Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/360/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112239407
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112239407.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o

maloletú A. P., nar. 5. 5. XXXX, trvalé bydlisko D. F., Ul. D. č. XXX, občianku X. republiky, zastúpenú
kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové
Mesto, dieťa matky T.any P., nar. 9. 9. XXXX, trvalé bydlisko D. F., Ul. D. č. XXX, t. č. H. XXXX/X, O. A. P.,
občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou, so sídlom
v Žiline a otca H. P., nar. XX. 5. XXXX, trvalé bydlisko O. A. P., Ul. X. č. XXXX/XX, občana Slovenskej
republiky, právne zastúpeného JUDr. Marekom Belkom, advokátom, so sídlom v Čadci, o návrhu rodičov
na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na Okresnom súde Žilina, dňa 25. 2. 2015, takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j enasledovnú

r o d i č o v s k ú d o h o d u,

uzavretú medzi rodičmi maloletého dieťaťa:

Súd maloletú A. P., nar. 5. 5. XXXX,

z v e r u j e

do osobnej starostlivosti matky T. P., nar. 9. 9. XXXX.

Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec H. P., nar. XX. 5. XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej A. P. sumou 90 EUR
mesačne, s účinnosťou od 1. 9. 2012 do 30. 4. 2014 , a od 1. 5 2014 vo výške 100 € mesačne, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa.

N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletú A. P., za obdobie 1. 9. 2012 do 28. 2. 2015, vo
výške 910 EUR sa otec zaväzuje splácať v mesačných splátkach po 30 EUR, splatných spolu
s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.Súd u p r a v u j e styk otca H. P. s maloletou A. P. nasledovne:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom vždy:

- v párnu sobotu od 10.00 do 18.00 hod.,

- v párnu nedeľu od 14.00 do 18.00 hod.,

- počas Vianočných sviatkov, každý párny kalendárny rok 24. 12. od 10.00 do 18.00 hod. a v každý
nepárny rok 25. 12. od 10.00 do 18.00 hod.,

- na Nový rok každý párny kalendárny rok od 14.00 hod. do 18.00 hod.

- počas Veľkonočných sviatkov - počas Veľkonočnej nedele, každý kalendárny rok od 10.00 hod.
do 18.00 hod.

Otec si prevezme maloleté dieťa v stanovený čas v mieste bydliska matky a odovzdá ho matke v
stanovený čas v mieste bydliska matky.

Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 3. 9. 2012, doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 13. 9. 2012, postúpeným

tunajšiemu súdu dňa 8. 11. 2012, sa matka domáhala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej
starostlivosti, otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 120 EUR mesačne a
upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletou každý párny víkend v
čase od 13:00 hod. do 15:00 hod. za prítomnosti matky.

Návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletej sú manželia. Po svadbe žili v spoločnej domácnosti u rodičov

otca, neskôr dostali nájomný byt. Od začiatku spoločného života otec matku ponižoval, urážal, nejavil
záujem o rodinu, zatajil pred matkou svoje dlhy. Na ich splatenie si zobrali úver. Príjem otca bol cca 500
EUR,300EURšlonasplátky.Vauguste2012dalotecvýpoveďažililenzrodičovskéhopríspevkumatky.
Dňa 18. 8. 2012 matka s maloletou odišla bývať k svojej sestre. Na nájomné jej prispievala sumou 90
EUR mesačne. Jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Dieťa má zdravotné

problémy (reflux), potrebuje určité lieky, špeciálne mlieko. Od odchodu zo spoločnej domácnosti sa otec
s maloletou pravidelne stretáva, avšak na jej výživu neprispel žiadnou sumou.

