Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/96/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217364
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217364.5

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 5,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a.

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrhy, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V

žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,
že tunajší súd v exekučných konaniach:

- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené

ISTINA RS),

- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),

- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP).

Uznesením č. 2C 96/2012-7, zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší
súdspojil,poukazujúcnaustanovenie§112ods.1O.s.p.,naspoločnékonaniekonaniavedenénanávrh

žalobcu pod sp. zn. 2C 96/2012, 2C 312/2012, 2C 204/2012, 2C 288/2012, 2C 299/2012, 2C 104/2012,
2C 101/2012, 2C 324/2012, 2C 198/2012, 2C 195/2012, 2C 134/2012, 2C 183/2012, 2C 223/2012, 2C
220/2012, 2C 113/2012, 2C 263/2012, 2C 171/2012, 2C 99/2012, 2C 217/2012, s tým, že konanie je
ďalej vedené pod sp. zn. 2C 96/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského

rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý

založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca

v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá

má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

Žalobca v priebehu konania zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie výšky
vzniknutej škody, v dôsledku skutočností v žalobe opísaných, za ktoré zodpovedá žalovaná. Znalecký
posudok č. 1/2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o

stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,

ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný

súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanieexekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo

veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia

vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia

účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencie povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a

právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v

plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy

narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca
uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní

súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že
dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady

škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba

vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosťrozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom

titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na

to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu

nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Žalovaná sa písomne vyjadrila k znaleckému posudku č. 1/2014 vypracovaného Znaleckým ústavom
Ekonomickej univerzity v Bratislave. Považuje znalecký posudok za nedôveryhodný, zavádzajúci a

nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu a navrhla súdu naň neprihliadať
z nasledovných dôvodov. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky - mimosúdneho
zadania žalobcu, bez akéhokoľvek vyjadrenia, súčinnosti a participácie žalovanej. Znalecký posudok
je výrazne jednostranný, vychádzalo sa zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých
zadávateľom. Podklady boli kontrolované len po formálnej stránke. Vecná stránka obsiahnutá v

ekonomických a účtovných výstupoch je garantovaná poskytovateľom informácií. Žalovanej, ale i
súdu z úradnej činnosti je známe, že zadávateľ i v samotnej žalobe, na podklade ktorej bolo
začaté predmetné konanie, uvádza nesprávne údaje či už ohľadom dĺžky lehoty, v ktorej mal súd
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalovanej nie
je zrejme, ako mohol znalecký ústav vysloviť záver, že v konaniach exekučných okresných súdov

došlo k nesprávnemu úradnému postupu a to konkrétne tvrdeniami: „...súdy neskoro rozhodli...“.
„Uvedené čiastky si spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. uplatňuje na každú podanú žalobu, ktorej sa týkal
nesprávny úradný postup.“ Znalecký ústav bol oslovený o vypracovanie znaleckého posudku, ktorého
predmetom by bolo objektívne stanovenie majetkovej škody, ktorá vznikla spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.
v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalovaná zdôraznila, že predmetom posudku nebolo

určiť, či v konkrétnom konaní došlo, resp. nedošlo k pochybeniu exekučného okresného súdu, nakoľkotakáto otázka je predmetom dokazovania v samotnom súdnom konaní. Napriek tomu znalecký ústav
skonštatoval, že k nesprávnemu úradnému postupu súdu došlo, bez bližšieho odôvodnenia. V ďalšom
žalovaná poukázala na to, že pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej

ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné kumulatívne naplniť v ňom zakotvených
predpokladov a to nesprávny úradný postup okresného súdu, vznik a existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom okresného súdu a vznikom škody. Má za to, že
žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, nie je možné, s prihliadnutím na
vyššie uvedené, nárok žalobcu priznať, a to ani za predpokladu, že by súd mal z obsahu posudku za

preukázané, že k vzniku škody došlo. Naviac úradný postup súdu, ktorý je žalobcom namietaný, nie je v
jednotlivých konaniach identický, a preto žalobca mal pristúpiť k vypracovaniu znaleckého posudku na
každý prípad jednotlivo. Žalovaná spochybňuje skutočnosť, že k zvýšeniu mzdových nákladov reálne
došlo, že k zvýšeniu počtu zamestnancov došlo výlučne z dôvodu namietaného postupu exekučného
súdu, nakoľko uvedenú skutočnosť posudok žiadnym relevantným spôsobom nepreukazuje.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie

náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na deň 19.6.2014 nedostavili. U oboch mal súd
doručeniepredvolaniariadnepreukázané,lehotanaprípravunapojednávaniebolauúčastníkovkonania
zachovaná. Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila, nežiadala o odročenie termínu

pojednávania. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, podal návrh na prerušenie konania.

Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní
prihliadol na obsah spisu a listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s

jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi v oboznámených exekučných veciach boli rozhodcovské rozsudky Stáleho
rozhodcovského súdu. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol súdnym
exekútorom predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a v niektorých prípadoch aj Zmluva

o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorých podkladov bolo vo všetkých prípadoch
zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené skutočnosti t.j. obsah listín, s ktorými sa súd
oboznámil, ale aj jednotlivé rozhodnutia nachádzajúce sa v nižšie uvedených exekučných spisov musia
byť známe aj žalobcovi, keďže pokiaľ sa týka úverových zmlúv bol jednou zo zmluvných strán, pokiaľ sa
týka rozhodcovských rozsudkov, bol účastníkom týchto konaní a napokon bol aj účastníkom exekučných

konaní a teda všetky rozhodnutia exekučného súdu boli doručované žalobcovi prostredníctvom jeho
právneho zástupcu v týchto exekučných konaniach.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/574/2011-10 (pripojeného k spisu 2C 96/2012), zo dňa
12.9.2011,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa11.10.2011bolozistené,žesúdzamietolžiadosťsúdneho
exekútoraJUDr.RudolfaKrutéhooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,ktorábolasúdudoručená

dňa 25.8.2011.

Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, Q. V., pre vymoženie 117,63 eur s príslušenstvom a to na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02919/11, zo dňa 4.5.2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2011 a vykonateľnosť dňa 26.5.2011.

Uznesením zo dňa 7.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
čo do zastavenia exekučného konania dňa 15.11.2011.Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/5/2010-12 (pripojeného k sp. zn. 2C 312/2012), zo dňa
28.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2010, bolo zistené, že súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola

súdu doručená dňa 11.1.2011.

Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, W. P., pre vymoženie 409,84 eur s príslušenstvom a to na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 18971/09, zo dňa 16.11.2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.12.2009 a vykonateľnosť dňa 10.12.2009. Oprávnený proti
uvedenému uzneseniu podal odvolanie, ktoré vzal späť. Uznesením Krajského súdu v Košiciach, zo

dňa 28.1.2011 bolo odvolacie konanie zastavené. Uznesením zo dňa 7.3.2013 bolo exekučné konanie
zastavené a právoplatnosť nadobudlo dňa 5.4.2013.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2/2010-11 (pripojeného k sp. zn. 2C 204/2012) zo dňa
12.2.2010 bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 4.1.2010. Oprávnený bol vyzvaný

na predloženie zmluvy o úvere, úverových podmienok prípisom zo dňa 11.1.2010, na ktorý reagoval
odmietavo a požadované listinné dôkazy nepredložil.

Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnej, X. Z., pre vymoženie 503,89 eur s príslušenstvom a to na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15063/09, zo

dňa 15.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2009 a vykonateľnosť dňa 26.11.2009.
Oprávnenýprotiuvedenémuuzneseniupodalodvolanie.UznesenímKrajskéhosúduvKošiciach,sp.zn.
2CoE/264/2010-29, zo dňa 28.6.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.7.2010, bolo uznesenie
zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože oprávnený až v odvolacom konaní
predložil požadované listinné dôkazy. Súd dňa 12.8.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č.

