Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/395/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111233172

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7111233172.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobcu: A. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Košice, H. X, právne zast. Mgr. Karol Fiľ, advokát AK, Buzulucká 14, Košice, proti žalovanej: Ľ.
D., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., N. X, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto

r o z h o d o l :

Zrušuje právo účastníkov spoločného nájmu bytu č. 48 pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a

príslušenstva nachádzajúceho sa na 12. poschodí domu na H. X v Košiciach a určuje žalobcu za
výlučného nájomcu bytu a člena Územného bytového družstva Košice Ťahanovce.

Žalovaná je povinná byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez práva na zabezpečenie
bytovej náhrady.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 134,20 EUR na účet právneho zástupcu
žalobcu Mgr. Karol Fiľ, advokát AK, Buzulucká 14, Košice do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 EUR na účet Okresného súdu
Košice I do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasanávrhomdoručenýmsúdudňa5.12.2011domáhal,abysúdzrušilspoločnýnájomúčastníkov
k bytu č. 48 pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva na 12. poschodí bytového domu H. X
v Košiciach, za výlučného nájomcu bytu a člena Územného bytového družstva Košice Ťahanovce určil
žalobcu s tým, že žalovaná je povinná byt vypratať bez zabezpečenia bytovej náhrady.

Žalovaná s návrhom v celom rozsahu súhlasila.

Súd vykonal dokazovanie rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa 18.1.1990, rozsudkom

Okresného súdu Košice I zo dňa 4.10.2011 č.k. 36C 119/2008-87, výpoveďou žalobcu, výpoveďou
žalovanej a zistil tento skutkový stav:

Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa 18.1.1990 súd zistil, že Stavebné bytové družstvo
Košice I, Vojenská 14 rozhodnutím zo dňa 18.1.1990 pridelilo žalobcovi byt č. 48 v bloku 220V, 12.
poschodie, pozostávajúci z 3-izieb, kuchyne a príslušenstva.Z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4.10.2011 č.k. 36C 119/2008-87 súd zistil, že Okresný
súd Košice I rozsudkom zo dňa 4.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2011 č.k. 36C
119/2008-87 rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 4.6.1988, maloletú D. D., nar.

X.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať
jej majetok, žalovanú zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa a upravil styk žalovanej s maloletou.

Z výpovede žalobcu súd zistil, že predmetný byt bol žalobcovi pridelený v januári 1990 za trvania
manželstva. Z manželstva pochádzajú 3 deti, nar. XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX a X.X.XXXX. V byte bývali

účastníci spolu s 3 deťmi do 20.6.2005, kedy žalovaná z bytu odišla, neukázala sa asi mesiac, žalobca
nevedel, kde je, požiadal o zverenie v tom čase dvoch maloletých detí do opatery. Žalovaná má dlžoby,
na spoločnej záhrade viazne záložné právo, žalovaná nepriznáva dlžoby, nechce ich špecifikovať a
žalobca má obavu, že dlhy presiahnu hodnotu založenej nehnuteľnosti. Manželstvo bolo rozvedené v
roku 2010 a v tom čase maloletá dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti žalobcu, starostlivosť o ňu
zabezpečuje žalobca. Žalobca nevie, kde bývala žalovaná v čase od odchodu zo spoločnej domácnosti,

z iných súdnych konaní vie, že sa jej narodilo dieťa v Čechách a v súčasnosti býva v Štrbe na Poľnej
ulici, pričom nevie, o aké bývanie ide. V súčasnosti v byte býva s maloletou dcérou a ďalšou dcérou,
tretia dcéra je dospelá, nebýva s nimi.

Z výpovede žalovanej súd zistil, že žalovaná sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu ohľadom uzavretia
manželstva, nadobudnutia bytu, rozvodu manželstva a detí pochádzajúcich z manželstva. Nežiada

náhradný byt, súhlasí so zrušením práva spoločného nájmu bytu a určením žalobcu za výlučného
nájomcu a výlučného člena Stavebného bytového družstva. Náhradný byt nežiada z toho dôvodu, že
býva v rodinnom dome svojho partnera, kde má trvalý pobyt. Chce si uplatniť svoje nároky titulom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Od 1.3.2013 je zamestnaná a na výživné na maloletú
dcéru je vedená exekúcia mesačne vo výške 175 EUR, kde je zrážané dlžné aj bežné výživné.

