Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9P/155/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612207520
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612207520.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky:

V. Q., N.. X.X.XXXX, A. B. N. M., E. XX proti odporcom: 1/ O. B., N.. XX.X.XXXX, A. X.. Xa, XXXX
N., Š., právne zastúpenom JUDr. Jurajom Sopkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, 2/
V. Q. Q., N.. XX.X.XXXX, A. B. N. M., E.J. XX, zastúpenom kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že odporca O. B., N.. XX. X. XXXX je otcom maloletého Q. Q.Ž., N.. XX. X. XXXX D. V.
V. Q., N.. X. X. XXXX.

Zveruje maloletéhoQ.doosobnejstarostlivostimatkyaotcazaväzujeprispievaťnavýživumaloletého

sumou 300,- eur mesačne počnúc od 25. 4. 2012, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v
mesiaci k rukám matky vopred.

Dlžné výživné zo strany odporcu pre maloletého Q. za obdobie od 25. 4. 2012 do 31. 12. 2014 vo výške
10.260,- eur súd povoľuje odporcovi v 1. rade zaplatiť v mesačných splátkach po 200,- eur splatných
spolu s bežným výživným počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia pod následkami straty
výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Odporca v 1. rade je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 66,- eur v lehote do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 505,54 eur v lehote

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 25.4.2012 bol na tunajšom súde podaný návrh zo strany navrhovateľky, ktorým sa domáhala
určenia, že biologickým otcom jej maloletého syna Q. je odporca. Zároveň bol ňou podaný návrh na
úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, aby maloletý bola zverený do jej osobnej
starostlivosti a otec bol zaviazaný výživným vo výške 800,- eur mesačne počnúc od narodenia dieťaťa
t.j. od 10.6.2003. V návrhu uviedla, že s odporcom žila v spoločnej domácnosti od septembra 2012. Z
ich vzťahu sa narodil syn Q., ktorý sa narodil predčasne v ôsmom mesiaci tehotenstva. V čase jehonarodenia už s odporcom nežili spolu. Narodenie syna odporcovi oznámila jej matka. Pri odchode
z nemocnice bol za nimi odporca, všetci boli na testoch otcovstva, výsledky sa však nedozvedeli,
pretože odporca nezaplatil poplatky. Q. je ťažko zdravotne postihnutý, z hľadiska jeho zdravotného

stavu má zvýšené výdaje. Okrem Q. má vyživovaciu povinnosť k dcére M.. S deťmi žije v podnájme.
Je poberateľkou zaopatrovacieho príspevku. Odporca o syna neprejavuje záujem, na jeho výživu
neprispieva.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že od septembra roku 2002 pracovala u odporcu v 1. rade v
bare ako barmanka. Od októbra 2002 sa pohlavne stýkali, nepoužívali žiadnu ochranu. Žili aj v spoločnej

domácnosti po dobu asi dvoch mesiacov. V marci 2003 sa vrátila na Slovensko. Od odporcu odišla,
pretože sa k nej správal hrubo. Syna porodila v zahraničí, kam sa vrátila. Bola tu zamestnaná asi dva
týždne, potom prišiel predčasný pôrod. Narodenie syna oznámila odporcovi jej matka. Prišiel za nimi do
nemocnice a všetci traja boli na odbery za účelom zistenia otcovstva. Výsledky sa nedozvedeli, keďže
odporca, ani ona na to nemali finančné prostriedky. Návrh na určenie otcovstva podala až po niekoľkých
rokoch z dôvodu, že dieťa má aj otca a aj ten by sa mal o neho postarať. Poprela tvrdenie odporcu,

že v čase počatia syna Jakuba sa stretávala s inými mužmi. V období od októbra 2002 do marca 2003
sa pohlavne stýkala len s odporcom v 1. rade. Jej príjmom je zaopatrovací príspevok vo výške 247,-
eur mesačne. Okrem syna Q. má vyživovaciu povinnosť k 12 ročnej dcére, ktorá je zdravá, u ktorej
otcovstvo nie je uvedené. S deťmi býva v podnájme v rodinnom dome, kde nájomné platí 200,- eur
mesačne a inkaso 56,- eur mesačne. S deťmi žije sama. Syn Q.Y.A. je zdravotne postihnutý, zvýšené

výdavky má v súvislosti so zdravotným stavom maloletého.

