Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. marec 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25C/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313213744
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313213744.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci

navrhovateľov: v 1. rade M. M., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Č. N. Č.. XXX, štátny
občanSR,v2.radeO.M.,narodená:XX.XX.XXXX,trvalebytomXXXXXČ.N.Č..XXX,štátnyobčanSR
právne zastúpení: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o. Hlavná 14, 927 01 Šaľa, proti odporcom:
v 1. rade O.. O. O., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XX XXX N., štátny občan SR, v 2. rade
W. O., narodená: XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. XX, XX XXX N., štátny občan SR, zastúpená odporcom
v 1. rade, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia sú povinní zaplatiť náhradu trov konania odporcovi v 1. rade sumu 107,37 eur do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia návrhom podaným na súd dňa 22.05.2013 žiadali určiť, že sú výlučnými vlastníkmi v
rozsahu 1/1-iny k celku nehnuteľnosti v katastrálnom území Č. N. a to parcely registra „Y.“ Č.. XX/X-
záhrada o výmere XXX m2, zapísanej Správou katastra Galanta na liste vlastníctva č. X. Svoj návrh
odôvodnil tým, že odporcovia sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci parc. registra „Y.“ č. XX/X -
záhrady o výmere XXX m2, zapísanej na liste vlastníctva X, katastrálne územie Č. N., a to na základe
osobitného právneho titulu „Kúpnej zmluvy“ zo dňa XX.XX.XXXX, kedy došlo k prevodu vlastníckeho

práva k predmetnej parcele. Navrhovatelia túto parcelu nerušene užívajú od O. XXXX, kedy predmetnú
nehnuteľnosť kúpili od p. T. G., pôvodného vlastníka nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č.
X pre katastrálne územie Č. N.. Pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti si spísali účastníci uvedeného
právneho vzťahu písomný dokument v maďarskom jazyku, v ktorom pán T.Š. G. potvrdzuje „prevzatie
sumy XXXX G., ktorá zodpovedá hodnote cca 2 árov pozemku“. Od uvedeného obdobia navrhovatelia
predmetnú nehnuteľnosť nerušene užívajú, túto si oplotili a sú dobromyseľní v tom, že im predmetná
nehnuteľnosť vlastnícky patrí. Navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho

práva k predmetnej parcele z dôvodu zabezpečenia právnej istoty a následne z dôvodu potreby
zápisu ich vlastníckeho práva k predmetnej parcele do katastra nehnuteľností. Navrhovatelia predmetnú
parcelu užívajú nerušene už viac ako desať rokov od roku 1989, pričom nemajú žiadne pochybnosti
o dobromyseľnosti svojej držby k predmetnej parcele, teda sú oprávnenými držiteľmi nehnuteľnosti.
Vzhľadom na uvedené sa v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka § 134, § 130 a § 143 stali
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej parcely z oprávnenej nepretržitej držby nehnuteľnosti po
dobu 10 rokov, čiže z vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Z výsluchu navrhovateľa pred súdom bolo zistené, že v roku 1984 začal stavať dom na vlastnom
pozemku. Stavebný materiál k stavbe mal uložený práve na predmetnom pozemku, keďže sa dohodli s
G., že tu môže tento materiál mať uložený. Pani G. už v roku 1985 povedala svojmu manželovi, aby impozemok, kde mal uskladnený materiál, predali. V roku 1989 sa dohodli, že pozemok od nich odkúpia.
Za to im odovzdal XXXX G.. Peniaze odovzdal pánovi G. za prítomnosti jeho manželky pani G. u nich
doma a on ešte spísal predmetné potvrdenie o odovzdaní peňazí, čo mu pán G. podpísal. Pán G. mu

povedal, že potom to dajú do poriadku, že si dajú vymerať pozemok a že sa to oznámi geodézii, keďže
tam mal známych. Dúfal v to, že to určil, ďalej sa o vec nestaral. Pozemok následne užíval a niekedy v
roku 2003, keď ešte žil pán G., sčasti vybudoval aj ohradu.

Na dotaz sudcu, či za túto časť pozemku navrhovatelia platili dane ako vlastníci, navrhovateľ uviedol,

že pravdepodobne nie.

