Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. máj 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815010118
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gallo

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7815010118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.05.2015, v senáte zloženom z

predsedu JUDr. Jána Galla a prísediacich Márie Leškovej a Mgr. Alexandra Tureka, v trestnej veci
obžalovaných Q. A. a spol., takto

r o z h o d o l :

1. Obžalovaný Q. A., N.. XX.XX.XXXX M. J., Y. A.-M., Č., C.
A. T. Č.. XX, okres Rožňava, bez pracovného pomeru,

2. Obžalovaná V. A., N.. XX.XX.XXXX M. T., C. A. T. Č.. XX,
okres Rožňava, bez pracovného pomeru,

s ú v i n n í,

že v čase od mesiaca október roku 2011 do mesiaca marca roku 2014 v Rožňave, ako poberatelia
príspevku v hmotnej núdzi, napriek poučeniu pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v
Rožňave o povinnosti oznámiť príslušnému orgánu zmeny skutočností rozhodujúcich pre poberanie

dávok v hmotnej núdzi v zmysle § 29 ods.1,3 Zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi,
zatajili, že v čase od 26.10.2011 do 24.03.2014 uskutočnili na svoje účty č. 511642830/0900 a č.
100581973/0900, vedené v Slovenskej sporiteľni a.s. Bratislava, vklady v hotovosti v celkovej sume
24.450,- Eur, v dôsledku čoho stratili nárok na vyplácanie dávok v hmotnej núdzi, čím štátnemu rozpočtu
Slovenskej republiky, v zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, spôsobili škodu
vo výške 11.823,46 Eur,

t e d a

vylákali od iného iné plnenie zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného
právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňali, a to tým, že uviedli iného do omylu v otázke
ich splnenia a spôsobili tak väčšiu škodu, a tohto činu sa dopustili závažnejším spôsobom konania -
po dlhší čas,

č í m s p á c h a l i

zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods.1,4 písm.a/,c/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení
Zákona č. 1/2014 Z.z.
a za to sa

o d s u d z u j ú :Obžalovaný Q. A. podľa § 225 ods.4 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2,3, § 36 písm.j/ Trestného
zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods.1 Trestného zákona súd výkon tohto trestu p o d m i e n e č n e odkladá s probačným
dohľadom.

Podľa § 51 ods.2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods.4 písm.j/ Trestného zákona sa ukladá obžalovanému povinnosť zamestnať sa v
skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Obžalovaná V. A. podľa § 225 ods.4 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2,3, § 36 písm.j/ Trestného
zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods.1 Trestného zákona súd výkon tohto trestu p o d m i e n e č n e odkladá s probačným
dohľadom.

Podľa § 51 ods.2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods.4 písm.j/ Trestného zákona sa ukladá obžalovanej povinnosť zamestnať sa v skúšobnej
dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav tak ako je popísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaní na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť
vyhlásenie o vine zhodne prehlásili, že sa necítia byť vinnými zo spáchania trestnej činnosti kladenej
im obžalobou za vinu. Na svoju obranu uviedli, že peniaze, ktoré vkladal obžalovaný Q. A. na ich účet
neboli ich. V ďalšom využili právo nevypovedať. Toto právo využili aj v prípravnom konaní.

Vina obžalovaných bola preukázaná predovšetkým výpoveďou zástupcu poškodeného JUDr. Q. Y.,
nepriamo aj svedeckou výpoveďou Ing. B. R., ako aj dôkaznými listinami.

Svedkyňa JUDr. Q. Y., zástupkyňa poškodenej strany vypovedala, že na základe žiadosti obžalovaných

zo dňa 19.12.2005 bola im priznaná dávka v hmotnej núdzi v zmysle zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci
v hmotnej núdzi v znení noviel. V súvislosti s touto žiadosťou boli poučení a oboznámení so svojimi
právami a povinnosťami a vzali na vedomie skutočnosť, že všetky zmeny majetkových pomerov, t.j.
zvýšenie, resp. zníženie mesačných príjmov a akéhokoľvek iné nadobudnutie finančných prostriedkov,
hnuteľných alebo nehnuteľných vecí, ktoré by mali za následok zvýšenie alebo zníženie celkového

