Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca Daniela Terenová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/159/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213228524
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Daniela Terenová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1213228524.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletú O. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky,

zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/
A, dieťa O.. O. Z., bytom N., H. Y. XX, právne zastúpenej JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou,
Bratislava, kpt. Rašu 4 a L.. T. Z., bytom N., C.. O. X, právne zastúpeného Mgr. Marošom Palikom,
advokátom, Bratislava, Muchovo nám. 12, o úpravu rodičovských práv a povinností, dňa 16.12.2013
takto

r o z h o d o l :

Maloletú O. Z., nar. XX.X.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti matke.

Obaja rodičia budú maloletú O. zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 220 € mesačne, od 11.9.2013, vždy do 15-teho
dňa v mesiaci, k rukám matky maloletej.

Zročné výživné ku dňu 16.12.2013 v čiastke 612,58 € je otec povinný zaplatiť matke maloletej do
28.2.2014, s tým, že bežné výživné je povinný poukazovať od januára 2014.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 11.9.2013 požiadala matka o úpravu rodičovských práv a povinností ku maloletej O.
Z., pretože s manželom, otcom maloletej, prerušili spolužitie ešte pred narodením dcéry, ktorá je od
rozchodu v jej výlučnej starostlivosti, pričom otec prispieva na jej výživu len nedostatočne - v auguste
poslal čiastku 500 € na krst dcéry a 40 € ako vyživovací príspevok. Výživné žiadala určiť od podania
návrhu vo výške 300 € (takouto čiastkou vyčíslila mesačné náklady na maloletú bez pomernej čiastky
splátky úveru na byt) a zároveň požiadala o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým bude otec

zaviazaný prispievať na výživu dcéry do rozhodnutia vo veci čiastkou 300 €. Do mesačných nákladov

zahrnula aj položku 20 € rozpočítanú na 12 mesiacov v priemere ako príspevok na náklady na
základnúvýbavičku,beznákladovnaoblečenieprenovorodenca,ktorési,ajsdokupovanýmoblečením,
uplatnila v položke za oblečenie - 50 € mesačne. V priebehu konania doložila súpis nákladov na
potreby novorodenca - spolu v čiastke 776 € a akceptovala výživné v čiastke 220 € mesačne, ktoré
súd účastníkom odporučil v rámci pokusu o rodičovskú dohodu; otec maloletej však navrhovanú čiastku
odmietol ako neprimerane vysokú.Uznesením zo dňa 2.10.2013 súd predbežne uložil otcovi prispievať na výživu O. čiastkou 150 €
mesačne od 2.10.2013. Toto predbežné opatrenie otec plní.

Otec súhlasil so zverením maloletej O. do starostlivosti matky, rodičia sa zhodli aj na spoločnom

zastupovaní maloletej a správe jej majetku a tiež na tom, že nie je potrebné upravovať styk otca s
maloletou. Za primerané výživné však otec považoval čiastku 150 €, ktorá je primeraná jeho možnostiam
aj skutočným potrebám maloletej. Matkou vyčíslené náklady označil za nadhodnotené vo viacerých
položkách.

Dokazovaním bolo zistené, že maloletá, vyše štvormesačná O. Z., pochádza z manželstva svojich
rodičov, ktorí sú v rozvodovom konaní, pričom nežijú spolu od februára t.r., kedy po nezhodách otec

opustil spoločnú domácnosť, vedenú v byte matky maloletej a požiadal o rozvod. Na potreby maloletej
začal prispievať v auguste t.r.; dňa 13.8. poukázal čiastku 500 € na krst dieťaťa a 27.8. čiastku 40
€ ako výživné pre O.. Čiastkou 40 € prispel aj v septembri; od októbra prispieva na výživu maloletej
podľa predbežného opatrenia - 150 € mesačne. Výbavičku - súpravu oblečenia a základné potreby
novorodenca obstarala matka sama - viaceré potreby kúpila výhodne, cez bazár; vyčíslila ich čiastkou

776 €. Pri narodení dieťaťa jej bol vyplatený štátny príspevok s príplatkom - cca 800 €.

Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá, je na materskej dovolenke. Vyplácajú sa jej dávky v materstve
- 571 € mesačne, do januára 2014; následne jej vznikne nárok na rodičovský príspevok (necelých
200 € mesačne). Je zamestnankyňou O. Z., vlastní 1-izbový byt, v ktorom s dcérou býva, spláca úver,
poskytnutý na jeho kúpu - mesačne vo výške 244 €. Približne polovicu mesiaca trávi s dieťaťom u svojich

rodičov mimo Bratislavy. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.

