Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15Cbi/8/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110229902
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2110229902.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: K., právne

zastúpený JUDr. Petrom Rokašom, advokátom, Plynárenská 1, 821 09 Bratislava proti žalovanému:
Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny
podnik v konkurze, so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, právne zastúpený Mgr. Mgr. Pavlom Sojkom,
PhD., advokátom, Námestie Matice slovenskej 1713, Dubnica nad Váhom, o vylúčenie majetku zo
súpisu, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalobcu

- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k stavbe - budova ubytovacieho zariadenia - N. postavená na
pozemku parcela č. XXXX/XX. nachádzajúca sa v obci T. zapísaná na LV č. XXXX pre Katastrálne
územie T.

zahrnutý do súpisu majetku úpadcu: Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii so sídlom Trnava,
IČO: 00 009 199, nepatrí do súpisu majetku podstát úpadcu: Trnavské automobilové závody š.p. v
likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199 a je vylúčený zo súpisu majetku podstát úpadcu Trnavské

automobilové závody, š.p. v likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, v konkurznom konaní vedenom
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K 2/2007.

Žalovaný je povinný vyššieuvedenúnehnuteľnosť,ktoránepatrídosúpisumajetkuúpadcuTrnavské
automobilové závody, š.p. v likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199 a je vylúčená zo súpisu vylúčiť
zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00
009 199 a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2010 domáhal vylúčenia majetku - nehnuteľností, a to -
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k pozemkom parc. č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria, parc. č.
XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v obci T., kat. úz. T., zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k pozemkom parc.č. XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria,
parc. č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria, nachádzajúcich sa v obci T., kat. úz. T., zapísaný na liste
vlastníctva č. XXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k pozemku parc. č. XXXX/XX - zast. plochy a

nádvoria, nachádzajúci sa v obci T., kat. úz. T., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 1/3 k stavbe - spojovacia budova súp. č. XXXX postavená na pozemku parc. č. XXXX/
X2, nachádzajúca sa v obci T., kat. úz. T., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX a spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 1 k stavbe - budova ubytovacieho zariadenia - N. súp. č. XXXX postavená napozemku parc. č. XXXX/XX, nachádzajúca sa v obci T., kat. úz. T., zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXX (ďalej ako „nehnuteľnosti“) zo súpisu podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v
likvidácii. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť vyššie uvedený nehnuteľný majetok vylúčiť zo

súpisu majetku úpadcu. V žalobe ďalej uviedol, že dňa 14.09.2010 mu bolo doručené Oznámenie o
zápise nehnuteľností Úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii (ďalej ako „Úpadca“ )
do súpisu všeobecnej podstaty s poznámkou o spornom zápise v prospech tretej osoby. Dôvodom
zahrnutia vyššie uvedených nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu do majetkovej podstaty Úpadcu je
podľa žalovaného absolútna neplatnosť právnych úkonov, ktorým žalobca nadobudol vlastnícke právo

k predmetným nehnuteľnostiam. V prípade Pozemkov ide o údajné nadobudnutie vlastníckeho práva v
rozpore s právom hospodárenia, ktoré malo Úpadcovi patriť na základe Hospodárskej zmluvy zo dňa
08.12.1972 (ďalej ako „Hospodárska zmluva“) a v prípade Stavieb zase v rozpore so zásadou „nemo
plus iuris“ podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože právny predchodca žalobcu nemal byť
podľa žalovaného vlastníkom súpisovej zložky majetku. Žalovaný vyzval žalobcu ako osobu, v prospech
ktorej svedčia sporné zápisy, aby v stanovenej lehote preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam na základe platných právnych titulov. Žalobca na výzvu žalovaného v určenej lehote
písomne odpovedal podaním zo dňa 30.09.2010. Dňa 10.12.2010 bola právnemu zástupcovi žalobcu
doručená výzva na podanie žaloby o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku Úpadcu podľa ust. §
78 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k nehnuteľnosti - spojovacej budove so súp. č. XXXX, postavenej

na pozemku parc. č. XXXX/XX, nachádzajúcej sa v k.ú. T., nadobudol žalobca na základe právneho
úkonu - kúpnej zmluvy mimo dražby od vlastníka nehnuteľnosti, spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii, ku
ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený Správou katastra Trnava pod
č. k. V 6727/2006 dňa 17.01.2007. Predaj uvedenej nehnuteľnosti (s pôvodným súp. č. XXXX) mimo
dražby schválil Krajský súd v Bratislave opatrením č.k. 3K/105/99 zo dňa 21.11.2006, právoplatným dňa

01.12.2006. V súvislosti s kúpou uvedenej nehnuteľnosti postupoval žalobca riadne a dobromyseľne,
v súlade so zákonom a rozhodnutím súdu, pričom predávajúci sa žalovanému pred uzavretím kúpnej
zmluvy preukázal listom vlastníctva preukazujúcim jeho vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti
s pôvodným súpisným číslom XXXX. Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k stavbe so súp. č.
XXXX - PW. postavenej na parc.č. XXXX/XX, nachádzajúcej sa v kat. úz. T. nadobudol žalobca

na základe kúpnej zmluvy uzavretej so spol. TAZ spol. s.r.o. dňa 29.04.1997. Vklad vlastníckeho
práva v prospech kupujúcich K. s manželkou X. a X. s manželkou MG. bol Katastrálnym úradom
v T., Katastrálnym odborom povolený dňa 09.05.1997 pod č.k. V 877/1997. Predávajúci, spol. TAZ
spol. s.r.o. bol ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti zapísaný na liste vlastníctva bez akéhokoľvek
zápisu spochybňujúceho jeho vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti, resp. zápisu spochybňujúceho

hodnovernosť a záväznosť jeho vlastníckeho práva. Navyše, na kúpu uvedených nehnuteľností bol
žalobcom a jeho spoločníkmi braný úver od C. , a.s., z čoho vyplýva, že vlastnícke právo v prospech
TAZ spol. s.r.o. overovala aj banka poskytujúca úver. Spoločnosť TAZ spol. s.r.o. bola ako vlastník
uvedenej nehnuteľnosti a ako daňový subjekt evidovaná taktiež Daňovým úradom Trnava, ktorý jej
platobným výmerom zo dňa 24.10.1997 vyrubil daň z prevodu a prechodu nehnuteľností. Vo vzťahu

k Stavbám žalovaný ako dôvod sporného zápisu uvádza absolútnu neplatnosť právneho úkonu -
prechodu vlastníckeho práva z Trnavských automobilových závodov, š.p. na Fond národného majetku
Slovenskej republiky. Žalovaný považuje právne úkony, ktorými žalobca nadobudol vlastnícke právo
k Stavbám za absolútne neplatné z dôvodu toho, že k nim došlo „v priamom rozpore s rozhodnutím
Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/92 zo dňa 11.04.1992 o schválení

privatizačného projektu Úpadcu a Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 590 zo dňa 16.06.1992
o schválení privatizačného projektu Úpadcu.“ Zároveň je tento prechod vlastníckeho práva podľa
žalovaného sankcionovaný absolútnou neplatnosťou aj pre jeho rozpor so zákonom č. 92/1991 Zb. o
podmienkach prevodu majetku štátu v znení neskorších predpisov a s ust. § 39 a § 132 ods. 1 Obč.
zákonníka. Vychádzajúc zo zásady „nemo plus iuris“ žalovaný považuje za absolútne neplatné všetky

