Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Mačura

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010106
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115010106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom pre prípravné konanie JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní

konanom 31. marca 2015 v Prešove takto,

r o z h o d o l :

A. M., E.. XX.X.XXXX K. Z., J. I. Z. E. K., G. Č.. XXX/XX, F.. Z.

je vinný, že

dňa 28.9.2014 asi o 03.00 hod. v obci D., F.. S., na mieste prístupnom verejnosti, počas diskotéky v

priestore baru U. pod vplyvom alkoholu, bezdôvodne fyzicky napadol tam prítomného P. Z. a to tak,
že ho najmenej raz udrel päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol, pričom utrpel
zlomeninu kĺbového výbežku sánky vpravo s posunom úlomkov a zlomeninu tela sánky vľavo s posunom
úlomkov, otvorenú do ústnej dutiny, ktoré zranenia si podľa znalca o odboru zdravotníctvo vyžadujú
liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 38-40 dní,

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví

- dopustil sa fyzicky, na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 Trestného zákona a s použitím § 54

Trestného zákona ú h r n n ý trest povinnej práce vo výmere 80 (osemdesiat) hodín.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému P. Z., E..
XX.X.XXXX, J. I. D. Č.. XXX, F.. S., škodu vo výške 1.100,-€, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na A. M. obžalobu pre vyššie uvedený skutok právne
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. spáchaný v jednočinnom

súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní ku spáchaniu skutku, ktorý mu je kladený za vinu priznal v
celom rozsahu a podľa § 257 ods. 1 až 5 Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo skutku kladenému mu za vinu v
obžalobeprokurátora.Súdposplnenízákonnýchpodmienoknáslednevzmysle§257ods.7Tr.por.jeho

vyhlásenie o vine prijal, keďže toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise.
Na hlavnom pojednávaní bolo preto podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vykonané len dokazovanie súvisiace s
výrokom o treste a náhrade škody.

Po právnej stránke bolo potrebné posúdiť tento skutok ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1 Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,
pretože inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky, na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti
tým, že napadol iného

Pokiaľideosubjektívnustránkuspáchanéhotrestnéhočinu,súdmalzato,žeobžalovanýkonalvzmysle

§ 15 písm. a) Tr. zák. v priamom úmysle, pretože svojim konaním chcel porušiť alebo ohroziť záujem
chránený zákonom, t.j. záujem štátu nad ochranou slobody.

Trest má byť v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti
a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne

odsúdenie páchateľa.

K osobe obžalovaného A. M. súd zistil, že je slobodný, prejednávanie priestupkov obcou nebolo
preukázané.Doposiaľbolrazsúdnetrestanýpreprečinvýtržníctvapodľa§364ods.1Tr.zákona(trestný
rozkaz OS K. E. J. XXT/XXX/XXXX zo dňa 26.7.2013), pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v

trvaní 5 mesiacov so skúšobnou dobou na 2 roky (od 29.8.2013-29.8.2015).

Obžalovanému A. M. bol ukladaný úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona keďže ho súd odsudzoval
za dva trestné činy, pričom prichádzalo do úvahy uloženie trestu vo vzťahu k prísnejšiemu trestnému
činu a to prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kde zákon ukladá uloženie trestu

odňatia slobody v rozmedzí od 6 mesiacov do 2 rokov. (trestnosť výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. je
potrestaním až na 3 roky trestu odňatia slobody bez určenia minimálnej dolnej hranice trestnej sadzby).
Pri ukladaní trestu bral súd do úvahy 1 poľahčujúcu okolnosť, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a
jeho spáchanie úprimne oľutoval - čoho výsledkom je i dohoda o urovnaní s poškodením, v rámci ktorej
nahradil už časť škody a ochota zaplatiť zvyšok škody, ktorej výška vyšla najavo po uzavretí dohody o

urovnaní (§ 36 písm. l). Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ a to, že spáchal viac
trestných činov, priťažujúcu okolnosť, že bol v minulosti už za trestný čin odsúdený mu súd nepriznal,
keďže okolnosť, že bol odsúdený už súd vyhodnocoval vo vzťahu k možnostiam v ukladaní trestov
(nebolo mu možné uložiť trest odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom, čo súd do istej miery
obmedzovalo vo vzťahu k možnostiam v ukladaní trestu a zvyšovalo u obžalovaného hrozbu uloženia

trestu odňatia slobody spojený s jeho výkonom).

Súd pri ukladaní trestu bral do úvahy najmä účel trestu s prihliadnutím na okolnosti prípadu. V danom
prípade súd mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil prečinu v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, čo vylučovalo možnosť opätovného uloženia podmienečného trestu odňatia slobody a tak

súd zvažoval, či je účelné a vhodné ako z hľadiska individuálnej tak i generálnej prevencie uložiť trest
odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom a dospel k záveru, že účel trestu je možné v danom
prípade dosiahnuť i trestom povinnej práce v trvaní 80 hodín, ktorý v zmysle § 54 Trestného zákona so
súhlasom obžalovaného aj uložil.Pri ukladaní trestu súd nemohol nebrať do úvahy, že obžalovaný po spáchaní trestného činu prebral
zodpovednosť za spáchaný skutok, dobrovoľne sa dohodol s poškodeným, ktorého sám iniciatívne
kontaktoval na plnej náhrady škody v rámci dohody o urovnaní zo dňa 21.10.2014, kde mu uhradil v tom

čase známu škodu vo výške 1154,- € plus trovy právneho zastúpenia vo výške 246,- €, pričom po tom,
ako bolo zistené, že škoda na zdraví je vyššia prejavil záujem aj túto škodu nahradiť a to v plnej výške
ako si ju uplatnil poškodený i na hlavnom pojednávaní, teda ešte 1100,- € (aj napriek dohode o urovnaní
súdu nebránilo rozhodnúť o povinnosti nahradiť zvyšok škody, keďže táto dohoda po obsahovej stránke
nenahradzovala sporné pohľadávky tak, ako to predpokladajú ustanovenia Občianskeho zákonníka

upravujúce dohodu o urovnaní). Rovnako postoj obžalovaného k spáchanému prečinu je kritický, svoje
konanie oľutoval.

Súd má za to, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho
výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, a súčasne iných odradí od páchania trestných
činov, trest povinnej práce. Je to jeden z „alternatívnych trestov“, ktorý považoval súd za primeraný

vzhľadom ku vyššie popísaným okolnostiam prípadu. Uložený trest bude pre spoločnosť z hľadiska
generálnej prevencie a pre obžalovaného z hľadiska individuálnej prevencie dostatočný a vhodný na
jeho prevýchovu.

Na základe vyššie uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokových častiach tohto

rozsudku.

Poškodenýsivprípravnomkonaníriadneavčasuplatnilnáhraduškody,pričomnahlavnompojednávaní
ju spresnil na výšku 1100,- €. Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia A..
D., ktorý vypracoval vo vzťahu ku zraneniam poškodeného súd zistil, že výška bodového ohodnotenia

zranení dosahuje úroveň 140 bodov, čo predstavuje sumu 2.307,- €, pričom zvyšok škody vo výške
1153,- € doposiaľ neuhradil. Keďže si poškodený uplatnil zaplatenie zvyšku škody vo výške 1100,- €,
súd nemal pochybnosti o tomto nároku a preto zaviazal obžalovaného na jej úhradu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním
napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh,
pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku

o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch
vyhotoveniach.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.