ich imania, boli povinní oznámiť po celý čas poberania dávky poškodenej strane, teda Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, ako poskytovateľovi dávky v hmotnej núdzi Obžalovaní v čase
od 01.10.2011 do 31.03.2014 poberali dávky v hmotnej núdzi a zároveň boli zaradení na vykonávania
aktivačnej činnosti pre obec Rochovce. Dávky v hmotnej núdzi boli im vyplácané poštovým okruhom
Slovenskou poštou, iný spôsob výplaty dávky v hmotnej núdzi nie je možný. V súvislosti s touto

aktivačnou prácou uzatvárali s obcou „dohody o podmienkach vykonávania aktivačnej činnosti“. V týchto
dohodáchvčlánkuII.bodB2jeuvedené,že občanvykonávajúciaktivačnúčinnosť,ktorýjepoberateľom
dávky v hmotnej núdzi je povinný hlásiť každý príjem, ktorý môže mať vplyv na vznik nároku na dávku v
hmotnej núdzi a na jej výšku. Obžalovaní si tieto povinnosti nesplnili, teda že majú príjem z iných zdrojov
vspornomobdobíneoznámiliataktovobdobíod01.10.2011do31.03.2014neoprávnenepoberalidávky

v hmotnej núdzi vo výške 11.823,43 Eur. Totiž obžalovaní boli vlastníkmi a disponentmi účtu v banke, na
ktorý v tomto období pravidelne boli poukazované finančné sumy v celkovej výške 24.450,- Eur. Keby
obžalovaný oznámil, že finančné prostriedky, ktoré pravidelne poukazovali na svoj účet sú majetkom
tretej osoby, ktorá po dohode s nimi si odkladala tieto finančné prostriedky na ich účet pre svoje potreby
a zdokladovali to, nebola by pochybnosť o oprávnenosti dávky po celé toto obdobie.Keďže už bolo rozhodnuté o povinnosti vrátiť tieto poskytnuté dávky za sporné obdobie, škodu si
neuplatnili.

Svedok Ing. B. R., starosta obce Rochovce, potvrdil, že obžalovaní v kritickom období pracovali v rámci
aktivačných prác pre obec, na základe „dohôd o vykonávaní aktivačných prác“. Pri uzatváraní týchto
dohôd on ako starosta obce skúmal len to, či obžalovaní sú zaradení v evidencii ako uchádzači a či
poberajú sociálne dávky. Obžalovaní dobre poznali obsah dohody a tento im aj vysvetlil a pritom kópia
dohody im bola daná.

Svedkyňa Z. A., matka obžalovaného Q. A. a svokra obžalovanej V. A., ktorá v prípravnom konaní
bola vypočutá v súvislosti s tvrdením obžalovaných, že sumy poukazované na ich účty v spornom
období dávala ona synovi. Na hlavnom pojednávaní využila právo nevypovedať. Keďže boli splnené
podmienky na prečítanie tejto výpovede z prípravného konania, súd v zmysle § 263 ods.4 Trestného
poriadku výpoveď tejto svedkyne prečítal.

Z. A. v prípravnom konaní vypovedala, že svojmu synovi dávala jej peniaze, aby si ich uložil na jeho
účet, pretože sa bála mať doma hotovosť a bolo dohodnuté, že v prípade potreby syn jej vyplatí naspäť.
Peniaze, ktoré mu dávala boli z jej dôchodku a tiež si vyberala pôžičky, ktoré si u syna odložila do doby,
keď ich bude potrebovať. Vedela, že syn jej peniaze dával do banky. Nevedela povedať koľko peňazí

mu takto dala.

V súvislosti s tvrdením tejto svedkyne prečítaním správy od Sociálnej poisťovne pobočka Rožňava na čl.
182, 184-187 bolo zistené, že Z.Í. A. poberá od 04.02.2002 starobný dôchodok a od 19.11.2004 vdovský
dôchodok. V období od októbra 2011 do decembra 2011 bol jej vyplatený starobný dôchodok vo výške

189,90 Eur mesačne a vdovský dôchodok vo výške 88,- Eur mesačne. V roku 2012 bol jej vyplácaný
starobný dôchodok vo výške 196,20 Eur a vdovský dôchodok vo výške 91,- Eur mesačne. V roku 2013
bol jej vyplácaný starobný dôchodok po 207,40 Eur a vdovský dôchodok po 94,20 Eur mesačne a v roku
2014 starobný dôchodok po 216,20 Eur a vdovský dôchodok po 96,70 Eur. Takto v spornom období na
dôchodkoch bolo jej vyplatených 8.864,76 Eur.

