Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. august 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/516/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613204482
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kožár
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613204482.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Sunnysoft SK, s.r.o., so sídlom
Grösslingová 4, Bratislava, IČO: 46 221 549, právne zastúpeného: Dr. Miroslav Králik, advokát so
sídlom Grösslingová 4, Bratislava, proti povinnému: Martin Málek - TATRAS RESCUE SERVICE, s
miestom podnikania Senická 626/8, Liptovský Mikuláš, IČO: 43 326 790, pre vymoženie pohľadávky
620,33 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou Mgr. Marcelou Zummerovou, so sídlom

Exekútorského úradu v Michalovciach, Kpt. Nálepku 22, pod sp. zn. EX 304/2013, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnej exekútorke Mgr. Marcele Zummerovej trovy exekúcie vo
výške 188,69 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnou exekútorkou Mgr. Marcelou Zummerovou sa dňa 16.04.2013 začalo exekučné konanie

pod sp. zn. EX 304/2013 pre vymoženie pohľadávky vo výške 620,33 eura s príslušenstvom.
Pohľadávka bola priznaná vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 1Rob/333/2012 zo dňa 01.10.2012. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu po získaní
poverenia č. 5505 045917 zo dňa 29.04.2013, ktoré tunajší súd v súlade s ustanovením § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 620,33 eura

s príslušenstvom a trovy exekúcie.

Písomným podaním, doručeným dňa 07.11.2014, predložila súdna exekútorka súdu podnet na
zastavenie exekúcie z dôvodu bezmajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. Podnet odôvodnila tým, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku,
motorového vozidla. V registri sociálnej poisťovne sa nenachádza od 10.10.2014 a na zablokovaných

účtoch povinného nie sú žiadne finančné prostriedky, resp. nemá vedené účty v bankách. Voči
povinnému je vedených viacero exekučných konaní. Súdna exekútorka si zároveň uplatnila trovy
exekúcie v celkovej výške 198,06 eura, predložila ich špecifikáciu a následne aj exekútorský spis.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Majetkové pomery povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdnej exekútorky, ktorá je v priebehu
exekúcie povinná zákonom stanoveným spôsobom zisťovať všetky možnosti uspokojenia pohľadávkyoprávneného. V prípade, že súdna exekútorka dospeje k záveru o nemajetnosti povinného, t. j. k záveru,
že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, má možnosť podať podnet na zastavenie
exekúcie. Z predložených listín a exekútorského spisu mal súd za preukázané, že súdna exekútorka

zisťovala majetok povinného dostatočným spôsobom. Povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti, nie je
vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Neboli zistené žiadne evidované účty povinného. Podľa
záznamu o pracovnej ceste za povinným zo dňa 14.06.2013 nebol účastník v mieste trvalého pobytu
zastihnutý, zastihnutá bola príbuzná, ktorá oznámila, že je vo výkone trestu odňatia slobody v Žiline,
na živnosť robil horského a vodného záchranára. Povinný nie je registrovaný v sociálnej poisťovni

od 10.10.2014. Naposledy bol od 15.09.2012 do 10.10.2014 vo výkone trestu v Ústave na výkon
väzby Žilina, kde bol pracovne zaradený od januára 2014 a poberal pracovnú odmenu, z tohto dôvodu
exekútorka vyhotovila a doručovala ústavu príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného
a exekučný príkaz, ktorý však nebol zrealizovaný. Ústav na výkon väzby oznámil exekútorke poradie
pohľadávky oprávneného (29. miesto). Od povinného neboli vymožené žiadne finančné prostriedky.
Zo strany exekútorky neboli zistené žiadne iné príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Na

základe uvedeného tak nie je možné vykonať exekúciu žiadnym zo zákonných spôsobov uvedených v
§ 63 Exekučného poriadku. Súd sa preto stotožnil s názorom súdnej exekútorky o potrebe zastavenia
exekúcie, nakoľko jej ďalším vykonávaním by pre nemajetnosť povinného vznikali ďalšie neúčelné trovy,
ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený.

Na základe uvedeného tak súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku predmetnú
exekúciu zastavil, pričom súčasne rozhodol aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods.
2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v rozhodnom období).