Odporcovia žiadali súd návrh zamietnuť. Poukázali na to, že rodinný dom č. XXX, spolu s parcelou č. XX
a XX zapísaných na LV č. X v k. ú. Č. N. nadobudli riadnou kúpou a zápisom do katastra nehnuteľností zo
dňaX.X.XXXXodvtedajšíchvlastníkovmanželovZ.Ý.,ktoríboliriadnezapísanívkatastrinehnuteľností.
Manželia Z. nadobudli predmetnú nehnuteľnosť kúpou a zápisom do katastra nehnuteľností dňa

X.X.XXXX od pani O. F. rod. G., ktorá predmetnú nehnuteľnosť získala na základe dedičského konania
číslo l0D/397/2004, Dnot 208/2004 zo dňa 22.3.2005 po svojej švagrinej p. O. G. rod. G., ktorá sa
stala vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti po smrti svojho manžela pána T. G. na základe dedičského
konania číslo l0D 383/03, Dnot 167/03 zo dňa 11.9.2003. Pokiaľ v preskúmavanej veci sa manželia M.
ujali držby v O. XXXX parcely (ktorá mimochodom vznikla až na základe geometrického plánu zo dňa

X.X.XXXX) na základe písomného dokumentu maďarskom jazyku tzv. „L.“, ktoré nebolo registrované
štátnym notárstvom, z ktorého jasne nevyplýva, ktorého pozemku - parcely, ktorej časti parcely, ktorá má
byť predávaná, sa prevod týka, hoci zákon takúto registráciu zmluvy o prevode vlastníctva vyžadoval,
nie je overené, či zúčastnené strany sú naozaj tie, ktoré udáva navrhovateľ, nemohli byť so zreteľom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že sú vlastníkmi daného pozemku, aj keď subjektívne mohli byť o svojom

vlastníctve presvedčení. Samotný navrhovateľ pán M. im po kúpe pozemku povedal: „Sused neviem,
či viete, užívam dva áre z Vašej záhrady“, t.j. mal vedomosť o tom, že pozemok užíva neoprávnene,
taktiežkeďsasnažiliriešiťdanúsituáciusostarostomobce,samotnýnavrhovateľpriznal,predstarostom
obce, že si je vedomý, že daný pozemok užíva neoprávnene a prisľúbil jeho vypratanie, pričom však
opäť nedodržal dohodnutý termín a boli preto nútený obrátiť sa na Okresný súd v Galante so žalobou

na vypratanie pozemku a vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto konanie je vedené pod spisovou
značkou 15C/488/2012.

Odporca pred súdom uviedol, že navrhovatelia nemôžu byť dobromyseľní pri užívaní - držbe
predmetného pozemku, lebo pokiaľ robili nejaký právny úkon, museli si byť vedomí, ako tento právny

úkonsamávykonaťaakédôsledkysútýmviazané.UžsamotnípredávajúciF.,ktorípredávalipredmetný
pozemok Z., im oznámili, že navrhovatelia chceli od nich kúpiť predmetnú časť nehnuteľnosti a tým
preukazujú to, že nemohli byť pri držbe dobromyseľní počas desaťročného obdobia, že sú vlastníkmi
tejto nehnuteľnosti. Predmetnú nehnuteľnosť a to záhradu predchádzajúci vlastníci Z., ako i oni, dali
do prenájmu susedom W. a títo im potvrdili, že časť pozemku si ohradili navrhovatelia, avšak omnoho

neskôr ako by to malo byť v roku 1989.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom, navrhovateľa, odporcu, oboznámením listín: na prípad
vzťahujúcich sa listov vlastníctva, kúpnej zmluvy, geometrickými plánmi a poľnými náčrtmi, potvrdením
o prevzatí peňažného obnosu, dedičskými rozhodnutiami, potvrdením obecného úradu, výsluchom

svedkov: O. F., O. W., O. Z. a zistil nasledovný skutkový stav:

Podľa výpisu z katastra nehnuteľností Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor, na liste vlastníctva
číslo X katastrálne území Č. N., pozemky registra " Y. " evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo
XX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parcela číslo XX/X záhrada vo výmere XXXX m2,

parcelačísloXX/XzáhradavovýmereXXXm2jevovlastníctveodporcovvcelosti,ztitulunadobudnutia:
kúpa zavkladovaná pod číslom S. XXXX/XX za 2. 5. 2008.

