Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010403
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814010403.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.

Ondreja Samaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. novembra
2015 prejednal odvolanie obžalovaného

R. J.
nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom U. 4, W. XXXX/X,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 2T/121/2014-172 zo dňa 29.09.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku výrok o
treste a o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný R. J. o d s u d z u j e podľa
§ 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu

odňatia slobody na 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 2T/121/2014-172 zo dňa 29.09.2014 bol obžalovaný R. J.
uznaný vinným prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/,c/ Trestného zákona
číslo 300/2005 Zbierky zákonov v spojení s § 138 písm. b/ Trestného zákona, pretože hoci mu zo
Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna H. J., nar. XX. XX. XXXX a rozsudkom

Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/647/2006 z 26. 1. 2007, právoplatným dňa 05. 02. 2007, bol
zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 2 000,-Sk (66,39 eur) najneskôr do 15. dňa v mesiaci do rúk
matky dieťaťa P. J., v období od 01. 12. 2010 do 29. 09. 2014 sa plneniu vyživovacej povinnosti úmyselne
vyhýbal tým, že nemal vážny záujem o prácu, z evidencie nezamestnaných ÚPSVaR bol vyradený z
dôvodu marenia spolupráce, následne vykonával krátkodobé práce na základe dohôd o vykonaní práce,
kdevjednomprípadeboladohodarozviazanázdôvodu,ženenastúpilnaďalšiepracovnésmeny,ďalším
zamestnávateľom - spol. Y., s. r. o. U. a firme G., s.r.o. U. vyživovaciu povinnosť nenahlásil, pričom

firma G.e, s. r. o. s ním skončil pracovný pomer z dôvodu opakovanej absencie, rovnako vyživovaciu
povinnosť nenahlásil v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou a v ÚVTOS Leopoldov, čím zostal dlhovať na
výživnom za uvedené obdobie P. J. 3 053,94 eura, pričom skutok spáchal, hoci bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Prievidza sp .zn. 2T 141/2012, zo dňa 02. 08. 2013, právoplatný dňa 14. 12. 2013, zaprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/,c/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.
z. v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona.

Bol za to odsúdený podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona k
trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pre výkon trestu
ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože hneď po jeho vyhlásení bol napadnutý odvolaním

obžalovaného, ktoré zahlásil proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný
namietal, že trest, ktorý mu bol uložený súdom prvého stupňa je neprimerane prísny. Poukazoval na
to, že ku skutku sa priznal a jeho vykonanie oľutoval. Uvedomil si nesprávnosť svojich konaní a ich
následky mieni dobrovoľne napraviť a dlžné výživné na svoje deti v budúcnosti riadne splatiť. Záverom
poukázal na svoje kladné hodnotenia z ústavu na výkon trestu odňatia slobody a na to, že sa v priebehu
konania dožadoval vykonania dohody o vine a treste, v čom mu však nebolo vyhovené. Žiadal preto,

aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, že mu uloží
miernejší trest odňatia slobody. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní
žiadal tomuto v celom rozsahu vyhovieť.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol odvolanie

obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.

por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutého výroku o treste rozsudku súdu
prvého stupňa, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil,
žeodvolaniu obžalovaného je možnévyhovieť.Nezistilpritomchyby,ktoréneboliodvolaniamivytýkané
a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Krajský súd vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, pretože zistil, že tomuto bol výkon trestu odňatia slobody

v inej trestnej veci prerušený zo zdravotných dôvodov, pričom obžalovaný upovedomenie o verejnom
zasadnutí zaslané mu na adresu trvalého bydliska neprevzal s tým, že adresát je neznámy. Boli preto
splnené podmienky fikcie doručenia podľa § 66 ods. 4 Tr. por. návratom upovedomenia Krajskému
súdu v Trenčíne dňa 30.09.2015 a tým aj splnené podmienky pre konanie verejného zasadnutia v
neprítomnosti podľa § 293 ods. 4, 5 Tr. por.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydal vyhlásenie o vine a súd prvého
stupňa doplnil dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre ustálenie skutkového stavu, pričom odvolací
súd v tomto postupe nezistil žiadne pochybenie, ktoré by odôvodňovalo z hľadiska prípadných chýb
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd však pri svojom rozhodovaní o odvolaní obžalovaného dospel k záveru, že v prvom rade
súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ pri rozhodovaní o treste priznal obžalovanému iba jednu poľahčujúcu
okolnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 36 písm. l) Tr. zák., teda že obžalovaný sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Túto poľahčujúcu okolnosť je možné akceptovať v prípade,

že páchateľ sa k trestnej činnosti prizná v prípravnom konaní, resp. na hlavnom pojednávaní a po
vykonanom dokazovaní v rámci posledného slova trestnú činnosť aj oľutuje. Pokiaľ však páchateľ na
hlavnom pojednávaní dá vyhlásenie o vine, podľa názoru odvolacieho súdu je mu potrebné jednoznačne
priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., teda že napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom, v tomto prípade súdu. S poukazom na tento záver, dospel potom odvolací

súdkzáveru,že trestodňatiaslobody vtrvaní3rokovnepodmienečne,ktorýbolobžalovanémuuložený
súdom prvého stupňa, sa javí byť prísnym a vzhľadom na postoj obžalovaného, ktorý sa domáhal
uloženia miernejšieho trestu aj z toho dôvodu, že chce odstrániť škodlivé následky svojho konania, je
možné tomuto uložiť miernejší trest odňatia slobody, avšak ako trest nepodmienečný.

Odvolací súd preto podľa § 321 ods.1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku výrok o
treste u tohto obžalovaného a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo
veci rozsudkom sám tak, že obžalovanému priznal ďalšiu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia §
36 písm. n) Tr. zák. a uložil obžalovanému trest odňatia slobody nad spodnou hranicou trestnej sadzby§ 207 ods. 3 Tr. zák. vo výmere 2 rokov nepodmienečne. Pre výkon trestu odňatia slobody odvolací súd
obžalovaného potom zaradil do výkonu trestu so stredným stupňom stráženia, pretože pre tento postup
boli splnené podmienky ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.