Podľa ust. § 871 ods. 1 OZ právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností
a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,samenídňomúčinnostitohtozákonananájom.Spoločnéužívanie
bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

Podľa ust. § 153 OZ účinného do 31.12.1991 štátne, družstevné a iné socialistické organizácie

prenechávajú byty občanom do osobného užívania bez určenia doby užívania, a to za úhradu, ak nie
je právnym predpisom ustanovené inak.

Podľa ust. § 154 ods. 1,2 OZ účinného do 31.12.1991 rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym
národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo
inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia

uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. Členovi stavebného bytového družstva vznikne splatením
členského podielu právo, aby mu bol orgánom družstva pridelený do osobného užívania družstevný byt.

Podľaust.§172ods.1,2OZúčinnéhodo31.12.1991právoužívaniabytumôžepatriťviacerýmobčanom
spoločne. Spoloční užívatelia majú rovnaké práva a povinnosti. Pri družstevnom byte môže právo
spoločného užívania vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa ust. § 703 ods. 1 OZ v platnom znení ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich
stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa ust. § 705 ods. 1,2,3 OZ v platnom znení ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu,
súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí,
ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o

nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právospoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,

ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na
záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa ust. § 712 ods. 1,2 OZ bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie

nájomcu a členov jeho domácnosti.

Podľa ust. § 712 c OZ ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu
a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia
majú právo len na jednu bytovú náhradu.

Podľa ust. § 712 a ods. 8 OZ ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné

ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode
manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte,
dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada
mu nepatrí. Pri rozhodovaní o forme bytovej náhrady, ktorá patrí rozvedenému manželovi, ktorý nebol
určený za ďalšieho nájomcu bytu, v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 712a ods.8 OZ platí,

že zásadne má rozvedený manžel právo na náhradný byt a len v prípade, ak sú tu okolnosti hodné
osobitného zreteľa, má právo len na náhradné ubytovanie alebo prístrešie a len v prípade, že sa dopúšťa
alebo dopúšťal voči druhému manželovi alebo blízkym osobám, s ktorými býval v byte fyzického alebo
psychického násilia, môže súd rozhodnúť, že mu bytová náhrada vôbec nepatrí.

Predmetom konania je zrušenie práva spoločného nájmu bytu, určenie výlučného nájomcu a člena

Stavebného bytového družstva a rozhodnutie o bytovej náhrade.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo
dňa 4.6.1988. Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu Územným bytovým družstvom Ťahanovce
(v čase pridelenia jeho právnym predchodcom Stavebným bytovým družstvom Košice I, Vojenská 14)
bol žalobcovi pridelený družstevný byt č. 48 v bytovom dome na H. X v Košiciach, 12. poschodie

pozostávajúci z 3-izieb, kuchyne a príslušenstva. Účastníci v predmetnom byte bývali spoločne spolu s 3
deťmipochádzajúcimizmanželstvadoroku2005,kedyžalovanáopustilaspoločnúdomácnosťaodtejto
doby sa do bytu nevrátila. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice
I zo dňa 4.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2011. V čase rozvodu maloletá D. D.Á.
pochádzajúcazmanželstvabolazverenádoosobnejstarostlivostižalobcu,ktorýzabezpečujeomaloletú

starostlivosť od odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti. V byte býva súčasne aj plnoletá dcéra
účastníkov. Obaja účastníci súhlasili so zrušením práva spoločného nájmu bytu, súhlasili s určením
žalobcu za výlučného nájomcu bytu a výlučného člena Stavebného bytového družstva a uložením
žalovanej povinnosti byt vypratať bez bytovej náhrady s poukazom na skutočnosť, že žalovaná má
dlhodobo vyriešenú bytovú otázku, býva so svojím priateľom v jeho rodinnom dome v Š., kde má aj trvalý

pobyt, pričom mieni sa domáhať svojich nárokov titulom vyporiadania BSM a to zostatkovej hodnoty
členského podielu v Stavebnom bytovom družstve.

Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru,
že u účastníkov došlo pridelením bytu v roku 1990 k vzniku spoločného užívania bytu v súlade s
Občianskymzákonníkomúčinnýmvčaseprideleniabytu.Spoločnéužívaniebytuúčastníkovsavsúlade

s ust. § 871 ods. 1 OZ účinného od 1.1.1992 transformovalo na spoločný nájom bytu. Účastníci konania
ako spoloční nájomcovia sa po rozvode manželstva nedohodli na tom, kto bude byt ďalej ako nájomca
užívať a kto bude určený za člena Stavebného bytového družstva, preto súd v súlade s ust. § 705 OZrozhodoval o zrušení práva spoločného nájmu bytu účastníkov o určení, kto bude ďalej byt ako nájomca
užívať a koho súd určí za výlučného člena Stavebného bytového družstva.