Odporca pred dožiadaným súdom dňa 27.3.2013 uviedol, že nevie, či je otcom maloletého Q.. Uviedol,
že s navrhovateľkou nežili, avšak párkrát došlo medzi nimi k sexuálnemu kontaktu. Bolo to v roku 2012,
kedynavrhovateľkapracovalaunehovbareakobarmanka,napresnejšieobdobiesinevedelspomenúť.
Vždy šlo o chránený pohlavný styk. V tom stom období navrhovateľka žila v zahraničí s iným mužom,

okrem toho mala muža aj na Slovensku. O narodení dieťaťa sa dozvedel asi po dvoch mesiacoch od jeho
narodenia od matky navrhovateľky. Za navrhovateľkou bol v nemocnici, kde navrhol vykonanie testov
DNA, všetci si dali odobrať krv, avšak potom, čo sa dozvedel cenu testov zistil, že tieto nemôže zaplatiť
z finančných dôvodov. Nikdy viac maloletého Q. nevidel, s ním ani s navrhovateľkou nebol v žiadnom
kontakte, na výživu dieťaťa neprispieval. Od roku 2001 bol zamestnaný s čistým príjmom 5 200,- CHF

mesačne. Žije s manželkou a ich troma maloletými deťmi v 4,5 izbovom byte, za ktorý platia 2 000,-
CHF mesačne. Okrem bytu iné nehnuteľností nevlastní. Vlastní motorové vozidlo zn. Opel Zafira, ročník
2001. Býva u nich jeho neter, ktorá študuje. Manželka od narodenia tretieho dieťaťa nepracuje.

Pri výsluchu dňa 19.8.2014 odporca uviedol, že od januára 2014 nepracuje, je práceneschopný, denne
užíva lieky. Dostáva 80 % svojej mzdy z nemocenského poistenia vo výške 5 299,- CHF mesačne.

Manželka musela začať pracovať, má príjem približne 3 000,- CHF mesačne, pracuje na 40 %. Neter u
nichnebýva,žijesnimijehosvokra.Navýživumaloletéhodieťaťajeochotnýplatiťibazákonnéminimum,
ktoré predstavuje 200,- CHF mesačne.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul navrhovateľku, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to osvedčením
o štátnom občianstve, rodným listom maloletého, výpoveďami odporcu pred dožiadaným súdom,

lekárskou správou maloletého, Zmluvou o nájme domu, znaleckým posudkom č. 4/2014, dokladom o
práceneschopnosti odporcu, o výške jeho príjmu, rodnými listami, správou Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny, správou Základnej školy sv. Cyrila a Metoda a zistil tento skutkový stav:

Maloletý Q. Q. sa narodil dňa 10.6.2003 z matky V. Q., N.. X.X.XXXX v Usteri vo Švajčiarsku.
Otec maloletého v rodnom liste dieťaťa nie je uvedený. Maloletý Q. je štátnym občanom Slovenskej

republiky. Za otca dieťaťa matka dieťaťa označila odporcu, zo strany ktorého otcovstvo do podania
návrhu na začatie konania uznané nebolo. Starostlivosť o maloletého od jeho narodenia zabezpečuje
navrhovateľka. Maloletý Q. sa narodil predčasne, čo bolo potvrdené lekárskou správou, podľa ktorej bol
hospitalizovaný vo Švajčiarsku od 10.6.2003 do 11.8.2003.Výsluchmi účastníkov konania mal súd preukázané, že v období roku 2002 mali viaceré pohlavné styky.
Z toho dôvodu bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky, ktorým bolo
otcovstvo odporcu k maloletému Q. prakticky dokázané.

