Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 8P/50/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515203133
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vojteková Fejérová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3515203133.3

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou, vo veci
starostlivosti súdu o mal. H. D., U.. XX.XX.XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Nové Mesto nad Váhom a o toho času plnoletého Y. D., U.. XX.X.XXXX, v konaní dieťa do
nadobudnutia plnoletosti zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto
nad Váhom, deti matky: Y. D.Á., U.. XX.X.XXXX, R. Č., Z.. O. XXX a otca: C. D., U.. X.XX.XXXX, R. Č.,

Z.. O. XXX, toho času H. L., N. XXX, v konaní o úpravu práv a povinností k mal. deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Mal. H. D., U.. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. H. sumou vo výške 200,- Eur mesačne vždy do 20. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 15.04.2015.

III. Nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie od 15.04.2015 do 31.08.2015 u mal. H. vo výške
453,28 Eur je otec povinný zaplatiť v 25,- Eur mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným
k rukám matky pod stratou výhody splátok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu Y. D., U.. XX.X.XXXX, sumou vo výške 200,- Eur mesačne
vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám Y. D..

V. Nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie od 15.04.2015 do 10.06.2015 u Y. D. vo výške 93,32
Eur je otec povinný zaplatiť v 15,- Eur mesačných splátkach splatných 20. dňa v mesiaci k rukám
matky pod stratou výhody splátok.

VI. Nedoplatok na splatnom výživnom za obdobie od 11.6.2015 do 31.08.2015 u Y. D. vo výške 133,32
Eur je otec povinný zaplatiť v 15,- Eur mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným k
rukám Y. D. pod stratou výhody splátok.

VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa podaným návrhom domáhala úpravy práv a povinností k mal. H. a v čase podania návrhu mal.
Y.. Uviedla, že deti pochádzajú z manželstva s ich otcom, toho času s otcom detí nežije v spoločnej
domácnosti. Ďalej uviedla, že je zamestnaná s príjmom cca 570,- Eur mesačne, býva spolu s deťmi v
rodinnom dome, ktorý vlastní so sestrou.

Otecsúhlasilsozverenímdetídoosobnejstarostlivostimatky. Navrholurčiťvýživnévovýškepo70,-Eur

mesačne na každé dieťa. Uviedol, že býva v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej dvoma maloletýmideťmi, s priateľkou čaká spoločné dieťa. Odo dňa odchodu zo spoločnej domácnosti prispieval na výživu
detí spolu sumou 200,- Eur mesačne, deťom prispieval i nad rámec uvedenej sumy.

Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu matky vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením potvrdenia o príjme matky, potvrdenia o
príjme otca, rodných listov maloletých detí, pričom zistil tento skutkový stav:

Matka je toho času zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške 657,79 Eur. Býva
v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve so svojou
sestrou, a to v samostatnej domácnosti, sestra platí za obe domácnosti elektriku, matka platí plyn vo
výške 150,- Eur mesačne.

Maloletá H. nastupuje do 6. ročníka základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni.

Plnoletý Y. nastupuje do 4. ročníka E. D. Š. G.. Navštevuje kožnú lekárku, náklady s tým spojené sú
vo výške 15,- Eur mesačne. Denne chodí do posilňovne do Nového Mesta nad Váhom, cestovné platí
1,40 Eur denne.

Otec toho času býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a jej dvoma maloletými deťmi,
na domácnosť prispieva sumou 300,- až 350,- Eur mesačne. Priateľka od 01.10.2015 nastupuje na
materskúdovolenku,pričomsotcommaloletýchdetíčakádieťa. Otecjezamestnanýspríjmom1.169,93
Eur mesačne.

Z výsluchu súd zistil, že otec od odchodu zo spoločnej domácnosti prispieval na mal. deti spolu sumou
200,- Eur mesačne, Y. platil 30,- Eur mobilný telefón, vstup do fitnescentra v sume 20,- Eur mesačne, tiež
mu dával vreckové podľa potreby, prispel mu na vodičský preukaz sumou 210,- Eur, podľa vyjadrenia
mu platí sporenie na účet vo výške 15,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o mal. H., tejto otec dáva vreckové 20,-
Eur mesačne, kúpil jej oblečenie a doplnky, potreby pre domáce zvieratá, tiež jej sporí mesačne 15,- Eur.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd
pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu

budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd

obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťaosobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak

je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia mal. H. a t.č. plnoletého Y. nežijú v spoločnej

domácnosti. O mal. H. zabezpečuje starostlivosť matka, starostlivosť matky je na dobrej úrovni. Súd
preto mal. H. zveril do osobnej starostlivosti matky. So zverením maloletej do starostlivosti matky otec
súhlasil.