Otec sa k návrhu matky vyjadril podaním doručeným súdu dňa 6. 12. 2012, v ktorom uviedol, že nie je
pravda, že by bol matku ponižoval, nejavil o ňu záujem. Väčšina nezhôd sa týkala toho, že v domácnosti
nič nerobila. O jeho dlhu a pôžičke matka vedela. Peniaze, ktoré im chýbali na vybavenie domácnosti

v podnájme, im poskytli jeho rodičia. Otec mal prácu a zarobil cca 500 EUR mesačne, naskytla sa mu
však lepšie platená práca, tak tam skončil. Potom mal úraz a zostal nezamestnaný. V súčasnosti pracuje
v KIA - Motoros a v čistom zarobí cca 450 EUR mesačne. Spláca pôžičku mesačne v sume 300 EUR,
musí prispievať na bývanie, stravu, má výdavky na mobil, internet. Matke na výživu maloletej poslal 100
EUR v septembri 2012, kúpil jej oblečenie, hračky. Otec navrhol určenie výživného vo výške 50 EUR

a úpravu styku s maloletou každú druhú sobotu od 13:00 hod. do 17:00 hod. a každú nedeľu od 11:00
hod. do 17:00 hod. a počas sviatkov.

Súd spojil návrhy rodičov na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na pojednávaní na spoločné
konanie.Právny zástupca matky na pojednávaní navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a určiť
výživné 150 EUR od podania návrhu. Styk navrhol upraviť každú párny víkend v sobotu od 10.00 hod.
do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. Následne vyslovil súhlas s otcom navrhovanou

úpravou styku otca s maloletou. Otcom navrhované výživné 80 EUR považuje za neprimerané vzhľadom
na potreby maloletého dieťaťa, ktoré potreby boli matkou písomne vyčíslené dňa 4. 2. 2015, a
ktoré mesačne predstavujú sumu 200 EUR. Matka je na rodičovskej dovolenke, jej mesačný príjem
vrátane prídavkov na dieťa predstavuje sumu 220 EUR mesačne. Otec je mladý zdravý človek, bol už
zamestnaný a vzhľadom na jeho osobu predpokladá, že existujú u neho možnosti aj schopnosti platiť

výživné minimálne vo výške 100 EUR mesačne. V konečnom návrhu právny zástupca matky navrhol
určiť výživné za obdobie od 1. 9. 2012 do 30. 4. 2014 v sume 90 EUR a od 1. 5. 2014 vo výške 100
EUR mesačne.

Matka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že otec maloletého dieťaťa je jej manžel. S otcom dieťaťa
nebývajú v spoločnej domácnosti od augusta 2012. S dieťaťom odišla z 2-izbového bytu, ktorý mali
prenajatý ako manželia. Odišla bývať k sestre do 1-izbového bytu. Po dvoch mesiacoch sa presťahovali

aj so sestrou do 3-izbového bytu v Kysuckom Novom Meste. Od januára 2015 býva s priateľom, s ktorým
si prenajali 3-izbový byt.

V roku 2012 po narodení dieťaťa pol roka poberala materskú vo výške 300 EUR plus prídavok na dieťa.
Rodičovský príspevok poberá od 10/2012 vo výške 200 EUR plus prídavok na jedno dieťa. Iný príjem v
tomto období až doteraz nemala. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Pokiaľ bývala u sestry v 1-izbovom byte, tak prispievala na bývanie sumou 90 EUR mesačne. Keď
sa presťahovali do 3-izbového bytu, prispievala na bývanie sumou 120 EUR mesačne. V súčasnosti
prispieva priateľovi 100 EUR mesačne. Priateľ je živnostník v oblasti elektriky. Bývajú spolu ako druh a
družka. Nevie, aký príjem má jej priateľ. Celkovo za byt platia 250 EUR mesačne. Hospodária spoločne.
Priateľ vyživovaciu povinnosť nemá.

Jej zdravotný stav, rovnako aj dieťaťa, je dobrý. Ona ani dieťa majetok nemajú.

Má vyštudované SOU kadernícke, v tejto oblasti nepracovala. Doteraz pracovala ako predavačka asi
jeden rok a jej príjem bol asi 330 EUR. O dieťa sa stará sama, zatiaľ do škôlky nechodí.

Výdavky na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa:

Od septembra2012 do apríla 2014 boli výdavky nasledovné: na stravu vynaložila 100 EUR, oblečenie

10 EUR, hygienické a iné základné potreby 40 EUR. Iné pravidelné výdavky s dieťaťom nemala.
Nepravidelné výdavky boli asi 30 EUR mesačne - hračky, lieky, výlety a podobne.

