Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 1T/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314010230
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5314010230.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom v trestnej veci proti obž. C. Š. a obž.

D. Š., obaja trestne stíhaní pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2, písm. a)
Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a),
písm. b) Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 13.05.2015 v Čadci, takto

r o z h o d o l :

1/ obžalovaný C. Š., nar. XX.XX.XXXX D. Č., U. H. Y. T. Y. XXXX, B. Č., nezamestnaný,

2/ obžalovaný D. Š., nar. XX.XX.XXXX D. Č., U. H. Y.G. T. Y., H. XXXX, B. Č., zamestnaný
vo firme V. Y. T. I.,

s ú v i n n í , ž e :

dňa 05.08.2013 v čase okolo 15.00 h v meste Y. T. Y., T. O. W., v záhrade rodinného domu č. p. XXXX,

okres Č., C. Š. a D. Š. spoločne najskôr vulgárne nadávali a obaja sa spoločne vyhrážali zabitím Q. Y.,
narodenému XX.XX.XXXX, ktorý si išiel do tejto záhrady po svoje zatúlané ovce a následne Q. Y. obaja
fyzicky napadli tak, že ho D. Š. udrel drevenou latou o dĺžke cca 1,5 m, ktorú držal v ruke, do ľavého boku,
následne ho C. Š. drevenou latou o dĺžke cca 1,5 m, ktorú držal v oboch rukách, udrel s rozohnaním
sa do oblasti hlavy, po čom Q. Y. spadol na zem, kde ho ležiaceho na zemi D. Š., drevenou latou, ktorú
držal v oboch rukách, udrel do oblasti ľavého boku a následne Q. Y. ležiaceho na zemi C. Š. a D. Š.
opakovane udierali drevenými latami, ktoré držali v rukách, do tela, a to do oblasti hlavy, chrbáta a rúk, Q.

Y. sa podarilo vstať zo zeme a vtedy ho opätovne udrel C. Š. drevenou latou smerom na hlavu, kedy Q.
Y. zodvihol ruku, ktorou úder zachytil, pričom D. Š. a C. Š. vo fyzickom útoku na Q. Y. pokračovali až do
chvíle, kým Q.Y. Y. neprišla na pomoc ďalšia osoba a počas celého fyzického útoku sa C. Š. a D. Š. Q. Y.
vyhrážali zabitím, pričom fyzickým útokom C. Š. a D. Š. utrpel Q. Y. zranenia: odreninu v oblasti pravého
líca až k pravej očnici na ploche 5 x 5 cm, odreniny kože v okolí pravej ušnice, pomliaždenie s krvným
výronom v ľavej driekovej oblasti s odreninou kože, kde porucha zdravia a PN u Q. Y. na následky týchto
zranení trvalí 5 dní a konanie a vyhrážky C. Š. a D. Š. vzbudili u Q. Y. strach o jeho život a zdravie,

t e d a

1/ obž. C. Š. a 2/obž. D. Š.:- spoločným konaním dopustili sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu,
ktorého sa dopustili v úmysle inému úmyselne ublížiť na zdraví, a spáchať taký čin na chránenej osobe,
pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,

- spoločným konaním inému sa vyhrážali smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
a spáchali taký čin závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe

t ý m s p á c h a l i

1/ obž. C. Š. a 2/ obž. D. Š. :

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona,

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a),písm. b) Trestného zákona
spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona,

z a t o s a o d s u d z u j ú :

1/ obž. C. Š. a 2/ obž. D. Š. :

Podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na

úhrnný peňažný trest vo výmere 200,- /dvesto/ eur.

Podľa 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by mohol byť výkon peňažného trestu úmyselne zmarený,
ustanovuje sa náhradný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) dní.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovaným C. Š. a D. Š. nahradiť spoločne a nerozdielne poškod.
Q. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. T. Y. XXXX, Š.kodu vo výške 161,- €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený Q. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. T. Y. XXXX, so zvyškom nároku
na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry podala dňa 12.06.2014 pod sp. zn. Pv 797/13/5502 obžalobu na
obvinených C. Š. a D. Š. pre skutok právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. a), písm. b) Tr. zák. spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom
základe ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Čadca uznesením zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 1T/14/2014 podľa § 280 ods.

2 Tr. por. trestnú vec obžalovaných postúpil Okresnému úradu odboru všeobecnej vnútornej správy
Čadca s tým, že neide i trestný čin a žalovaný skutok by mal tento orgán prejednať ako priestupok.
Tým istým uznesením postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného Q. Y. odkázal s nárokom na
náhradu škody na občianske súdne konanie. V dôsledku podanej sťažnosti prokurátora odvolací súd
vyššie citované uznesenie zrušil a vrátil Okresnému súdu Čadca, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Prokurátor v podanej sťažnosti uviedol, že bolo preukázané, že došlo k spáchaniu predmetného skutku,poškodený bol napadnutý predmetnými drevenými latami o dĺžke 1,5 m zo strany obžalovaných, bol
týmito latami udieraný ako je zrejmé, poškodený údery i sčasti vykryl a pokračovaniu vo fyzickom
útoku na poškodeného zabránil príchod ďalšej osoby. Fyzický útok na poškodeného ako vyplýva zo