Maloletý Q. navštevuje Základnú školu sv. Cyrila a Metoda v Spišskej Novej Vsi. V súčasnej dobe je
žiakom 5. ročníka uvedenej školy. Maloletý je ťažko zdravotne postihnutý, je odkázaný na individuálne
prepravu motorovým vozidlom. Dvakrát týždenne absolvuje rehabilitačné cvičenia v Levoči a raz
polročne kontroly u odborných lekárov.

Navrhovateľka má okrem maloletého Q. vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére M. Q., N.. XX.X.XXXX.
Od 1.9.2012 býva s deťmi v prenajatom 2 - izbovom dome, za ktorý uhrádzala nájomné vo výške 200,-

eur mesačne. Jej príjmom je peňažný príspevok za opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorou je maloletý Q.. Príspevok poberá vo výške 244,59 eur mesačne.

Odporca je od roku 2001 zamestnaný so základnou mzdou 6 000,- CHF (4 995,84 eur) mesačne. Jeho
terajším príjmom je poistená dávka 80 % z príjmu z dôvodu jeho práceschopnosti. Terajší príjem odporcu
tak predstavuje sumu 5 299,- CHF (4 412,16 eur) mesačne. Odporca má vyživovaciu povinnosť k trom

maloletým deťom pochádzajúcim z jeho manželstva: Z. V. B., N.. XX.X.XXXX, J. N. B., N.. XX.X.XXXX
P. Z. R. B., N.. XX.X.XXXX. V poslednom písomnom vyjadrení odporca uviedol, že žije oddelene od
manželky, ktorá sa o deti stará. Na výživu detí prispieva sumou po 600,- CHF (499,58 eur) mesačne a
na výživu manželky sumou 900,- CHF (749,38 eur) mesačne. Za bývanie platí 1 600,- CHF (1 322,22
eur) a za zdravotné poistenie 600,- CHF (499,58 eur).

Podľa článku 4 písm. a) a e) Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v
oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa prijatého v Haagu dňa 19.10.1996,
dohovor sa nevzťahuje na určovanie alebo popretie rodičovstva a na vyživovaciu povinnosť.

Podľa článku 2 ods. 1 Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach podpísaného v Lugane dňa 30.10.2007, ak nie je v tomto dohovore uvedené inak,

osoby s bydliskom na území štátu viazaného týmto dohovorom sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo
žalujú na súdoch tohto štátu.

Podľa článku 5 ods. 2 písm. c/ Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach podpísaného v Lugane dňa 30.10.2007, osobu s bydliskom na území štátu
viazaného týmto dohovorom možno žalovať v druhom štáte viazanom týmto dohovorom: vo veciach

výživnéhonasúde,ktorýpodľaprávnehoporiadkusvojhoštátumáprávomockonaťvovecirodičovských
práv a povinností, ak je vec výživného spojená s týmto konaním, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne
na štátnom občianstve niektorého z účastníkov.

Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Z.z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc
slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej

republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

Podľa § 40 zákona č. 97/1963 Z.z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, návrh na určenie
rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak
odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike
všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde,

ktorý určí Najvyšší súd.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 97/1963 Z.z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť
nadobudlo dieťa narodením.Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 97/1963 Z.z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy
medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu,
na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd

môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

Podľa § 24a zákona č. 97/1993 Z.z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie
povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.

Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa
považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej
ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive

maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 2, 4 veta prvá Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Keďže navrhovateľkou označený odporca má pobyt na území iného štátu, súd sa v prvom rade zaoberal

otázkou svojej právomoci rozhodovať v tomto konaní. Pri určení právomoci prejednať vec, ale i určení
rozhodného práva vychádzal súd zo skutočnosti, že hoci sa maloletý Q. narodil v zahraničí, ide o
štátnehoobčanaSlovenskejrepubliky.Zapreukázanúsúdmalskutočnosť,žemaloletýmáobvyklýpobyt
na území nášho štátu. Matka s maloletým žije na území Slovenska, maloletý tu navštevuje školu, má tu
vytvorené rodinné i sociálne zázemie. Vzhľadom na uvedené je daná právomoc tunajšieho súdu konať