5810 048841.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/419/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 288/2012) bolo zistené, že dňa
25.6.2009 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému, U. S., pre vymoženie 757,79 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00778/09, zo dňa 12.5.2009,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2009 a vykonateľnosť dňa 4.6.2009. Žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 24.7.2009. Súd
dňa 5.8.2009 si vyžiadal od oprávneného predloženie Zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi
exekučného konania a všeobecných obchodných podmienok. Predloženie dôkazných listín súd urgoval
prípisom zo dňa 2.11.2009. Oprávnený listom zo dňa 10.11.2009 požiadal o predlženie lehoty o 60 dní

a prípisom zo dňa 13.11.2009 žiadal informáciu o stave konania.

Súd opätovne prípismi zo dňa 30.11.2009 a 22.1.2010 žiadal oprávneného predložiť podklady k žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Tunajší súd následne uznesením zo dňa 22.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané

odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 3CoE/278/2010-28, zo dňa 31.5.2010 uznesenie
tunajšieho súdu potvrdil.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/354/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C 299/2012) bolo zistené, že dňa
11.5.2010 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému, W. E., pre vymoženie 2246,57 eur (67 680,17.- Sk) s príslušenstvom na

podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu SR 01951/10, zo dňa 9.4.2010.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 7.6.2010.Súdprípisomzodňa19.8.2010žiadalrozhodcovskýsúdpredložiťdohoduovyplňovacomprávezmenky,
podklady boli doručené dňa 20.9.2010 a následne dňa 21.9.2010 súd vydal poverenie dňa 21.9.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/759/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 104/2012) bolo zistené, že dňa

30.9.2009 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, P. Z., pre vymoženie 878,34 eur (26 460,87.- SK) s príslušenstvom na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07417/09, zo dňa
30.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.8.2009 a vykonateľnosť dňa 13.8.2009. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa

28.10.2009. Súd dňa 2.11.2009 si vyžiadal od súdneho exekútora predloženie Zmluvy o úvere uzavretej
medzi účastníkmi exekučného konania a všeobecných obchodných podmienok, výšku uhradenej
pohľadávky, sadzobník poplatkov k produktom. Súdny exekútor listom zo dňa 26.11.2009 konajúcemu
súdu oznámil, že žiadané podklady nepredloží. Oprávnený listom zo dňa 21.1.2010 žiadal informáciu o
stave konania. Oprávnený listom zo dňa 9.2.2010 bol opätovne vyzvaný na predloženie požadovaných
podkladov. Podklady boli doručené súdu dňa 19.2.2010.

Súd uznesením zo dňa 27.10.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané odvolanie,
ktoré oprávnený vzal späť. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 3CoE/39/2011-44, zo dňa 29.3.2011
odvolacie konanie zastavil. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 21.6.2011. Výrok čo
do zastavenia exekučného konania nadobudol právoplatnosť dňa 27.6.2011 a čo do trov konania dňa

13.7.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/418/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 101/2012) bolo zistené, že dňa
24.6.2009 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, A. Q., pre vymoženie 390,35 eur ( 11 759,68.- Sk) s príslušenstvom na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00527/09, zo dňa

11.5.2009,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa1.6.2009avykonateľnosťdňa4.6.2009.Súdlistomzodňa
5.8.2009 žiadal súdneho exekútora o zaslanie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok.
Predloženie dokladov urgoval prípisom zo dňa 2.11.2009. Oprávnený žiadal o predlženie lehoty na
predloženie dokladov o 60 dní listom zo dňa 10.11.2009 a prípisom doručeným súdu dňa 18.11.2009
žiadal o informáciu o stave konania. Požadované doklady nepredložil.

