Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. august 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202492
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8214202492.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobkyne W. X., nar.

XX.X.XXXX, bytom O. H. XX, XXX XX N., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration
court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, sp. zn. 323/11/13 zo dňa 6.2.2014.

O d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného
Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, sp. zn. 323/11/13 zo dňa 6.2.2014.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

ŽalobkyňasapodanoužaloboudomáhazrušeniaRozhodcovskéhorozsudku Slovenskéhoarbitrážneho

súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, sp. zn. 323/11/13 zo
dňa 6.2.2014 a odloženia vykonateľnosti tohto rozsudku z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní bola
porušená rovnosť účastníkov, rozhodcovský súd konal bez nej pričom ona poskytnutý úver riadne platila
a to v mesačných splátkach pre pani X.. Mala za to, že viaceré ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy s
žalovaným obsahujú neprijateľné podmienky a sú preto neplatné.

Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania s
poukazom na to, že rozhodcovský súd môže zrušiť rozhodcovský rozsudok ak žalovaný podá žalobnú
odpoveď,očombolažalobkyňapoučená..Tosavtejtovecinestalo.Predtýmtorozhodcovskýmkonaním

ju žalovaný niekoľkokrát vyzval na plnenie povinností a ona splátky poskytnutého úveru neplatila riadne
a včas.

Súd dňa 6.8.2014 rozhodol a prejednal vec postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. bez účasti žalovaného,
ktorý svoju neúčasť na danom pojednávaní ospravedlnil a požiadal o rozhodnutie v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami účastníkov, spisom Slovenského arbitrážneho súdu
zriadeného pri Slovak arbitration court, s.r.o. č. 323/11/13, ostatným spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:Účastníci konania, uzavreli dňa 10.9.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXX XXXXXX (ďalej v
texte tohto rozsudku aj RU), na základe ktorej bol v zmysle bodu 5 zmluvy žalobkyni ako dlžníkovi zo
strany žalovaného ako veriteľa poskytnutý úver vo výške 1.500 Eur, ktorý sa zaviazala splácať v 42

mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur. Od tejto sumy si však žalovaný odpočítal sumu 215,75 Eur
v zmysle bodu 8.1. zmluvy a žalobkyňa tak od neho reálne dostala iba 1.284,25 Eur. Žalobkyni bol v
zmysle bodu 6 zmluvy o RÚ zároveň schválený aj revolvingový úver vo výške 1.000 Eur, ktorý v prípade
poskytnutia mala splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur a celkovo tak žalovanému zaplatiť
3.375,54 Eur. RPMN činila 68,21 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01% a priemerná RPMN 45,6%.

Poskytnutá čiastka revolvingu mala predstavovať 790,84 Eur. V zmysle časti 5 zmluvy celková čiastka,
ktorú mala dlžníčka vrátiť bola vo výške 3.375,54 Eur. Ročná úroková sadzba revolvingu bola 70,01 %
a predpokladaná RPMN činila 45,6 %. K zmluve boli pripojené Zmluvné dojednania zmluvy o RÚ. V
zmysle bodu 8.1 zmluvy bol predmetom zmluvy aj záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu, spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi

veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b/ za poskytnutie služby, spočívajúcej
v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving
poskytnutý.

Žalobkyni bolo nakoniec reálne vyplatených 1.284,25 Eur, pričom zaplatila celkovo 964,44 Eur. Peniaze

žalobkyňa nepoužila na výkon povolania, ale odovzdala ich svojej známej T. P., ktorá ich použila
na úhradu dlhov a na domácnosť. Keďže sa podľa žalovaného dostala žalobkyňa do omeškania,
bolo jej oznámené okamžité zosplatnenie úveru. Žalovaný sa následne so svojim nárokom obrátil na
Slovenský arbitrážny súd, ktorý dňa 6.2.2014 vydal vo veci rozsudok, na základe ktorého zaviazal
žalobkyňu zaplatiť spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. sumu vo výške 2.411,1 Eur, zmluvnú

pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 1,775 % ročne zo sumy 80,37 Eur
od 21.10.2012 do 22.10.2012, zo sumy 80,37 Eur od 21.11.2012 do 24.11.2012, zo sumy 80,37
Eur od 21.1.2013 do 24.1.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.2.2013 do 25.3.2013, zo sumy 80,37 Eur
od 21.2.2013 do 26.3.2013, zo sumy 16,37 Eur od 27.3.2013 do 23.5.2013, zo sumy 80,37 Eur od
21.4.2013do23.5.2013,zosumy80,37Eurod21.5.2013do25.6.2013,zosumy15,87Eurod26.6.2013

do 7.10.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.6.2013 do 7.10.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.7.2013
do 7.10.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.8.2013 do 7.10.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.9.2013 do
7.10.2013, zo sumy 2.411,1 Eur od 24.9.2013 do zaplatenia, tak, že tento úrok z omeškania a táto
zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková
suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 Eur len 8,5% ročný úrok

z omeškania zo sumy 2.441,1 Eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za
rozhodcovské konania 32,4 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 392,61 Eur.