Obdobie od mája 2014 do súčasnosti: mesiac máj 2014 je prelomový v tom, že dieťa už nosí plienky
iba v noci, takže sa zmenili výdavky na hygienické a iné základné potreby na sumu 15 EUR mesačne.
Zvýšili sa výdavky na stravu na sumu 120 EUR. Ostatné výdavky sa nezmenili.

Jej osobné výdavky sú okrem výdavkov na bývanie, nasledovné: na stravu vynaložila 50 EUR, oblečenie
5 EUR, hygienické a iné základné potreby 10 EUR, telefón 15 EUR, návšteva u lekára 10 EUR.

Od mesiaca september 2012 platil otec výživné nasledovne: od septembra 2012 do novembra 2012
otec nezaplatil výživné, v decembri 2012 zaplatil 100 EUR, od januára 2013 do augusta 2013 zaplatil
po 50 EUR, v septembri 2013 zaplatil 100 EUR, október 2013 70 EUR, november - december 2013 po

100 EUR, od januára do novembra 2014 po 80 EUR mesačne, v decembri 2014 otec nezaplatil výživné,
v januári 2015 - 100 EUR.Otec kupuje dieťaťu na sviatky oblečenie za rok (2013, 2014) asi v sume 20 EUR (Vianoce, narodeniny,
meniny). Iné veci otec dcére nekupoval.

Právnyzástupcaotcanapojednávanívyslovilsúhlassozverenímdieťaťadoosobnejstarostlivostimatky

a navrhol výživné 80 EUR mesačne od podania návrhu. Styk otca s maloletým dieťaťom navrhol v párnu
sobotu od 10.00 do 18.00 hod., v nedeľu párnu od 14.00 do 18.00 hod., Vianočné sviatky každý párny
rok 24. 12. od 10.00 do 18.00 hod. a v každý nepárny rok 25. 12. od 10.00 do 18.00 hod., Nový rok
každý párny od 14.00 hod. do 18.00 hod., Veľkonočné sviatky - veľkonočná nedeľa každý rok od 10.00
hod. do 18.00 hod..

Otecvovýpovedinapojednávaníuviedol,žematkamaloletéhodieťaťajejehomanželka.Inúvyživovaciu

povinnosť okrem maloletej nemá. Jeho zdravotný stav je dobrý. Je nemajetný. Má vyštudované SOU
strojárske bez maturity. V tejto oblasti aj pracoval.

V spoločnej domácnosti s matkou a dieťaťom bývali do augusta 2012. Potom sa matka s dieťaťom
odsťahovala k svojej sestre. V byte zostal bývať sám asi týždeň. Potom sa vrátil k rodičom do 3 izbového
bytu, kde býva doteraz, kde má samostatnú izbu.

Nevie, prečo sa matka s dieťaťom odsťahovala k sestre, keď sa mohla presťahovať do rodinného domu
k svojim rodičom.

Od 10. 9. 2012 do 7. 11. 2012 pracoval v detektívnej službe v riadnom pracovnom pomere a jeho čistý
mesačný príjem bol 300 EUR. Odišiel v skúšobnej lehote, lebo málo zarobil. Predtým pracoval v KII
ako kmeňový zamestnanec s príjmom 450 EUR. Odišiel odtiaľ kvôli nízkej mzde. Potom sa vrátil do

firmy HMS SK, s.r.o. - firma, ktorá pracovala pre KIU, a to od 7. 11 2012 do 28. 3 2014. Jeho priemerný
mesačný príjem bol 450 EUR. Odišiel z tejto firmy sám na základe dohody, pretože dosahoval malý
príjem. Od 28. 3. 2014 do 22. 7. 2014 brigádoval, mesačne si takto zarobil asi 200 EUR. Od 22. 7. 2014
nastúpil do firmy AT transport, s.r.o. ako vodič, kde pracoval týždeň. Toto bola taká „fuška“, pracoval tam
na základe dohody, ktorá bola písomná. Plat bol dohodnutý na 600 EUR v čistom. Odišiel odtiaľ kvôli