ďalšie právne úkony, ktorými boli Stavby prevádzané na nových nadobúdateľov, či už z titulu prevodu,
prechoduvlastníckehoprávaalebovkladunehnuteľnostiakonepeňažnéhovkladudozákladnéhoimania
spoločností. Pri kúpe oboch stavieb bol žalobca dobromyseľný, nakoľko zo strany predávajúceho mu
neboli oznámené žiadne skutočnosti týkajúce privatizačných projektov, do ktorých mali byť Stavby
údajne zahrnuté. Žalobca vychádzal pri uzatváraní oboch kúpnych zmlúv predovšetkým z platných listov

vlastníctva preukazujúcich ničím nespochybnené vlastnícke právo predávajúcich, pričom mu neboli
známe žiadne iné skutočnosti, z ktorých by vyplývali akékoľvek spochybnenia alebo obmedzenia tohto
ich vlastníckeho práva. Žalobca je toho názoru, že žalovaný neosvedčil, že Nehnuteľnosti sú majetkom
podliehajúcim konkurzu v zmysle § 67 ZoKR.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.09.2012 (č.l. 76 spisu) uviedol k
vlastníckemu právu Spojovacej budovy (pôvodne Internát, súp. č. 5891), že túto žalobca nadobudol na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2006 mimo dražby od prevodcu TAZ, a.s. v likvidácii. Prevodca
TAZ, a.s. v likvidácii odvodzoval svoje domnelé vlastníctvo od právnych predchodcov (TAZ spol. s
r.o., Trnavské automobilové závody a.s., Fond národného majetku SR, Trnavské automobilové závody,
štátny podnik) a to na základe rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku
SR č. 329/92 zo dňa 11.04.1992 o schválení privatizačného projektu Úpadcu. Ako bolo preukázané

v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 44Cbi/6/2007, nehnuteľnosti (Internát a tým aj
Spojovacia budova) nepredstavovali majetok, ktorý by bol v privatizačnom projekte Úpadcu určený
na privatizáciu, preto rozhodnutie o schválení privatizácie nebolo právnym titulom na nadobudnutie
vlastníckeho práva Fondu národného majetku SR k Internátu (a tým ani k Spojovacej budove), a
preto Fond národného majetku SR nenadobudol vlastnícke právo k Internátu (a tým ani k Spojovacej
budove); zároveň neexistoval žiaden iný (nadobúdací) právny titul v prospech Fondu národného majetku

SR, ktorý by zakladal právne účinky zákonného prechodu vlastníckeho práva k Internátu (a tým ani
k Spojovacej budove) na Fond národného majetku SR. TAZ, a.s. v likvidácii (ako predávajúci) preto
nemohla platne previesť vlastnícke právo na žalobcu. Žalobca argumentuje zápismi o vlastníckom práve
v prospech spoločnosti TAZ, a.s. a spoločnosti TAZ spol. s.r.o. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy.
Zápisy o vlastníckom práve na LV však zakladajú len vyvrátiteľnú domnienku vlastníckeho práva.

Táto domnienka bola v konaní sp. zn. 44/Cbi/6/2007 vyvrátená a následne správa katastra Trnava
zmenila zápis o vlastníckom práve, konala s Úpadcom ako s vlastníkom a v súlade s vyššie uvedeným
právnym stavom povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech Úpadcu. Žalovaný
akcentuje skutočnosť, že pri speňažovaní majetku správcom konkurznej podstaty v konkurzných
konaniach prebiehajúcich podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej „ZKV“) nie je

prelomená zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet. Preto sa skutočný
vlastník môže voči nadobúdateľovi s úspechom domáhať určenia vlastníckeho práva, ak ho správca
speňažil podľa príslušných ustanovení ZKV, hoci nešlo o majetok podliehajúci konkurzu. Správca podľa
ZKV tak nemôže platne speňažiť majetok nepodliehajúci konkurzu, hoci v súpise zapísaný bol. Keďže
tak úpadca - TAZ, a.s. sa nikdy platne nestal vlastníkom Internátu a po odčlenení ani Spojovacej

budovy, nemohol správca platne previesť toto domnelé právo úpadcu na tretiu osobu - žalobcu. Ako
je totiž zrejmé Spojovacia budova bola až do odčlenenia súčasťou stavby súp. č. XXXX - budovy
Internátu, vo vlastníctve Úpadcu. Ak teda vlastnícke právo Úpadcu k Internátu a pozemku pod ním bolo
súdom potvrdené (zamietnutá vylučovacia žaloba JUDr. Pohoveja ako správcu TAZ, a.s. v likvidácií),
nemožno pochybovať ani o vlastníckom práve Úpadcu k Spojovacej budove a už vôbec nie o povinnosti

žalovaného zapísať Spojovaciu budovu do súpisu majetku Úpadcu. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva,
že už od roku 1999, 2001, následne v roku 2002 a v roku 2003 prebiehali spory ohľadom stavby
Internátu s pôvodným súp. č. XXXX, Internát tak nemohol byť v žiadnom prípade predmetom prevodu
do ukončenia sporov. JUDr. Dušan Pohovej však kúpnu zmluvu uzatvoril a označil predmet prevodu ako
stavbu Internátu s pôvodným súp. č. XXXX. Na liste vlastníctva musela byť v dobe uzatvorenia kúpnej

zmluvy zapísaná poznámka o prebiehajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.:
13C/279/1999 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 10Cbi 68/00.
K vlastníckemu právu k predajni P. žalovaný uviedol, že túto nadobudol žalobca na základe kúpnej
zmluvy uzavretej so spoločnosťou TAZ spol. s r.o. dňa 29.4.1997. Právna argumentácie žalovaného k
otázke vlastníckeho práva (svedčiaca Úpadcovi) je totožná s argumentáciou uvedenou vyššie, preto

žalovaný na ňu v celom rozsahu poukázal. Predávajúci (TAZ spol. s r.o.) sa nikdy platne nestal
vlastníkom P., a preto nemohol platne previesť toto svoje domnelé právo úpadcu na tretiu osobu -
žalobcu. K právnej argumentácii žalobcu o dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k predajni
P. žalovaný uviedol, že dobromyseľnosť musí byť daná po celú vydržaciu dobu (nie len v okamihu vzniku
držby),pričomdobromyseľnosťsaneprezumuje,alevsúdnomkonanísamusídokázať.PredajňaP.bola

bez akýchkoľvek pochybností súčasťou pôvodnej a jedinej stavby - stavby Internátu súp. č. XXXX vo
vlastníctve Úpadcu -a predstavovala kuchyňu a jedáleň tohto ubytovacieho zariadenia. Uzavretiu kúpnej
zmluvy na predajňu CKD Market predchádzalo vyhotovenie geometrického plán č. 11854218-262/96 na
rozdelenie budovy (parc. č. XXXX/X, XX, XX), v ktorom sa uvádza ako doterajší stav jediný pozemok:
parc. č. XXXX/X a jediná stavba: Internát a zakladá sa nový stav: Pozemky: XXXX/X, XXXX/XX a

XXXX/XX, Stavby: Internát, Spojovacia budova, kuchyňa. I keby bola v čase uzavretia kúpnej zmluvy na
predajňu P.t hypoteticky daná dobrá viera žalobcu ako kupujúceho, túto žalobca preukázateľne stratil,
a to pred uplynutím 10-ročnej vydržacej lehoty. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že „predávajúci sa
žalovanému pred uzavretím kúpnej zmluvy preukázal listom vlastníctva preukazujúcim jeho vlastníckeprávo k prevádzanej nehnuteľnosti s pôvodným súpisným číslom XXXX.“ Z pôvodného listu vlastníctva
č. XXXX, je zrejmé, že na LV č. XXXX bola v tom čase zapísaná nasledovná poznámka: Poznámka por.
č.:171,nehnuteľnosti:8XXX/X-Internát,XXXX/XX-Spojovaciabudovasúp.č.:5XXX,č.k.:10Cbi/68/00

- Návrh na vydanie predbežného opatrenia zákazu nakladania s nehnuteľnosťami, podané na Krajskom
súde v Bratislave 30.01.2002, žalobca: TAZ, š.p. v likvidácii, žalovaný: TAZ, a.s. v likvidácii, s ktorou
sa mohol žalobca objektívne oboznámiť na základe vyžiadaného výpisu listu vlastníctva z katastra
nehnuteľností. Ak by tak aj (v rozpore so zásadou odbornej starostlivosti kupujúceho) neurobil, sám
uvádza, že predmetný list vlastníctva mal k dispozícií, bolo teda na žalobcovi, aby sa s právnym stavom

nehnuteľností a so zapísanými údajmi na liste vlastníctva oboznámil. Žalovaný zdôraznil, že poznámka
o prebiehajúcich súdnych konaniach má charakter informatívnej poznámky, a nie obmedzujúcej, čo
znamená, že je na kupujúcom, aby pri odplatnom právnom úkone vynaložil potrebnú starostlivosť a
s poznámkami sa oboznámil. Predmetom poznámky nie je zákaz nakladania s nehnuteľnosťami, ale
len informácia o prebiehajúcom konaní. Žalobca preukázateľne vedel, že budova P.t bola pôvodnou
súčasťou Internátu. Dôkazom toho je aj rozhodnutie Mesta Trnava zo dňa 02.06.2004, ktorým povolilo

zmenu v užívaní P.t, v odôvodnení ktorého sa uvádza, že „Objekt predajne je súčasťou pôvodného
komplexu budov Internátu TAZ, n.p. Trnava. V objekte predajne bola pôvodne veľkokapacitná kuchyňa
so zázemím a jedáleň.“ Stavba Internátu so súp. č. XXXX bola predmetom súdnych sporov od roku
1999, 2001, následne v roku 2002 a v roku 2003. Žalobca najneskôr pri kúpe Spojovacej budovy (2006)
preukázateľne vedel, že vlastnícke právo osôb zapísaných na príslušných listoch vlastníctva k stavbe

Internátu (ako celku) bolo spochybnené, čím sa spochybnil aj akýkoľvek prevod vlastníckeho práva k
oddeľovaným pôvodným súčastiam stavby Internátu.