Otec maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá; ako zamestnanec O. Z. zarába priemerne mesačne
netto 1.109 €. Okrem osobného motorového vozidla Dacia Logan majetok väčšej hodnoty nevlastní.
Nehnuteľnosti, ktoré ako svoj majetok uviedol v majetkovom priznaní príslušníka PZ za rok 2012 -
polovicu rodinného domu v N., tretinu bytu v N. na ul. C.. O., polovicu záhradnej chatky v Č. a garáž na

ul. Ľ.. T. S. N., previedol na svojich príbuzných. Podiel na dome v N. daroval v marci 2013 svojmu
švagrovi A. F., s odôvodnením, že švagor a sestra M. F. sa starajú o rodičov, ktorí žijú v blízkosti a ktorých
doopatrujú. Nehnuteľnosť dlhodobo užívajú a starajú sa o jej údržbu. Tretinový podiel na byte na ul. C.
O. odpredal marci t.r. svojej sestre L.. Z. Z. za symbolickú cenu 100 €, rovnako aj garáž na X.. Ľ.. T.
a polovičný podiel na chate v Č.. Ako dôvod týchto prevodov označil svoje podlžnosti voči tejto sestre,

ktorá ho v rokoch 2000 až 2010, kedy spolu bývali, podporovala, nežiadala od neho žiadne príspevky
na domácnosť, ktorú viedli v jej byte na

A. ul. ani na náklady bývania, takže mohol ušetriť čiastku 600 000.- Sk ktorou prispel na kúpu ich
spoločného bytu - garsónky na ul. Ľ.. T. v roku 2006. Hoci ich podiely boli rovnaké, sestrin podiel na
kúpnej cene bol vyšší, ako jeho. Keď si založil rodinu, daroval sestre svoj podiel na tomto byte, za čo

na neho ona previedla tretinový podiel na svojom 3-izbovom byte na ul. C.. O., v ktorom mali účastníci
bývať, kúpenom v roku 1999. Na rekonštrukciu bytu jej rodičia prispeli čiastkou 1.000 000.- Sk. Sestra
kúpila aj garáž na ul. Ľ..T. zo svojich prostriedkov; ako vlastník však bol zapísaný otec maloletej, s
odôvodnením, že bol predpoklad, že ju bude používať, keďže mal bývať v byte na rovnakej ulici. Chatka
v Č., ktorú pred uzavretím manželstva otec nadobudol so sestrou Z. do podielového spoluvlastníctva,

bola financovaná z jeho príspevku 180 000.- Sk a sestrinho 350 000.- Sk. V decembri 2010 preto otec
so sestrou L.. Z. Z. uzavreli písomnú zmluvu o vysporiadaní, ktorou sa otec maloletej zaviazal sestre
vrátiť finančné prostriedky v čiastke 49.911,38 € do troch rokov od podpísania zmluvy. Uvedená čiastka
obsahovala náklady na bývanie a domácnosť za 10 rokov v sume 11.173,57 €, podiel na nákladoch
za byt na ul. Ľ.. T., ktoré v rokoch 2007 až 2010 znášala sestra - v sume 8.339,06 €, cena garáže

2.821,48 €, čiastku 1.700 € ako pôžičku na kúpu automobilu Dacia Logan v roku 2009, a sumu 16.417
€ ako rozdiel medzi hodnotou tretiny bytu na ul. C.. O., ktorý na neho sestra prevedie a čiastkou
600.000.- Sk, ktorú investoval do kúpy spoločného bytu na ul. Ľ.. T., prechádzajúceho do výlučného
vlastníctva sestry. Pretože zmluvné strany úradne neoverili svoje podpisy na uvedenej zmluve, nebolo
možné spoľahlivo zistiť, či bola uzavretá v uvedenom termíne. Matka maloletej uviedla, že nebola ako

manželka informovaná o uvedených záväzkoch svojho partnera.Podľa svedeckej výpovede L.. Z. Z., aktuálne nemá voči bratovi, otcovi maloletej, žiadne pohľadávky,
pretože uskutočnenými prevodmi nehnuteľností v roku 2013 bratov dlh voči nej zanikol. Ako staršia
sestra považovala za prirodzené, že hoci brat v rokoch 2000 až 2010 riadne zarábal (jeho priemerné