nízkemu zárobku. V spoločnosti TAMA transport, s.r.o., pracoval od 22. 9. do 17. 11. 2014 - príjem v
čistom tam mal 500 EUR. Zamestnávateľ ho nútil porušovať pracovnú disciplínu, čo odmietol. Nútil ho
jazdiť nad rámec výkonu jazdy, a preto dal výpoveď. Od júla do septembra 2014 brigádoval s mesačným
príjmom okolo 200 EUR. Od novembra 2014 do 16. 1. 2015 pracoval vo firme DAL, s.r.o. so sídlom
Považský Chlmec ako vodič. V čistom zarobil 380 EUR. Dal výpoveď kvôli financiám. V súčasnosti od

16. 1. 2015 je na úrade práce. Za celé obdobie od septembra 2012 bol jeho príjem priemerne 500 EUR
mesačne. Výživné platil tak, ako uviedla matka.

Jeho osobné výdavky od septembra 2012 do súčasnosti sú v podstate rovnaké a sú nasledovné: strava
mesačne 100 EUR, oblečenie 20 EUR, hygienické a iné základné potreby 10 EUR, mobil 2-3 EURÁ
mesačne. Na bývanie rodičom prispieva okolo 50 - 60 EUR, výživné platí od 50 do 100 EUR, podľa

príjmu.

Počas manželstva si s manželkou v roku 2012 zobrali bezúčelový úver vo výške 20 000 EUR na
zariadenie prenajatého bytu. Mesačná splátka je 297 EUR, ktorý úver spláca otec.

Výdavky na lieky, zubára, má priemerne mesačne v sume asi 20 EUR.

Rozdiel medzi deklarovanými príjmami a všetkými výdavkami, ktoré sú vyššie než príjem, hradí tak, že

mu pomáhajú rodičia. Otec je na polovičnom invalidnom dôchodku s výškou dôchodku 450 EUR a matka
polovičná invalidná dôchodkyňa s výškou dôchodku 190 EUR.S dieťaťom sa stretáva tak, ako je to uvedené v predbežnom opatrení, dovtedy mu matka bránila
stretávať sa s dieťaťom.

Dieťaťu kupuje darčeky k sviatkom ako sú hračky, ktoré si necháva doma. Dieťaťu kupuje oblečenie,

všetko oblečenie posiela matke. Ročne takto vynaloží na oblečenie dieťaťa okolo 500 EUR, doklady na
to ale nemá. Preukázať to nemá ako.

Výdavky na dieťa v podstate nespochybňuje. Povedal matke, že keď dcéra bude niečo potrebovať -
lieky, plienky, tak to zaplatí, zavezie. Používa motorové vozidlo rodičov značky VOLVO rok výroby 2003.
Pohonné hmoty mu hradia rodičia. Používa aj auto kamaráta.

Spochybnil to, že matka so súčasným priateľom platí nájomné 250 EUR, lebo sa rozprával s priateľom

matky, ktorý povedal, že platia 390 EUR.

Matka používala peniaze pre dieťa na svoje potreby, napríklad fajčila. Matka viackrát menila prechodný
pobyt, o čom nevedel, aby mu bránila v styku s dieťaťom. Matka zabraňovala styku otca s dieťaťom
pol roka.

Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na pojednávaní súhlasila s tým, aby dieťa bolo zverené matke, výživné

otca navrhla na sumu 100 EUR mesačne. Čo sa týka úpravy styku, súhlasila s úpravou navrhnutou
právnym zástupcom otca.

________

Súdnapojednávanívykonalaj listinnédôkazy,preukazujúcepredovšetkýmpríjmy,schopnosti,možnosti
a majetkové pomery otca, príjmy a výdavky matky, jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery, ako aj

náklady spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa.

Matka je poberateľkou rodičovského príspevku za rok 2012 mesačne v sume 194,70 EUR, za rok 2013
mesačne v sume 199,60 EUR, za rok 2014 mesačne v sume 203,20 EUR, za rok 2015 mesačne v sume
203,20 EUR a prídavku na dieťa za rok 2012 mesačne v sume 22,54 EUR, za rok 2013 mesačne v
sume 23,10 EUR, za rok 2014 mesačne v sume 23,52 EUR, za rok 2015 mesačne v sume 23,52 EUR

(č. l. 158 - 170).