Z prečítanej správy z Ústredia sociálnej poisťovne Bratislava na čl. 183 vyplynulo, že v rámci exekúcií v
období od 24.10.2011 do 23.03.2014 bola z dôchodku Z. A. zrazená suma 1.637,05 Eur.

Zo zápisnice o vydaní vecí na čl. 188 vyplynulo, že Z. A. v súvislosti s jej tvrdením, že peniaze dávala

synovi aj z vybratých úverov bola vyzvaná, aby vydala všetky úverové zmluvy na základe ktorých mal jej
byť poskytnutý úver. Žiadne však nevydala s tvrdením, že žiadne zmluvy nemá. Zo správy od Providentu
Financial s.r.o. Bratislava na čl. 190 vyplynulo, že na základe zmluvy č. 472143401 zo dňa 19.08.2010
bol Z. A. poskytnutý úver vo výške 400,- Eur s povinnosťou ho splatiť v celkovej výške 743,99 Eur v
60 týždenných splátkach po 12,40 Eur (teda mesačne po 49,60 Eur) - aktuálny zostatok predstavuje

280,99 Eur. Zmluvou č. 472293957 uzavretou dňa 03.11.2010 bol znova jej poskytnutý úver vo výške
400,- Eur s povinnosťou splatiť v celkovej výške 743,90 Eur v 60 týždenných splátkach po 12,40 Eur
(teda mesačne po 49,40 Eur) - aktuálny zostatok je 689,79 Eur.

Z ďalších správ a úradných záznamov na čl. 191-194 vyplynulo, že nebolo zistené, že by Z. A. v

spornom období získala nejaký úver.

Z prečítanej Žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi na čl. 87 vyplynulo, že obžalovaní dňa 19.12.2005
požiadali o dávky v hmotnej núdzi z dôvodu nezamestnania. Z tejto žiadosti vyplýva, že obžalovaní boli
poučení:

Podľa § 29 ods.1 Zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, že občan v hmotnej núdzi, ktorému
sa vypláca dávka a príspevky je povinný ohlásiť úradu alebo obci písomne do 8 dní zmeny vo všetkých
skutočnostiach, rozhodujúcich na trvanie nároku na dávky a príspevky a na ich výplatu.

Podľa § 29 ods.2 citovaného zákona občan v hmotnej núdzi je povinný na výzvu úradu alebo obce
preukázať skutočnosti rozhodujúce na poskytnutie dávky a príspevkov, ich výšku alebo výplatu v
lehote do 8 dní odo dna doručenia výzvy, ak úrad alebo obec neurčili dlhšiu lehotu. Ak občan v
hmotnej núdzi nevyhovie výzve v určenej lehote, možno výplatu dávky a príspevkov zastaviť, ak bol vovýške upozornený na tento následok. O zastavení výplaty dávky a príspevkov úrad alebo obec vydá
rozhodnutie.

Podľa § 29 ods.3 citovaného zákona občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky je
povinný úradu alebo obci, ktoré vo veci konali v lehote do 8 dní oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu
majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré
sú rozhodujúce na určenie výšky dávky a príspevkov. Podľa § 29 ods.4 citovaného zákona občan v
hmotnej núdzi je povinný vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť zvýšené o l0 % odo dňa, od ktorého

nepatrili vôbec, alebo vo výške v akej sa vyplácali ak
a/ nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť a prijímal dávku na príspevky alebo ich časť, hoci vedel a
musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume než patrili; v prípade
podozrenia z trestného činu podvodom, úrad alebo obec podá podnet orgánom činným v trestnom
konaní na začatie konania,
b/ úmyselne spôsobil, že dávka a príspevky alebo ich časť sa vyplatí neprávom alebo vo vyššej sume,

ako patrili; úrad alebo obec podá podnet orgánom činným v trestnom konaní na začatie konania.

Na základe rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava a potvrdení o poberaní dávky v
hmotnej núdzi na čl. 92-126 obžalovaný od októbra 2011 do apríla 2012 poberali dávky v hmotnej núdzi
po 400,14 Eur mesačne, od mája 2012 do augusta 2012 po 382,94 Eur mesačne, od septembra 2012

do decembra 2012 po 446,01 Eur, od januára 2013 do apríla 2013 po 382,94 Eur, od mája 2013 do
decembra 2013 po 380,94 Eur a od januára 2014 do februára 2014 po 375,80 Eur mesačne , celom
teda za kritické obdobie im bolo vyplatených na týchto dávkach 11.823,46 Eur.