Dňa 10.9.2012 bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX medzi veriteľom Proficredit
Slovakia a dlžníkom W. X., pričom z obsahu vyplynulo, že veriteľ a dlžník sa mali dohodnúť na
znení rozhodcovskej zmluvy, kde podľa bodu 5 sa mala vzťahovať dohoda na akékoľvek spory,

nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
zmluvy o RÚ s porušením, s ukončením, či neplatnosťou zmluvy o RÚ s tým, že tieto spory budú riešené
cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stálych rozhodcovských
súdov : Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court , s. r. o. , Bratislava alebo Victoria
rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s. r. o.. Výber rozhodcovského

súdu mal spočívať na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Z bodu 7 rozhodcovskej zmluvy
vyplynulo, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych
dní od uzavretia zmluvy. Oznámenie bol povinný dlžník vykonať v písomnej forme. Z bodu 2 uvedenej
zmluvy vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvárania zmluvy a
vykonávania zmluvy o RÚ medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto

rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol informovaný
zrozumiteľne. Žalobkyňa túto zmluvu podpísala dňa 31.8.2012 a žalovaný dňa 10.9.2012.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku v konaní 323/11/13 vyplynulo, že právomoc rozhodcovského
súdu bola daná, s poukazom na rozhodcovskú zmluvu predloženú spolu so žalobou. Rozhodcovský súdaplikoval na predmetný vzťah ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z. a považoval za preukázané, že
žalobca uplatnený nárok vrátane sankcií preukázal dostatočne, pričom konštatoval, že, rozhodcovská
zmluva bola vyhodnotená ako jasná, zrozumiteľná a individuálne dojednaná v súlade s príslušnými

ustanoveniami Obč. zákonníka, zákona č. 250/2007 Z.z. a čl. 24 smernice 2008/48/ES. Rozhodcovský
súd rozhodol podľa §§ 25 ods. 10, 30 ods. 10, 13 ods. 1, 2 rokovacieho poriadku Slovenského
arbitrážneho súdu, podľa §§ 1 ods. 2, 4 ods. 1, 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z., §§ 369 ods. 1, 497
Obch. zákonníka, §§ 53, 517 ods. 2, 544 ods. 1,2 OZ a zmluvných dojednaní zmluvy o RÚ. Mal za to, že
žaloba je dôvodná, medzi účastníkmi došlo k uzavretiu platnej zmluvy o revolvingovom úvere, žalovaná

riadne a včas neplatila splátky, preto sa dostala do omeškania. Zmluva o revolvingovom úvere bola
definovaná ako platná, obsahujúca všetky zákonné obsahové náležitosti, pričom bolo tiež vyhodnotené,
že v zmluve stanovená odplata, definovaná ako RPMN, podstatne neprevýšila pri úvere odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch s prihliadnutím na
finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem použitých finančných
prostriedkov a lehotu splatnosti. Žalobcovi boli priznané aj požadovaná zmluvná pokuta a aj úrok z

omeškania,nakoľkoichcelkovávýškanepresiahlizákonnéobmedzeniaapretosúvsúladesozákonom.

Po doručení rozhodcovského rozsudku žalovanej dňa 10.3.2014 táto voči nemu nič písomne
nenamietala ani neodpovedala, ale dňa 1.4.2014 podala na tunajší súd žalobu o jeho zrušenie.