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa§14ods.1vyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.288/1995Z.z.oodmenách
a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania

exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä

cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku znáša trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného
oprávnený, preto ho súd zaviazal na ich zaplatenie súdnej exekútorke Mgr. Marcele Zummerovej, a to
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd priznal súdnej exekútorke odmenu v minimálnej výške 33,19 eura, ktorú si uplatnila za výkon
exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnej exekútorke priznaná náhrada poštovného vo výške 13,05

eura. Z obsahu súdneho a exekútorského spisu bolo náležite preukázané doručenie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie - 1,40 eura (doporučená zásielka s doručenkou do vlastných rúk),
doručovanieupovedomeniaozačatíexekúcieoprávnenémuapovinnému-4,80eura(jednadoporučená
zásielka s doručenkou do vlastných rúk po 1,40 eura, ďalšie dve doporučené zásielky s doručenkamido vlastných rúk s opakovaným doručením po 1,70 eura), doručenie žiadosti o odpis zo živnostenského
registraObvodnémuúraduLiptovskýMikuláš-0,45eura(obyčajnálistovázásielka),žiadostiosúčinnosť
Zboru väzenskej a justičnej stráže SR - 0,45 eura (obyčajná listová zásielka), doručenie príkazu na

začatie exekúcie a exekučného príkazu oprávnenému, povinnému, Ústavu na výkon väzby Žilina -
4,20 eura (tri doporučené zásielky s doručenkami do vlastných rúk; jedna po 1,40 eura) a predloženie
podnetu na zastavenie exekúcie s vyúčtovaním trov - 1,75 eura (doporučená zásielka s doručenkou
do vlastných rúk). Pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal súd z predloženého exekútorského
spisu, z doručeniek v ňom založených a z cien listových zásielok platných v čase doručovania

jednotlivých písomností, zverejnených Slovenskou poštou. Pokiaľ bola súdnej exekútorke priznaná
náhrada poštovného ako pri doručovaní obyčajnej listovej zásielky, bolo to z dôvodu, že k uvedenej
listine nebola pripojená doručenka, súd však mal doručenie listiny preukázané odpoveďou dožiadaného
subjektu.

Exekútorke nepatrí náhrada hotových výdavkov, špecifikovaných ako lustrácia motorových vozidiel a

lustrácia bánk. Súd je aj s prihliadnutím na obsah exekútorského spisu a vykonané úkony exekučnej
činnosti toho názoru, že uvedené výdavky sú zahrnuté v paušálnej odmene exekútorky podľa § 14 ods.
1 vyhlášky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 34 ods. 11 Exekučného poriadku
(v platnom znení), do ktorého zákonodarca doplnil, že dotknuté subjekty poskytnú exekútorovi súčinnosť
bezodplatne a ustanovenia osobitných predpisov upravujúcich nároky na plnenie za poskytnutie

súčinnosti sa nepoužijú. Súd nepriznal exekútorke ani náhradu nákladov spojených s ukončením
exekúcie (náklady na odblokovanie majetku povinného, vrátenie poverenia), ktoré boli zarátané do
poštovného.Vprípadetýchtonákladovjepotrebnézdôrazniť,žesajednáobudúcevýdavkynespĺňajúce
požiadavku preukázateľnosti. Exekučný súd navyše prihliada iba na výdavky exekútorkou skutočne a
účelne vynaložené do času rozhodovania o trovách exekúcie.

Súdnej exekútorke boli priznané aj cestovné náhrady vo výške 111,- eur za služobnú cestu zo dňa
14.06.2013 na trase Michalovce - Liptovský Mikuláš. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR č. 632/2008 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2009 ako vykonávací predpis k zákonu č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách stanovilo sadzbu základnej náhrady za 1 km jazdy pri osobných cestných

motorových vozidlách vo výške 0,183 eura. Podľa správy prešla exekútorka na služobnej ceste 400
km, čo zodpovedá vzdialenosti medzi sídlom exekútorského úradu a bydliskom povinného (vrátane
spiatočnej cesty), zistenej zo stránky T..S..A..N.. Na cestu bolo použité osobné motorové vozidlo, ktoré
má podľa predloženej fotokópie technického preukazu spotrebu 6,8 l/100 km, cena pohonných látok
predstavuje podľa dokladu o kúpe 1,393 eura za liter. Za uvedenú cestu má potom exekútorka nárok

na základnú náhradu za prejdený počet kilometrov vo výške 73,20 eura (0,183 eura x 400 km) a na
náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 37,89 eura (0,068 x 400 km x 1,393 eura), spolu
111,09 eura. Napriek skutočnosti, že v uvedenom čase bol povinný vo výkone trestu, súd priznal
exekútorke uplatnené cestovné, keďže miestnym šetrením zisťovala a aj zistila osobné, zárobkové a
majetkové pomery povinného. Súd neprehliadol ani správu Zboru väzenskej a justičnej stráže SR zo dňa

20.06.2013 nachádzajúcu sa v exekútorskom spise, podľa ktorej povinný v tom čase nebol vo výkone
väzby - trestu.

Súdna exekútorka je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 druhej vety
Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 157,24 eura o 20

% DPH, t. j. o 31,45 eura. Exekútorke priznané trovy exekúcie predstavujú 188,69 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum,
podpis)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.