Súd uznesením zo dňa 8.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané odvolanie.
Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 2CoE/261/2010-27, zo dňa 31.5.2010 uznesenie tunajšieho
súdu potvrdil. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 12.10.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.12.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/420/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 324/2012) bolo zistené, že dňa
24.6.2009 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, D. Z., pre vymoženie 428,35 eur (12 904,47 eur) s príslušenstvom na
podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13857/08, zo dňa
13.5.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2009 a vykonateľnosť dňa 4.6.2009. Žiadosť bola

doručená súdu dňa 24.7.2009. Súd listom zo dňa 5.8.2009 žiadal oprávneného o zaslanie úverovej
zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, následne urgoval podklady listom zo dňa 3.11.2009.
Oprávnený požiadal o predlženie lehoty o 60 dní listom zo dňa 13.11.2009 a podaním doručeným súdu
dňa 18.11.2009 žiadal o informáciu o stave konania. Ďalšie urgencie na predloženie podkladov boli zo
dňa 26.11. 2009 a 22.1.2010. Oprávnený listom zo dňa 14.1.2010 a súdny exekútor listom zo dňa

27.1.2010 na urgencie nereagovali - požadované podklady nepredložili.

Tunajší súd následne uznesením zo dňa 8.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané
odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 4CoE/262/2010-28, zo dňa 17.6.2010 napadnuté
uznesenie potvrdil. Uznesením zo dňa 23.11.2010 súd exekučné konanie zastavil a výrok uznesenia čo

do zastavenia exekučného konania nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2010.Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/927/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 198/2012) bolo zistené, že dňa
7.11.2009 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, Y. Q., pre vymoženie 987,82 eur (29 759,07.- Sk) s príslušenstvom na

podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02733/09, zo dňa
28.9.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2009 a vykonateľnosť dňa 22.10.2009. Žiadosť
bola doručená súdu dňa 14.12.2009.

Súdprípisomzodňa22.12.2009žiadalsúdnehoexekútorapredložiťlistinnédôkazyatoúverovúzmluvu,
úverovépodmienky,zdokladovaťvýškuuhradenejistiny,sadzobníkpoplatkovkproduktom.Požadované

doklady boli doručené dňa 12.10.2010 na základe urgencie zo dňa 8.9.2010.

Súd uznesením zo dňa 11.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2011 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v časti vymoženia istiny 658,55 eur, úrok z omeškania zo sumy 329,27
eur s 0,25% denne od 30.11.2008 do zaplatenia a trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 62,56
eur zamietol.

Dňa 11.11.2010 bolo vydané poverenie č. 5810 042455*. Súd uznesením zo dňa 3.2.2011 exekučné

konanie v časti vymoženia istiny 658,55 eur, úrok z omeškania zo sumy 329,27 eur s 0,25% denne od
30.11.2008 do zaplatenia a trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 62,56 zastavil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 8.2.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/550/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 195/2012) bolo zistené, že
dňa 3.6.2011 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie

oprávneného proti povinnému, A. S., pre vymoženie 764,53 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10222/10, zo dňa 27.10.2010,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2010 a vykonateľnosť dňa 25.11.2010. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 15.8.2011.

Súd vydal poverenie č: 5810 061951*, dňa 23.8.2011

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/278/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C 134/2012) bolo zistené, že dňa
22.3.2010 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému, Q. Q., pre vymoženie 501,90 eur (15 120,24.- Sk) s príslušenstvom
na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 19896/09, zo
dňa 21.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2010 a vykonateľnosť dňa 11.3.2010. Žiadosť o

udeleniepoverenianavykonanieexekúcieboladoručenásúdudňa26.4.2010.Prípisomzodňa6.9.2010
súd vyžiadal zaslanie fotokópie zmenky a dňa 8.11.2010 bolo vydané poverenie č: 5810 042214.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/302/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 183/2012) bolo zistené, že
dňa 7.5.2009 bol u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému, V. Z., pre vymoženie 1000,68 eur (30 146,49.- Sk) s príslušenstvom

na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12777/08, zo dňa
18.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.1.2009 a vykonateľnosť dňa 22.1.2009. Žiadosť o
udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 3.6.2009.

Súd listom zo dňa 11.6.2009 žiadal súdneho exekútora o zaslanie úverovej zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok. Súdny exekútor listom zo dňa 25.6.2009 oznámil, že požadované doklady

nepredloží. Listinné dôkazy boli vyžiadané od oprávneného dňa 12.8.2009. Oprávnený dňa 23.9.2009
žiadal informáciu o stave konania. Súd urgoval predloženie dokladov dňa 2.10.2009 a 21.1.2010.
Požadované listiny predložené neboli.

