Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. apríl 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/402/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615202494
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dominika Dojčáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1615202494.5

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľky: O., proti odporcovi: P., o nariadenie predbežného
opatrenia a určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: 1. C. X., 2. O. W. P., takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j etoto predbežné opatrenie:

Odporca je p o v i n n ý predbežne platiť navrhovateľke výživné v sume 27,13,- Eur mesačne na

maloletého C.,bytom ako matka a maloletú O. bytom ako matka, vždy do 25. dňa v mesiaci k rukám
navrhovateľky, a to až do právoplatne skončeného konania vo veci samej.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Malacky súdny poplatok za návrh na

nariadenie predbežného opatrenia v sume 33 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.03.2015 domáhala, aby súd nariadil
predbežné opatrenie, ktorým by odporcovi určil povinnosť prispievať výživné na každé dieťa mesačne
v sume 100 Eur a na matku sumou 200 Eur mesačne, a to do 25. dňa toho ktorého mesiaca k rukám
matky, počnúc dňom 10.03.2015.

Navrhovateľka podala s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia aj návrh vo veci samej, ktorým
žiada vydanie rozsudku, ktorým by súd určil, že odporca je otcom maloletých detí C. a O. nar.
XX.XX.XXXX . z matky O. Navrhovateľka ďalej žiada, aby súd zveril maloleté deti do výchovy matky.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. C. mesačne sumou 250 Eur a na mal. O. mesačne sumou 250
Eur počnúc dňom 05.11.2014 a ďalej sumou 250 Eur na každé dieťa od 11.03.2015, splatných vždy do

10. Dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zmeškané výživné je otec povinný zaplatiť do rúk matky do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je ďalej povinný zaplatiť dlžné výživné na matku počnúc dňom
03.06.2014 do 10.03.2015 mesačne vo výške 250 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je
povinný platiť výživné na matku vo výške 250 Eur do 11.03.2015 splatných vždy do 10. dňa v mesiaci
vopred do rúk matky. Odporca je ďalej povinný zaplatiť hotové náklady a výdavky minimálne vo výške
1 zo sumy 3.710 Eur, t.j. 1.855 Eur alebo podľa výšky stanovenej súdom. Odporca je povinný zaplatiť

navrhovateľke trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka svoj nárok zdôvodnila tým, že asi od 20.08.2013 pracovala ako čašníčka u podnikateľa H.
Tu pracovala do apríla 2014, pričom pracovný pomer musela ukončiť z dôvodu rizikového tehotenstva.
Aby nemusela dennodenne dochádzať z P., mala v N. prenajatý byt. Počas pobytu v H. sa zoznámila
s odporcom a menovaný ju v jej byte navštevoval v čase voľna. Keď mu navrhovateľka oznámila, že

je tehotná, odporca jej povedal, že je ženatý a má maloletú dcéru. S navrhovateľkou sa nechcel na
ničom dohodnúť, povedal, že otcovstvo neuznáva, navrhovateľke nič platiť nebude a odkázal ju nasúd. Potom s navrhovateľkou prerušil akékoľvek styky. V čase rozhodnom pre počatie maloletých detí
udržiavalanavrhovateľkapohlavnýstyklensodporcom,pretolenonmôžebyťotcommaloletýchdetí.Po
narodení detí sa navrhovateľka opätovne pokúšala spojiť s odporcom telefonicky, tento jej však povedal,

aby celú vec riešila súdnou cestou. Zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi, pretože okrem
neho navrhovateľka s iným mužom nesúložila v čase, od ktorého neprešlo do narodenia detí menej
ako 180 a viac ako 300 dní. Preto sa za otca maloletých detí považuje odporca. Navrhovateľka je v
súčasnosti na materskej dovolenke, doposiaľ však nepoberá žiadne dávky v materstve, tieto sú v štádiu
vybavovania. Navrhovateľka prakticky od doby rizikového tehotenstva, t.j. od 03.06.2014 nemala žiadny

príjem. Odporca pracuje ako čašník na predmestí Q., kde má zárobok cca 1.800 Eur. Navrhovateľka
v návrhu špecifikovala náklady spojené s rizikovým tehotenstvom, s výbavou maloletých detí, liekov
a cestovného k lekárovi v celkovej výške 3.709,89 Eur, zaokr. 3.710 Eur. Navrhovateľka zdôvodnila
naliehavý záujem na nariadení predbežného opatrenia tým, že v súčasnosti nepoberá žiadny príspevok
na jej osobu ani na maloleté deti C. a O..

Skúmajúc, či sú splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia sa súd oboznámil s návrhom
na nariadenie predbežného opatrenia, rodnými listami maloletých detí C. a O., kde nie je uvedený otec
maloletých detí, rodným listom navrhovateľky, osvedčením o evidencii vozidla, dokladmi o zakúpení
detskej výbavičky, nábytku, oblečenia a drogérie.

Podľa § 1 zák. č. 97/1963 Zb. o Medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ( ďalej len ZMPSaP,)
je účelom tohto zákona ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne obchodné,
rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie
cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a
rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

Podľa § 39 ods. 1 ZMPSaP, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt
nemožno určiť.

Podľa § 40 ZMPSaP, návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom
všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani
navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským
občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

Podľa § 23 ods.1 ZMPSaP, určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom
štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.