vo veci a zároveň rozhodným právom, ktoré sa uplatní pri rozhodovaní je právo Slovenskej republiky.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v dobe rozhodnej pre počatie maloletého dochádzalo
medzinavrhovateľkouaodporcomv1.radekpohlavnýmstykom.Ztohodôvodubolovkonanínariadené
znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetiky, ktorým bolo otcovstvo odporcu k maloletému Q.

prakticky dokázané. Vzhľadom na potvrdenie otcovstva znaleckým dokazovaním súd určil, že otcom
maloletého Q. je odporca v 1. rade.

Dokazovaním mal súd preukázanie, že starostlivosť o maloletého Q. od jeho narodenia zabezpečuje
matka. Prešetrením pomerov u maloletého neboli zistené v starostlivosti matky o dieťa žiadne
nedostatky. Taktiež podľa správy základnej školy, ktorú Q. navštevuje, matka sa o dieťa vzorné stará,
pravidelne sa informuje o jeho výsledkoch v škole. Odporca v 1. rade o maloletého od jeho narodenia

neprejavoval žiaden záujem, nenavštevoval ho. Preto súd maloletého Q. zveril do osobnej starostlivosti
matky.

Zákonnými kritériami určenia rozsahu výživného sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa nepatrí len výživa, ale aj
hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace so vzdelaním dieťaťa,

rozvojom jeho záujmov. Odôvodnené potreby sú tak závislé predovšetkým od veku dieťaťa a jeho
zdravotného stavu. Maloletý Q. je žiakom druhého stupňa základnej školy. Pokiaľ sa týka výdavkov
v škole matka uhradila 7,- eur za rodičovský príspevok, 3,- eura za zbierku matematiky, 1,30 eur
poistné, 0,82 eur triedny fond a 10,04 eur učebné pomôcky. Maloletý Q. je osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím, do školy ho matka musí prevážať motorovým vozidlom. V súvislosti s jeho zdravotným

stavom má zvýšené výdavky aj pokiaľ sa týka rehabilitácie a pravidelných kontrol u odborných lekárov.

Okrem odôvodnených potrieb dieťaťa súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada aj na
možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka dieťaťa je nezamestnaná. Jej príjmom
je len peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 244,59 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má
okrem maloletého Q. k maloletej dcére M., ktorá navštevuje druhý stupeň základnej školy. S deťmi žije v

prenajatom dome, kde nájomné uhrádza 200,- eur mesačne, vodu a elektrinu 40,- eur mesačne. Ročne
zakupuje tuhé palivo na kúrenie za 300,- eur. U matky, okrem uvedených skutočností súd prihliadol aj
na to, že sa podieľa na uspokojovaní odôvodnených potrieb dieťaťa aj osobnou starostlivosťou, na ktorú
skutočnosť je súd povinný prihliadať pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle ustanovenia §
62 ods. 4 Zákona o rodine

Odporca bol od roku 2001 zamestnaný s príjmom 4 995,84 eur mesačne. Jeho terajším príjmom je z
dôvodu jeho práceschopnosti dávka vo výške 4 412,16 eur mesačne. Okrem maloletého Q. má odporca
v 1. rade vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom pochádzajúcim z jeho manželstva, ktoré sú
ešte v predškolskom veku a na výživu ktorých prispieva sumou po 499,58 eur mesačne. Za bývanie platí
1 322,22 eur a za zdravotné poistenie 499,58 eur.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil výživné zo strany odporcu pre maloletého vo výške 300,- eur
mesačne. Pri určení výšky výživného prihliadol súd na skutočnosť, že maloletý Q. má značne zvýšené
výdavky vzhľadom na jeho zdravotný stav. Príjmom matky dieťaťa je pritom len peňažný príspevok
za jeho opatrovanie a teda prevažnú časť vyživovacej povinnosti si plní osobnou starostlivosťou o
dieťa. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu,

