Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/308/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614218293
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614218293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom

collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zast. SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711
proti žalovanému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, štátny občan Slovenskej republiky,
toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom: O. G., zamestnanec Okresného súdu F.,
za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného: Občianske združenie VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zast.: JUDr. Bohadan
Jakubis, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, v konaní o zaplatenie

501,57 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a, aby do konania na strane žalovaného vstúpil vedľajší účastník: Občianske združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 82,67 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 35,62 Eur počnúc od 18.04.2011 do zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
20,07 Eur počnúc od 18.05.2011 do zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26,98 Eur
počnúc od 18.06.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 418,90 Eur a 9,5 % úrokom z omeškania ročne
počnúc od 18.07.2011 do zaplatenia z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaného náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i
z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 02.04.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 501,57 Eur s príslušenstvom.

Podaním doručeným súdu dňa 08.12.2014 oznámilo Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného v zmysle § 92 ods. 2, 3, 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku.Súd oznámil žalobcovi, že dňa 08.12.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaného.
Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 18.09.2015.

Súd zároveň oznámil opatrovníkovi žalovaného, že dňa 18.12.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník

na podporu žalovaného. Oznámenie bolo opatrovníkovi doručené dňa 16.09.2015.

Žalobca podaním zo dňa 21.09.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.09.2015 vzniesol námietku
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva. Vo svojom podaní poukázal na zákonné ustanovenia § 93 ods.
2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého je pre vstup vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného potrebný jeho súhlas. V zmysle ustanovenia § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je
nevyhnutnou súčasťou oznámenia združenia o vstupe do konania súhlas, popri ktorom sa má zúčastniť

na konaní. Vzhľadom na to, že združenie takýto súhlas nepredložilo, žalobca zastáva názor, že nesplnilo
podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva. Uvedený nedostatok nie je možné zhojiť výzvou zo strany
súdu adresovanou žalovanému na vyjadrenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka, nakoľko takúto
možnosť nepripúšťa ani samotné znenie Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca má za to, že vstup
vedľajšieho účastníka do konania bez súhlasu žalovaného je právne neúčinný a navrhol, aby súd na

oznámenie združenia do konania bez súhlasu žalovaného neprihliadal a združenie ako vedľajšieho
účastníka do konania nepripustil.

Podľa § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na
jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa § 90 Občianskeho súdneho poriadku účastníkmi konania súd navrhovateľ a odporca

alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetnom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ( účinného do 31.12.2014), do konania vstúpi

buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníctva,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

S účinnosťou od 15.10.2008 Občiansky súdny poriadok zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu
vystupovať ako vedľajší účastník v konaní. Pri tejto druhej skupine ide o iné posudzovanie kritérií na
vedľajšie účastníctvo ako pri prvej skupine vedľajšieho účastníctva. Pokiaľ pri prvej skupine musí ísť
o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, v druhej skupine legitimáciu na
vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, v predmetnom prípade zákon č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Postačuje preukázať, že vstupujúci vedľajší účastník je právnická osoba a
jej predmet činnosti spočíva v ochrane zákonom stanovených práv.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že združenie ako právnická osoba
zameraná na ochranu spotrebiteľov môže vstúpiť do konania v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení z vlastného podnetu do spotrebiteľského sporu v pozícii vedľajšieho účastníka na

strane žalovaného spotrebiteľa. Súd zistil, že Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava je zapísané v Štatistickom registriorganizáciíatedasúdmázapreukázané,žejeobčianskymzdružením,ktoréhohlavnounáplňoučinnosti
je zastupovanie spotrebiteľov a ich podpora formou vedľajšieho účastníctva v konaní pred súdom.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť v ktoromkoľvek štádiu konania, až do jeho právoplatného

skončenia aj bez rozhodnutia súdu. Súd tak vychádzal z právneho názoru, ktorý bol vyslovený v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/204/2011 ako aj 6 Cdo/211/2011. Súd
rozhoduje o prípustnosti, resp. neprípustnosti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania
až keď účastník konania namietne neprípustnosť jeho vstupu do konania.

V danom prípade súd účastníkov konania upovedomil o tom, že dňa 08.12.2014 bolo súdu doručené
podanie, v ktorom Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom

Šafárikovo nám. 7, Bratislava prejavilo vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovaného. Žalovaný ako hlavný účastníci konania v súdom stanovenej lehote neprejavili
nesúhlas ku vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Pre účely posudzovania danej veci je potrebné zdôrazniť, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do
konania v zmysle zákonného ustanovenia § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nastávajú až

okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu bez ohľadu na to, v akom štádiu je neskončené
konanie. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy do 31.12.2014 výslovný súhlas podporovaného
účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane sa nevyžaduje. Súd záverom
dodáva, že jediným dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný
nesúhlaspodporovanéhoúčastníka,čoniejetentoprípad.Súhlaspodporovanéhoúčastníkajepotrebný

len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonov vedľajšieho účastníka.

Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že v čase vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
boli splnené zákonné podmienky, žiadne skutočnosti vylučujúce jeho vstup do konania zistené neboli,
preto súd vstup Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom
Šafárikovo nám. 7, Bratislava do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripustil.

Žalobca podal dňa 02.04.2014 proti žalovanému žalobu o zaplatenie 501,57 Eur s
príslušenstvom.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet konania

sumu 1000,- Eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.

Súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 18.09.2015 poučenie podľa § 120 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku (č.l. 45 spisu). Opatrovník žalovaného prevzal dňa 16.09.2015 žalobu s prílohami
a poučenie podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. O termíne verejného vyhlásenia
rozsudku dňa 29.09.2015 boli účastníci konania a zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného

upovedomení. Účastníci konania sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili. Súd verejne vyhlásil
rozsudok vo veci samej dňa 29.09.2015.

Dokazovanie súd vykonal prečítaním zmluvy o pripojení, faktúr č. 5728973294, č. 8727967679, č.
4725944856, č. 272695251, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013, vyjadrenia zástupcu
vedľajšieho účastníka konania.

Žalobca uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadzičova 10, Bratislava, zapísaná
v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sa Vložka č. 2081/B akopostupca na strane jednej a žalobca BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava,
ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný
prevod pohľadávok žalobcu vrátane pohľadávky voči žalovanému vedenej pod referenčným číslom

1206212301. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 vrátane jej prílohy a plnomocenstva
udelené žalobcom advokátskej kancelárii SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. sú registrované na Okresnom
súde Lučenec pod Spr. 1032/2013. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu v zmysle §
43 zákona číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu
o pripojení. Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom

žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky
dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných
povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá
v zmluve/dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej
pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne
v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom

vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný je sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť
riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby.

Vedľajší účastník konania doručil súdu písomné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že je dôvodné, aby
súd žalobu žalobcu v časti pokiaľ sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty zamietol. Zmluvná pokuta je
dojednaná pevnou sumou bez ohľadu na rozsah porušenia povinností, ako aj dobu porušenia povinností

s prihliadnutím na dobu viazanosti. Výška zmluvnej pokuty ostáva nezmenená bez ohľadu na to, aký
čas zostával do doby viazanosti, aká suma bola sprostredkovateľom riadne zaplatená, resp. bez zreteľa
či k porušeniu zmluvných povinností došlo na začiatku alebo konci zmluvného vzťahu. Zmluvná pokuta
bola určená pevnou sumou. Spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Dôvodné

je, aby súd podrobil súdnej kontrole zmluvné podmienky s cieľom vylúčiť zo života bežných občanov
neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak napĺňať cieľ článku 6 Smernice Rady 93/13/
EHS. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné absolútne, takže nie
je možné ich modifikovať.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným

Zmluvu o poskytovaní služby Magio SAT dňa 14.03.2011.