Maloleté deti sa narodili v P. v H. a svojím narodením nadobudli slovenské štátne občianstvo. Odporca
je príslušníkom H. republiky, kde má svoj trvalý aj obvyklý pobyt. Na rozhodnutie o určení rodičovstva

je preto daná právomoc súdom v Slovenskej republike podľa § 40 ZMPSaP, nakoľko všeobecný súd
odporcu sa nachádza na území Slovenskej republiky a na konanie je miestne príslušný podľa § 40
ZMPSaP (analogicky) všeobecný súd odporcu. Hraničný ukazovateľ pre rozhodné právo je viazaný na
moment narodenia dieťaťa. Nakoľko sa deti narodili v H. republike a sú slovenskými štátnymi občanmi,
rozhodným právom pre určenie otcovstva k maloletému dieťaťu bude v zmysle § 23 ZMPSaP slovenský

právny poriadok.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak
je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon rozhodnutia
mohol byť ohrozený.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný,
ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1

obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá
nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do
zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ

domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má
byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do
ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky
na náhradu ujmy.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez
výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom

až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi

najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 113 ods. 2 O.s.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.

V zmysle zákonných ustanovení súd poukazuje na to, že predpokladom prípustnosti a dôvodnosti
predbežného opatrenia je:
- tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu;
- dočasná a potrebná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi (navrhovateľ musí osvedčiť, že vzťah
medzi účastníkmi konania vyžaduje dočasnú úpravu, pričom dočasná úprava musí byť naliehavá,

potrebná a nevyhnutná);
- vydaním predbežného opatrenia sa medzi účastníkmi konania nesmie vytvoriť nenapraviteľný stav;
- účinky predbežného opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov účastníkov
konania.

Všetky vyššie uvedené zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu
ich dôsledne skúmať, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva dokazovanie podľa § 120
a nasl. O. s. p., ktoré je potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci. Súd len skúma, čije osvedčený nárok, k ochrane ktorého predbežné opatrenie smeruje a či je predbežné opatrenie
nevyhnutné pre ochranu tohto nároku. Predbežné opatrenie umožňuje rýchle a pružné riešenie situácie,
keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme účinnej a neodkladnej ochrany práv a oprávnených

záujmov občanov a právnických osôb. Súd musí vyvodiť záver, že bez okamžitej úpravy by bolo právo
účastníka ohrozené avšak musí aj dôsledne posúdiť či v dôsledku predbežného opatrenia nevytvorí stav,
kedy by prišlo k zásahu do práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru.

Súd sa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na vydanie predbežného opatrenia zaoberal otázkou, či sú

splnené podmienky pre jeho nariadenie ako sú uvedené vyššie a dospel k záveru, že tieto podmienky
sú v danom prípade čiastočne naplnené.

V posudzovanom prípade mal súd z predložených listinných dôkazov - rodných listov maloletého C. a
O. W. osvedčené, že maloletí nemajú v rodnom liste uvedené meno otca. Z návrhu mal súd osvedčené,
že navrhovateľka je na materskej dovolenke, pričom o maloleté deti sa stará sama, bez pomoci

otca maloletých detí. Z dokladov predložených navrhovateľkou vyplýva, že navrhovateľka mala pred
pôrodom zvýšené výdavky spojené s výbavičkou, keď uhrádzala viaceré výdavky spojené s narodením
detí. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že matka má naliehavý právny záujem na určení
výživného, nakoľko v súčasnosti nemá žiadny príjem, pričom otec si neplní vyživovaciu povinnosť voči
maloletým deťom, je tu teda predpoklad, že by mohlo dôjsť k porušeniu a ohrozeniu práv maloletých. Súd

zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu sa vzťahuje na oboch rodičov a nemožno
ju presunúť len na matku, ktorá sa naviac o maloleté deti aj osobne stará. V súvislosti s povinnosťou
vyživovať ich je v záujme maloletých detí, aby otec platil výživné na maloleté deti v nevyhnutnej miere,
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd sa preto s návrhom na vydanie predbežného
opatrenia stotožnil v tej časti, že je potrebné zabezpečiť výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere.

Toto výživné je určené len na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb maloletých detí.
Skutočnosť, že odporca je otcom maloletých detí považoval súd za osvedčenú na základe tvrdenia
navrhovateľky, avšak až rozsiahle dokazovanie vo veci samej ustáli konečnú výšku a rozsah vyživovacej
povinnosti odporcu voči maloletým. Výživné vo výške určenej súdom
zodpovedá účelu predbežného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla a dočasná úprava právnych

pomerov účastníkov na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by bol tvrdený nárok
nepochybne preukázaný, napr. dôkazom o odporcovom skutočnom príjme a až konečné rozhodnutie vo
veci samej, a výsledok vyplývajúci z dokazovania, zohľadní všetky okolnosti, ktoré majú alebo môžu mať
vplyv na určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým. V zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine súd
pretopredbežneurčilvyživovaciupovinnosťodporcuvočimaloletýmdeťomvovýške27,13Eurmesačne

na každé dieťa, keď táto suma zodpovedá výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení
neskorších zmien a doplnkov.

Čo sa týka nároku navrhovateľky na zaviazanie odporcu na prispievanie výživy navrhovateľky v sume

200 Eur mesačne, súd dospel k záveru, že tento nárok nie je ničím podložený a oprávnený, keď nemá
v súčasnosti oporu v platnej právnej úprave. Vzhľadom k tomu, že výživným určeným v predbežnom
opatrení majú byť zabezpečené len najnevyhnutnejšie potreby dieťaťa, súd vo zvyšku návrh matky
zamietol.

Po vecnom a právnom zhodnotení vyššie uvedených skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu,
súd dospel k záveru, že navrhovateľka čiastočne preukázala základné predpoklady na nariadenie
predbežného opatrenia, preto súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sčasti vyhovel.

Súd uznesením uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Malacky sumu 33 Eur,

určenej podľa Sadzobníka súdnych poplatkov podľa Položky 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. zákona
o súdnych poplatkoch.

O trovách konania na vydanie predbežného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci
samej (§ 151 ods. 1 O.s.p. )

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované,
musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh
na trovy účastníka podávajúceho odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.