Obžalovaní v kritickom období, ako vyplýva zo správy od Obecného úradu v Rochovciach na čl. 128

a dohôd o podmienkach vykonávania aktivačnej činnosti na čl. 129-149, vykonávali v obci Rochovce
aktivačné práce. V dohodách o podmienkach vykonávania aktivačnej činnosti pre obec v článku II. písm.
B v bode 2. „občan vykonávajúci aktivačnú činnosť, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi je
povinný oznámiť každý príjem, ktorý môže mať vplyv na vznik nároku na dávku v hmotnej núdzi a na
jej výšku“.

Z prečítanej správy od Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava na čl. 40 v kritickom období na meno
obžalovaného Q. A. viedli osobný účet č. 511642830/0900, k tomuto účtu boli zriadené podúčty
(sporenie) k osobnému účtu a to č. 5025988791/0900 založený 23.02.2012 a zrušený 11.03.2013 a
č. 5048346652/0900 založený 16.10.2013 a zrušený 23.01.2014. Na meno Q. A. r.č. 950403/9567

(syn obžalovaných) bol založený účet 09.04.2014 s aktuálnym zostatkom 1.000,- Eur č. účtu
5055144792/0900. Podľa správy na čl. 65 hotovostný vklad vo výške 1.000,- Eur na tento účet bol
realizovaný prostredníctvom podpisového tabletu a tento vklad realizoval syn obžalovaných.

Ako vyplýva z prehľadu transakcií od 15.10.2011 do 10.04.2014 na osobný účet obžalovaného Q. A.

č. účtu 511642830/0900 na čl. 41-64 a správy od Slovenskej sporiteľne a.s. na čl. 65, ako aj potvrdenie
o hotovostných vkladoch na čl. 66-85, vklady realizoval obžalovaný Q. A. a dňa 25.05.2012 na účet
obžalovanej V. A. č. 100581973/0900 vložil vklad vo výške 1.200,- Eur (čl. 86). Spolu takto obžalovaný
Q. A. na tieto účty v spornom období vložil 24.450,- Eur.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle zásad uvedených v § 2 ods.12 Trestného
poriadku dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku a obžalovaní týmto konaním naplnili všetky pojmové znaky zločinu subvenčného
podvodu podľa § 225 ods.1,4 písm.a/,c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.b/ Trestného
zákona.

Výsledky vykonaného dokazovania v predmetnej veci tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj
nepriamych dôkazov, sú jednoznačné a bezpochyby možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaní
skutok spáchali tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na rozdiel od obžaloby súd
skutok doplnil ustanovením zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi - § 29 ods.1,3, v zmysle

ktorého boli povinní obžalovaní zmeny skutočností rozhodujúcich pre nárok na dávky v hmotnej núdzi
nahlásiť.Podľa ustanovenia § 225 ods.1 Trestného zákona trestného činu subvenčného podvodu sa dopustí
kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu
verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu

obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na
podmienky, ktoré nespĺňa a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia.

Podľa odseku 4 písm.a/,c/ citovaného ustanovenia sa zločinu subvenčného podvodu dopustí ten, kto
konaním popísaným v odseku 1 spôsobí väčšiu škodu a spôsobí ju závažnejším spôsobom konania.

Podľa ustanovenia § 125 ods.1 Trestného zákona väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca
najmenej 10-násobok sumy 266,- Eur. V danom prípade obžalovaní neoprávneným poberaním
príspevku v hmotnej núdzi v kritickom období spôsobili škodu vo výške 11.823,46 Eur - teda spôsobili
väčšiu škodu.

Podľa § 138 písm.b/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas. Dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená intenzitou
trestného činu - to znamená závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. V danom prípade podľa názoru súdu konaním popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku,
obžalovaní páchali trestnú činnosť po dlhší čas.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia dotácie, subvencie, príspevky alebo iné plnenia zo
štátneho rozpočtu možno poskytnúť iba na základe všeobecne právneho predpisu. V danom prípade
obžalovaným bol poskytnutý príspevok v hmotnej núdzi zo štátneho rozpočtu na základe zákona č.
599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi. Na trestnosť páchateľa sa vyžaduje, aby uvedené plnenie od