V spoločnosti Pac-tra Logistic, s.r.o., pracoval otec od 23. 3. 2011 do 20. 7. 2012, pracovný pomer
uzavretý na dobu určitú, pričom pracovný pomer skončil dohodou na žiadosť otca. Otcov priemerný čistý
mesačný príjem predstavoval sumu 585,42 EUR (č. l. 34 - 35).

Z potvrdenia Detektívnej Informačnej Služby, .s.r.o., zo dňa 22. 11. 2012 vyplýva, že otec v ich

spoločnosti pracoval od 11. 9. 2012 do 7. 11. 2012 a jeho čistý príjem za uvedené obdobie predstavoval
sumu celkom 722,86 EUR (č. l. 31, 77).

Z potvrdenia zamestnávateľa otca - spoločnosti JK Management, s.r.o., vyplýva, že otec bol v tejto
spoločnosti zamestnaný od 7. 11. 2012 do 31. 12. 2013 a jeho čistý priemerný mesačný príjem za
obdobie od 11/2012 do 12/2012 bol v sume 468,94 EUR a za rok 2013 v sume 716,19 EUR (č. l. 74

- 76146 - 148).

V spoločnosti HMSK Logistic, s.r.o., bol otec zamestnaný od 1. 1. 2014 do 28. 3. 2014, pracovný pomer
uzavretý na dobu určitú a skončil v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa. Jeho priemerný čistý
mesačný príjem za uvedené obdobie predstavoval sumu 525,68 EUR (č. l. 151 - 152).Otec pracoval na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti A&T Transport, s.r.o., od 22. 7. 2014
do 29. 7. 2014, s čistou mzdou za uvedené obdobie v sume 190,74 EUR + 59,26 EUR nezdaniteľné
náhrady (č. l. 171 - 173).

Zo správy spoločnosti DAL spol. s r.o., zo dňa 28. 1. 2015 vyplýva, že otec pracuje od 20. 11. 2014
na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace, do 19. 2. 2015, s čistou mzdou za 11/2014 v sume
136,41 EUR, 12/2014 v sume 382,08 EUR (č. l. 153 - 154).

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 19. 2. 2015 vyplýva, že otec bol odo dňa
17. 2. 2015 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Z výpisu z účtu matky vyplýva, kedy a v akých sumách platil matke výživné na maloleté dieťa.

Z aktuálnej správy ÚPSVaR Žilina, zo dňa 12. 2. 2015, vyplýva, že matka býva s dieťaťom a svojím
priateľom v 2-izbovom byte, ktorý je prerobený na 3-izbový byt, ktoré bývanie je dočasné, nakoľko matkin
priateľ stavia dom. Matka žije a spoločne hospodári s priateľom, ktorý je živnostníkom. Matka poberá
rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Otec platí výživné na maloletú nepravidelne, naposledy poslal
výživné v januári 2015, a to 2x po 50 EUR. Náklady na prenájom predstavujú sumu 250 EUR mesačne,

matka uviedla, že s priateľom im to po ekonomickej stránke vychádza. Maloletá vychádza s jej priateľom
lepšie než s otcom. Otec za ňou chodí v zmysle rozhodnutia súdu. Matke tento spôsob styku otca
s dieťaťom vyhovuje, výživné chce, aby platil mesačne v sume 200 EUR. Pokiaľ sa otec nemôže s
dieťaťom stretnúť kvôli povinnostiam, vedia sa rodičia dohodnúť. Matka rozšírený styk odmieta. Otec
býva u svojich rodičov, pracuje ako vodič z povolania. Otec platil výživné 80 EUR, od decembra platí 50