svedeckých výpovedí nebol ukončený dobrovoľne, ale v dôsledku zabránenia ďalšiemu fyzickému útoku
ďalšou treťou osobou, ktorá prišla na pomoc poškodenému. V odôvodnení odvolací súd konštatoval, že
sa stotožňuje s dôvodmi prokurátora, ktoré uviedol v podanej sťažnosti. Prvostupňový súdu je viazaný
vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a v nadväznosti na vyššie konštatované skutočnosti
opätovne vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie. Výsluchom oboch

obžalovaných, svedka poškodeného Q. Y., svedkov Y. G., I. Y. a znalca I.. N. U. a prečítaním listinných
dôkazov, z ktorých dôkazov mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný C. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 05.08.2013 asi okolo 15.00 hod. bol spolu
s bratom D. pri aute V3S na dvore svojho domu, kde zistili, že v záhrade za chalupou sú ovce Q. Y..
Zobrali laty a chceli tieto ovce zahnať, v tom prišiel k nim Q. Y. a vytrhol mu latu z rúk a začal sa ňou
zaháňať na D.. Q. Y. vytrhol latu z rúk a udrel ho ňou po chrbte, následkom čoho poškodený spadol

na zem, postavil sa, vyhnal ovce z dvora a odišiel preč. Potom prišiel I. Y., zastavil sa na ceste, kde
počkal poškodeného a spoločne odišli domov. Dva dni po incidente videl poškodeného ako pasie ovce
a chodí do hory. Počas incidentu kričal na poškodeného, nech si vyženie ovce zo záhrady, vôbec sa
mu nevyhrážal a nepoužil ani slová zabijem ťa, tieto slová nepoužil ani brat D.. D. poškodeného vôbec
neudrel. Taktiež sa poškodenému nevyhrážali, že mu podrežú ovce. Laty, ktoré mali v rukách boli hrubé

asi 2 cm, široké asi 8 cm a ich dĺžka bola asi 1,5 m. Nie je pravdou, že na poškodeného kričal, že ho
zabijú, lebo ich udal, voči poškodenému nepoužil žiadne vyhrážky.

Obžalovaný D. Š. opakovane poprel spáchanie skutku, uvádzajúc, že v inkriminovaný deň bol na dvore
rodinného domu č. XXXX, kde videl na záhrade štyri ovce, ktoré patria poškodenému. Chcel ich vyhnať,
pričom sa rozutekali a vyšli nad chalupu, tak vzal drevenú latu, s ktorou išiel ovce vyhnať. Potom k

nemu prišiel brat C. a chceli ovce vyhnať. Následne prišiel poškodený, ktorý vytrhol latu C. z rúk a začal
sa ňou oháňať, pričom ho škrabol po čele a udrel po pravej ruke. Poškodenému na zdraví neublížil.
Poškodeného udrel latou C. Š. iba jedenkrát. Žiadna komunikácia medzi nimi neprebiehala. Žiadne
vyhrážky ani vulgárne slová tam nepadli. Poškodeného iba odstrčil, keď sa na neho zaháňal, vtedy
nespadol.Nevedel,žepoškodenýmáviacako60rokov,nakoľkotamuž10rokovnebýva.Spoškodeným

nemal nikdy žiadny spor. Dodal, že C. Š. udrel poškodeného do stredu tela asi strednou intenzitou.
Poškodeného on nenapadol, iba ho od seba odstrčil.

Svedok - poškodený Q. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 05.08.2013 asi o 14:30 hod. počul
z dvora svojho rodinného domu, že sa jeho ovce pasú okolo cesty dole v smere Y. T. Y.. Išiel ich zahnať,
následne ich počul v Š. záhrade. Keď prišiel k bráne Š. boli tam aj C. aj D., ktorí na neho kričali, aby

si ich zobral, lebo ich pozabíjajú. Keď prišiel k ovciam, zbadal oboch Š.H., že idú za ním s hranolmi s
priemermi 10 x 5 cm a dĺžky 3 metre a kričali na neho, že ho zabijú, vraj ich udal. Ako prišli k nemu
D. ho buchol s hranolom do boku, na čo sa zohol a C. ho udrel hranolom po hlave, po čom spadol na
zem a na viac si nepamätá, v bezvedomí bol asi pol hodiny. Keď sa prebral a chcel vstať, ešte ho chcel
C. udrieť po hlave ale nastavil ruku, ktorou úder zachytil. Následne prišiel druh jeho dcéry I. Y. a tým

prestali. Keď sa postavil, tak cítil, keď bol v bezvedomí, že ho ešte mlátili, nakoľko mal krvavú hlavu,
krk aj ucho, bolelo ho celé telo. Keď sa postavil, išiel domov s I. Y., kde sa umyl, prezliekol a išiel na
pohotovosť do Č.. Medzitým I. Y. zavolal políciu, ktorú stretli po ceste do Č. pri dome Š.. Dodal, že pred
bitkou na neho vykrikovali, že ho zabijú, týchto vyhrážok sa bál. Vyhrážky boli z dôvodu, že ich stretol
v hore, kde kradli drevo. Útok popísal tak, že D. ho udrel do ľavého boku dole, ako sa naklonil a chytil