oprávneného subjektu vylákal tým, že predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade s príslušným zákonom
alebo osobitným právnym predpisom, ktoré určujú spôsob ich poskytovania. Obžalovaní požiadali o
príspevok v hmotnej núdzi žiadosťou z 19.12.2005 z dôvodu, že sú nezamestnaní a tento príspevok mal
im spolu s deťmi zabezpečiť základné životné podmienky. Na základe tejto ich žiadosti bol im Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava tento príspevok v hmotnej núdzi priznaný. Je nesporné, že

v súvislosti s poskytnutím tohto príspevku obžalovaní boli poučení o tom, že sú povinní ohlásiť úradu
písomnedo8dnízmenyvovšetkýchskutočnostiachrozhodujúcichnatrvanienárokunatentopríspevok,
t.j. výšky svojich iných príjmov a každú zmenu majetkových pomerov. Obžalovaní skutočnosť, že by
neboli poučení ani nenamietali. No napriek tomu tak neurobili.

Je nesporné, ako to vyplýva z potvrdení a rozhodnutí o výške tohto príspevku, že v období od októbra
2011 do marca 2014 bol obžalovaným vyplatený príspevok v hmotnej núdzi zo štátneho rozpočtu vo
výške 11.823,46 Eur. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že obžalovaní v tomto období neboli
odkázaní na tento príspevok a tento im v zmysle zákona č. 599/2003 Zb. ani nepatril , vzhľadom na ich
príjmy vo výške 24.450,- Eur, ktorá suma predstavuje vklady na ich účty.

Súd obranu obžalovaných, spočívajúcu v tom , že peniaze , ktoré vkladali v spornom období na ich
účty sú inej osoby, bez toho, že by na hlavnom pojednávaní túto osobu konkretizovali, hodnotil len ako
účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Obžalovaní tak v prípravnom konaní, ako aj na
hlavnom pojednávaní využili právo nevypovedať. Na rozdiel od prípravného konania, kde uviedli, že

peniaze, ktoré boli vložené na ich účty v kritickom období, boli matky obžalovaného Q. A., na hlavnom
pojednávaní uviedli, že to boli peniaze inej osoby, zrejme preto, lebo dôkazmi vykonanými v prípravnom
konaní boli preukázané, že je vylúčené, aby išlo o peniaze matky obžalovaného Q. A..

Svedkyňa Z.R. A., matka obžalovaného Q. A. , na hlavnom pojednávaní využila právo nevypovedať. Vo

výpovedi v prípravnom konaní tvrdila, že synovi dávala peniaze, aby ich vložil na jeho účet, pretože sa
bála mať hotovosť doma a bola s ním dohodnutá, že v prípade potreby peniaze jej vráti. Tvrdila, že išlo
o peniaze z jej dôchodku a tiež z vybraných úverov.

Vzhľadom na správy od Sociálnej poisťovne, ktorých obsah je vyššie popísaný, o výške poberaného

dôchodku, exekučných zrážkach, podľa názoru súdu je vylúčené toto jej tvrdenie. Taktiež vykonanými
dôkazmi nebolo preukázané, že by v kritickom období si vybrala nejaký úver. Z týchto dôvodov súd
hodnotil jej výpoveď ako nepravdivú a učinenú len v snahe pomôcť obžalovaným zbaviť sa trestnej
zodpovednosti.Súdpriurčenídruhuavýmerytrestupostupovalpodľazásaduvedenýchv§34anasl.Trestnéhozákona.

Obžalovaní v mieste bydliska sú hodnotení všeobecne , sú nezamestnaní, od roku 2011 neboli riešení
komisiou verejného poriadku. Doposiaľ súdne trestaní neboli.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd
prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V zmysle citovaného

ustanovenia súd zistil u obžalovaných poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.j/ Trestného zákona
- viedli pred spáchaním trestného činu riadny život. V zmysle ustanovenia § 37 Trestného zákona
priťažujúca okolnosť zistená nebola.

V zmysle ustanovenia § 34 ods.1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov. Trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (účel trestu). Podľa ods.4 citovaného ustanovenia
pri určovaní druhu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Vychádzajúc z uvedených zásad s prihliadnutím na doterajší bezúhonný život obžalovaných, mal za to,
že ich prevýchovu a nápravu zabezpečí trest odňatia slobody uložený na dolnej hranici trestnej sadzby
s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov, pri uložení povinnosti zamestnať sa
v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§
308/2)
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu
(§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.