EUR mesačne. Taktiež dcére kupuje ovocie, oblečenie, obuv, darčeky. Otec platí mesačne úver vo výške
298 EUR, ktorý si zobrali spoločne s manželkou - matkou dieťaťa. Dieťa má zriadenú vkladnú knižku,
kde jej podľa možností prispieva. Podľa udania otca sa vzťahy s matkou upravili. Vnučku navštevujú
starí rodičia zo strany otca, i stará matka. Navrhol úpravu styku tak, že bude oprávnený stretávať sa
s maloletou každú párnu sobotu a nedeľu od 09:00 hod. do 18:00 hod., 1. sviatok vianočný v párnom

roku od 09:00 hod. do 2. sviatku vianočného do 18:00 hod., počas letných prázdnin posledný júlový a
prvý augustový týždeň.

______

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri

ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie
dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.

Podľa § 125 OSP a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

______

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, otca maloletého dieťaťa, kolíznej

opatrovníčky a prečítaním a oboznámením obsahu listín obsiahnutých v spise.

Podľa § 132 OSP súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci:

Matka odišla zo spoločnej domácnosti v auguste 2012. Od jej odchodu matka zabezpečovala
starostlivosťomaloletú,sktoroužilasosvojousestrounajskôrv1-izbovombyte,potomv3-izbovombyte
a v súčasnosti, od januára 2015, býva s priateľom v prenajatom 3-izbovom byte. Na bývanie prispievala
sumami v rozpätí od 90 EUR do 120 EUR, v súčasnosti priateľovi prispieva sumou 100 EUR.

Matka po narodení dieťaťa poberala materskú vo výške 300 EUR a prídavky na dieťa, následne, aj v
súčasnosti, poberá rodičovský príspevok (v sume cca 200 EUR) a prídavky na dieťa (v sume cca 23
EUR).Otec v priebehu rokov 2012 až 2015 vystriedal niekoľko zamestnaní. Čistý mesačný priemerný zárobok
otca predstavoval sumu cca 500 EUR (podľa jeho vyjadrenia). Pracovný pomer bol viackrát ukončený
aj zo strany otca, ktorý samotný na pojednávaní uviedol, že ukončil pracovné pomery z dôvodu

dosahovaného nízkeho príjmu, bolo tomu tak i u posledného zamestnávateľa, u ktorého mal uzatvorený
pracovný pomer na dobu neurčitú, pričom skúšobná doba plynula do 19. 2. 2015. Od 19. 2. 2015 je otec
zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Skutočnosť, že otec sám rozviazal pracovný pomer, súd právne vyhodnotil ako vzdanie sa zamestnania
bez dôležitého dôvodu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Otec nemá okrem maloletej Nikol žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.

Po odchode matky zo spoločnej domácnosti otec býval, resp. aj v súčasnosti býva u svojich rodičov.
Naďalej platí splátku za úver, ktorý si zobrali s manželkou (mesačná splátka v sume 297 EUR). Rodičom
prispieva na bývanie okolo 50 - 60 EUR. Výživné platí matke v závislosti od svojho príjmu v rozpätí od
50 do 100 EUR. Výdavky na dieťa uvedené matkou otec nespochybnil.

______

K zvereniu maloletého dieťaťa do výchovy rodičov a úprave styku otca s maloletým dieťaťom:

Matka zotrvala na návrhu zveriť maloletej do jej osobnej starostlivosti, o ktoré dieťa sa sama stará od
augusta 2012. S týmto návrhom súhlasil otec, ako aj kolízna opatrovníčka. Zároveň matka a otec navrhli,
aby obaja rodičia dieťa zastupovali a spravovali jeho majetok.

V súvislosti so starostlivosťou matky o maloleté dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, matka sa riadne

o maloletého stará. Z uvedených dôvodov preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky,
pričom takýmto rozhodnutím bude zabezpečená aj stabilita a kontinuita výchovného prostredia, s tým,
že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, otec prostredníctvom právneho zástupcu navrhol
úpravu tak, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletou párnu sobotu od 10.00 do 18.00 hod., v párnu

nedeľu od 14.00 do 18.00 hod., Vianočné sviatky každý párny rok 24. 12. od 10.00 do 18.00 hod. a v
každý nepárny rok 25. 12. od 10.00 do 18.00 hod., Nový rok každý párny od 14.00 hod. do 18.00 hod.,
Veľkonočné sviatky - Veľkonočná nedeľa každý rok od 10.00 hod. do 18.00 hod.. S uvedenou úpravou
styku súhlasili matka i kolízna opatrovníčka.