ktorý má príjem vo výške 4 412,16 eur mesačne. Odporca má však okrem maloletého Q. vyživovaciu
povinnosť k ďalším trom maloletým deťom. Na výživu týchto detí, hoci sú v predškolskom veku a nemajú
zdravotné problémy prispieva vyššou sumou, než ktorá bola určená pre maloletého Q.. Napriek tejto
skutočnosti súd návrh na vyššie výživné zamietol. V tejto súvislosti súd vzal do úvahy, že výdavky
na uspokojovanie základných životných potrieb sú nepochybne vo Švajčiarsku nepomerne vyššie ako

sú výdavky na Slovensku, čomu zodpovedá aj rozdielnosť v príjmoch na Slovensku a vo Švajčiarsku.
Z uvedených dôvodov má súd za to, že nateraz súdom určené výživné vo výške 300,- eur mesačne
zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiach, schopnostiam a majetkovým
pomerom odporcu.Výživné pre maloletého súd určil len od podania návrhu na začatie konania na tunajšom súde. Keďže
navrhovateľka žiadala výživné určiť od narodenia dieťaťa, aj v tejto časti bol jej návrh zamietnutý.
Navrhovateľka v návrhu, ale ani počas konania o návrhu ničím nezdôvodnila, prečo nepodala návrh na

určenie otcovstva a teda aj úpravu rodičovských práv a povinnosti skôr a či jej v tom bránili závažné
okolnosti. Na základe toho súd konštatuje, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie
výživného spätne za čas pred podaním návrhu na začatie konania.

Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uloží v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to tak, že omeškanie s plnením jednej

splátky má za následok zročnosť celého plnenia

Dlžné výživné zo strany otca bolo určené za obdobie od 25.4.2012 do 31.12.2014 vo výške 9 660,- eur
t.j.za10dnímesiacaapríl2012vovýške60,-eur(300,-eurdelene30dníkrát10dní),zaosemmesiacov
roku 2012 plus 12 mesiacov roku 2013 a 2014 t.j. 32 mesiacov po 300,- eur t.j. 9 600,- eur, spolu teda
9 660,- eur. Súd povolil otcovi poukazujúc na ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. dĺžne výživné zaplatiť v

mesačných splátkach po 200,- eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc od právoplatnosti tohto
rozsudku do zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodoval podľa citovaného ustanovenia. Navrhovateľka mala v konaní o

určenie otcovstva úspech, preto súd zaviazal odporcu nahradiť jej trovy konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 66,- eur.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

O trovách štátu pozostávajúcich zo znalečného vo výške 414,80 eur a trovách vykonania dôkazu -
odberu vzorky DNA odporcu v zahraničí vo výške 90,74 eur t.j. spolu trovy vo výške 505,54 súd rozhodol
tak, že k ich náhrade zaviazal odporcu z dôvodu, že navrhovateľka bola v konaní, pokiaľ sa týka návrhu
na určenie otcovstva úspešná a okrem toho sú u nej splnené predpoklady na priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov poukazujúc na jej osobné, zárobkové a majetkové pomery.

Podľa § 18 O.s.p., účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať
predsúdomvosvojejmaterčinealebovjazyku,ktorémurozumejú.Súdjepovinnýzabezpečiťimrovnaké
možnosti na uplatnenie ich práv.

Podľa § 141 ods. 1 O.s.p., trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky
ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej

materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie ( § 18), platí štát.

Pokiaľ sa týka trov tlmočného, ktoré boli uhrádzané z prostriedkov štátu, súd k ich náhrade účastníkov
nezaviazal z dôvodu, že odporca je cudzím štátnym príslušníkom, neovláda slovenský jazyk a preto má
právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. Uvedené náklady platí preto štát.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne

v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide
o rozhodnutie

o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri

ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy

trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdnehokonania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).