Súd následne uznesením zo dňa 12.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo podané

odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. 3CoE/264/2010-37, zo dňa 30.7.2010 uznesenie
tunajšieho súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Podklady oprávneným boli doručené súdu dňa
24.9.2010. Súd vydal poverenie č: 5810 042678* dňa 19.11.210.Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/2/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C 223/2012) bolo zistené, že
dňa 4.1.2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej

z istiny 503,89 eur s prísl. proti povinnej, X. Z., na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15063/09, zo dňa 15.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
23.11.2009 a vykonateľnosť dňa 26.11.2009.

Súd listom zo dňa 11.1.2010 vyzval súdneho exekútora o doplnenie žiadosti o udelenie poverenia a
predloženie zmluvy o úvere, úverové podmienky a preukázal výšku uhradenej pohľadávky. Doklady

neboli predložené, dôvod bol oznámený listom zo dňa 15.1.2010.

Súd uznesením zo dňa 12.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2CoE/264/2010-29, zo dňa
28.6.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.7.2010 zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Poverenie č. 5810 048841, vydané dňa 12.8.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/485/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 220/2012) bolo zistené, že

dňa 21.7.2011 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej
z istiny 798 eur s prísl. proti povinnému, Y. Z., na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu, č.k. SR 22557/09, zo dňa 3.2.2010. Uznesením zo dňa 1.8.2011 tunajší súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného voči

povinnémuprevymoženie798eurvčastiistinyvovýške526,44eurs0,25%úrokomzomeškaniadenne
z dlžnej sumy 784 eur od 30.8.2008 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania nad výšku 9% ročne zo
sumy 271,56 eur od 30.8.2009 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 28.9.2011 v rovnakom rozsahu zastavil
čiastočne exekučné konanie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2011. Dňa 1.8.2011 bolo vydané
poverenie číslo: 5810 060745.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/517/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 113/2012) bolo zistené, že bol u
súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnému,H.W.,prevymoženie262,90eurspríslušenstvomnapodkladeexekučnéhotitulu-rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07749/09, zo dňa 9.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 27.7.2009 a vykonateľnosť dňa 30.7.2009. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu

dňa 3.8.2011. Súd uznesením zo dňa 5.8.2011 žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie v časti istiny vo výške 96,92 eur s 0,25% úrokom z omeškania denne z dlžnej
sumy 254,94 eur od 2.1.2009 do zaplatenia a v časti úrokov z omeškania nad výšku 5% ročne zo sumy
165,97 eur od 2.1.2009 do zaplatenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.5.2012 a
následne exekučné konanie v rovnakom rozsahu zastavil uznesením zo dňa 6.6.2012, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 12.6.2012. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 5.8.2011, č. poverenia
5810 061950.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/595/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 263/2012) bolo zistené, že u
súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnej, J. S., pre vymoženie 207,11 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04651/09, zo dňa 3.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 29.6.2009 a vykonateľnosť dňa 2.7.2009. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa
18.9.2009.

Súd uznesením zo dňa 11.11.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v časti úrokov z omeškania zo sumy 197,16 eur od 28.12.2008 do zaplatenia nad výšku 5%

ročne a v časti trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 19,40 eur zamietol. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.1.2011. Uznesením zo dňa 3.2.2011 v rovnakom rozsahu súd exekučné konanie
zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.2.2011. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie
dňa 11.11.2010, č. 5810 042456.Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/928/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 171/2012) bolo zistené, že u
súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnej, Q. Č., pre vymoženie 221,09 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15027/09, zo dňa 14.9.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 12.10.2009 a vykonateľnosť dňa 15.10.2009. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 14.12.2009.