Súd rozsudkom č.k. 15Cbi/8/2010-195 zo dňa 25.1.2013 určil, že nehnuteľný majetok vo vlastníctve
žalobcu spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k pozemku registra „C“ parcela č. XXXX/XX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXXX mX (správne - XXXX mX), k pozemku parcela č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 , nachádzajúcich sa v obci T., okres T., katastrálne územie T.,
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre Katastrálne územie T., spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1 k pozemku registra „C“ parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2
nachádzajúci sa v obci T., okres T., Katastrálne územie T. zapísaný na LV č. XXXX katastrálne územie

T., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k stavbe - budova ubytovacieho zariadenia - predajňa P. súpisné
č. XXXX postavená na pozemku parcela č. XXXX/X3 nachádzajúca sa v obci T., okres T., katastrálne
územie T., zapísaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie T. zahrnutý do súpisu majetku úpadcu:
Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, nepatrí do súpisu
majetku podstát úpadcu a je vylúčený zo súpisu majetku podstát úpadcu v konkurznom konaní vedenom

na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K 2/2007. V časti určenia, že nehnuteľný majetok vo vlastníctve
žalobcu spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k pozemkom registra „C“ parcela č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXXX mX, parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 nachádzajúcich sa v obci T., okres T., Katastrálne územie T. zapísaných na LV č. XXXX pre
Katastrálne územie T. nepatrí do súpisu majetku podstát úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v

likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199 a je vylúčený zo súpisu majetku podstát úpadcu Trnavské
automobilové závody, š.p. v likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199 v konkurznom konaní vedenom
pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 25K/2/2007 a v časti uloženia povinnosti žalovanému uvedený
nehnuteľný majetok vylúčiť zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii
so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199 súd konanie zastavil. Vo zvyšnej časti (časti dotýkajúcej vylúčenia

spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k stavbe - spojovacia budova súp. č. XXXX postavená na
pozemku parc. č. XXXX/XX, nachádzajúca sa v obci T., kat. úz. T., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX)
súd žalobu zamietol.

Proti predmetnému rozsudku podal v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania odvolanie

žalobca a proti časti, ktorou súd žalobe vyhovel podal odvolanie žalovaný. Odvolací súd rozsudkom
č.k. 21CoKR/9/2013-253 zo dňa 25.2.2014 rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaniami napadnutých
častiach o vylúčení zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii so sídlom
Trnava, IČO: 00 009 199 majetok: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k pozemku registra „C“ parcela č.
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, k pozemku parcela č. XXXX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2 , nachádzajúcich sa v obci Trnava, okres Trnava, katastrálne
územie T., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k pozemku
registra „C“ parcela č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 nachádzajúci sa v
obci T., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie T. a v zamietajúcej časti potvrdil.V ostatnej odvolaním napadnutej časti (dotýkajúcej sa vylúčenia spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
1 k stavbe - budova ubytovacieho zariadenia - N. súpisné č. XXXX postavenom na pozemku parcela
č. XXXX/XX nachádzajúcom sa v obci T., okres T., katastrálne územie T., zapísanej na LV č. XXXX)

rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov, žalobcu, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s fotokópiami súpisových zložiek majetku s vyznačením
sporného zápisu, odpoveďou žalobcu zo dňa 30.09.2010, výzvou žalovaného na podanie žaloby

zo dňa 07.12.2010, Zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 27.10.1998,
Kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2006, Kúpnou zmluvou zo dňa 29.4.1997, pôvodným listom vlastníctva č.
XXXX, Hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku zo dňa 08.12.1972, privatizačným
projektom, rozhodnutím o schválení privatizačného projektu, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.
zn. 44Cbi/6/2007, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21CoKR/4/2008 ako i s celým obsahom
spisu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Vlastníctvo k predajni P.t odvodzuje žalobca prioritne z Kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.1997 uzavretej s
TAZ spol. s.r.o., k čomu žalovaný poukázal na rozhodnutie vydané v konaní sp. zn. 44Cbi/6/2007, na
základe ktorého namietal platnosť kúpnej zmluvy a tvrdil, že predávajúci TAZ spol. s r.o. sa nikdy platne
nestalvlastníkompredajneP.,apretonemoholplatnepreviesťtotosvojedomneléprávoúpadcunatretiu

osobu - žalobcu. V priebehu konania žalobca poukázal aj na to, že spĺňa zákonné podmienky vydržania
predmetnej nehnuteľnosti a prípadne nadobudol spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti z uvedeného
právneho dôvodu, titulu.

Žalobca v konaní uviedol, že pred uzavretím kúpnej zmluvy dňa 29.4.1997 spolu s ďalším

spoluvlastníkom pánom Kramplom predmetné priestory - N., v súčasnosti takto označená nehnuteľnosť,
ktorá bola pôvodne určená ako „kuchyňa“, užívali na základe nájomnej zmluvy asi 2 roky. Priestory však
užívali na iný účel v súlade s dohodou s prenajímateľom a to nie ako kuchyňu ale ako veľkosklad, preto
aj odstránili nadbytočný mobiliár a ďalšie zariadenia ako plynové sporáky a pod.. Do nájmu predajne
vstúpili asi v roku 1994 alebo 1995 keď spolu s ďalším spoluvlastníkom stavbu užívali ako veľkosklad.

Išlo len o časť pôvodnej budovy vedenej pod súpisným č. XXXX a to kuchyňu, z ktorej neskôr sa stala
predajňa P., ďalšia časť Spojovacia chodba v tej dobe bola využívaná ako časť reštaurácie ktorá patrila
k tretej budove odčlenenej a označenej ako Internát neskôr „hotel Trnava“. Už vtedy boli právne osudy
jednotlivých budov rôzne. Pri spojovacej budove najskôr asi v roku 1999 vstúpili taktiež do nájmu a
neskôr mali záujem aj túto stavbu odkúpiť čo sa aj stalo v roku 2006. Čo sa týka užívania tretej časti

internátu, ktorý bol využívaný na ubytovacie účely, do tohto nevstupovali. Po tom čo nehnuteľnosť - N.
nadobudli v dobrej viere od vlastníka, tak do objektu zainvestovali a vykonali aj stavebné úpravy ktorými
prispôsobili priestory na ďalšie využitie nakoľko mali v podnikateľskom pláne zámer využiť tieto priestory
na predajňu. Napr. urobil sa nový vstup do predajne, inštaloval sa nákladný výťah, plošina, robila sa nová
statika, urobil sa výkop suterénu, robilo sa nové kúrenie, klimatizácia, elektrika, nové toalety, hygienické

zázemie, išlo o investíciu v rozsahu niekoľko miliónov korún, cca 30.000.000 Sk. Na otázku súdu kedy,
v akom čase a za akých okolností sa dozvedeli prvý krát o tom, že niekto spochybňuje nadobudnutie
ich spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - N. žalobca uviedol, že to bolo v septembri roku 2010 kedy im
pracovníčka banky C. na osobnom stretnutí uviedla že majú na LV, kde boli zapísané ich budovy, nejakú
poznámku. Asi týždeň na to mu bola doručená vtedajším správcom písomná výzva, že nehnuteľnosti

ktorých je spoluvlastníkom boli zahrnuté do súpisu a ak s tým nesúhlasí má podať vylučovaciu žalobu
na súd. Na otázku súdu v priebehu ktorých rokov investovali do nehnuteľnosti a či investuje do nej
aj v súčasnosti odpovedal, že od nadobudnutia až doposiaľ do nehnuteľnosti investujú, zveľaďujú ju.
Zdôraznil, že určite by tak nekonal v prípade ak by mal pochybnosť o tom, že nie je spoluvlastníkom
danej nehnuteľnosti a ešte si zobrali na kúpu a rekonštrukciu aj úver z banky. Druhý spoluvlastník stavby

sa dozvedel o spochybňovaní ich spoluvlastníctva taktiež až v roku 2010, kedy sa to dozvedeli obaja
spoločne.