od bolesti, C. ho udrel po hlave zvrchu, po tomto údere upadol do bezvedomia. Keď sa chcel postaviť,
počul Y., ako na nich kričí, C. ho chcel ešte udrieť, proti úderu nastavil ruku a hranolom ho udrel do
pravého lakťa. Po útoku prišiel domov sám. Hospitalizáciu neodmietol, keď sa ho primár na vizite opýtal,
či má nejaké problémy, na čo uviedol, že nemá, tak ho prepustili domov. Po piatich dňoch ho chceli opäť
hospitalizovať, nakoľko sa mu poľavilo, toto odmietol. Poškodený žiadal, aby bol vylúčený z konania

vypracovaný znalecký posudok, nakoľko tento považoval za vypracovaný v prospech obžalovaných.
Uviedol, že nebol PN 5 dní, ale minimálne 11 dní. Tento posudok bol vypracovaný lekárom dôchodcom,
bez jeho zdravotnej dokumentácie a preto žiadal, aby bol vypracovaný nový znalecký posudok.

Svedkyňa Y. G. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že v daný deň sa vracala domov, po tom ako bola
zadržaná za jazdu pod vplyvom alkoholu, išla sa prejsť, stretla poškodeného, ktorý hnal ovce. Keď došli

k pozemku obžalovaných, poškodený si išiel po tie ovce, obžalovaný C. Š. sa nahneval, zobral latu audrel poškodeného. Po tomto údere bežala po pomoc. Išla domov po telefón a z obývačky videla, ako
bijú poškodeného, videla im niečo v rukách. Počula ako obžalovaný C. Š. povedal poškodenému ,,Poď
nech Ťa zabijem“. C. Š. bol vtedy pod vplyvom alkoholu. Dodala, že po tom ako C. Š. udrel poškodeného

utekala domov, poškodený ležal schúlený na zemi, vtedy ho C. Š. udrel do pravej časti hlavy. Nepočula,
že by sa D. Š. vyhrážal poškodenému. Nevidela, že by mali obžalovaní v rukách nejaké hranoly. Celý
konflikt mohol trvať 5 minút. Dodala, že obžalovaný C. Š. nie je zlý človek, pod vplyvom alkoholu
narozpráva, aj navykrikuje, na druhý deň si to nepamätá. Jeho vyhrážky nikto neberie vážne.

Svedok I. Y. uviedol, že vykonával nejaké práce v dome poškodeného, nakoľko dcéra poškodeného

je jeho družkou. Poškodený vyšiel na dvor. Po chvíli jeho švagriná a priateľka I. počuli nejaké kriky
prichádzajúce z vonku. Vyšli spoločne vonku a počuli nejaký krik od Š., myslel si, že sa tam bijú medzi
sebou. Počul ako keby údery, plieskanie, alebo facky, potom počul slová ,,zabijeme ťa“. Vybehol na
prístupovú cestu, kde stretol Y. G., ktorá mu povedala ,,utekaj, lebo Q. tam zabijú“ . Utekal smerom k
domu C. Š., keď bol asi 20 metrov od záhrady Š., tak videl D. Š., ako ide k vozidlu V3S. C. Š. išiel za
poškodeným pričom držal v ruke drevenú latu o dĺžke asi 1,5 metra, pričom sa ňou rozohnal a udrel

poškodeného poruke. Počas úderu C. Š. zakričal niečo v tom zmysle, že ťa tu zabijem. Svedok zakričal
slová ,,to čo robíš“, po čom C. zahodil latu na zem a keď ho uvidel, povedal mu ,,I., čo tu tie ovce na
našom pozemku majú robiť a čo tu robí on“. Poškodený sám vyšiel z dvora , išiel sa prezliecť a potom ho
zaviezol na pohotovosť, súčasne zavolal policajtov. Na poškodenom videl, že má krv za uchom a niečo
ako odreté. Pred ošetrením mu ukazoval chrbát, kde mal modrinu a odreninu v strede chrbta. Sťažoval

sa na bolesť hlavy a celého tela. Vyhrážky zo strany C. Š. boli povedané v opitosti, v návale hnevu,
určite by nebol schopný vykonať. Dodal, že nevie identifikovať, kto vyslovil vyhrážky, ktoré počul, bol to
iba jeden hlas. Poškodeného nevidel ležať na zemi.