Súd návrhu účastníkov vo veci zverenie maloletého dieťaťa a úpravy styku s maloletým dieťaťom, po

vykonaní dokazovania, vyhovel.

K určeniu výšky výživného pre maloleté dieťa:

Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a
kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite
sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa

posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa
určovalo len voči jednému z nich.

Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom nie je postavená
na tzv. „objektivizácii výživného“ (v zmysle paušalizácie výživného) Paušále určenie výšky výživného- objektivizácia výživného slovenský Zákon o rodine neupravuje (porovnaj napr. Bronislava Pavelková,
Zákon o rodine C.H. Beck, Praha 2001, str. 460), súd vychádzal pri určení výšky výživného zo
všeobecných kritérií, a to:

· odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa,

· schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov,

· právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne

· prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará,

ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania.

Výživné má spotrebný charakter. Slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú ošatenie,

bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové, rekreačné potreby, je to zabezpečovanie všetkých životných
potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote
(rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9CoP/50/2009).

Súd ustálil náklady na výchovu a výživu maloletého dieťaťa v dvoch obdobiach - od podania návrhu
do apríla 2014 na sumu 160 EUR a od mája 2014 až do súčasnosti cca 175 EUR. Rozhodujúcou

skutočnosťou pre toto diferencovanie bolo predovšetkým dovŕšenie dvoch rokov maloletého dieťaťa.
Vychádzal pri tom najmä z výpovede matky. Otec jednotlivé výdavky nespochybnil.

Treba zdôrazniť aj to, že životné náklady neustále rastú a aj otec je povinný podieľať sa na kompenzácii
zvyšujúcich sa potrieb dieťaťa.

Súd poukazuje aj na to, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti o

maloleté dieťa. Práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov vynakladá na dieťa, tvorí materiálne
hodnoty, zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie
potrieb detí touto formou, vyžaduje platby druhého rodiča.

Rodinné prídavky na maloleté dieťa sú štátne dávky určené výlučne deťom, preto ich súd nezahrnul do
príjmov matky.

Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u
oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa za celé rozhodné obdobie, za
ktoré určoval výživné.

Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, musí byť vždy vyjadrená zásada
úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby všetky možné potreby, ktoré možno

dieťaťu poskytnúť, boli zabezpečené výživným. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
14 Co 123/2008).

Pri určovaní výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a
možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä

existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov. U otca sú zárobkové možnosti a
schopnosti ďaleko lepšie ako u matky, ktorá sa musela o dieťa starať do 6. rokov (pre jeho nepriaznivý
zdravotný stav).Povinnosťou každého rodiča je povinnosť korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť
vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu mu zo zákona (uznesenie Krajského súdu Žilina, sp. zn. 9 CoP
71/2008).

Súd mal na zreteli, pri rozhodovaní o návrhu matky, predovšetkým najlepší záujem maloletého dieťaťa
- jeho biologické, psychologické a sociálne potreby a stabilitu výchovného prostredia.

Príjem matky predstavuje mesačne rodinný príspevok vo výške cca 200 EUR a prídavky na dieťa
mesačne v sume cca 23 EUR. Žije a spoločne hospodári so svojím priateľom.

V rozhodnom období otec dosahoval priemerný mesačný príjem v sume minimálne 500 EUR
(vychádzajúc aj zo zásady potencionality príjmu. Výpoveď otca o dosahovanom príjme a snahe zarobiť

viac je vnútorne nelogická, keď skončil pracovný pomer s príjmom 600 EUR netto a následne uzavrel
pracovný pomer s nižším zárobkom.

Otec uspokojivo nevysvetlil rozdiel medzi jeho deklarovanými príjmami a výdavkami. Preto nie je
vylúčené, že príjem otca je vyšší ako 500 EUR mesačne.