Podľa § 40 ods.1,2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo
o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto

okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť
zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského
konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa
§ 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania
podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Ak podá účastník rozhodcovského

konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 uvedeného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní
rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť
na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§53ods.1OZ,vzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)- má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť

oboznámiť pred uzavretím zmluvy, i)- umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky
bez dôvodu dohodnutého v zmluve, k)- požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, r)- vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 6 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a)

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci
svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok
uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok

uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka,
pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na
činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať
s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený
u veriteľa, f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi
disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa
alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými

so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek
druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú
veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové
služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše
uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho

získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou
sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré

sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou
spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom aspotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom
v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho

percenta;akvzmluveospotrebiteľskomúvereniesústanovenévšetkyúrokovésadzbyspotrebiteľského
úveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúibanatiečiastkovéobdobia,naktoré
sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta
dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru
maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií
spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií
a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií.

Podľa§3ods.1,2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 544 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je
účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa aby

zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu
alebo profesii.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Žaloba bola na tunajšom súde podaná v zákonom stanovenej lehote 30 dňovej lehote od doručenia
rozhodcovského rozsudku žalobkyni, ktorý jej bol doručený dňa 10.3.2014, pričom žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku bola podaná na súd dňa 1.4.2014.Právna úprava neprijateľných podmienok vychádza zo smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1994, najmä
v súvislosti ak sa zmluvy spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla
ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma službu alebo nekupuje tovar na obchodnú

činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský
úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z
úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov. V súvislosti s implementáciou smernice
č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje
na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného

druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv, treba chrániť spotrebiteľa, ktorého
ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá
v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých
spotrebiteľov, a to bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka
alebo iného predpisu. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery

spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi 10.9.2012 je evidentné, že sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu a žalobkyňa požíva ochranu spotrebiteľa vzhľadom na uvedené smernice, ako aj

OZ. Predmetomzmluvyorevolvingovom úvere(RU)bolodočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
vo forme úveru dlžníkovi. Spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. je podnikateľom, pričom medzi
predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom, teda pri
uzatváraní zmluvy žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ako veriteľ zo
zmluvy mal preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa (či už podľa Občianskeho zákonníka alebo

podľa zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy). Pokiaľ ide o žalobkyňu,
ktorá je dlžníkom zo zmluvy o úvere, je nepochybné, že zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba, ktorá
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Z celkového formátu zmluvy o revolvingovom úvere (tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy,
aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov ďalším fyzických osobám, pričom ide o zmluvy (vrátane

úverových podmienok), ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich
uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva uzavretá
medzi účastníkmi je teda typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť.

Súd preskúmal rozhodcovské konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovskému rozsudku a dospel

k názoru, že návrh žalobkyne je dôvodný a je potrebné mu vyhovieť. Preto tak učinil z nasledujúcich
dôvodov:

1. porušenie § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z.,

V súlade s vyššie uvedeným súd by mal skúmať všetky okolnosti dojednania rozhodcovskej
doložky v sporoch medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Základným kritériom posudzovania, či ide

o neprijateľnú zmluvnú podmienku, je v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ, či sú v zmluvách obsiahnuté
podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Táto úprava platí pre všetky neprijateľné podmienky upravené v ust. § 53 ods. 4 OZ.
Dôležitým je zistenie, či boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané alebo nie. Za individuálne
dojednanézmluvnéustanoveniaobsiahnutévnávrhuzmluvnýchpodmienokspripojenýmiVšeobecnými

obchodnými podmienkami, sa nepovažujú podmienky ktoré pripravil dodávateľ vopred, a pri ktorých sa
mal síce spotrebiteľ možnosť s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah.
Spotrebiteľ je v tomto prípade v postavení, že mal na výber len, či predložený návrh zmluvy podpíše
alebo odmietne.Mohlo by sa javiť, že v prípade, že sa spotrebiteľovi popri Všeobecných obchodných podmienkach
predloží rozhodcovská doložka uvedená na samostatnej listine, tvoriacej neoddeliteľnú súčasť zmluvy,
nemalo by sa jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto prípade je ale súd toho názoru, že aj

samostatnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa odvíja od zmluvného vzťahu vzniknutého zo Zmluvy o RÚ,
je potrebné posudzovať podľa ust. § 53 ods. 1 OZ. Pokiaľ by uvedenú zmluvu vrátane rozhodcovskej
zmluvy pripravil dodávateľ vopred a náležite by s jej obsahom oboznámil žalobkyňu a nedal by jej
podpísať len vopred sformulovanú rozhodcovskú zmluvu, bolo by možné takúto rozhodcovskú zmluvu
považovať za individuálne dojednanú a platnú. V tomto prípade sa nejednalo o individuálne dojednanie,