Súd prihliadol na všeobecné stanovisko prenajímateľa, ktorý zásadne doporučuje určiť za nájomcu bytu

a výlučného člena Stavebného bytového družstva toho, komu boli do osobnej starostlivosti zverené
maloleté deti, ako aj na okolnosti užívania predmetného bytu a poukazovania platieb za užívanie bytu,
záujem účastníkov na zotrvaní v predmetnom byte a záujem o určenie za výlučného nájomcu a člena
Stavebného bytového družstva. Keďže v predmetnom byte býva od roku 2005 výlučne žalobca s deťmi
pochádzajúcimi z manželstva, pričom v čase opustenia spoločnej domácnosti žalovanou boli ešte dve

deti maloleté, ktoré boli následne zverené do starostlivosti žalobcu, v čase rozvodu manželstva bolo 1
dieťa ešte maloleté, bolo zverené do osobnej starostlivosti žalobcu, ktorý do dnešného dňa zabezpečuje
o neho starostlivosť, žalovaná v byte od roku 2005 nebývala, nemá záujem v byte bývať, preto súd
v súlade s cit. zák. ust. a zisteným skutkovým stavom určil za výlučného nájomcu bytu žalobcu ako
aj za výlučného člena Stavebného bytového družstva. Pokiaľ ide o bytovú náhradu citované zákonné
ustanovenie umožňuje uložiť účastníkovi, ktorý nebol určený za výlučného nájomcu bytu a výlučného

člena Stavebného bytového družstva vypratať byt po zabezpečení náhradného bytu, z dôvodov hodných
osobitného zreteľa po zabezpečení náhradného ubytovania resp. prístrešia a v prípade fyzického alebo
psychického násilia bez bytovej náhrady. Keďže žalovaná má zabezpečené bývanie a to bývanie v
rodinnom dome svojho priateľa, kde má aj trvalý pobyt čím má vyriešenú otázku bývania a nežiadala
určenie bytovej náhrady, nevznikol jej nárok na bytovú náhradu, preto súd vyslovil, že žalovaná je

povinná byt vypratať do 15 dní po právoplatnosti rozsudku bez zabezpečenia bytovej náhrady.

Súd považuje za potrebné uviesť, že aj keď súd uložil žalovanej byt vypratať bez práva na zabezpečenie
bytovej náhrady, týmto výrokom nie je vyriešená otázka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov a to zostatkovej hodnoty členského podielu v Stavebnom bytovom družstve, ktorú je však
potrebné riešiť v osobitnom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov na návrh

niektorého z účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní
plný úspech, náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie práva pozostávajúceho z trov
právneho zastúpenia žalobcu, keďže žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku. Trovy
právneho zastúpenia žalobcu pozostávali z 2 úkonov právnej služby podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb: 1/ § 14 ods. 1 písm. a/ prevzatie
a príprava zastúpenia, 2/ § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl. a účasť na pojednávaní dňa 5.9.2013, 1 úkon
právnej služby činí 1/13 výpočtového základu podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl., 1/13 výpočtového
základu za 1/ úkon právnej služby príprava, prevzatie zastúpenia dňa 12.7.2012 činí 58,69 EUR 2/ úkon
účasť na pojednávaní dňa 5.9.2013 1/13 výpočtového základu činí 60,07 EUR, plus režijný paušál § 16

ods. 3 cit. vyhl. úkon za rok 2012 - 7,63 EUR a za rok 2013 - 7,81 EUR. Trovy právneho zastúpenia
spolu činia 134,20 EUR.

Vzhľadom k tomu, že úspešného žalobcu zastupoval advokát, súd zaviazal žalovanú zaplatiť trovy
konania žalobcu na účet právneho zástupcu v súlade s ust. § 149 ods. 1.

Keďže úspešný žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku, súd zaviazal žalovanú, ktorá v

konaní úspech nemala podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za
výpis z registra trestov zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 EUR položka 1b/ sadzobníka tvoriaceho
prílohu cit. zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )