Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/233/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114218135
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114218135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci

navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO:
35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporkyni Z. A., N.. XX. XX. XXXX, A. C. S. K.
XXXX/XX, XXX XX A. A., štátnej občianke Slovenskej republiky, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie so sídlom
Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom,
advokátom so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 2 029,98 eura s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo
výške 199,36 eura zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18. 08. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy
2 029,98 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že dňa 20. 02. 2008 uzatvoril s odporkyňou
zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 1
460,53 eura, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške
88,23 eura. Odporkyňa sa dostala do omeškania už pri splátke č. 1 a napokon zaplatila len 3 183,82

eura. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky č. 37 o viac ako 3 mesiace,
navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru.
Odporkyňa mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 2 109,98 eura dňa 26. 06. 2011. Túto
sumu neuhradila ani čiastočne. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaviazania odporkyne
zaplatiť mu sumu vo výške 2 029,98 eura spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 27. 06. 2011
do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh spolu s prílohami bol doručený odporkyni do vlastných rúk dňa 19. 11. 2014. Odporkyňa uviedla,

že si je vedná, že navrhovateľ jej poskytol úver, no väčšiu čiastku úveru už zaplatila. Zároveň na výzvu
súdu uviedla, že súhlasí, aby v konaní vystupoval vedľajší účastník na jej strane.

K podanému návrhu sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý v podaní doručenom súdu
dňa 29. 04. 2015 uviedol, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Občianskeho
zákonníka. Nakoľko návrh bol podaný po uplynutí premlčacej doby, vzniesol námietku premlčaniacelého nároku. Taktiež poukázal na neprimeranú výšku RPMN a nedodržanie náležitostí uzatvorenej
zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného navrhol návrh zamietnuť a
navrhovateľa zaviazať nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na stane odporkyne trovy konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14. ,05. 2015, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami
a z prednesov odporkyne zistil nasledovný skutkový stav: odporkyňa dňa 18. 02. 2008 v Banskej Bystrici
vyplnila časť údajov na listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o
revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX, a to v časti 2. Dlžník - osobné údaje (vyplňte) a 5. -
Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v Sk (vyplňte) uvedenej listiny, v ktorej žiadala o poskytnutie

čiastky úveru 44 000,00 Sk, splatnosť úveru 36 splátok, splatnosť 20. deň v mesiaci, mesačná splátka
2 658,00 Sk, zmluvná odmena 51 688,00 Sk, predpokladaná RPMN za úver 79,52 %, zmluvná odmena
za poskytnutie revolvingu 36 999,00 Sk, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 66,47 %.
Navrhovateľ dňa 20. 02. 2008 v Bratislave vyplnil časť údajov na listine označenej ako žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX, a
to v časti 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevyplňajte) uvedenej listiny. Navrhovateľ

schválil žiadosť odporkyne o poskytnutie revolvingového úveru a poskytol jej čiastku úveru 44 000,00
Sk, splatnosť úveru 36 splátok, splatnosť 20. deň v mesiaci, mesačná splátka 2 658,00 Sk. Zmluvná
odmena predstavovala sumu 51 688,00 Sk, RPMN za úver 79,64 %, predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu 66,47 %. Súčasťou listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru/zmluvaorevolvingovomúvereč.zmluvy(VS):XXXXXXXXXXboliajzmluvnédojednaniazmluvyo

revolvingovom úvere a listina, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 02. 2008. Odporkyni bola poskytnutá čiastka úveru 1 460,53 eura
(44 000,00 Sk), odporkyňa uhradila navrhovateľovi spolu 3 183,82 eura.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,

v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. do 31. 03. 2008 (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada

aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 2 029,98 eura s príslušenstvom na základe
uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200007079. Uvedená zmluva bola uzatvorená za
účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho a Obchodného zákonníka, keďže na jej základe boli
odporkyni, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme
úveru navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna
ochrana vyplývajúca z § 54 Občianskeho zákonníka. Súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom
na vzťah medzi podnikateľom, dodávateľom a nepodnikateľom, spotrebiteľom a so zreteľom na
nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Súd nijako nepopiera argumenty,
že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez

ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá
je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý
prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí
medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany

spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 20/2009 zo dňa 25. 01. 2011). S účinnosťou zákona č.
150/2004 Z. z. (od 01. 01. 2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie
zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením

§ 54 ods. 1 „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho
podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania
predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

To, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, je nesporné a v konečnom dôsledku
tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ sa spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z. z.,
ktorý za spotrebiteľskú zmluvu neskôr označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka (...„za
spotrebiteľskúzmluvusapovažujezmluvapodľaObčianskehozákonníka,Obchodnéhozákonníkaa...“).
Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve
kúpnezmluvy,dvojakáúpravapremlčania,dvojakáúpravaodstúpeniaodzmluvy,dvojakáprávnaúprava

zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.
01. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane
premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade
medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu
má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. V bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského

práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery
v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske právo a nie
Obchodný zákonník. Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 OZ, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39
Občianskehozákonníka).Otakýtorozporideajvtedy,akbysapostaveniespotrebiteľazospotrebiteľskej

zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného
zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút
priaznivejšie. (z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/81/2012-279 zo dňa 14. 02,
2013, Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. 06. 2013).

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila,

že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonník, aj keby sa inak mali požiť normy obchodného práva. Z autentickéhovýkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky
premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny
režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka všeobecná premlčacia doba trojročná. Navrhovateľ ukončil s
odporkyňou zmluvný vzťah dňa 26. 06. 2011, do kedy mala podľa tvrdení navrhovateľa uhradiť
navrhovateľovi dlžnú sumu poskytnutú na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Od nasledujúceho
dňa, t.j. od 27. 06. 2011 začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva voči odporkyni na
súde. Premlčacia doba uplynula dňom 27. 06. 2014. Návrh voči odporkyni bol doručený súdu dňa 18. 08.

2014. Nakoľko uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, súd podľa § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadol aj bez návrhu odporkyne na premlčanie nároku navrhovateľa.

Nakoľko uplatnený nárok voči odporkyni bol súdu doručený po uplynutí premlčacej doby, súd nemohol
právo na plnenie povinnosti navrhovateľovi priznať, a preto podaný návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne priznal právo na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému

navrhovateľovi.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne podľa § 93 ods. 4 OSP priznal súd právo na náhradu
trov konania voči navrhovateľovi v sume uplatnených trov zastúpenia advokátom vo výške 199,36
eura, na účet jeho zástupcu (§ 149 ods. 1 OSP). Z priznaných trov zastúpenia advokátom predstavuje
odmena 182,58 eura (2x 91,29 eura) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za dva vykonané úkony právnej služby podľa § 13a
ods. 1 písm. a) vyhlášky, prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa a podľa
písm. c) písomné vyjadrenie vo veci samej a náhrada hotových výdavkov predstavuje 16,78 eura (2x
8,39 eura) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.