Súd na hlavnom pojednávané vypočul znalca I.. N. U., ktorý uviedol, že znalecký posudok vypracoval
na základe zdravotnej dokumentácie a vyšetrovacieho spisu. Poranenie v oblasti pravého líca a pravej

očnice (odrenina kože o rozmeroch 5x5 cm) mohlo vzniknúť úderom drevenou latou plochou časťou
tejto laty, pričom úder bol menšej intenzity, nakoľko v uvedenej oblasti nebol popisovaný výrazný opuch
a krvná podliatina. Ku vzniku takéhoto poranenia mohlo dôjsť aj v dôsledku pádu poškodeného na
zem dole tvárou. Poškodený mal spadnúť dopredu tvárou nadol, pričom pád tlmil predostretými rukami.
Odrenina na tvári a okolí ucha by mohla vzniknúť aj takýmto mechanizmom, ale vzhľadom na to, že

samotná učnica bola bez prítomnosti odreniny kože, takéto plošné násilie je málo pravdepodobné. Podľa
nálezu zo zdravotnej dokumentácie objektívne poškodený nemohol byť opakovane udieraný, taktiež v
zdravotnej dokumentácii neboli popísané tzv. obranné poranenia. Pokiaľ by bol poškodený udretý po
ruke, ako opisoval vo svojej výpovedi takým to predmetom, je zrejmé, že by najpravdepodobnejšie by
došlo k zlomenine lakťovej kosti v mieste dopadu predmetu a tieto zlomeniny v takomto mechanizme

bývajú spojené s vykĺbením hlavičky vretennej kosti v oblasti lakťa. Taktiež nemožno potvrdiť, že by
bol poškodený opakovane udieraný do oblasti hlavy , otras mozgu bol stanovený na základe výpovede
poškodeného, že bol v bezvedomí. Bez podrobnejšieho popisu nemožno popísať ako došlo k vzniku
odrenín, možno iba konštatovať, že na toto miesto pôsobilo tupé násilie a zároveň oter kože, čím vzniká
odrenina. V zdravotnej dokumentácii nie je popísané, že bola odretá aj ušnica, pokiaľ bol, toto poranenie

mohlo vzniknúť aj v dôsledku pádu. Predmet zranení nemohol byť taký, ako popisuje poškodený, došlo
by omnoho závažnejším poraneniam. Pokiaľ by zranenie v driekovej oblasti bolo spôsobené latou,
odrenina a podliatina by mala tvar tej laty, čo však nebolo v zdravotnej dokumentácii popísané. Jednalo
sa o násilie nižšej intenzity.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov z ktorých mal preukázané nasledovné.

Z hlásenia úrazu (č.l. 4) vyplýva, že poškodený uviedol, že bol napadnutý známymi osobami, ktorí ho
bili po hlave a celom tele.

Podľa zápisnice o konfrontácii medzi obvineným C. Š. a poškodeným (č.l. 39 - 41) tak obžalovaný C.
Š., ako aj poškodený zotrvali na svojich výpovediach.

Podľaznaleckéhoposudkuč.100/2013vypracovanéhoI..N.U.(č.l.62-81)poškodenýpodľazdravotnej

dokumentácie utrpel: ľahký otras mozgu, odreninu v oblasti pravého líca až k pravej očnici na ploche 5
x 5 cm, odreniny kože v oblasti pravej ušnice, pomliaždenie s krvným výronom v ľavej driekovej oblasti
s odreninou kože. Na základe klinického priebehu, ako je zadokumentovaný v zdravotnej dokumentácii
znalec dospel k záveru, že poškodený pri konflikte neutrpel otras mozgu. Znalec jednoznačne vylúčilmožnosť vzniku poranení na tele poškodeného úderom hranolom 3 metre dlhým, hrubým 5 cm, širokým
10 cm, pričom by bol úder zasadený väčšou intenzitou. Na tele poškodeného sa nenachádzali také
poúrazové zmeny, ktoré by nasvedčovali, že poškodený pol udretý hranou zraňujúceho predmetu.

Taktiež sa na tele poškodeného nenachádzali také poúrazové zmeny, že by bol útok vedený doskou
šírky 20 cm, 15 cm, 10 - 12 cm, najpravdepodobnejší rozmer zraňujúceho predmetu je šírka okolo
8 cm, hrúbky 2 cm. Nemožno potvrdiť poranenia na tvári, že by vznikli pri páde poškodeného na
trávu. Nemožno potvrdiť úder latou po hlave zozadu, nemožno potvrdiť, že by poškodený bol udretý
hranolom po hlave, popisovaný hranol má určitú hmotnosť a úder, ktorý by smeroval kolmo z hora

nadol väčšou intenzitou by musel zasiahnuť hlavu na jej temene, ak by bol poškodený sklonený, tak
do oblasti záhlavia. Vzhľadom na zraňujúci predmet by bolo prítomné pomliaždenie s krvným výronom,
došlo by k tržno-zmliaždenému poraneniu mäkkých pokrývok hlavy, mohla by vzniknúť aj prasklina
lebečných kostí v mieste dopadu zraňujúceho predmetu. U poškodeného v oblasti temena hlavy a v
záhlaví neboli zistené žiadne poúrazové zmeny. V oblasti horných končatín neboli popísané žiadne
akútne vzniknuté poúrazové zmeny, ktoré by mali príčinnú súvislosť v chránení proti útoku z hora