Predmetnú nehnuteľnosť odporcovia nadobudli do vlastníctva kúpnou zmluvou zo dňa 31. 3. 2008 od
predávajúcich: O. Z. a O. Z. rodená S.. Predmetom kúpnej zmluvy boli pozemky parcelné číslo XX

vo výmere XXXX m2 a parcele číslo XX vo výmere XXXX m2, ďalej rodinný dom súpisné číslo XXX
postavený na parcele číslo XX.Geometrickým plánom číslo X - X/XXXX vyhotovením autorizovaným geodetom a kartografom L.. A. A.
zo dňa XX. X. XXXX a overeného Správou katastra Galanta dňa 3. 9. 2012 pod číslom XXX/XXXX, došlo
k rozdeleniu predmetných parciel ak ich novému označeniu nasledovne: parcelné číslo XX zastavaná

plocha vo výmere XXX m2, parcelné číslo XX/X záhrada vo výmere XXXX m2, parcelné číslo XX/X
záhrada vo výmere XXX m2.

Navrhovatelia súdu predložili listinu napísanú v maďarskom jazyku „L.“ v preklade „A.“, podľa ktorého T.
G. potvrdzuje prevzatie od M. M.Ž. XXXX G., čo je približne hodnota za 2 áre pozemku. Potvrdenie bolo

vydané XX. O. XXXX v Č. N.. Podpisy ani samotné potvrdenie, čo do ich originality, overené nie sú.

Podľa vydaného Osvedčenia o dedičstve po nebohom T. G. Okresným súdom Galanta pod spisovou
značkou 10D /383/2003, Dnot 167/2003 zo dňa 11. 9. 2003, T. G. zomrel dňa XX. M. XXXX naposledy
bytom Č. N. Č. XXX. Ako jediná dedička zo zákona na druhej skupine prichádzala do úvahy pozostalá
manželka O. G. rodená G.. Počas trvania manželstva poručiteľ s manželkou nadobudli nehnuteľný

majetok patriaci do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov: List vlastníctva číslo X rodinný dom
súpisné číslo XXX, parcelné číslo XX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXX m2, parcelné číslo
XX záhrada vo výmere XXXX m2 katastrálne územie Č. N. P. Č. N.. Túto nehnuteľnosť nadobudla takto
v celosti do vlastníctva jediná dedička zo zákona O. G. rodená G..

Podľa vydaného Osvedčenia o dedičstve po nebohej O. G. rod. G. Okresným súdom Galanta pod
spisovou značkou 10D /397/2004, Dnot 208/2004 zo dňa 22.3.2005, O. G. rodená G. zomrela dňa
XX.X.XXXX naposledy N. Č. N. Č. XXX. Poručiteľka a zanechala platný závet na základe ktorého všetok
svoj majetok poručila do vlastníctva svojej opatrovateľke O. F. rodenej G., sestre nebohého manžela T.
G.. Poručiteľka deti nemala.

Svedkyňa O. F. pred súdom uviedla, že predmetný pozemok po jej krstných rodičoch zdedila jej matka
O. F.. Táto pozemok predala Z.. Navrhovatelia na konci záhrady užívali časť pozemku niekedy od
začiatku osemdesiatych alebo deväťdesiatych rokov. Tak vie, že oni si mali kúpiť tento pozemok od
krstných rodičov. Toto sa rozprávalo i v rodine. Ohradený pozemok nebol. O uzavretí kúpnej zmluvy sa

však nehovorilo. Predaj predmetnej nehnuteľnosti zo strany jej matky sa uskutočnil na základe výpisu
z katastra. Niekedy v lete v roku 2013 u nich bol pán M. a pýtal sa, či nemajú nejaké doklady o tom
pozemku, ktorý užíva on, keďže to nebolo vysporiadané.

Svedok O. Z. pred súdom uviedol, že asi pred desiatimi rokmi s manželkou kupovali predmetnú

nehnuteľnosť. Predtým ako nehnuteľnosť kúpili boli oboznámení predávajúcou o rozmeroch pozemku
prostredníctvom listu vlastníctva a mapky. Nemá o tom vedomosti, že by navrhovatelia užívali nejakú
časťichpozemku,ktorúkúpili.Pozemokboloplotenýpostranách,čiboloplotenývzadusiužnespomína.
Nehnuteľnosť užívali, avšak veľkú časť záhrady po dohode so susedmi W. užívali oni.