Právny zástupca žalobcu v konaní zotrval na obsahu žaloby a naviac uviedol, že namieta žalovaným
poukazované konanie sp. zn. 44Cbi/6/2007, nakoľko má za to, že toto rozhodnutie sa netýka spornej

nehnuteľnosti Spojovacej budovy súpisné č. XXXX na parc. č. XXXX/XX, Správca TAZ štátny podnik
v likvidácii v roku 2007 zahrnul do súpisu majetku nehnuteľnosť označenú ako Internát súpisné č.
XXXX na parc. č. XXXX/X, na základe čoho JUDr. Dušan Pohovej ako správca TAZ a.s. v likvidácii
podal žalobu o vylúčenie tejto nehnuteľnosti zo súpisu majetku TAZ štátny podnik v likvidácii. CKDmarket predajňa (súpisné č. XXXX na parc. č. XXXX/XX,) ktorá je predmetom sporu bola odčlenená
od pôvodnej budovy Internátu (parc. XXXX/X, súp. č. XXXX.), a bol z nej vytvorený samostatný objekt,
na základe čoho bolo spornej stavbe pridelené samostatné súpisné číslo. Predmetná budova je teda

samostatným predmetom občiansko-právneho vzťahu, žalobca ju má zapísanú na liste vlastníctva č.
XXXX ako svoje vlastníctvo. V roku 2007, teda v čase zahrnutia majetku do súpisu a podania žaloby,
existovala samostatná stavba Internát súpisné č. XXXX na parc. č. XXXX/X, a samostatná stavba
Spojovacia budova súpisné č. XXXX na parc. č. XXXX/XX, a samostatná stavba P. súpisné č. XXXX na
parc. č. XXXX/XX. K nadobudnutiu vlastníckeho práva predajne P.t žalobca uviedol, že túto nadobudol

na základe platnej kúpnej zmluvy z roku 1997 od spoločnosti TAZ spol. s.r.o. dobromyseľne, pričom
v tom čase vstúpil do držby, ktorá bola dobromyseľná po celú vydržaciu dobu 10 rokov, a teda u
žalobcu je splnená zákonná podmienka pre vydržanie. V čase kúpy nebola na liste vlastníctva zapísaná
žiadna poznámka preukazujúca, že by prebiehalo súdne alebo iné konanie predmetnej nehnuteľnosti
a počas celú vydržaciu dobu nemal žalobca vedomosť o akejkoľvek takejto poznámke. Poznámka o
podaní návrhu na predbežné opatrenie, ktorý zápis sám o sebe nemá také dôsledky, že by preukazoval

akúkoľvek nedobromyseľnosť navrhovateľa k obidvom stavbám zapísaná na LV č. XXXX z roku 2005
sa týka nehnuteľností Spojovacej budovy, nie predajne P.. Žalobca na otázku súdu „Kedy a za akých
okolností sa dozvedel o tom, že je spochybňované vlastníctvo k nehnuteľnosti P.?“ uviedol, že to bolo
v roku 2010, keď išiel požiadať C. I. o prolongáciu kontokorentného úveru a na liste vlastníctva bola
vyznačená obmedzujúca poznámka typu „P1“, ktorá znamenala, že stratil právo nakladať s predmetnou

nehnuteľnosťou z dôvodu, že žalovaný zapísal túto nehnuteľnosť do súpisu.

Právny zástupca žalovaného v konaní zotrval na obsahu svojich písomných vyjadrení, pričom zároveň
doplnil, že súdne konanie sp. zn. 44Cbi/6/2007 sa týka nehnuteľnosti - Spojovacej budovy, súp.
č. XXXX z hľadiska prejudiciálne vyriešenej otázky, pretože v tomto konaní bolo preukázané, že

nehnuteľnosť (Internát) v roku 1992 nebola na právnych predchodcov žalobcu platne prevedená. V
tomto roku existovala len jediná stavba - pôvodná stavba X. súpisné č. XXXX, v tomto čase neexistovala
ani samostatná I.t súpisné č. XXXX ani samostatná stavba - Spojovacia budova súpisné č. XXXX.
Ak sa preto v tomto konaní preukázalo, že celá pôvodná stavba X. nebola nikdy platne prevedená
na nadobúdateľov, tento právny záver je bez akýchkoľvek pochybností možné použiť aj v tomto

konaní na už jednotlivú odčlenenú samostatnú stavbu spojovacej budovy alebo predajne P.t. K otázke
dobromyseľnosti žalobcu a k uplynutiu zákonnej vydržacej lehoty vo vzťahu k budove P.t, žalovaný
uviedol, že žalobca v roku 2005 predkladal v súvislosti so žiadosťou o úver banke list vlastníctva č. XXXX
zo dňa 27.5.2005. V tom čase bola na LV zapísaná poznámka P2 2/02 (č.l. 176 spisu), v ktorej bolo
uvedené: na parcelu XXXX/XX - spojovacia budova súp. č. XXXX - číslo konania 68Cbi/10/00, návrh

na vydanie predbežného opatrenia zákazu nakladania s nehnuteľnosťami podané na KS Bratislava
30.1.2002. Z tejto poznámky preukázateľne vyplýva, že v roku 2000 začalo konanie, ktoré sa okrem
iného týka aj vlastníckeho práva k Spojovacej budove s pôvodným súp. č. XXXX, v súčasnosti súp. č.
XXXX. Z tejto poznámky vyplýva, že v tomto už predbiehajúcom konaní bolo v januári 2002 podaný
návrh na vydanie predbežného opatrenia. Je nad akúkoľvek pochybnosť, že konanie 68Cbi/10/2000

nie je v merite veci konaním o návrhu o nariadení predbežného opatrenia, toto konanie začalo 2 roky
pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca najneskôr v roku 2005 stratil dobrú
vieru v držbu budovy P., keď sa dozvedel že vlastnícke právo k pôvodnej a jedinej stavbe Internátu súp.
č. XXXX (od ktorej bol neskôr odčlenený) bolo spochybnené, a teda nemôže byť ďalej v dobrej viere,
že odčlenenej stavby budovy P. sa táto pochybnosť o vlastníctve netýka. Je totiž zrejmé, že pôvodným

vlastníkom celej stavby, od ktorej sa neskôr odčleňovala tak SN. ako aj budova P.t, je jeden a ten istý
subjekt.

Z Kúpnej zmluvy (č.l. 54) súd zistil, že dňa 29.4.1997 predávajúci TAZ spol. s r.o. a žalobca (aj s
manželkou IR. a Ing. W.m a jeho manželkou MG.) ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom

ktorej bol prevod nehnuteľnosti, označenej v zmluve ako „kuchyňa“, nachádzajúcej sa v k.ú. T., okres T.,
obec T., zapísanej na LV č. XXXX na parc. č. XXXX/XX, súp. č. XXXX, v podiele 1 do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov Ing. W. a K. a v podiele 1 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov K.
a X.j. Okresný úrad v Trnave, katastrálny odbor povolil vklad dňa 9.5.1997.