nadol. Neboli prítomné stopy v zmysle obrany. Najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku poranenia
- odreniny 5 x 5 cm je úder plochým podlhovastým predmetom, najpravdepodobnejšie latou menšej
intenzity, pričom sa mohlo jednať o dva údery, pričom jedným úderom bolo zasiahnuté líce a priľahlá
časť očnice a druhým úderom oblasť okolo ušnice. V ľavej driekovej oblasti bol popísaný krvný výron
a odrenina kože, nebol uvedený tvar krvného výronu, tvar odreniny kože. Poranenie bolo spôsobené

tupým násilím. Mohlo sa jednať o úder latou do uvedenej oblasti, pričom násilie bolo stredne veľkej
intenzity. Poranenia, ktoré utrpel poškodený dňa 05.08.2013 možno kvalifikovať ako ľahké poranenia. V
dôsledku poranení u poškodeného postačovala doba práceneschopnosti v trvaní 5 dní. Poškodený bol
obmedzený v obvyklom spôsobe života takým spôsobom, že mal bolesti v oblasti pravej strany tváre,
v okolí pravej ušnice, v oblasti driekovej. V danom prípade nedošlo k poškodeniu pre život dôležitého

orgánu. Poranenia u poškodeného nezanechajú následky trvalého charakteru, ktoré by u neho znižovali
jeho pracovnú spôsobilosť a sťažovali jeho postavenie v spoločnosti. Intenzita násilia vzhľadom na
poúrazové zmeny nebola veľká. Poškodeného doporučil odškodniť sumou 161,- €.

Podľa prepúšťacej správy (č.l. 82) poškodený bol prijatý na OÚCH dňa 05.08.2013 po napadnutí
inými osobami, bol chvíľu v bezvedomí, malátny, s klinikou otrasu mozgu na doporučenie neurológa

k observácii. V priebehu hospitalizácie bol sledovaný s GCS 15 bodov, miestom a časom orientovaný
správne, bez vývoja známok ložiskovej sympatologie. Dňa 06.08.2013 bol prepustený do ambulantnej
starostlivosti.

Podľa správy Neurologickej ambulancie (č.l. 83) poškodený bol odoslaný na urgentné CT mozgu za
účelom vylúčenia trm zmien. CT mozgu bolo negatívne, na traumatologickej ambulancii bola navrhovaná

hospitalizácia, ktorú odmietol.

Zo správy rádiologického oddelenia (č.l. 84) vyplýva, že poškodený bol hospitalizovaný pre otras mozgu,
bolo vykonané preventívne RTG vyšetrenie lebky aj neurologické vyšetrenie, následne absolvoval CT
mozgu, všetky vyšetrenia boli s negatívnym výsledkom. Neurologický nález zo strany mozgu v norme,
bez klinických prejavov meningizmu.

Podľa správy Ambulancie úrazovej chirurgie (č.l. 85) u poškodeného pretrváva pobolievanie hlavy,
nevracal, hospitalizáciu naďalej odmieta.

Podľa odpisu z registra trestov obž. C. Š. (č.l. 114-115) obžalovaný bol doposiaľ 5 krát súdne trestaný,
hľadí sa však na neho, ako keby nebol odsúdený.

Podľa odpisu z registra trestov obž. D. Š. (č.l. 116 - 117) bol obžalovaný jedenkrát právoplatne odsúdený,

hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov (č.l. 118 - 119) vyplýva, že obž. C. Š. nemá záznam v registri
priestupkov MINV. SR.

Podľa výpisu z evidencie priestupkov (č.l. 120) bol obž. D. Š. obvinený z priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom priestupkové

konanie bolo zastavené.Podľa správy o povesti I. Y. T. Y. (č.l. 122 - 123) je obžalovaný D. Š. ženatý, s manželkou majú jedno
dieťa, býva v rodinnom dome. Nebol oznamovaný pre protispoločenské konanie.

PodľasprávyopovestiMestaY.T.Y.(č.l.124-125)jeobžalovanýC.Š.slobodný,bývavrodinnomdome,

je nezamestnaný, vykonáva menšie obecné služby v meste. Nebol oznamovaný pre protispoločenské
konanie. Často požíva alkoholické nápoje.

Návrh obžalovaného D. Š. a obhajcu na vykonanie rekonštrukcie a vyšetrovacieho pokusu súd zamietol
z dôvodu, že rekonštrukcia vzhľadom na časový odstup od spáchania skutku by nebola možná a tiež
vzhľadom na hospodárnosť konania, nakoľko iné dôkazy postačujú na objasnenie veci. Z uvedených

dôvodov odmietol aj návrh obhajcu obžalovaného C. Š. na vykonanie konfrontácie medzi svedkyňou Y.
G. a poškodeným.