Uznesením zo dňa 11.2.2010 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach zo dňa 28.5.2010 prvostupňové rozhodnutie

potvrdil. Súd uznesením zo dňa 12.10.2010 exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.12.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/595/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C 99/2012) bolo zistené, že dňa
15.7.2010 u súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, bol podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, G. E., pre vymoženie 1418,76 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 21555/09, zo dňa 28.1.2010,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2010 a vykonateľnosť dňa 18.2.2010. Žiadosť o udelenie
poverenia bola doručená súdu dňa 9.9.2010.

Súd uznesením zo dňa 5.10.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 16.5.2011 prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.6.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 15Er/781/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C 217/2012) bolo zistené, že u
súdneho exekútora, JUDr. Rudolfa Krutého, bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnej, Z. S., pre vymoženie 350 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 3907/10, zo dňa 20.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 6.7.2010 a vykonateľnosť dňa 9.7.2010. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa

26.11.2010.

Súd uznesením zo dňa 15.12.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.1.2011. Uznesením zo dňa 17.2.2011 súd exekučné
konanie zastavil, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.2.2011.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak
tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v
rozpore s ústavou, zákonom, medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom

prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,

c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie

je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.Podaním zo dňa 13.6.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol tie isté dôvody, ako v
podaní zo dňa 30.5.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach o tom, že

sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne,
zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu sťažnosti na porušovanie základného
práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne

práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia uvedeného Krajského súdu v
Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Žalobca ako účastník využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O námietke
zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol. Krajský súd
v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov tunajšieho

súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/58/2012 - 13, zo dňa
22.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním
návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol
v rozpore s ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom
nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,

plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a

požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O

námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšiehosúduvdanejveci.RozhodnutímKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.5NcC/58/2012-13,zodňa
22.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Proti uvedenému uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach bola zo strany žalobcu podaná sťažnosť na Ústavnom súdu SR. O tejto sťažnosti

Ústavný súd SR rozhodol uznesením sp. zn. IV. ÚS 693/2013-11, zo dňa 12.12.2013 tak, že sťažnosť
žalobcu odmietol.

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a

§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom

uplatneného nároku nedošlo ani v jednom prípade, žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej
premlčacej doby.

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C 96/2012, 2C 101/2012, 2C 113/2012, 2C 223/2012, 2C
171/2012, 2C 220/2012 a 2C 217/2012 (žaloby označené žalobcom ako ISTINA RS) žalobca namietal
nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie a v konaniach vedených pôvodne pod č. 2C 288/2012, 2C 104/2012, 2C 183/2012,2C 99/2012, 2C 312/2012 a 2C 324/2012 (žaloby označené žalobcom ako NZP) o nerozhodnutí o
jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. V daných
veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi v
exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť práve
rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora.

Z exekučných spisov pripojených k uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v priebehu

roku 2010 a 2011.

Žalobné návrhy boli žalobcom na tunajšom súde podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených
veciach v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

V konaniach pôvodne vedených pod sp. zn. 2C 204/2012, 2C 299/2012, 2C 198/2012, 2C 195/2012, 2C
134/2012 a 2C 263/2012 (žaloby označené žalobcom ako NP), v ktorých žalobca namietal nesprávny
úradný postup spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

súd uvádza, že tri poverenia boli vydané v roku 2010 a tri poverenia v roku 2011, takže ani v jedinom
prípade nešlo o premlčaný nárok.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,

existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia

dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok

za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp. zn. 2C/119/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:

1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).

2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)

3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku (NP)V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C 96/2012, 2C 101/2012, 2C 113/2012, 2C 223/2012, 2C
171/2012, 2C 220/2012, 2C 217/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS). Žalobca poukázal na to, že

exekučnýsúdprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval
skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez
splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo

všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté, s výnimkou konania 2C 113/2012 a 2C 220/2012, v ktorých prípadoch bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá len vo vyčíslenej časti istiny a
príslušenstva. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu.
Vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom
ako spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe

skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a
to v ktorom koľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či

rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS278/2013,sp.zn.IV.ÚS55/2011.Posudzovaniezákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej

príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,

že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť takýto
rozsudok prekážku res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie
o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V
konečnom dôsledku súdu je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok
zo zmeniek vystavených žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa

jedná o zmenky vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so žalobcom,
o nárokoch ktorých už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom
vedené exekučné konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v
týchto prípadoch boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal nie len oprávnenie, ale aj povinnosť preskúmavať exekučný titul -

rozhodcovský rozsudok súd uvádza, že v uvedených veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť
rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Nezákonným rozhodnutím je akékoľvek rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
štátu, ale aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je štát viazaný. Otázka nezákonnosti rozhodnutia
nemôže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o náhradu škody. O nezákonnosti rozhodnutia musí

byť rozhodnuté príslušným súdom, ktorý rozhodnutie zruší alebo zmení a takéto rozhodnutie je pre
rozhodovanie v konaní o náhrade škody záväzné. Oboznámením sa s exekučnými spismi, pripojenými
k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu ako súdu
exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo
vyššie uvedených veciach nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený

v niektorých z uvedených exekučných konaní ani nevyužil svoje právo na podanie riadnych resp.
mimoriadnych opravných prostriedkov.Odvolanie bolo žalobcom ako oprávneným podané len v konaní sp. zn. 15Er 5/2010 (2C 312/2012, 15Er
759/2009 (2C 104/2012), ktoré bolo následne oprávneným vzaté späť a odvolací súd odvolacie konanie
zastavil.

Odvolanie podal žalobca aj v konaniach vedených pod sp. zn. 15Er 2/2010 (2C 204/2012), 15Er
419/2009 (2C 288/2012), 15Er 418/2009 (2C 101/2012), 15Er 420/2009 (2C 324/2012), 15Er 302/2009
(2C 183/2012), 15Er 928/2009 (2C 171/2012), 15Er 595/2010 (2C 99/2012) pričom v týchto veciach
bolo rozhodnutie tunajšieho súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
odvolacím súdom potvrdené až na dva prípady, konanie 15Er 2/2010 (2C 204/2012) a 15Er 302/2009

(2C 183/2012), v ktorých bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a vrátené na opätovné rozhodnutie
po dodatočnom predložení dokladov oprávneným a bolo vydané poverenie. Odvolanie nebolo podané
v konaniach 15Er 574/2011 (2C 96/2012), 15Er 927/2009 (2C 198/2012), 15Er 2/2010 (2C 220/2012),
15Er 595/2009 (2C 263/2012), 15Er 781/2010 (2C 217/2012).

Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej

ujmyvkonaniachvedenýchpôvodnepodsp.zn.2C312/2012,2C324/2012,2C288/2012,2C104/2012,
2C 183/2012, 2C 99/2012. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam
bolo preukázané, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnuté, pričom je pravdou, že k zamietnutiu žiadosti došlo po uplynutí 15-
dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu.

V prípade exekučného konania sp. zn. 15Er 5/2010 (2C 312/2012) žiadosť súdneho exekútora bola
podaná dňa 11.1.2010, rozhodnuté bolo dňa 28.10.2010, v konaní sp. zn. 15Er 420/2009 (2C 324/2012)
žiadosť podaná dňa 24.7.2009, rozhodnuté bolo dňa 8.2.2010.

V konaní sp. zn. 15Er 419/2009 (2C 288/2012) žiadosť bola podaná dňa 24.7.2009, rozhodnuté bolo dňa
22.2.2010. V exekučnom konaní sp. zn. 15Er 759/2009 (2C 104/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola

doručená dňa 28.10.2009, rozhodnuté bolo dňa 27.10.2010, v exekučnom konaní sp. zn. 15Er 302/2009
(2C 183/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 3.6.2009, rozhodnuté bolo dňa
12.2.2010, v konaní sp. zn. 15Er 595/2010 (2C 99/2012) žiadosť doručená dňa 9.9.2010 rozhodnuté
dňa 5.10.2010.