Z výzvy zo dňa 07.12.2010 (č.l. 39) súd zistil, že správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze vyzval žalobcu na podanie žaloby v lehote 30 dní o
vylúčenie nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, nakoľko sa nestotožňuje so žalobcomuvádzanými dôvodmi nadobudnutia vlastníckeho práva k nim z dôvodu absolútnej neplatnosti prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 174 spisu) súd zistil, že spoločnosť TAZ a.s., v likvidácii, IČO: 36
227 803 je zapísaná ako vlastník stavby Spojovacia budova súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX/XX,
pričom v časti „Iné údaje“ je uvedená poznámka P2 2/02 „.t, 8380/12-spojovacia budova s.č. XXXX - č.k.
68Cbi10/00, návrh na vydanie predbežného opatrenia zákazu nakladania s nehnuteľnosťami, podané
na KS Bratislava 30.1.2002, žalobca: TAZ š.p. v likvidácii, žalovaný: TAZ a.s. v likvidácii“

Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje."

Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo

inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v
ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Absolútne neplatný právny úkon je taký právny úkon, ktorý nie je dovolený. Ak právny úkon odporuje
svojim obsahom a účelom zákonu, nejde o rozpor iba s Občianskym zákonníkom, ale aj všetkými
právnymi predpismi kogentnej povahy, ktoré majú právnu silu zákona. K obchádzaniu zákona dochádza
vtedy, ak právny úkon výslovne a priamo neodporuje zákonu, ale v konečnom prípade svojimi

dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Ak sa právny úkon prieči dobrým mravom je rovnako
nedovolený, pretože účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti
panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. Platnosť právneho úkonu
treba posudzovať v okamihu a so zreteľom na okolnosti daného prípadu, keď k právnemu úkonu došlo.
Dôvody absolútnej neplatnosti právnych úkonov pôsobia zo zákona, od počiatku, voči všetkým osobám.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 78 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom
v rozhodnom čase (ďalej len „ZKR“)Do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do
všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné najmä preto, že sa nachádza u tretej osoby
alebo že tretia osoba k nemu uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Pri spornom
zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech

pochybnostispornéhozápisusvedčia.Aksprávcaaniprivynaloženíodbornejstarostlivostinemôžezistiť
osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu
vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o
spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku
do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

Podľa § 78 ods. 2 ZKR, správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku
písomne vyzve osobu, v ktorej prospech do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy
uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe
uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má

právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase
príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak vyzvanú osobu bezodkladne opätovne písomne vyzve, aby
do 30 dní od doručenia výzvy uplatnila svoje právo na súde žalobou podanou proti nemu s poučením
o následkoch zmeškania tejto lehoty.

Podľa § 78 ods. 3 ZKR, ten, kto uplatňuje právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, musí tak urobiť
u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi najneskôr do 30 dní od zverejnenia zápisu
tohto majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. Neskôr môže právo vylučujúce zapísanie majetku
do súpisu uplatniť u správcu alebo na súde žalobou podanou proti správcovi len ten, koho majetokbol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, i keď mal
byť zapísaný s poznámkou v prospech neho. Ak sa právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu
včas neuplatní, zanikne; právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu zanikne najneskôr rozvrhnutím

výťažku zo speňaženia dotknutého majetku.

Podľa § 78 ods. 4 ZKR, ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do
súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia
súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, účinnom a platnom v čase vyhlásenie
konkurzu na majetok TAZ, a.s. v likvidácii, predaj mimo dražby uskutoční správca so súhlasom súdu
a za podmienok ním určených. Veci možno predať mimo dražby aj pod odhadnú cenu alebo cenu
ustanovenú cenovými predpismi. Rovnako tak možno odplatne previesť aj úpadcove sporné alebo ťažko
vymáhateľné pohľadávky. Vec nadobudnutá z podstaty sa prevádza bez tiarch na nej viaznucich s

výnimkou vecných bremien.

Žalobca sa v konaní domáha vylúčenia majetku zo súpisu majetku úpadcu - žalovaného, a to z dôvodu,
že k vyššie uvedenému nehnuteľnému majetku má vlastnícke právo.
Podľa tvrdení žalobcu, tento nadobudol prioritne vlastnícke právo k predajni P. na základe kúpnej

Kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.1997 uzavretej s TAZ spol. s.r.o.. Súd však dospel k obdobnému záveru
ako pri posudzovaní nadobudnutia Spojovacej budovy, že na základe predmetného právneho titulu
žalobca spoluvlastnícky podiel nenadobudol. Bližšie súd svoj právny názor zdôvodnil v rozsudku č.k.
15Cbi/8/2010-195 zo dňa 25.1.2013, ktorý bol v tejto časti odvolacím súdom aj potvrdený. Súd žalobcovi
napriek tomu opakovane, najmä vzhľadom na jeho písomné vyjadrenie zo dňa 28.8.2014, uvádza že

po oboznámení sa s obsahom privatizačného projektu (z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.
44Cbi/6/2007) súd zistil, že tento privatizačný projekt obsahuje časť označenú ako „Privatizačný projekt
TAZ, š.p. Trnava“, časť „Komentáre, vysvetlivky, prílohy, tretia časť projektu majetkovoprávna a doklad
č. 2 - konkurenčný projekt U. TAZ Trnava. Prvá časť projektu charakterizuje podnik a jeho majetok v
Kčs, v účtovných cenách. Na strane 14 je uvedené založenie akciovej spoločnosti, pričom je uvedená

výška základného kapitálu a.s. 846.657 tis. Kčs. Nachádza sa tam aj návrh zakladateľskej listiny
a.s. a jej stanov. V tejto časti nie je uvedený majetok či hnuteľný alebo nehnuteľný. V druhej časti
projektu je uvedená špecifikácia nehnuteľností štátneho podniku TAZ Trnava vstupujúcich do akciovej
spoločnosti.Nehnuteľnostiuvedenévžalobesatunenachádzajúzapísané.Časťtretiamajetkovoprávna
obsahuje identifikácie parciel a listov vlastníctva, ktoré boli vystavené v roku 1995, pričom projekt

bol schválený v roku 1992. Privatizačný projekt bol schválený rozhodnutím Ministerstva pre správu a
privatizáciu národného majetku SR č.j. 329/92 zo dňa 11.4.1992 v ktorom sa uvádza: „Privatizačný
projekt, registrovaný pod registračným č. XXX schvaľujem. Základné údaje schváleného privatizačného
projektu sú nasledovné: 1/ Do privatizácie podľa tohto projektu vstupuje časť majetku podniku. 2/
Spôsob privatizácie podľa jednotlivých privatizačných výstupov - založenie a.s., - verejná dražba, -

priamy predaj časti majetku - 7 x. Priamy predaj časti majetku podlieha schváleniu vlády SR. Toto
rozhodnutie nie je rozhodnutím v správnom konaní a nie je možné proti nemu odvolanie. Rozhodnutie
je dokladom pre FNM SR na vykonanie úkonov spojených s realizáciou privatizačného projektu
a podkladom, na základe ktorého zruší zakladateľ š.p., resp. vyčlení časť majetku z existujúceho
š.p. Podnik je povinný predložiť FNM SR účtovnú závierku pred založením akciovej spoločnosti.“ Z

uvedeného rozhodnutia nie je zrejmé, ktorý privatizačný projekt a ktoré časti boli schválené, nakoľko
privatizačný projekt pod reg. č. XXX obsahoval aj konkurenčný projekt. Nie je zrejmé aký majetok,
teda jeho časť vstupuje do privatizácie a akým spôsobom sa bude ktorá časť majetku privatizovať.
Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím v správnom konaní, ale na základe tohto rozhodnutia malo prejsť
vlastníctvo na FNM SR podľa § 11 ods. 3 zákona č. 92/91 Zb. o podmienkach prevodu majetku