Svedkyňa O. W. pred súdom uviedla že, keď ešte žil pán G. a jeho manželka, raz stáli vonku v záhrade s
manželom a vtedy prišiel pán M., ktorý ich požiadal, aby mu predali časť pozemku. Oni to však odmietli.
Nato sa obrátil na manželov G. s takouto požiadavkou, načo mu pán G. povedal: "Nech sa páči, majú
možnosť pozemok užívať". Povedal mu, že koľko chce môže užívať, lebo oni sú starí a už nemohli
kukuricu okopávať. Po tom, že by nejakú kúpnu zmluvu uzatvárali, ona nevie. Toto sa odohralo niekedy

v rokoch 1988 alebo 1989. Časť z tohto pozemku M. užívali, mali tam kvety, potom si tam dali bazén, a
následne čo nehnuteľnosť kúpili Z. M. si ohradili väčšiu časť pozemku. Inak záhradu, ktorú vlastnili Z.,
užívali oni. I v súčasnosti túto časť záhradu užívajú oni, po ohradu ktorú vybudovali M.. Údajne keď Z.
kupoval predmetný pozemok už vedel o tom, že časť pozemku, ktorú užívali navrhovatelia patrí jemu.

Po takto prevedenom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva (§ 80 pism. c/ OSP) treba v danej
situácii vychádzať zo skutočnosti, že odporca je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako spoluvlastník
spornej nehnuteľnosti. V takomto prípade navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke je (okrem iného) aj podkladom pre uskutočnenie
zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Určovacia žaloba vo všeobecnosti má predovšetkým preventívny
charakter, ktorý spočíva v tom, že s jej pomocou možno pomôcť pri odstránení (či aspoň znížení)
stavu ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu v prípade, ak k zodpovedajúcej náprave nemožnodospieť inak. Určovacia žaloba tiež účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu
príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť stav, tvoriaci určitý právny rámec,
ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov. V danom prípade (vzhľadom na reálny stav správania sa

účastníkov) odopretím určovacej žaloby by došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto návrh navrhovateľa bol podaný legálne.

Podľa čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť

naujmuprávinýchalebovrozporesovšeobecnýmizáujmamichránenýmizákonom.Výkonvlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

Súčasná ústavná úprava vlastníctva a vlastníckeho práva vychádza zo Všeobecnej deklarácie ľudských
práv, ktorá v čl. 17 uvádza: „Každý má právo vlastniť majetok tak sám, ako aj spolu s inými. Nikto nesmie

byť svojvoľne svojho majetku zbavený“. Pojem majetok je širší pojem ako pojem vlastníctvo. Zahŕňa
súhrn hodnôt, ktoré možno oceniť peniazmi. Do majetku môžu patriť veci, majetkové práva, pohľadávky
a nehmotný majetok. Pojem „vlastníctvo" je teda užší ako pojem „majetok a majetkové práva". Nielen
ústava v čl. 20, ale i Občiansky zákonník pomerne často používajú pojmy „vlastníctvo" a „vlastnícke
právo". Občiansky zákonník napr. označuje prvú hlavu druhej časti názvom „vlastnícke právo", avšak

hneď v § 123 používa pojem „vlastníctvo", rovnako v § 125. Je nesporné že tieto frekventované právne
pojmy sú v právnych predpisoch používané v rovnakom význame ako synonymá, pretože nemajú zatiaľ
jednoznačnedefinovanýobsah,niesúurčenéostré(nespochybniteľné)hranice,ktorébyichvýznamovo,
a tým aj terminologicky oddeľovali. Zákonný obsah vlastníckeho práva (rovnaký pre všetkých vlastníkov)
tvorí súbor jednotlivých oprávnení (čiastkových práv) vlastníka vymedzených v § 123 Občianskeho

zákonníka. Podľa neho vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať
(ius possidendi), užívať (ius utendi), požívať jeho plody a úžitky (ius fruendi) a nakladať s ním (ius
disponendi). (Pozri aj komentár k čl. 20 Ústavy SR autor Milan Čič a kolektív rok 1997 str. 1113, 114, 115).