pretože tak ako to vyplynulo z výpovede žalobkyne, tá pri podpise Zmluvy o RÚ nebola informovaná
ani o obsahu zmluvy, ani o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, pričom nemohla ovplyvniť ich
obsah. Boli jej predložené na podpis a ona ich podpísala tak, ako jej ich žalovaný pripravil. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na iné obdobné konania, vedené na tunajšom súde ( napr. 4C 263/2013, 4C
57/2014), z ktorých je zrejmý rovnaký postup veriteľa pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s jednotlivými
spotrebiteľmi a aj v týchto prípadoch jednotliví spotrebitelia potvrdili, že s obsahom rozhodcovskej

zmluvy neboli oboznámení a že im tieto zmluvy boli predložené na podpis bez toho, aby ich obsah
mohli akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, alebo ich obsah s veriteľom prejednali a osobitne dohodli. Vzory
takejto rozhodcovskej zmluvy mal žalovaný rovnaké, vopred si ich pripravil a predkladal ich jednotlivým
spotrebiteľom s jasným úmyslom dosiahnuť to, aby sa záväzkové vzťahy medzi účastníkmi riešili v
konanípredrozhodcomaniepredvšeobecnýmsúdom.Vtomtoprípadesatedanejednalooindividuálne

dojednanie. To bol zrejme aj dôvod prečo nereagovala žalovaná po podpise zmluvy a neodstúpila
následne od rozhodcovskej zmluvy, pretože nepochybne nerozumela k čomu ju zmluva zaväzuje a
nechápala význam, ani dôsledky podpísania predformulovanej rozhodcovskej zmluvy. Následky si
uvedomila, až po vydaní rozhodcovského rozsudku.

Súd konštatuje, že je možné dohodnúť v rozhodcovskej doložke alebo rozhodcovskej zmluve

alternatívny spôsob riešenia sporov, avšak spotrebiteľ má byť riadne upozornený na obsah a význam
takejto rozhodcovskej doložky, alebo zmluvy, a čo to pre neho znamená, aby ho znenie zmluvy a
v nej zahrnutý alternatívny spôsob, nemohli uviesť do omylu. Z výpovede žalobkyne je zrejmé, že
znenie rozhodcovskej zmluvy nebolo oboznamované, uvedená zmluva jej bola daná na podpísanie.
S obsahom Všeobecných podmienok sa ani nepokúšala oboznámiť, pretože ich nedokázala prečítať.

Pokiaľ bol v Rozhodcovskej zmluve upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo Zmluvy o RÚ s
možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, ide podľa názoru o formálne upravený
mechanizmus riešenia sporov, kde sa môže dlžník len formálne obrátiť na všeobecný súd. Formalizmus
je zrejmý z toho, že pokiaľ veriteľ( žalovaný) uplatnil svoje práva na rozhodcovskom súde, žalobkyňa,
bola tak povinná podriadiť sa rozhodcovskému súdu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd,

čo sťažuje prístup dlžníka, ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve v prospech dodávateľa. Takúto rozhodcovskú
zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú.

2. porušenie § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z.

Dôvodom pre podanie žaloby o zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, bola aj akceptácia

nároku rozhodcovským súdom, uplatneného žalovaným, na zaplatenie zmluvnej pokuty v neprimeranej
výške 0,065 % denne, ako aj na zaplatenie istiny 2.411,1 eur spôsobom, ktorý súd vysvetlil nižšie v
tomto rozsudku. Žalobkyňa poukázala na to, že v Zmluve o RÚ nebola vôbec upravená zmluvná pokuta,
vyskytovala sa len v Zmluvných dojednaniach.

V danom prípade bola zakomponovaná zmluvná pokuta len do Zmluvných dojednaní zmluvy o RÚ v

časti 14.1., v zmysle ktorých mala žalobkyňa ako dlžník zaplatiť v prípade omeškania so splátkami
úveru zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne ( 23,725 % ročne ), pričom podľa bodu 14.2. mal
dlžník v prípade omeškania zaplatiť aj úrok z omeškania. Odhliadnuc od skutočnosti, že veriteľ mohol
za rovnaké porušenie povinnosti, uplatňovať duplicitne sankcie, súd poukazuje na samotný inštitút
zmluvnej pokuty. Predovšetkým pre jej platnosť sa vyžaduje písomná forma v zmysle § 544 OZ. Za