štátu na iné osoby. Privatizačný projekt č. 329 a rozhodnutie Ministerstva pre správu a privatizáciu
národného majetku SR č. 329/92 zo dňa 11.04.1992, ktorým bol privatizačný projekt schválený, nie
sú právnymi úkonmi v zmysle § 34 Obč. zák. pričom preskúmavanie uvedeného rozhodnutia súdu
neprislúcha. Napriek tomu sa jedná o listiny, ktorých obsah bolo potrebné posúdiť v súvislosti s
preukazovaním práva žalobcu ku konkrétnemu, v žalobnom návrhu uvedenému majetku. Pri skúmaní

obsahu aktov súvisiacich s privatizáciou, najmä stotožnenia nehnuteľností vstupujúcich do majetku
Trnavské automobilové závody, a.s. prostredníctvom FNM SR s nehnuteľnosťou špecifikovanou v
žalobe nie je možné vzhľadom na obsahovú nedôslednosť aktov súvisiacich s privatizáciou, ako aj na
dodatočnú neoprávnenú manipuláciu s dokladmi, ich dopĺňaním, ako to vyplýva z návrhu Trnavskýchautomobilových závodov š.p., FNM SR, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR a
správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ Trnava, Coburgova, a.s. v likvidácii na začatie katastrálneho
konania zo dňa 22.12.1999. Na základe uvedeného rozhodnutia neboli nehnuteľnosti zapísané v katastri

nehnuteľnosti na FNM SR a následne na TAZ a.s. a nezistená osoba doplnila privatizačný projekt a
bola dodatočne vytvorená „upresnená špecifikácia majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ /
čiastková/“ z dôvodu „dopracovania technickej dokumentácie tvoriacej podklad pre zápis do KN“., Z
uvedeného vyplýva, že pôvodný privatizačný projekt a tým aj rozhodnutie o schválení privatizačného
projektu trpelo takými vadami, pre ktoré nebolo možné identifikovať majetok vstupujúci do akciovej

spoločnosti a zapísať ho do katastra nehnuteľností. Aj keď neskôr došlo k zápisu na listy vlastníctva,
vykonaným dokazovaním v tomto konaní bolo preukázané, že zápis vlastníctva žalobcu na LV je
nedôvodný, nakoľko vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti (resp. nehnuteľnosti, ktorej bola pôvodne
pred odčlenením súčasťou) neprešlo na základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu na
FNM SR, preto FNM SR nemohol preniesť vlastnícke práva na právnych predchodcov žalobcu. V
prejednávanej veci ide o vadu rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k prevodu majetku štátneho podniku

na FNM, následne na akciovú spoločnosť Trnavské automobilové závody a.s.. V tejto súvislosti je
potrebné poukázať na rozhodnutie tunajšieho súdu č.k. 44 Cbi 6/2007-653 zo dňa 26.03.2008 v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 21 CoKR 4/2008-767 zo dňa 23.09.2008, ktoré riešilo
obdobné otázky súvisiace s privatizačným rozhodnutím a projektom, aké sa riešia v tejto veci, kde
bolo konštatované, že privatizované nehnuteľnosti neboli jednoznačne stotožnené, pričom k totožnému

záveru súd dospel po vykonanom dokazovaní aj v danej veci. K právnej argumentácii žalobcu, že
súd nie je oprávnený v danom spore preskúmavať privatizačný projekt, súd uvádza, že s takýmto
názorom sa súd stotožňuje a v danom konaní zákonnosť privatizačného projektu ani nepreskúmava.
Pre dané konanie bolo z hľadiska právneho posúdenia rozhodujúce nie preskúmanie zákonnosti
privatizačného projektu, ale oboznámenie sa s jeho obsahom ako aj s obsahom rozhodnutia o jeho

schválení a zistenie, či nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania bola predmetom privatizácie.
Pre určenie privatizovaného majetku podľa zákona o veľkej privatizácii je rozhodujúce jeho vymedzenie
v rozhodnutí podľa § 11 ods. 2 zákona č. 92/91 Zb.. V konaní nebolo preukázané, žeby vlastníctvo
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu prešlo na Fond národného majetku SR, neexistuje právny titul
nadobudnutia vlastníckeho práva k privatizovanému majetku na Fond. Žalobca tvrdil, že ani prípadná

neplatnosť predchádzajúcich právnych úkonov medzi jeho právnymi predchodcami nemôže mať vplyv
na jeho vlastnícke právo nadobudnuté dobromyseľne a v dobrej viere. Žalovaný sa bránil tým, že
predmetom privatizácie podľa rozhodnutia neboli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho
sporu a ktoré podliehali právu hospodárenia úpadcu ako štátneho podniku, pretože nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu neboli vymedzené v rozhodnutí ani jeho prílohách ako

majetok určený na privatizáciu. Bolo preukázané, že nehnuteľnosť nepredstavovala majetok, ktorý by
bol v privatizačnom projekte úpadcu ako štátneho podniku určený na privatizáciu, preto rozhodnutie o
schválení privatizácie nebolo právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva Fondu národného
majetku SR k nehnuteľnosti a preto Fond nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zároveň
neexistoval žiaden iný právny titul v prospech Fondu, ktorý by zakladal právne účinky zákonného

prechodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na Fond. Ak určitý majetok nebol zahrnutý v
privatizačnom projekte štátneho podniku a predmetný majetok nebol určený privatizačným projektom na
privatizáciu a nebol schválený na privatizáciu na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu (v
tom čase Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR), potom predmetom privatizácie
nebol tento majetok a následne tento majetok ani nebol predmetom ďalších prechodov a prevodov

vlastníckeho práva k majetku v prospech obchodnej spoločnosti zriadenej Fondom. Prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporového konania, je sankcionovaný absolútnou
neplatnosťou pre rozpor s právnou zásadou „nemo plus iuris“, pretože právny predchodca žalobcu ako
putatívneho vlastníka, spoločnosť TAZ spol. s r.o., nebol vlastníkom sporných nehnuteľností (ani sa
nimi nikdy nestal). Súd sa s predmetným právnym názorom žalovaného v plnom rozsahu stotožňuje.

Neplatnosť prvotnej zmluvy o prevode vlastníctva (resp. v danom prípade absencia akéhokoľvek
nadobúdacieho titulu k privatizovanému majetku - spornej nehnuteľnosti na Fond) totiž vzhľadom na
derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva nemôže byť ,,zhojená" ani následným prevodom
veci na ďalšieho ,,domnelého vlastníka", čo je prejavom už spomenutej zásady, podľa ktorej nikto
nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Ak je prvotný úkon absolútne neplatný (a o

to viac v prípade ako v danej veci, ak akýkoľvek nadobúdací titul - právny úkon absentuje, preto
ako je aj nižšie zdôvodnené je možné analogicky aplikovať právne situácie súvisiace s absolútnou
neplatnosťou úkonov), nestal sa prvý nadobúdateľ (FNM) nikdy vlastníkom nehnuteľností a v prípade
ich ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov (žalobcu) vlastnícke právo, ktoré bymalo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého nadobúdateľa. Na nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti sa totiž vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzavretie
platnej zmluvy o jej prevode (titulus acquirendi) a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie

príslušnej správy katastra o povolení vkladu (modus acquirendi). Ak bol správou katastra povolený
vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak
jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu
takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať
o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za

uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere
pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Predmetný právny
názor bol vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010-11(uznesenie riešilo obdobný
prípad ako v prejednávanej veci, kde sťažovatelia nadobudli nehnuteľnosti v dobrej viere od osoby,
ktorá bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako jediný vlastník bez akéhokoľvek obmedzenia) ako aj
v uznesení Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 250/2009, podľa ktorého „princíp nabytí

vlastnického práva v dobré víře nelze uplatnit v případě absolutní neplatnosti právního úkonu, tedy
nelze jím vytěsňovat zákonné důsledky, kdy účastníky sledovaný věcněprávní vztah prostřednictvím
předmětné kupní smlouvy nebyl vůbec založen (na rozdíl od hmotněprávní situace, kdy od platně
uzavřené smlouvy účastník po právu odstoupil a došlo tak k jejímu zrušení od samého počátku ve
smyslu § 48 ods. 2 OZ), neboť uvedená smlouva - coby dvoustranný právní úkon - byla postižena

absolutní neplatností“. Analogická právna situácia, v ktorej sa ocitol žalobca, bola predmetom aj konania
pred Ústavným súdom Českej republiky sp. zn. II. ÚS 349/2003, na ktorého závery možno poukázať.
Z odôvodnenia tohto nálezu možno uviesť tieto závery: „Dále se Ústavní soud zabýval námitkou
stěžovatelky, dle níž kupní smlouvu na předmětnou nemovitost uzavřela v dobré víře, spoléhajíc na
správnost údajů obsažených v katastru nemovitostí. Ani tuto námitku však neshledal Ústavní soud