Vo všetkých uvedených exekučných konaniach však súdom po podaní žiadosti o udelenie poverenia

boli žiadané správy resp. podklady od oprávneného, ktoré museli byť súdom aj urgované a ktorých
vyžiadanie a posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na
vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem toho súd má za to,
že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch,

kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo všetkých vyššie uvádzaných prípadoch. Súd zdôrazňuje
skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde bolo
potrebné, aby sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu, pred rozhodnutím zaoberal aj zmluvami o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu

resp. zmenkami a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy, na
základe ktorých bol vydaný exekučný titul. Uvedené teda okrem ustanovení Exekučného poriadku, bolo
potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/

EHS. Tu súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 476/2012 v zmysle ktorého, nie
každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

je potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovaloprieťahy v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci
v nečinnosti tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul
enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o

informáciu o stave konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom
súde. Podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/11 a to odpovedi na sťažnosti žalobcu na
prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V konaní
bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených
tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší
súd nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom a teda ani v exekučnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii

prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch,
má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp. zn. 2C 204/2012, 2C 299/2012, 2C 198/2012, 2C
195/2012, 2C 134/2012 a 2C 263/2012 žalobca v týchto namietal nesprávny úradný postup exekučného

súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP).

Z oboznámeného exekučného spisu sp. zn. 15Er 2/2010 (2C 204/2012) mal súd preukázané, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená
dňa 4.1.2010, poverenie na vykonanie exekúcie nebolo vydané súdom, lebo súd vydal zamietavé
rozhodnutie, ktoré odvolací súd zrušil, pre nepredloženie dokladov oprávneným v čase rozhodovania

prvostupňového súdu. Po odvolacom konaní bolo vydané poverenie č. 5810 048841 zo dňa 12.8.2010.

V exekučnom konaní sp. zn. 15Er 354/2010 (2C 299/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola doručená
dňa 7.6.2010, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdom dňa 21.9.2010 po predložení
požadovaných dokladov.

V konaní sp. zn. 15Er 927/2009 (2C 198/2012) žiadosť o udelenie poverenia doručená dňa 14.12.2009,

poverenie bolo vydané dňa 11.11.2010, v exekučnom konaní sp. zn. 15Er 550/2011 (2C 195/2012)
žiadosť o udelenie poverenia bola doručená tunajšiemu súdu dňa 15.8.2011 a poverenie na vykonanie
exekúcie bolo vydané dňa 23.8.2011, v exekučnom konaní 15Er 278/2010 (2C 134/2012) žiadosť o
udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 26.4.2010 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané
dňa 8.11.2010 a v exekučnom konaní 15Er 595/2009 (2C 263/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola

doručená súdu dňa 18.9.2009 a poverenie číslo 5810 042456 na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa
11.11.2010 po čiastočnom zastavení exekučného konania zo dňa 11.11.2010.

V uvedených konaniach poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané až potom, čo súd opakovane
vyzýval súdneho exekútora resp. oprávneného na predloženie listín potrebných k rozhodnutiu o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vo všetkých prípadoch správy boli žiadané v 15-dňovej

lehote po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a tieto boli nevyhnutné na
rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora za účelom posúdenia exekučného titulu v zmysle § 45
ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Poverenia nebolo vydané v jednom prípade
a to č. k. 15Er 595/09.

V ďalšom súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v

exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov. Aj
v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti resp.prieťahov pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní.
Pokiaľ sa týka sťažnosti podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010,
23.11.2010 a 25.5.2011, ako už bolo uvedené podľa oboznámených Spr. všetky sťažnosti žalobcu na

prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom boli považované za neopodstatnené.

V ďalšom súd taktiež poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v
exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedenom exekučnom konaní ani
nezákonnosť rozhodnutia exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a

nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že

zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom
preukázaná, ani predloženým znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý súd hodnotí ako nedôveryhodný,
jednostranne spracovaný, bez súčinnosti žalovanej a jej participácie, a preto súd pri rozhodovaní na
predložený znalecký posudok neprihliadol.

Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie a teda v tomto

smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 19.6.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie

len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomnev troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.