Právny predchodca žalobcu si vyfakturoval zaplatenie zmluvnej pokuty sumou 418,90 Eur faktúrou č.
5728973294, ktorá sa stala splatná dňa 17.07.2011, faktúrou č. 87279669, ktorá sa stala splatná dňa
17.06.2011 vyfakturoval sumu 26,98 Eur, faktúrou č. 4725944856, ktorá sa stala splatná dňa 17.04.2011
si vyfakturoval sumu vo výške 35,62 Eur, faktúrou č. 2726952571, ktorá sa stala

splatná dňa 17.05.2011 si vyfakturoval sumu vo výške 20,07 Eur.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadzičova 10, Bratislava ako postupca na strane jednej
a žalobca BL Telecom collection, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava ako postupník na strane
druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na
žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanému.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená, takže žalobca je

aktívne legitimovaný na podanie žaloby.Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,

ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších právnych predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas

poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov podnik má právo na zaplatenie
ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch

mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,

aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu
škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania

účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné.

Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody
presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo
iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a

včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka účinný v čase uzavretia zmluvy o
pripojení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálnedojednané.Zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujúnajmä

ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimeranevysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy

súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť
žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj
pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu
na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí

23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní
žalobcarovnakúzmluvnúpokutu,akovprípadeomeškaniasaspotrebiteľaužhneďnaúvoddvojročného
zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných
zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl

a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného
uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5
Občianskeho súdneho poriadku) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím
je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano
Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené
prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke:

Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú
pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické
poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej
podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých

konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú
proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd
prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným
zmluvu o pripojení. V zmluve o pripojení bola dohodnutá zmluvná pokuta za porušenie povinností
vyplývajúcich zo zmluvy. Súd sa postavil na to stanovisko, že dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou

zmluvnoupodmienkou,ktorájeabsolútneneplatná.Pokiaľsúdpovažujedohodnutúzmluvnúpodmienku
za neplatnú, dotknuté ustanovenia v zmluvách o pripojení sú absolútne neplatné od počiatku. Na
nekalosť zmluvnej podmienky súd prihliadal z úradnej povinnosti. Pokiaľ je v tejto časti právny úkon
neplatný, nemožno moderovať výšku zmluvnej pokuty. Preto pokiaľ žalobca zobral aj čiastočne žalobu
o zaplatenie zmluvnej pokuty späť, nie je dôvodné, aby žalovaný zaplatil 418,90 Eur s príslušenstvom.

Dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné označiť ako individuálne, a to s poukazom na článok 3
ods. 1.2 Smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej za individuálnu podmienku nemožno považovať ak
bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu, podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Súdu patrí kontrola zmluvných podmienok podľa § 153
ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Ztýchtodôvodovsúdžalobužalobcuozaplateniezmluvnejpokutypovýšku418,90Eurspríslušenstvom

zamietol.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov podnik má právo na zaplatenie
ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Žalovaný služby, ktoré mu právny predchodca žalobcu poskytoval na základe zmluvy o pripojení
využíval, preto je povinný žalobcovi za služby zaplatiť podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písmeno a), ods. 4

písmeno b) zákona číslo 610/2003 Z.z. spolu s úrokmi, pričom úroky z omeškania súd priznal žalobcovi
odo dňa, ktorý nasleduje po splatnosti faktúr, na ktoré súd poukazuje vyššie.

Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca bol v konaní v prevažnej miere neúspešný, takže žalovaný by mal právo na zaplatenie pomernej
časti trov, ktoré si však neuplatnil, takže súd rozhodol tak, že žalobca a žalovaný nemajú právo na
náhradu trov konania.

Vedľajší účastník konania si uplatnil právo na náhradu trov spojených s právnym zastúpením, ktoré mu
súd nepriznal.Súd považoval trovy právneho zastúpenia žalovaného za neúčelné. Z úradnej povinnosti súd musel
skúmaťčidojednanázmluvnápokutajeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,pretožesúdupatríkontrola
zmluvných podmienok podľa § 153 ods. 3,4 Občianskeho súdneho poriadku. Trovy konania vzniknuté

zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o
aktualizáciu tej ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie
práva na súde. Zástupca vedľajšieho účastníka konania len oznámil svoj vstup dňa 08.12.2014 a potom
doručilpísomnévyjadreniedňa29.09.2015,ktoréhoobsahjezhodnýsobsahominýchhromadnýchvecí,
v ktorých BL Telecom collection, s.r.o. vymáha zaplatenie zmluvnej pokuty. Trovy právneho zastúpenia

súd považoval za neúčelné, preto ich vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.