Súd porovnaním príjmov a výdavkov otca a matky zisťoval predovšetkým ich životnú úroveň. Z tohto

porovnania vyplýva, že životná úroveň otca je podstatne vyššia ako životná úroveň matky. Dieťa má
právo podieľať sa na vyššej životnej úrovni otca.

Skutočnosť, že otec bol v čase rozhodovania súdu evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, považoval
súd za irelevantnú, pretože sám rozviazal predchádzajúci pracovný pomer.

Súd pri určení výšky výživného vychádzal z týchto relevantných skutočností:

· z oprávnených potrieb maloletého dieťaťa,

· maloleté dieťa má právo podieľať sa na vyššej životnej úrovni otca,

· matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (bez
akejkoľvek spoluúčasti otca),

· otec nemá inú zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.

Súd na základe vykonaného dokazovania určil výšku výživného otca na maloleté dieťa, a to nasledovne:

· od 1. 9. 2012 do 30. 4. 2014 v sume 90 EUR,

· od 1. 5. 2014 do 28. 2. 2015 v sume 100 EUR,

vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa - diferencovane - zohľadňujúc
fyzický a psychický vývoj dieťaťa a rast životných nákladov, spojených s výchovou a výživou maloletého

dieťaťa.

Keďže súd určil výživné pre maloleté dieťa od 1. 9. 2012 do 28. 2. 2015 mal otec zaplatiť na výživnom:

· za september 2012 až apríl 2014 (20 mesiacov krát 90 EUR) - spolu 1 800 EUR,

· za máj 2014 až február 2015 (10 mesiacov krát 100 EUR) - spolu 1 000 EUR,teda spolu za obdobie od 1. 9. 2012 do 28. 2. 2015 sumu 2 800 EUR.

Otec v uvedenom období zaplatil výživné v celkovej výške 1 850 EUR (podľa výpovede matky, čo potvrdil
aj otec), pričom súd do dlžného výživného započítal aj sumu 40 EUR (za dva roky), ktorú sumu otec

vynaložil na oblečenie pre maloletú.

Celkový dlh otca na výživnom pre maloleté dieťa za obdobie od 1. 9. 2012 do 28. 2. 2015 je 910 EUR
(2 800 EUR mínus 1 890 EUR).

Súd povolil nedoplatok na výživnom vo výške 920 EUR splácať po 30 EUR mesačne, splatných spolu s
bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.

Otec uviedol, že dieťaťu kupoval najmä oblečenie v hodnote aj 500 EUR ročne. Matka túto skutočnosť

nepotvrdila a otec ju nijakým spôsobom nepreukázal. Súd preto do dlžného výživného za rozhodné
obdobie zarátal len sumu 40 EUR podľa výpovede matky, v súlade so záujmom maloletého dieťaťa.

Súdpovoleniesplátokodôvodňujevýškouurčenéhovýživnéhoapomermioprávnenéhodieťaťa,ktorého
výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou.
Rovnako zohľadnil pri tomto rozhodovaní príjmy a majetkové pomery otca a matky.

______

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden
z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:

· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne

· žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.

______

Rozsudok zaväzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti je podľa § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku predbežne vykonateľný.

Predbežne vykonateľný je výrok o určení výživného (o bežnom výživnom), ako aj výrok o nedoplatku na
výživnom, ktorý vznikol v dôsledku určenia výživného od 31. 5. 2013, a to bez obmedzenia.

Súd nemá oprávnenie vylúčiť predbežnú vykonateľnosť ani jedného z výrokov, pretože vyplýva priamo
zo zákona.

Predbežnú vykonateľnosť výroku o nedoplatku na zročnom výživnom súd modifikoval v súlade s

ustanovením § 160 Ods. 1 OSP tak (pri zachovaní povinnosť platiť aj zročné výživné od doručenia
rozsudku), že otcovi povolil platiť zameškané výživné v mesačných splátkach po 30 EUR, splatných
spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok.

Podľa § 162 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku lehota na plnenie výživného plynie od doručenia
rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a
datované,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí
odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.