Podľa § 123 Občianského zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 134 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom

vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125). Do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

Podľa § 868 OZ (v znení platnom od 1.1.1992), pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami

tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Občiansky zákonník (Zákon č. 40/1964 Zb.), oproti skoršiemu právnemu stavu (Zákon č. 141/1950
Zb.), vydržanie vlastníckeho práva neumožňoval. Iba rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo
do 31.3.1964 (§ 498 zák. č. 40/1964 Zb., teraz § 854). Novela Občianskeho zákonníka vykonaná

Zákonom č. 131/1982 Zb. (účinná od 1.4.1983), opätovne zaviedla inštitút vydržania (§ 135a) a súčasne
v ustanovení § 507a (teraz § 856 ods. 3) umožnila pre vydržanie započítať aj dobu, po ktorú občan
alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr než
uplynutím jedného roka. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná Zákonom č. 509/1991 Zb., okrem
iného, podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania. Spôsobilým predmetom vydržania sa stala

aj poľnohospodárska pôda. Uvedená novela súčasne umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa
(nie štátu). Taktiež umožnila vydržanie i voči štátu, i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou
osobou. Pre aplikáciu príslušnej právnej úpravy majú mimoriadny význam prechodné ustanovenia
zákona č. 509/1991 Zb. už uvedeného zákonného ustanovenia § 868. Z uvedeného prechodného
ustanovenia je teda zrejmé, že toto nedáva jednoznačnú odpoveď na všetky možné situácie. Táto

nedôslednosť právnej úpravy spôsobuje problémy aplikačnej praxi, ktorá nebola jednotná. Preto NS SR
pre účely aplikačnej praxe vyslovil právny názor, že ak boli do 31.12.1991 splnené predpoklady pre
vydržanie vlastníckeho práva, vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa posudzujú
podľa Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991. Pre započítanie uplynulých dôb donepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 (§ 507a ods. 3
zák. č. 131/1982 Zb.), umožňujúce občanovi započítať aj čas pred 1. 4. 1983, so súčasným odkladom
možnosti vydržania až od 1. 4. 1984, ako aj ustanovenie § 872 ods. 6 (zák. č. 509/1991 Zb.), umožňujúce

oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca
mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992.

Vecou (res) v právnom zmysle je každý hmotný predmet (okrem človeka). Právo nie je vec, hoci je
tiež majetkovým predmetom. Veci rozdeľujeme na nehnuteľné (res immobilis) a hnuteľné (res mobilis).

Vecnými právami (ius in re) rozumieme dvojaké práva:

1. právo vlastníctva (právna moc človeka nad vlastnou vecou)
2. práva na veci viažuce, také, ktoré niekomu prislúchajú na vec nevlastnú (vecné bremená). (Pozri aj
Nástin súkromného práva na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, autor Fajnor-Záturecký rok 1935 str. 57
a 66).

Podľa § 129 ods. 1 a 2. Občianského zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo
opätovný výkon.

Intra legem vydržať možno nielen vlastnícke právo, ale aj každé iné právo, ktoré je spôsobilým
predmetom držby, čiže, ktoré pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Do úvahy neprichádza držba takého
práva, ktoré nepripúšťa trvalý alebo opätovný výkon práva (napr. predkupné právo).

Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona

je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické
ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere,
že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka
dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba
vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba

totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide
teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom
dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok
prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami,
z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale

po celú vydržaciu dobu, dôvodné. Či je držiteľ dobromyseľný v tom, že mu vec vlastnícky patrí, treba
hodnotiť nielen zo subjektívneho hľadiska - jeho osobného presvedčenia, že mu vec vlastnícky patrí,
ale súčasne aj z hľadiska všetkých skutkových okolností konkrétneho prípadu vo vzájomnej súvislosti.
Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe
skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o

tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá
držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, prípadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba
než držiteľ (pozri rozsudok NS SR 2 Cdo 27/2005).

Za držiteľa sa považuje osoba (fyzická či právnická), ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako

s vlastnou. Faktické ovládanie veci a nakladanie s vecou ako s vlastnou je spojené so subjektívnou
stránkou držby veci. Od držby treba odlišovať detenciu, t. j. faktické ovládanie veci, pri ktorom nie je
daná vôľa nakladať s vecou pre seba..

Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,

že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená.

V prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá - platí vyvrátiteľná právna
domnienka, že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera napr. dobromyseľnosť držiteľa, má

dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že medzi pôvodnými vlastníkmi G.F. a navrhovateľmi
nebolauzavretáriadnakúpnazmluva,(vsúčasnostivkladuschopnálistiny)ktorábybolapojejregistráciiplatnáaúčinná,nazákladektorejbynavrhovatelianadobudlivlastníckeprávokpredmetnémupozemku.
Niet pochybností po tom, na základe písomného potvrdenia v spojitosti s tvrdením svedkov O. F. a O.
W., že navrhovateľ M. M. odovzdal T. G. sumu XXXX G.Č.. Niet pochýb ani o tom, že navrhovatelia

začali užívať istú časť pozemku od pôvodných vlastníkov. Nie je však preukázané a v akej výmere a z
akého titulu, pretože samotný navrhovateľ M. M. potvrdil, že bol si vedomý toho, že tomu, aby mohol
nadobudnúť vlastníctvo k užívanému pozemku je potrebné, aby bola uzavretá riadna kúpna zmluva
v písomnej podobe, ktorá mala byť následne registrovaná nato príslušným orgánom. Hoci bol si tejto
skutočnosti vedomý o ďalší osud užívaného pozemku sa fakticky nestaral. Napokon sa nesprával ani

akovlastníkpredmetnéhopozemku,pretožežiadnedaneapoplatkyzapredmetnýpozemokneodvádzal
a o usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku vyše 20 rokov sa nestaral. Na základe toho správanie
navrhovateľov so zreteľom na všetky okolností nie je možné vyhodnotiť ako dobromyseľné v tom, že
im vec patrí ako vlastníkom a na základe toho, že sú oprávnenými držiteľmi predmetného pozemku
ako vlastníci. Predmetné súdne konanie je dôkazným konaním. Podľa vyhodnotenia všetkých dôkazov
vo vzájomnej súvislosti súd dospel k tomu záveru že v danom prípade bola naplnená vyvrátiteľná

právna domnienka, že by držba časti pozemku navrhovateľmi, ktorý je vo vlastníctve odporcov bola
dobromyseľná. O dobromyseľnosti držby (ako vlastník pozemku) napokon ani samotní navrhovatelia
súdu žiadne dôkazy nepredložili.

Na základe toho súd, už za zistenia daného skutkového stavu veci, bez nutnosti ďalšieho dokazovania

mohol konštatovať, že návrh navrhovateľov bol podaný nedôvodne, a preto návrh zamietol.

Procesne úspešnému odporcovi (ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania) súd priznal nárok
na náhradu trov konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Tieto trovy pozostávajú zo zaplateného poplatku pre
kataster(vyžiadanákópiakúpnejzmluvy)16euro,poštovné1,65eur,stratanazárobkupodľapotvrdenia

od zamestnávateľa počas dní súdneho pojednávania dňa 11. 11. 2013 166 minút (cesta na súdne
pojednávanie 90 minút + pojednávanie 76 minút) krát 0,131 eur ( vypočítaný zárobok na minúty z
priemerného hodinového zárobku 7,84 eur ) = 21,75 eur, pojednávanie dňa z 13. 1. 2014 154 minút krát
0,131 eur = 20,17 eur, pojednávanie dňa 9. 2. 2014 110 minút krát 0,131 eur = 14,41 eur, pojednávanie
dňa 10. 3. 2014 90 minút krát 0,131 eur = 11,79 eur, náhrada cestovných nákladov na pojednávaniach

za Bratislavy do Galanty a späť do výšky použitia hromadného dopravného prostriedku (rýchlik vlaku
2. trieda) v súlade s ustanovením §§ 73 a 74 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
číslo 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny
súd a vojenské súdy, 1 cesta 2,70 eur krát 2 = 5,40 eur krát 4 pojednávania = 21,60 eur. Súd
poznamenáva, že hoci odporca si účtoval cestovné náklady použitím vlastného motorového vozidla,

avšak okolností prípadu nevyžadovali použitie motorového vozidla namiesto verejného hromadného
dopravného prostriedku a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že medzi Galantou a Bratislavu je
dobré a dostatočne frekventované priame dopravné spojenie prostredníctvom verejného hromadného
dopravného prostriedku (vlak, autobus). Náhrada výdavkov cestovného podľa zákona číslo 283/2002
Z. z. o cestovných náhradách sa osobe zúčastnenej na konaní poskytne len v prípade, ak okolnosti

prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom
(§ 74 uvedenej vyhlášky pozri aj obdobné rozhodnutie KS Bratislava v sp. zn. 6Co/361/2013). Spolu
priznaná náhrada trov konania takto činí 107,37 eur.

Poučenie:

ProtitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniecestoupodpísanéhosúdunaKrajskýsúdvTrnavepísomne

dvojmo alebo ústne do zápisnice do 15. dní odo dňa jeho doručenia.

Ak povinný nesplní to čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený má možnosť podať
návrh na jeho súdne vymoženie.