splnenie tejto podmienky súd nepovažuje zahrnutie zmluvnej pokuty do Zmluvných dojednaní, ktoré
nie sú ani podpísané zmluvnými stranami a kde sa úprava v ťažko čitateľnom texte stratí v ostatnomtexte Dojednaní a dlžník nemá ani možnosť odhaliť pri podpise zmluvy existenciu takéhoto dojednania
a tiež existenciu ďalších prípadných neprijateľných zmluvných podmienok. Podpísaná je len Zmluva
o RÚ, odkazujúca na úpravu zmluvných podmienok v Dojednaniach, ktoré majú tvoriť neoddeliteľnú

súčasť zmluvy o RÚ. V tomto prípade súd poukazuje na skutočnosť, že uvedený zmluvný vzťah je
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Tento zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka ( § 273 ObZ ), neupravuje možnosť úpravy
ďalších zmluvných podmienok odkazom na všeobecné podmienky spracované poskytovateľom úveru
(v tomto prípade zmluvné dojednania). Za daných okolností, súd nepovažuje dojednanie zmluvnej

pokuty medzi účastníkmi za platné a pokiaľ Rozhodcovský súd akceptoval nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty a považoval ho za primeraný, nepostupoval dôsledne v súlade s ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z.z., podľa ktorého, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách, ale aj v rozpore s § 544 OZ. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že sú dané aj dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods.
1 písm. j/ Zákona č. 244/2002 Z. pretože pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy o

ochrane práv spotrebiteľa, z toho dôvodu je zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd zároveň uvádza, že zmluvné dojednania, ktoré hoci sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sú vedené
menším písmom než iná časť zmluvy, dokonca v ťažko čitateľnej veľkosti, čo je v rozpore s § 53c
Občianskeho zákonníka. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych
súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Rozhodca rozhodol

o nároku žalovaného napriek neprijateľným podmienkam v zmluve, čo je v rozpore s platnou právnou
úpravou.

Žalobkyňa bola rozsudkom zaviazaná zaplatiť istinu 2.411,1 Eur. Z rozsudku však nevyplýva, aká časť
istiny úveru predstavuje nesplatený úver (skutočne poskytnuté peňažné prostriedky) a aká úrok. Zo
zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že žalovaný ( veriteľ) poskytol žalobkyni ( dlžníkovi ) úver vo

výške1.500Eur(pričomvskutočnostijejpoodpočítanípoplatku poskytolreálneiba1.284,25Eur)stým,
že žalobkyňa mu mala vrátiť v 42-ich mesačných splátkach sumu po 80,37 Eur celkovú sumu 3.375,54
Eur t. j. o 2.091,29 Eur viac, ako jej žalobca reálne poskytol ( 3.375,54 Eur - 1.284,25 Eur). Zo zmluvy
vyplýva, že táto suma predstavuje úver a úroky za celú dobu čerpania úveru. Žalovaný tak od žalobkyne
žiadal pri 3,5 ročnej splatnosti úveru úrok vo výške 162,84 % poskytnutých peňažných prostriedkov, čo

je 46,53% ročný úrok. Takto dojednaný úrok podľa názoru súdu podstatne prevyšuje odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v danom období. V
tejto súvislosti súd uvádza, že je neprijateľné, aby veriteľ požadoval od dlžníka za poskytnutie odkladu
splátok poplatok, ktorý tvorí takmer 1/7 poskytnutej sumy, v dôsledku čoho nakoniec dlžník dostane
menej finančných prostriedkov, než koľko očakáva a koľko je uvedených v samotnej úverovej zmluve.

Takéto zmluvné dojednanie predstavuje podľa názoru súdu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Reálna
suma poskytnutých prostriedkov tak podľa názoru súdu predstavuje to, čo dlžník skutočne dostal a nie
sumu, ktorá existuje iba fiktívne. Ale aj v prípade, ak by súd vychádzal zo sumy 1.500 Eur, poskytnutej
žalovaným pre žalobkyňu, činí ročný úrok 39,83%, čo je rovnako podľa názoru súdu podstatne viac, než
bola odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v

danom čase.

Za obdobie od septembra 2012, kedy bola uzavretá zmluva medzi účastníkmi, do novembra 2013, kedy
bola na rozhodcovský súd podaná žaloba, boli úrokové miery spotrebiteľských úverov, požadovaných
bankami za poskytovanie peňažných prostriedkov za dobu od 1 roka do 5 rokov v rozmedzí od 14,75%
do 15,96 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov za to isté obdobie pri daných spotrebiteľských

úveroch predstavovala rozmedzie od 15,81% do 16,67% ročne. Žalovaný teda postupoval v rozpore s
§ 53 ods.6 OZ.

3. porušenie § 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z.

Z pripojeného spisu Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 323/11/13 súd zistil, že na tomto
rozhodcovskom súde bola dňa 20.11.2013 podaná žaloba spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.

proti W. X. o zaplatenie 2.411,1 Eur s príslušenstvom, spolu s prílohami, ktoré tvorili : plnomocenstvo preJUDr. Andrea Cviková, s.r.o., výpis z obchodného registra, pokus o zmier z 26.9.2013, rozhodcovská
zmluva č. XXXXXXXXXX, zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX spolu so zmluvnými
dojednaniami, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kartu klienta a úrokové sadzby ECB.

Následne na to rozhodca vo veci dňa 6.2.2014 vyhlásil rozhodcovský rozsudok bez akéhokoľvek iného
procesného úkonu v konaní.

Tento postup rozhodcu súd považuje za postup v rozpore s § 17 zákona č. 244/2002 Z.z.,, ako aj s § 18
ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z., zakladajúci automaticky samostatný dôvod na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002 Z.z. Postupom rozhodcovského súdu

bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keďže dlžníkovi sa v danom
rozhodcovskom konaní neposkytla rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu, ako
veriteľovi, napriek tomu, že to formálne umožňuje § 25 ods. 10 Rokovacieho poriadku Slovenského
arbitrážneho súdu. Súd má za to, že dané ustanovenie je s týmito zákonnými ustanoveniami v priamom
rozpore. Je nepochybné, že rozhodca vyhlásil rozhodcovský rozsudok vo veci iba na základe tvrdení a
dôkazov, predložených veriteľom a nedal dlžníkovi žiadnu možnosť vo veci čokoľvek pred vyhlásením

rozsudku namietať, spochybniť, vyvrátiť, preukázať alebo hoc len tvrdiť. Žaloba spolu s prílohami boli
dlžníkovi doručené až súčasne s vydaným rozsudkom. V rozsudku rozhodca žalobkyňu poučil o práve
vyjadriť sa formou odpovede do desiatich dní od doručenia rozsudku, na základe čoho by v prípade,
ak by tá uviedla, že ho neuznáva, došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Na druhej strane ale
zákon č. 244/2002 Z.z. v § 40 ods. 1 písm. g/ umožňuje žalobkyni namietať neplatnosť právoplatného

rozhodcovského rozsudku pre porušenie zásady rovnosti a to aj v takom prípade, ak sa k vydanému
rozhodcovskému rozsudku nijako nevyjadrila.

Ustanovenie § 25 ods. 10 rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu umožňuje vydať
rozhodcovský rozsudok aj bez vypočutia žalovaného, ak sa v žalobe uplatňuje právo na zaplatenie
peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností, uvedených žalobcom alebo bola v prvopise predložená

zmenka, alebo šek. Súd je názoru, že predmetné ustanovenie je nielen v rozpore so samotným zákonom
o rozhodcovskom konaní, ale aj v rozpore so základnými princípmi práva na spravodlivý proces, najmä
s ohľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Podľa § 30 ods.
10 Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu, ak rozhodcovský súd vydal rozhodcovský
rozsudok spôsobom podľa § 25 ods. 10 a žalovaný v lehote podľa § 13 doručil rozhodcovskému súdu

žalobnú odpoveď, v ktorej uvedie, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva, takto vydaný rozhodcovský
rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský súd pokračuje ďalej v konaní. Podľa § 13 ods. 1 Rokovacieho
poriadkuSlovenskéhoarbitrážnehosúduvžalobnejodpovediježalovanýpovinnývyjadriťsakuvšetkým
skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe a doložiť a označiť všetky dôkazy, ktoré preukazuje jeho
tvrdením. Zo žalobnej odpovede však musí byť zrejmé, či uplatnený nárok žalobcu žalovaný uznáva

alebo nie a v akom rozsahu.

