenia.

Žalovaný neporušil žiadnu povinnosť, ktorá mu vyplývala z uzavretej zmluvy v zmysle ust. § 373
Obchodného zákonníka a ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko vibračnú nohu nebol
povinný poistiť pre prípad odcudzenia a povinnosť vrátiť prenajatú vec žalobcovi mu zanikla pre
nemožnosť plnenia. Žalovaný nemôže byť zodpovedný za nevrátenie vibračnej nohy, nakoľko táto bola
odcudzená, pričom za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle
od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by
povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku
záväzku túto prekážku predvídala. (§ 374 obchodného zákonníka). Podľa ustanovenia § 420

ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Zavinenie
je definované ako psychický vzťah osoby, ktorá škodu spôsobila k vlastnému protiprávnemu konaniu a
ku škode. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal súdu, že by odcudzenie

predmetu nájmu mal zaviniť žalovaný, resp. že by nedodržal podmienky ochrany predmetu nájmu v
zmysle základných podmienok podnikateľského nájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva. Súd
teda mal za to, že žalovaný škodu nezavinil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je
nedôvodná, preto ju zamietol.

Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 582,84 EUR.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p. a priznal ich v sume 651,34 EUR
žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania tvoria súdny poplatok za odvolanie v sume
68,50 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 582,84 EUR vrátane DPH, t.j. za 7 úkonov právnej
pomoci po 61,41 EUR plus DPH (za prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie doručené súdu
dňa 4.1.2013, odvolanie proti rozsudku doručené súdu dňa 17.4.2013 a účasť na pojednávaniach v
dňoch 11.1.2013, 1.3.2013, 17.3.2015 a 19.5.2015), režijný paušál 5 x 7,81 EUR plus DPH a 2 x 8,39
EUR plus DPH podľa ust. § 10, 14, 15, 17 a 18 vyhl. číslo 655/2004 Z. z..

Prisúdené trovy konania je žalobca povinný zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi
žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať

do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( § 251 ods. 1 )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. ( § 205 ods.2 O.s.p. )