důvodnou, neboť zásadně nelze trvat na zachování právní jistoty, jež byla, ač v dobré víře, nabyta v
rozporu s právem. Vklad práva do katastru nemovitostí je nutno vnímat jen jako jednu z podmínek pro
platný převod vlastnického práva k nemovitosti. Dobrá víra stěžovatelky je rozhodná pouze potud, že
jí lze přiznat veškerá práva a povinnosti oprávněného držitele tak, jak vyplývají z ustanovení § 129 a
násl. občanského zákoníku. S dobrou vírou však stávající právní úprava žádné jiné právní následky

než výše uvedené nespojuje, a tudíž ochrana, již poskytuje nabyvateli dobrá víra, není takové intenzity,
aby zabránila vlastníku nemovitosti účinně uplatňovat své absolutní právo. Jinými slovy, pokud zápis v
katastru nemovitostí neodpovídá skutečnosti, má tato převahu nad katastrem “. Možno teda uzavrieť,
že platí vyvratiteľná domnienka, podľa ktorej údaje, zapísané v katastri nehnuteľností sa považujú za
platné, kým sa nepreukáže opak. Kupujúci, ktorý nadobudol vec od nevlastníka, nemôže namietať len

tým, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti od predávajúceho ako výlučného a neobmedzeného
vlastníka podľa údajov na liste vlastníctva evidovaných v katastri nehnuteľností. Preto ak predávajúcemu
nesvedčí v čase ďalšieho prevodu aprobovane nadobudnutý vlastnícky titul, nemôže previesť viac práv
ako má sám. V takom prípade síce nadobudnutiu nehnuteľnosti a samotnému prevodu je daný modus -
rozhodnutie o vklade do katastra nehnuteľností, ale jasne chýba titulus - platne uzavretá zmluva medzi

scudziteľom a nadobúdateľom ex tunc. Právny predchodca žalobcu spoločnosť TAZ,a.s., nenadobudol
vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti, a preto v rámci zásady nemo plus iuris in alium transferre
potest,quamipsehabetnemoholnehnuteľnostipreviesťnažalobcukúpnouzmluvouzodňa16.11.2006,
pretože nebol nositeľom žiadnych práv k nehnuteľnosti a teda nemal čo previesť (v čase prevodu
predávajúci nie je vlastníkom a preto nemôže previesť viac práv ako sám má.). Rímsko-právna zásada

nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet sa dá vyjadriť aj slovami: ,,z nepráva
nemôže vzniknúť právo". Podľa uvedenej zásady žalobca nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo
z dôvodu, že ani jeho právny predchodca(ovia), teda subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo k predmetným nehnuteľnosti nikdy nenadobudol, a teda ho
ani nemohol na žalobcu platne previesť. Zo zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam

ipse habet existuje niekoľko výnimiek. Výnimky sú právnou úpravou konštruované vo výnimočných
prípadoch, keď je nevyhnutné, aby prevážila zásada právnej istoty. Ako príklad týchto výnimiek možno
uviesť nadobudnutie vlastníckeho práva <. o cenných papieroch, prípadne aj nadobudnutie vlastníckeho práva bez zaťaženia

zálohom v rámci bežného obchodného styku. Žalobca na základe vyššie uvedeného neuniesol dôkazné
bremeno, ktoré ho zaťažovalo a nepreukázal na základe právneho titulu - kúpnej zmluvy zo dňa
29.4.1997 nadobudnutie a existenciu vlastníckeho práva vylučujúceho zapísanie sporného majetku dosúpisu všeobecnej podstaty úpadcu, preto by súd žalobe z uvedených dôvodov nemohol vyhovieť a
musel ju ako nedôvodnú zamietnuť.

Aj napriek tomu, že súd považoval kúpnu zmluvu zo dňa 29.4.1997 za sporný titul nadobudnutia
vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti predajňa P., zaoberal sa na základe tvrdení žalobcu
aj úvahami smerujúcimi k záveru, či mohol žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti aj na základe iného právneho titulu, resp. na základe inej skutočnosti ustanovenej
zákonom, a to vydržaním.

Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Prostredníctvom vydržania
sa poskytuje držiteľovi zákonná možnosť transformácie dlhotrvajúcich vzťahov oprávnenej držby na
vlastnícke právo. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním musia existovať určité predpoklady
ustanovené zákonom, a to spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby veci alebo práva a napokon
nepretržitosť a dlhodobosť trvania držby. Spôsobilým predmetom vydržania môže byť akákoľvek

vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, okrem vecí ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu
alebo zákonom určených právnických osôb. Ďalším predpokladom vydržania je oprávnená držba
nadobúdateľa veci. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a
požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo
opätovný výkon. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením

držiteľa, že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno
hovoriť o oprávnenej držbe, ktorá sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom
existujúcim v psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku
patrí. Nadväzne na to rozlišujeme oprávneného držiteľa a neoprávneného držiteľa. Oprávnený držiteľ
je ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do obsahu vlastníckeho

práva v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec
patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec patrí, a z toho, že toto presvedčenie má
oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť
(napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby, tak ako
tomu bolo v danom prípade), pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované

právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod.. Ak držiteľ vykonáva
držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva oprávnenia patriace do obsahu vlastníckeho práva,
t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou. Súčasne však musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi
fakticky odovzdaná do užívania. V danom prípade je týmto úkonom Kúpna zmluva zo dňa 29.4.1997.
Oprávnená držba spravidla spočíva na skutkovom omyle, keď sa oprávnený držiteľ domnieva, že

bol napr. urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo, alebo naopak o určitej skutočnosti, ktorá má
za následok neplatnosť právneho úkonu, či inak bráni vzniku práva, nemá vedomosť. Predpokladom
vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo
právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť

posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať
o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý (putatívny) právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ
bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní

oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa,
že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie,
ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci.
Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec
nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Oprávnená držba musí trvať nepretržite po

zákonom ustanovenú dobu, a to pri hnuteľných veciach tri roky a pri nehnuteľných veciach desať rokov.
Právnymnásledkomsplneniavšetkýchzákonompredpísanýchpredpokladovvydržaniajenadobudnutie
vlastníckeho práva k veci. To znamená, že vlastnícke právo sa nadobúda ipso facto tým, že držiteľ
má nepretržite v oprávnenej držbe predmet spôsobilý na vydržanie po zákonom ustanovenú dobu. Za
okamih nadobudnutia vlastníckeho práva treba považovať uplynutie vydržacej doby.

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žežalobcaodroku1997spoluužívalnazákladekúpnej
zmluvy stavbu predajne CJ.t. Nehnuteľnosť užíval počas celej doby až do Oznámenia správcu ako
vlastnú, investoval do nej nemalé finančné prostriedky, zveľaďoval ju, čo by bezpochyby nerobil, ak by
nebol presvedčený, že mu stavba patrí. Navonok tak evidentne prejavoval presvedčenie, že mu stavbapatrí a že sa považuje za jej spoluvlastníka. Žalobca sa domnieval a bol presvedčený že nehnuteľnosť
mu spoluvlastnícky patrí, že ju nadobudol do spoluvlastníctva a nepatrí žiadnemu inému subjektu a
ani žiaden iný subjekt nespochybňuje jeho spoluvlastníctvo. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel

na nehnuteľnosti - predajne P. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 29.4.1997 od pôvodného vlastníka
TAZ spol. s.r.o. (resp. od subjektu o ktorého vlastníctve v tej dobe nemal dôvod pochybovať). To bolo
na strane žalobcu dôvodom, prečo si myslel, že mu patrí spoluvlastnícke právo k danej stavbe. Súd
má zato, žalobca so zreteľom na všetky okolnosti bol v dobrej viere (bol dobromyseľný), že mu patrí
spoluvlastnícke právo k stavbe.