Prokurátor navrhol uznať obžalovaných za vinných, majúc za preukázané, že došlo k spáchaniu skutku
oboma obžalovanými. Poukázal na skutočnosť, že sami obžalovaní nepopierajú, že v ten deň sa stretli
s poškodeným u nich na záhrade ohľadom oviec, s tým, že došlo i ku fyzickému konfliktu zo strany C.
Š.. Poškodený popísal, ako sa bál vyhrážok, aj ako bol napadnutý obžalovanými. Obžalovaný C. Š. je

usvedčovaný rovnako výpoveďou svedkyne Y. G., ktorá uviedla, že videla úder od C. Š., rovnako svedok
I. Y. videl úder od C. Š. a počul slová zabijem ťa, alebo zabijeme ťa. Súčasne navrhol obžalovaným
uložiť podmienečné tresty odňatia slobody v strednom pásme trestnej sadzby a určením primeranej
skúšobnej doby. Pokiaľ ide o škodu navrhol, aby boli obžalovaní zaviazaní poškodenému uhradiť 161,-
€ a so zvyšnom nároku, aby bol poškodený odkázaný na občianske súdne konanie.

Poškodený si uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu v sume 30.000,- €.

Obhajca obžalovaného C. Š. navrhol, aby súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil poukazujúc, že
na hlavnom pojednávaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré Okresná prokuratúra v Čadci uvádza v
obžalobe. Vo veci existujú dve skupiny dôkazov, jednak sú to výpovede obžalovaných, na druhej strane
výpovede poškodeného a svedkov, ktoré si navzájom odporujú v najzásadnejších veciach. Poukázal tiež

na výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní, kde znalec jednoznačne vylúčil najzávažnejšie poranenie
a to otras mozgu. Bola konštatovaná odrenina v oblasti pravého líca a v oblasti pravej očnice v rozsahu
5 x 5 cm a odrenina v okolí pravej ušnice, pričom znalec pripustil, že toto poranenie mohlo vzniknúť
aj pádom poškodeného na zem. Na základe vykonaného dokazovania žiadal, aby bol obžalovaný
oslobodený spod obžaloby, nakoľko skutok nie je trestným činom, alebo aby súd rozhodol o postúpení

veci okresnému úradu.

Obhajca obžalovaného D. Š. navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, poukazujúc na rozpory vo
výpovediach poškodeného a svedkov. Je toho názoru, že v prípade obžalovaného D. Š. je na mieste
aplikovať zásadu ,,in dubio pro reo“ a tohto v celom rozsahu spod obžaloby oslobodiť z dôvodu podľa §
285 písm. c) Tr. por., nakoľko nebolo nepochybne preukázané, že by spáchal skutok tak, ako je uvedený

v obžalobe. Obžalovaný nemal vedomosť, že poškodený dosiahol vek 60 rokov, aby mohli byť skutky
kvalifikované v druhom odseku. Skutok uvedený v obžalobe nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12
Tr. por. ako i v nadväznosti na závery odvolacieho súdu vyslovené v uznesení zo dňa 11.3.2015 dospel

k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok sa stal, tento skutok je trestným činom a skutok spáchali
obžalovaní C. Š. a D. Š..

Prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. spácha ten kto inému úmyselne
ublíži na zdraví a spácha čin na chránenej osobe.

Pokus trestného činu podľa 14 ods. 1 Tr. zák. je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu

trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu
trestného činu.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví je ľudské zdravie. Hmotným predmetom útoku je telo
človeka. Následkom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. musí byť vždy ublíženie
na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák. Subjektívna stránka tohto trestného činu vyžaduje úmyselné

zavinenie, a to či už úmysel priamy, alebo úmysel nepriamy, ktoré sa vzťahuje na všetky znakyskutkovej podstaty, teda nielen na konanie, ale aj objekt, na následok a príčinnú súvislosť a na účinok
na hmotnom predmete útoku. Pokus trestného činu v zmysle § 14 ods. 1 Tr. zák. je všeobecne
charakterizovaný cieľavedomým zameraním konania páchateľa na dokonanie trestného činu, t.j. musí

tu byť vôľa páchateľa spôsobiť zamýšľaný následok.

Prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. spácha ten,
kto sa inému vyhráža smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spácha taký čin
závažnejším spôsobom konania na chránenej osobe.

Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví

alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Hrozba inej ťažkej
ujmy, je hrozba takým konaním páchateľa, ktoré môže viesť k vážnemu ohrozeniu alebo porušeniu
významného záujmu osoby iným spôsobom než použitím fyzického násilia. Vyžaduje sa kumulatívne
splnenie ohrozenia alebo porušenia významného záujmu, ktorým je napríklad česť, dobrá povesť,
rodinný život a zároveň objektívne vážne ohrozenie tohto záujmu, ktoré vážne pociťuje aj osoba, ktorej
záujmov sa táto iná ťažká ujma priamo týka.

Ako je z vyššie citovaného ustanovenia Trestného zákona zrejmé, pre naplnenie zákonných znakov
skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania, sa vyžaduje prednesenie vyhrážky takým
spôsobom, resp. za takých okolností, že môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia, resp. z naplnenia
nejakého jej variantu. Naproti tomu o vyhrážku, ktorá je spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia
nejde, ak je vyhrážka povedaná takým spôsobom, že je nepravdepodobné, že ju vyhrážajúca osoba

naplní, pretože buď na to nemá predpoklady, alebo samotná intenzita vyhrážky je slabá, resp. nie je
úplnemyslenávážne.Ovyhrážkunejdevtedy,keďčlovekvbežnomhnevealeboinejbežnejkomunikácii
použije z hľadiska slovného výkladu vyhrážku, avšak z celého kontextu je jasné, že človek tento prejav
nemyslel tak, že by ho chcel realizovať, ani tak, že by chcel v adresátoch tohto prejavu vyvolať skutočnú
obavu z možnosti realizácie tejto vyhrážky.