Zo strany otca súd určil výživné na mal. H. a plnoletého Y. po 200,- Eur mesačne. Výživné v takto určenej

výške zodpovedá možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, ktorí sú obaja zamestnaní a dosahujú
príjem ako je uvedené vyššie. Takto určené výživné zo strany otca spolu so zabezpečením potrieb pre
mal. H., ako aj plnoletého Y., ktoré bude zabezpečovať matka, sa súdu javia primerané s poukazom
na potreby mal. detí. Pokiaľ ide o výživné na plnoletého syna Y., výživné vo výške 200,- Eur mesačne,
bude otec poukazovať vzhľadom na to, že Y. dňa 11.06.2015 dosiahol plnoletosť, do jeho rúk. Určeným

výživným by malo byť docielené, aby životná úroveň jednotlivých členov rodiny bola v zásade rovnaká.
Takto určené výživné navyše plne zodpovedá i potrebám mal. H. ako aj plnoletého Y.. Mal. H. ako
aj plnoletý Y. majú výdavky primerané veku, žiadne nadštandardné výdavky nemajú. Otec detí i po
zaplatení určeného výživného bude mať dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných
potrieb (zostane mu suma vo výške cca 770,-Eur). Rovnako i matka detí pri zohľadnení jej príjmu a

určeného výživného, bude mať dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb
i potrieb detí. Otec detí je zo svojho zostávajúceho príjmu schopný prispieť deťom i na realizáciu ich
záujmov.

Súd určil vyživovaciu povinnosť na maloletú H., ako i na plnoletého Y. s účinnosťou odo dňa 15.04.2015,

kedy bol predmetný návrh podaný matkou na tunajší súd. Nedoplatok na výživnom u mal. H. tak
predstavuje nedoplatok (pri zohľadnení, že otec prispieval na jej výživu sumou 100,- Eur mesačne) za
16 dní mesiaca apríl 2015 (100,- Eur : 30 dní x16 dní) vo výške 53,28 Eur a výživné za mesiac máj až
august 2015 po 100,- Eur, spolu je tak nedoplatok na výživnom zo strany otca na mal. H. vo výške 453,28
Eur. Nedoplatok v uvedenej výške súd povolil otcovi splácať v splátkach vo výške 25,- Eur mesačne.

Nedoplatok uplnoletéhoY.jepotrebnérozdeliťdonadobudnutiajehoplnoletosti,tedadodňa11.06.2015
a následne, po nadobudnutí plnoletosti. Nedoplatok je (pri zohľadnení, že otec prispieval na jeho výživu
sumou100,-Eurmesačne,tiežmuplatiltelefónavstupdofitnescentraspoluvovýške50,-Eurmesačne)
za obdobie od 15.04.2015 do 30.04.2015 (50,- Eur : 30 dní x16 dní)) vo výške 26,66 Eur, za mesiac

máj 2015 vo výške 50,- Eur a za obdobie od 01.06.2015 do 10.06.2015 (50,- Eur : 30 dní x 10 dní) vo
výške 16,66 Eur, nedoplatok, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám matky predstavuje sumu 93,32 Eur.
Nedoplatok v uvedenej výške súd povolil otcovi splácať v splátkach vo výške 15,- Eur mesačne.Nedoplatok, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám plnoletého Y. je za obdobie od 11.06.2015 do
30.06.2015 (50,- Eur : 30 dní x20 dní)) vo výške 33,32 Eur, za mesiac júl a august 2015 vo výške 100,-
Eur, spolu teda vo výške 133,32 Eur. Nedoplatok v uvedenej výške súd povolil otcovi splácať v splátkach

vo výške 15,- Eur mesačne.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a), podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného zákona.

Tí účastníci, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie, odvolanie voči rozsudku podať nemôžu.