Tieto ustanovenia Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu sú v priamom rozpore
so smernicou Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993, ktorá považuje riešenie sporov
zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz
neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy

nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný
presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ
koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Rozhodcovský súd postupoval v rozpore so
základnými princípmi kontradiktórneho konania, ktoré sú princípmi aj rozhodcovského konania, ako to
ustanovuje § 18 ods. 4 citovaného zákona. Toto zákonné ustanovenie v zmysle jeho obsahu nemožno

obísť rokovacím poriadkom a posunúť jeho účinky až na okamih doručenia rozsudku. Rozsudok vo veci
vôbec nemohol byť vyhlásený predtým, než rozhodca dal druhej strane žiadnu možnosť vyjadriť sa.
Právo na žalobnú odpoveď mal žalobkyni dať rozhodca pred vyhlásením rozsudku, bez ohľadu na to,
či sa vo veci rozhodol postupovať iba na základe písomných vyjadrení bez nariadenia pojednávania.
Takýto postup upravuje samotný zákon o rozhodcovskom konaní.

Dané ustanovenia rokovacieho poriadku teda umožňujú niečo, čo napríklad zakazuje zákon ( konkrétne
občiansky súdny poriadok), keďže v zmysle § 172 ods. 9 O.s.p. ak sa uplatňuje právo na zaplateniepeňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak
zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. V tomto prípade zmluva o revolvingovom úvere, uzavretá
medzi účastníkmi dňa 10.9.2012 obsahuje neprijateľné podmienky, v zmysle vyššie uvedených

tvrdení súdu v tomto rozsudku. Nie je možné, aby zákon zakazoval vydávanie exekučných titulov v
spotrebiteľských veciach iba na základe tvrdení jednej strany a rokovací poriadok rozhodcovského súdu
takúto možnosť dovoľoval. Jedno a to isté konanie nemôže byť zároveň aj dovolené aj zakázané. V
tomto prípade navyše zákaz ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý má vyššiu právnu
silu, než rokovací poriadok rozhodcovského súdu.

Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. Stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské
konanie podľa svojho rokovacieho poriadku (§ 14). Rokovací poriadok však nemôže odporovať zákonu,
naopak, musí s ním byť v súlade. V tomto prípade rokovací poriadok teda priamo umožňuje rozhodcovi
postupovať spôsobom, pre ktorý je možné následný rozhodcovský rozsudok zrušiť, čo je neprípustné,
pretože vydaný rozhodcovský rozsudok možno zrušiť podľa § 40 ods. 1 písm. g/ zákona č. 244/2002
Z.z..Žalobkyňatedavôbecnemuselapodávaťnarozhodcovskýsúdžiadnuodpoveď,stačilojejnamietať

porušenie zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní, čo je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
V tomto prípade je nepochybné, že vydaniu takéhoto rozhodcovského rozsudku predchádzal postup
rozhodcu, ktorý nedodržal zásadu rovnosti účastníkov.

Žalobkyňa súčasne požiadala v zmysle § 40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z., aby súd odložil
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku s poukazom na možnú ujmu a hroziacu škodu na jej

právach, keďže rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom. Z uvedeného dôvodu
súd akceptujúc uvedený dôvod, odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku až do nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku vo veci, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 4C
56/2014, pretože žalobkyni skutočne hrozí škoda, pokiaľ by v rámci súvisiaceho exekučného konania bol
realizovaný výkon rozhodnutia voči nej ako povinnej na základe rozhodcovského rozsudku 323/11/13,

ktorý súd považuje za neplatný a teda nespôsobilý byť exekučným titulom.

Žalobkyňa učinila podanou žalobou predmetom tohto konania zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd
za týmto účelom vykonal dokazovanie a preskúmal predmetný rozsudok, pričom zisťoval, či existujú
dôvody podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. na jeho zrušenie. Žalobkyňa nebola povinná právne
vec posúdiť a preto skutočnosť, že namietala iba porušenie zásady rovnosti a obsahu neprijateľných

podmienok nebránilo súdu právne to posúdiť aj inak a to z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č.
244/2002 Z.z., ktorý v danom prípade existuje ako zákonný dôvod pre zrušenie tohto rozsudku.

V konaní žalovaný nebol úspešný, úspešná bola žalobkyňa, ktorej však žiadne trovy konania nevznikli,
z toho dôvodu súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.

Keďže jedným z dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku bol aj dôvod podľa § 40 ods.1 písm.c)

zák.č. 244/2002 Z.z., po právoplatnosti rozhodnutia nebude vo veci rozhodovať opäť rozhodcovský
súd, ale v konaní bude pokračovať súd, a to v zmysle § 43 ods.1 cit. zák., podľa ktorého ak súd
zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v
rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Súd poukazuje na to, že
rozhodcovský rozsudok pre neplatnosť existencie rozhodcovskej zmluvy, bol zrušený v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.