Skutková podstata § 360 Trestného zákona vyžaduje situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia
dôvodnej obavy. Subjektívna stránka vyžaduje daného trestného činu úmyselné zavinenie, a to či už
úmysel priamy alebo úmysel nepriamy, ktoré sa vzťahujú na všetky znaky skutkovej podstaty

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd ustálil, a to nebolo ani medzi stranami
sporné, že medzi obžalovanými a poškodeným došlo dňa 05.08.2013 v čase okolo 15.00 hod. ku

konfliktu na záhrade rodinného č. p. XXXX v Y. T. Y., najskôr k verbálnemu a neskôr k fyzickému
napadnutiu z dôvodu, že ovce poškodeného vošli do záhrady obžalovaného C. Š.. Poškodený tvrdiac,
že ho obžalovaní napadli hranolmi o rozmeroch 10 x 15 cm x 3 m, tvrdil tiež na hlavnom pojednávaní,
že bol cca 30 min v bezvedomí. Táto výpoveď poškodeného bola jednoznačne na hlavnom pojednávaní
vyvrátená a to jednak svedeckými výpoveďami a v neposlednom rade aj znaleckým posudkom znalca z

odboru zdravotníctvo, ktorý vylúčil priebeh a intenzitu napadnutia tak, ako to popisoval poškodený. Toto
vyvrátil i svedok I. Y., ktorý uviedol, že poškodený vyšiel sám z dvora, išiel sa prezliecť a tohto zaviezol
na pohotovosť. Miesto sa nachádza v blízkosti a preto je vylúčené, aby bol v bezvedomí po takýto čas.
Skutočnosti, že sa poškodenému obžalovaní vyhrážali smrťou, konkrétne slovami ,,zabijem ťa“, potvrdil
aj svedok I. Y. s tým však, že nevedel uviesť, kto konkréne z obžalovaných mal tieto slová uviesť na

adresu poškodeného. Taktiež svedkyňa Y. G. uviedla, že počula ako obžalovaný C. Š. povedal na adresu
poškodeného ,,poď nech ťa zabijem“. Zároveň uviedla, že sa jedná o bežný slovník obžalovaného C. Š.,
jeho vyhrážky nikto neberie vážne. Ďalej uviedol, že z vyhrážok obžalovaných, ktorý na neho pred bitkou
vykrikovali, že ho zabijú mal strach. Svedkyňa G. jednoznačne uviedla, že videla, ako obžalovaný C.
Š. udrel poškodeného, svedok Y. videl v rukách obžalovaného na mieste samom, že držal drevenú latu,

pričom túto zahodil, keď ho uvidel.

Podľa skutku popísanom v obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry mali obžalovaní opakovane
udierať drevenými latami ležiaceho poškodeného do tela a do oblasti hlavy. Z výpovedí obžalovaných
vyplynulo, že obaja držali v rukách drevené laty o dĺžke asi 1,5 m, ktoré chceli použiť na vyháňanie oviec.
C. Š. sa priznal, že poškodeného jedenkrát udrel, D. Š. uviedol, že poškodeného odstrčil. Konaním

obžalovanýchbolopreukázané,žetíto zaútočilivočipoškodenémuQ.Y..Vykonanýmdokazovanímbolo
nespornepreukázané,žetentoutrpelodreninuvoblastipravéholíca,odreninukoževokolípravejušnice
a pomliaždenie s krvným výronom v ľavej driekovej oblasti s odreninou kože. Tieto zranenia mohli byť
spôsobené úderom drevenej laty. Útok voči poškodenému použitím drevenej laty bol týmto dôraznejším .Súd mal preukázané, že poškodeného udrel obžalovaný C. Š. jedenkrát do oblasti do oblasti drieku (z
výpovede Y. G.). Táto skutočnosť však nevylučuje, aby súd neuveril výpovedi poškodenému, že v čase
od doby, kedy bežala Y. G. po pomoc, do príchodu svedka Y. bol poškodený udretý opakovane. Taktiež

vyhrážky ktoré mali padnúť na adresu poškodeného súd považoval za vyhrážky spôsobilé vzbudiť u
poškodeného dôvodnú obavu o život a zdravie. Na podklade takto ustáleného skutkového a právneho
stavu súd obžalovaných uznal za vinných v celom rozsahu, nakoľko ich konanie naplnilo zákonné znaky
trestných činov a konaním obžalovaných tak došlo vo vzťahu k poškodenému k spáchaniu prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa §

14 odsek 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, nakoľko spoločným
konaním dopustili sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa
dopustili v úmysle inému (poškod. Q. Y.) úmyselne ublížiť na zdraví, a spáchať taký čin na chránenej
osobe, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1, odsek 2 písm. a),písm. b) Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20
Trestného zákona, pretože spoločným konaním sa Q. Y. vyhrážali smrťou takým spôsobom, že to mohlo

vzbudiťdôvodnúobavuaspáchalitakýčinzávažnejšímspôsobomkonaniaanachránenejosobe(osobe
staršej ako 60 rokov veku).