Ďalej bolo preukázané a nebolo medzi účastníkmi sporné, že predajňa P.t bola súčasťou pôvodnej a
jedinej stavby - stavby Internátu súp. č. XXXX ležiacej na parc. č. XXXX/X, ktorá bola na základe
geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 4.10.1996 (č.l. 105 spisu) rozdelená na tri
samostatné stavby: Internát s.č. XXXX na parc. č. XXXX/X, Spojovacia budova s.č. XXXX na parc. č.
XXXX/XX . a Kuchyňu (neskôr označenú ako predajňa P.) s.č. XXXX (pridelené 2.4.1997 - č.l. 111 spisu)
na parc. č. XXXX/XX. Rozdelenie pôvodnej stavby na tri samostatné stavby so samostatnými súpisnými

číslami predchádzalo uzavretiu Kúpnej zmluvy zo dňa 29.4.1997 ktorou sa prevádzala predajňa P.t.
V dobe uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 29.4.1997 tak už existovala samostatná stavba s.č. XXXX
(predajňa P.) a aj samostatne bola predmetom prevodu do podielového spoluvlastníctva žalobcu. V tej
dobe bol predávajúci TAZ spol. s.r.o. ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX bez akéhokoľvek zápisu spochybňujúceho jeho vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti,

takže podľa názoru súdu, žalobca ako kupujúci nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti tohto zápisu.
Súd má za to, že žalobca v roku 1997 pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy tak konal dobromyseľne,
pričom nadobudol predajňu P.t (v tej dobe v zmluve označenú ako „kuchyňa“) a v tom čase vstúpil do
oprávnenej držby. Následne, minimálne od mája 1997 (ako to preukazuje Úverová zmluva č. X/XX z
č.l. 148 spisu a Zmluva o zriadení záložného práva č.l. 152) bola Predajňa P. vyňatá z LV č. XXXX na

ktorom bola pôvodne vedená a bola zapísaná a ďalej vedená až do dnešnej doby na LV č. XXXX.
Ani v čase uzatvárania zmluvy, ani počas celej vydržacej doby nebol vykonaný žiadny zápis na liste
vlastníctva č. XXXX, ktorý by spochybňoval vlastnícke právo žalobcu k predmetným pozemkom ani
hodnovernosť tohto zápisu. Nebol vykonaný žiaden zápis preukazujúci prebiehajúce súdne alebo iné
konanie ohľadne tejto nehnuteľnosti. Od momentu nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti žiaden

subjekt nespochybnil spoluvlastnícke právo žalobcu k nej, taktiež v konaní nebolo preukázané, že by mal
žalobca poznatok o akýchkoľvek súdnych alebo iných sporoch preukazujúcich jeho nedobromyseľnosť.
Žalobca sa preukázateľne dozvedel o spochybnení jeho vlastníckeho práva až doručením Oznámenia
o zápise uvedenej nehnuteľnosti do súpisu všeobecnej podstaty Úpadcu dňa 14.9.2010, čo je až po
uplynutí 10 rokov. Súd sa nestotožnil s tvrdením a právnym názorom žalovaného, že žalobca najneskôr

v roku 2005 stratil dobrú vieru v držbu predajne P., keď sa z poznámky N. zapísanej na LV č. XXXX
(ktorý predkladal C. I., a.s. v súvislosti so žiadosťou o úver) dozvedel o tom, že vlastnícke právo k
budove Internátu bolo spochybnené. Predmetná poznámka sa v žiadnom prípade netýkala predajne P.
K., ale sa týkala výlučne Spojovacej budovy súp. č. XXXX a budovy X., žalovaný preto nemal dôvod
pochybovať o svojom spoluvlastníckom práve k predajni P.. Podľa názoru žalovaného, ak na LV č.

XXXX bola poznámka spochybňujúca vlastnícke právo k stavbe X., tak sa spochybnil aj akýkoľvek
prevod vlastníckeho práva k oddeľovaným pôvodným súčastiam stavby Internátu a teda aj k predajni
P.t. S týmto názorom však nemožno súhlasiť a nie je správny. V samotnej Poznámke P2 2/02 sa
rozlišuje a samostatne uvádzajú dve budovy ktorých sa poznámka týka a to Internát a Spojovacia
budova. Poznámka sa nachádza výlučne na LV č. XXXX a nie aj na LV č. XXXX, na ktorom je

samostatne zapísaná predajňa CKD market. Z uvedeného je zrejmé vyvodiť presvedčenie, tak ako
ho poňal aj žalobca, že poznámka sa netýka pôvodnej ešte nerozdelenej budovy Internátu (a tým
aj jej všetkých novovytvorených samostatných stavieb a teda aj predajne CKD market), ale výlučne
už len samostatnej budovy Internátu a samostatnej Spojovacej budovy, nakoľko sa tu jednotlivé, už
novovytvorené a samostatné budovy rozlišujú nielen názvami, ale aj listami vlastníctva, na ktorých už

boli v tom čase rozdielne zapísané. Preto práve naopak, ak žalobca by aj zistil, mal vedomosť (čo ani
nepoprel), že na LV č. XXXX je zapísaná Poznámka P2 2/02 spochybňujúca vlastnícke vzťahy k budove
Internátu a Spojovacej budove, tak mohol byť nie len subjektívne, ale aj objektívne presvedčený, že
jeho spoluvlastnícke právo k predajni CKD market nie je žiadnym spôsobom spochybňované (keďže
sa poznámka týka výlučne ďalších dvoch samostatných stavieb Internátu a Spojovacej budovy) a že

je v jej držbe dobromyseľný a to aj v dobe kedy sa preukázateľne s predmetným listom vlastníctva č.
XXXX oboznámil v roku 2005 pri žiadaní o úver. Žalobcovi preto nemožno vytknúť zachovanie náležitej
opatrnosti, ktorú bolo možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na ňom požadovať,
či mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastníctvo nenadobudol.Súd má za to, že až do roku 2010, kedy správca konkurznej podstaty oznámil žalobcovi, že zahrnul
predmetnú nehnuteľnosť do súpisu majetku Úpadcu, mal žalobca predajňu CKD Market v oprávnenej
držbe, nakladal s ňou ako s vlastnou, pričom vykonával aj zmeny na liste vlastníctva spojené jednak so

záložným právom, a jednak na základe dohody o vysporiadaní BSM so svojou manželkou. Pri žiadnej
dispozícii s touto nehnuteľnosťou nebol oboznámený s akýmikoľvek súdnymi procesmi súvisiacimi so
samostatnou nehnuteľnosťou CKD market a žiadna tretia osoba si neuplatnila voči nemu vlastnícke ani
iné právo k nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu bol žalobca dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť
- stavba - predajňa CKD market s.č. XXXX spoluvlastnícky patrí, túto mal v oprávnenej držbe po

celú vydržaciu dobu 10 rokov, a teda u žalobcu sú splnené všetky zákonné podmienky pre vydržanie.
Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že žalobca sa stal spoluvlastníkom stavby -
predajne CKD market s.č. XXXX titulom vydržania, presnejšie uplynutím vydržacej doby 10 rokov. Súd
po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalobca je spoluvlastníkom predajne CKD Market, ktoré
vlastnícke právo nadobudol po splnení zákonných podmienok na základe vydržania..

Na základe takto zisteného skutkového stavu a v súlade s vyššie uvedenými citovanými zákonnými
ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

V závere súd len dodáva, že správca je povinný na základe právoplatného rozsudku, ktorým sa majetok
zo súpisu vylučuje, bezodkladne dotknutý majetok zo súpisu vylúčiť. Zmenu v súpise je správca povinný

zverejniť v Obchodnom vestníku najneskôr do 10 dní od jej vykonania.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p., keď
vzhľadomkväčšiemupočtunárokovnavylúčenieviacerýchnehnuteľnostíuplatňovanýchvtomtokonaní
a pomernej procesnej úspešnosti účastníkov považoval predmetnú vec za zložitejšiu. Už v súčasnosti

možno prijať záver, že žiaden z účastníkov nebude mať v konaní plný procesný úspech (bolo už
právoplatne súdom rozhodnuté o vyhovení časti žaloby ako aj o zamietnutí inej jej časti), a preto je
vhodnejšie rozhodnúť o náhrade trov konania až po právoplatnom rozhodnutí celého predmetu konania,
až po čom bude možné ustáliť celkový pomer úspechu oboch sporových strán a potom aj v nadväznosti
nato rozhodnúť o pomernej náhrade trov konania úspešnejšieho účastníka. Vzhľadom k tomu má súd

za to, že v súčasnosti by bolo rozhodnutie o náhrade trov konania ešte predčasné a nehospodárne.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ (z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,

ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

- súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok/.