netto mesačné príjmy v tomto období činili priemerne mesačne 8.889.- Sk, 12.998.- Sk, 17.737.- Sk,
21.351.-Sk,23.824.-Sk,26.143.-Sk,27.577.-Sk,29.084.-Sk,34.946.-Sk,1.149€a1.123€)pomáhala
mu tým, že sama financovala ich spoločné bývanie aj takmer všetky náklady súvisiace so živobytím.
Príjmy, ktoré dosahovala z pracovného pomeru, živnosti, odmeny konateľa, jej to umožňovali. Podľa
jej tvrdenia bol brat uzrozumený s tým, že tieto prostriedky jej neskôr vráti. Rodičia sa im, všetkým

štyrom súrodencom, snažili pomôcť ku nadobudnutiu majetku - ona dostala spomenutý 1.000.000 na
svoj byt, podobne prispeli najstaršiemu bratovi, sestra M. s manželom dostali rodinný dom v N.. Otcovi
maloletej ako najmladšiemu má pripadnúť dom, v ktorom rodičia žijú a nejaké pozemky. Od marca 2013
mu svedkyňa prenajíma svoj 3-izbový byt na ul. C.. O. za mesačnú úhradu 440 € (nájomné 280 €, 160 €
zálohové platby za energie a služby). Svedkyňa pritom uviedla, že v tomto byte bývala sama len krátko, v
roku 1999. Nasledujúce roky bol prevažne neobývaný- príležitostne v ňom krátkodobo prebývali rodinní

príslušníci, ak mali v Bratislave nejaké povinnosti.

Pri posudzovaní pomerov otca žiadala matka zohľadniť, že prevody majetku, ktoré nedávno uskutočnil,
boli účelové. S ohľadom na jeho príjmy v rokoch 2000 až 2010 nebol dôvod, aby sa voči svojej sestre
zadĺžil v takom rozsahu, ako je uvedené v zmluve o vysporiadaní, ktorú s ňou uzavrel. Tiež je sporné,
či sestre platí dohodnuté nájomné, keď tento 3-izbový byt od roku 2000 nebol riadne využívaný - slúžil

len na príležitostné ubytovanie príbuzných.

Kolízny opatrovník maloletej O. doporučil zveriť ju do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať
prispievať na jej výživu čiastkou 260 € mesačne.

Podľa § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä

určí, ktorému z rodičov zverí dieťa do osobnej starostlivosti. Podľa § 62 ods. l až 4 Zák. o rod.
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť vminimálnom rozsahu vo výške
30 % zo sumy životného minima (t.č. určeného sumou 90,42 €) na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a

v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Podľa § 63 ods. 3 Zák. o rod. ak to majetkové pomery

povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom
prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na

tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa,

ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas
súdu. Podľa § 75 ods. l Zák. o rod. pri určení výživného prihliadne súd

na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd ajvtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré

povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. l Zák. o rod. právo na výživné sa nepremlčiava. Možno ho

však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa

možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Vzhľadom na zistený skutočný stav rozhodol súd ako je vo výroku tohto rozsudku uvedené; maloletú
O. zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o ňu stará od narodenia, pričom právo zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok priznal obom rodičom, podľa ich dohody. Vyživovaciu povinnosť otca

určil v čiastke, zodpovedajúcej odôvodneným potrebám niekoľkomesačného dieťaťa, voči ktorému
si matka plní vyživovaciu povinnosť celodennou starostlivosťou a tiež skutočným možnostiam a
schopnostiam otca, ktorý, s ohľadom na jeho príjmy v uplynulých rokoch (za roky 2000 až 2010 zarobil, v
prepočte na Sk, 3.198 048.- Sk) mohol nadobudnúť (a možno dôvodne predpokladať, že aj nadobudol),
značné úspory, zadovážiť si z ich vlastné bývanie a znížiť tak súčasné životné náklady. Jeho aktuálne

prenajaté bývanie, vzhľadom na veľkosť bytu, možno pritom považovať za nadštandardné.

Povinnosť zaplatiť zročné výživné, určené od podania návrhu, - určil súd otcovi podľa § 160 ods.l
O.s.p., započítajúc jeho doterajšie plnenia - 2 x po 40 € a trikrát 150 €).

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods.l písm. a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku sa možno odvolať do 15 dní od jeho doručenia na

podpísaný súd, trojmo. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.