Nakoľko súd obžalovaných v rade 1 a 2 uznal v celom rozsahu za vinných, následne bolo potrebné
rozhodnúť vo vzťahu k obžalovaným i o treste.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu

úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 156 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

(1) Kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) na chránenej osobe, alebo

b) z osobitného motívu.

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona

(1) Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom,
že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)Odňatímslobodynašesťmesiacovažtrirokysapáchateľpotrestá,akspáchačinuvedenývodseku1

a) závažnejším spôsobom konania,

b) na chránenej osobe,

c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,

d) z osobitného motívu, alebo

e) verejne.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdeniepáchateľa spoločnosťou. Z hľadiska významu a závažnosti ochrany porušených predpisov s poukazom
na základné zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.), by bolo v rozpore a zrejmom nepomere, ak
v trestnom konaní o trestnom čine by mali byť páchateľom ukladané nižšie peňažné sankcie oproti

peňažným sankciám ukladaným za priestupky obdobného charakteru v správnom konaní.

Obžalovaným C. Š. ako i D. Š. súd ukladal úhrnný trest v nadväznosti na ust. § 41 ods. 1 Tr. zák. za
trestný čin prísnejšie trestný, t.j. za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., ktorá trestná
sadzba dovoľuje uložiť páchateľovi trest odňatia slobody až na tri roky. Súd ukladal trest pri aplikácii
ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. Pri ukladaní trestu súd s poukazom i na účel trestu uložil obžalovaným D.

Š. ako i C. Š. každému peňažný trest v sume 200,- €, ktorý podľa názoru súdu naplní účel trestu a
bude podľa názoru súdu i dostatočným poučením pre obžalovaných do budúcnosti. K tomuto trestu súd
pristúpil s prihliadnutím na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľov, pričom uloženie
iného trestu sa javilo súdu ako neprimerane prísne. Sumu 200,- € súd považuje vzhľadom na osobu
obžalovaných a ich pomery za primeranú. Pre prípad marenia výkonu peňažného trestu súd v súlade
s § 57 ods. 3 Tr. zákona uložil obžalovaným náhradný trest odňatia slobody v trvaní siedmych dní.

Podľa § 287 ods. 1 až 3 Tr. por.

(1) Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46
ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas
uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo

výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.

(2) Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať osobu oprávneného
a nárok, ktorý mu bol prisúdený. V odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok má byť

splnený v splátkach, a súčasne určí podmienky ich splatnosti, pritom berie na zreteľ aj vyjadrenie
poškodeného.

(3) Výrok rozsudku o náhrade škody môže byť na návrh poškodeného vyjadrený v peňažných
prostriedkoch v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a škoda bola spôsobená na
peňažných prostriedkoch v cudzej mene alebo na veciach zakúpených za také peňažné prostriedky

alebo ak obžalovaný alebo poškodený je devízovým cudzozemcom.

Podľa § 288 ods. 1 až 3 Tr. por.

(1) Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo
ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré
presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na občianske súdne

konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom
a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba,
treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu
v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

(2) Na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd

poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.

(3) Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu
škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Poškodený si uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu v sume 30.000,- €. V danom prípade súd mal
preukázanú výšku spôsobenej škody a to z titulu náhrady za bolesť v sume 161,- €, ktorá suma sa

rovná bodovému ohodnoteniu podľa znaleckého posudku č. 100/2013 znalca I.. N. U. za 10 bodov
( za pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu 5 bodov, za pomliaždenie tváre s odreninou kože 5 bodov).Hodnota jedného bodu v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. mala v roku 2013 hodnotu 16,10
€ a preto i hodnota odškodnenia predstavuje súčin počtu bodov 10 a tejto sumy, t.j. celkom sumu
161,- € (16,10 x 10), ktorú sumu súd uložil obžalovaným uhradiť poškodenému, ktorá suma bola

vykonaným dokazovaním preukázaná a vo zvyšku nároku postupom podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal
poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, nakoľko ku dňu rozhodnutia
nebolo možné priznať i ďalšiu ním uplatnenú ujmu v sume 30.000,- € a doplnenie dokazovania vo
vzťahu k tejto sume, ktorý mala poškodenému vzniknúť by presiahlo aktuálny skutkový stav potrebný
na spravodlivé rozhodnutie.

- spoločným konaním dopustili sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu,
ktorého sa dopustili v úmysle inému úmyselne ublížiť na zdraví, a spáchať taký čin na chránenej osobe,
pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,

- spoločným konaním inému sa vyhrážali smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
a spáchali taký čin závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Žiliny.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

s a m o s u d c a